1Svk/21/2021

1. Žalovaný rozhodnutím č. KaPO 4N 20103/2017-4006/2018 ČRZ: 6342/2018 zo dňa 16.01.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nízkej hodnoty sporu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 102484014/2016 zo dňa 03.02.2016, vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4S/26/2016. Predmetným rozhodnutím Daňový úrad Prešov nevyhovel námietke žalobcu proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku, a to úroku z omeškania vo výške 35,84 eur a vo výške 259,37 eur, splatným dňa 29.04.2009. Správnou žalobou proti predmetnému rozhodnutiu žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4S/ 26/2016 zo dňa 10.06.2017 podanie žalobcu odmietol. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu kasačnú sťažnosť. 2. Žalovaný poukázal na § 6 ods. 1 písm. c), § 6 ods. 2, § 6a ods. 1 a § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) a uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca na žalovaného obrátil je vo výške súčtu súm 35,84 eur a 259,37 eur, teda celkovo 295,21 eur, predstavujúcich súčet vyrubených úrokov z omeškania, na zaplatenie ktorých bol vyzvaný výzvou Daňového úradu Prešov. Hodnota sporu tak neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z., t. j. sumu 435,- eur ku dňu 12.12.2017 ako dňu podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, a preto mal žalovaný za to, že podmienka hodnoty sporu nie je podľa uvedených ustanovení splnená. 3. Žalovaný taktiež uviedol, že napriek tomu, že žalobcovi bol v minulosti v obdobných právnych veciach priznávaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, žalovaný pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, v zmysle ktorého: „ak teda v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci hodnota sporu nedosahuje hodnotu minimálnej mzdy a vec možno oceniť peniazmi, neposkytnutie právnej pomoci v takom prípade nepredstavuje žiaden významný zásah so života občanov. Nestanovenie tohto limitu by mohlo znamenať vážne riziko, že inštitút právnej pomoci by bol zneužívaný osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. Zmyslom tohto ustanovenia v neposlednom rade je aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu“. 4. Žalovaný poukázal na to, že nesplnenie len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný splnením ďalších podmienok nezaoberal.

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05.11.2019 krajský súd vyhodnotil ako správny záver správneho orgánu, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o pomoc, nie je splnená podmienka hodnoty sporu, pretože predmet súdneho prieskumu, voči ktorému smeruje kasačná sťažnosť, predstavuje vo finančnom vyjadrení sumu 295,21 eur, ktorá neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ku dňu 12.12.2017. Keďže zákonom stanovené podmienky uvedené v § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi musia byť splnené kumulatívne, žalovaný postupoval správne, ak k hodnoteniu ďalších zákonných podmienok už nepristúpil a rozhodol tak, že nárok na právnu pomoc žalobcovi nepriznal. 8. Krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného je uvedené nesprávne poučenie o prípustnosti správnej žaloby do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pretože zákon o poskytovaní právnej pomoci v § 10 ods. 5 ako špeciálny zákon vo vzťahu k Správnemu súdnemu poriadku (ďalej len „SSP“) výslovne uvádza, že proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno v stanovenej lehote podať správnu žalobu. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku, že v danom type súdneho konania je potrebné právne zastúpenie, ktoré žalobcovi nebolo poskytnuté, pretože skutočnosť, že v konaní, v ktorom žiadateľ žiadal právnu pomoc sa vyžaduje povinné zastúpenie advokátom nemá vplyv na posúdenie podmienok priznania nároku na právnu pomoc.

III. Konanie na kasačnom súde

10. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzených kasačných dôvodov uviedol najmä tieto námietky: - súd v rozpore s § 114 SSP konal v neprítomnosti sťažovateľa, čím bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Krajský súd v rozsudku nepresvedčivo odôvodnil konanie v neprítomnosti sťažovateľa a uvádzané dôvody nie sú dôležité ani preukázané.

žalovaného, - štát má vykladať finančné prostriedky za právnu pomoc, ktorú ustanovený advokát poskytuje klientovi na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov a nie úmyselne poškodzovať žiadateľa o právnu pomoc, - krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorý v čase vydania rozhodnutia žalovaného (16.01.2018) neexistoval, - nie je povinný platiť „úrok z omeškania z nezaplatenej dane“ vo výške spolu 295,21 eur; takáto povinnosť na sťažovateľa neprešla a takéto odôvodnenie je úplne irelevantné, - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 nie je „obdobnou právnou vecou“. Ide o rozsudok staršieho dáta, ktorý nekorešponduje s rozsudkom Najvyššieho súdu SR novšieho dáta sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28.09.2017.

sporu. B) Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že pri svojom rozhodovaní vždy postupuje podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku (správny poriadok) a v súlade s účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci. Z ustanovení týchto zákonov a ani z iných právnych noriem nevyplýva povinnosť správneho orgánu postupovať pri posudzovaní podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc s novšou judikatúrou, tak ako to prezentuje sťažovateľ vo svojich vyjadreniach, nakoľko všeobecný súd vykladá právnu normu priamo iba na ten - ktorý konkrétny prípad, ktorý je predmetom daného súdneho konania (t. j. ide o aplikáciu zákona v konkrétnej veci, ktorú rozhoduje všeobecný súd) a nie je záväzný pre ďalšie konania zaoberajúce sa tou istou právnou otázkou. Ustálená rozhodovacia prax je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, pričom do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných

IV. Právny názor kasačného súdu

13. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného o nepriznaní právnej pomoci z dôvodu nízkej hodnoty sporu.

podklad pre ďalšie konanie, nemá k dispozícii konkrétne napadnuté rozhodnutia, sťažovateľ neuviedol právne dôvody nezákonnosti rozhodnutia a nie je zastúpený advokátom, v dôsledku čoho nie je možné v konaní pokračovať. Súd preto podanie odmietol podľa § 59 ods. 3 SSP. Sťažovateľ zároveň predložil kasačnú sťažnosť zo dňa 11.08.2017 proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/26/2016 zo dňa 10.06.2017, v ktorej okrem iného namietal, že podanie bolo nezákonne odmietnuté nepríslušným súdom.

15. Kasačný súd lustráciou vo svojom registri zistil, že konanie vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 6Sžfk/28/2020, v ktorom súd rozhodoval o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/26/2016 zo dňa 14.06.2017, sa právoplatne skončilo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/28/2020 zo dňa 15.10.2020.

Krajský súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia preukázal správnemu súdu, že má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, resp. aby preukázal, že je v konaní o podanej kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, pričom sťažovateľ na výzvu krajského súdu nereagoval.

17. Podľa § 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

21. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že základným účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Zákonodarca stanovil tieto podmienky v § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, a to kumulatívne, čo znamená, že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonom ustanovení upravené podmienky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05.11.2019). Žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho

Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ nejakým spôsobom negatívne zasiahnuť do práva na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Bolo by totiž neúnosné, pokiaľ by sa právna pomoc v rozsahu, v akom ju garantuje citovaný zákon, poskytovala v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia určitých racionálnych limitov, akým je napríklad hranica odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa

22. Žalovaný dôvodil rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci tzv. „nízkou hodnotou sporu“, keď uviedol, že hodnota sporu, s ktorým sa sťažovateľ obrátil na neho je vo výške súčtu súm 35,84 eur a 259,37 eur, teda celkovo 295,21 eur predstavujúcich súčet vyrubených úrokov z omeškania, na zaplatenie ktorých bol vyzvaný výzvou daňového úradu, táto teda neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy stanovenú nariadením vlády (ku dňu 12.12.2017 vo výške 435,- eur). Žalovaný mal preto za to, že nie je splnená podmienka v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci.

24. Zákon o poskytovaní právnej pomoci neobsahuje legálnu definíciu pojmu „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa § 4 ods. 1 písm. a) je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Uvedené možno odvodiť aj z legislatívnej skratky pojmu „vnútroštátne spory“ zavedenej zákonodarcom v § 3 ods. 1 písm. a) tohto zákona, ktorý zahŕňa aj konanie pred súdom v

25. Nakoľko preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu možno na účel poskytovania právnej pomoci sumovať pod pojem „spor“, je potrebné zaoberať sa v každom jednotlivom prípade otázkou, či je možné vyčísliť „hodnotu sporu“. Kasačný súd plne súhlasí s tým, že je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti o poskytovanie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pričom jednou zo zákonných podmienok je aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Účelom stanovenia takéhoto peňažného limitu je predovšetkým zabezpečiť, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu.

peniazoch. 26. Kasačný súd si uvedomuje vývoj rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a stotožňuje sa so závermi uvedenými v predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vo veci sp zn. 10Sžo/371/2015, vo veci sp. zn. 2Sžk/11/2019 a vo veci sp. zn. 3Sžk/4/2020.

27. Kasačný súd ustálil, že predmetná vec spadá práve do skupiny konaní, v ktorých je možné „hodnotu sporu“ vyčísliť v peniazoch, keď predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Prešov (ďalej aj „daňový úrad“), ktorým daňový úrad nevyhovel námietke sťažovateľa proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku, a to úroku z omeškania v sume 35,84 eur a sume 259,37 eur, splatných dňa 29.04.2009. Kasačný súd si uvedomuje, že „primárnym predmetom sporu“ je procesné uznesenie krajského súdu, ktorým bola odmietnutá správna žaloba pre neodstránenie nedostatkov podania, ktoré bolo sťažovateľom napadnuté kasačnou sťažnosťou. Z čisto formálneho hľadiska je predmetom kasačného konania skúmanie zákonných podmienok na odmietnutie podania. Toto však nemožno vnímať izolovane a je potrebné prihliadnuť na „sekundárny aspekt tohto sporu“, t. j. vyčíslené peňažné plnenie, resp. vyčíslená peňažná ujma sťažovateľa, v danom prípade teda úrok z omeškania spolu vo výške 295,21 eur. Zjednodušene povedané, pokiaľ by sťažovateľ bol v kasačnom konaní, v ktorom

28. Na doplnenie argumentácie kasačný súd poukazuje aj na výsledok konania o kasačnej sťažnosti (sp. zn. 6Sžfk/28/2020) sťažovateľa. Ako kasačný súd zhrnul v bode 15 tohto rozsudku, kasačné konanie bolo právoplatne skončené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/28/2020 zo dňa 15.10.2020, ktorým súd odmietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa, nakoľko tento ani po výzve krajského súdu nepreukázal, že má právnické vzdelanie druhého stupňa, prípadne, že je v konaní zastúpený advokátom. Podľa názoru kasačného súdu, v tomto štádiu konania, keď kasačná sťažnosť sťažovateľa bola Najvyšším súdom SR právoplatne odmietnutá, by poskytnutie právnej pomoci centrom právnej pomoci bolo aj zjavne bezúspešné.

Na účel garantovania právnej istoty účastníkov konania súdy môžu, resp. v právne a skutkovo rovnakých veciach musia poukazovať aj na súdne rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dňa vydania súdneho rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/58/2020 zo dňa 29.09.2021).

odmien advokátov vo vyhláške nevylučuje, aby sa hodnota sporu nezohľadňovala na účely rozhodovania o poskytnutí právnej pomoci, keď účelom vyhlášky je úprava spôsobu určenia výšky odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom a účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je stanoviť podmienky, za ktorých štát prevezme na seba finančné bremeno spočívajúce v znášaní trov právneho zastúpenia v určitých kategóriách prípadov a pre určité kategórie osôb.

Je tak odrazom určitej racionality, že pri bagateľných sporoch sa právna pomoc neposkytne. Orgány aplikujúce právo musia pri svojej činnosti postupovať tak, aby interpretačné a aplikačné problémy riešili s maximálnou mierou racionality“. 31. V tejto súvislosti možno poukázať aj na prax Ústavného súdu SR pri tzv. bagateľných sporoch (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2016 zo dňa 15.03.2016, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS431/2012 zo dňa 16.08.2012, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2015 zo dňa 18.08.2015), kedy Ústavný súd SR v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu. 32.

33. Podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada.

36. Kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že v rámci správnej žaloby žalobca žiadal o nariadenie pojednávania. Krajský súd vytýčil pojednávanie na deň 04.12.2019, na ktoré riadne a včas predvolal účastníkov konania. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Sťažovateľ žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 04.12.2019 listom zo dňa 02.12.2019, ktorý bol doručený krajskému súdu dňa 04.12.2019. Vo svojej žiadosti uviedol, že jeho maloletému synovi sa stal úraz dňa 01.12.2019 a jeho manželke sa zhoršil zdravotný stav (problémy s chrbticou).

37. Kasačný súd vyhodnotil námietku sťažovateľa, že mu krajský súd neumožnil konať pred súdom a uplatniť tak jemu patriace procesné práva, ako nedôvodnú. Kasačný súd sa stotožňuje s odôvodnením krajského súdu, že sťažovateľ tvrdené skutočnosti (dôvody nemožnosti účasti na pojednávaní) podrobnejším spôsobom neodôvodnil a ani ich nepreukázal.

Kasačný súd uvádza, že v žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie, ale je aj potrebné preukázať ich dôvodnosť. Všeobecné a nepreukázané tvrdenia sťažovateľa o zhoršenom zdravotnom stave jeho príbuzných a potreba sprevádzať svojho syna do školy, teda tvrdenia, ktoré nie sú podložené konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi vo vzťahu ku sťažovateľovi podľa kasačného súdu nepredstavujú dôležité dôvody na odročenie súdneho pojednávania. Z uvedených dôvodov má kasačný súd za to, že krajský súd nepochybil, keď neodročil pojednávanie a toto vykonal napriek neúčasti sťažovateľa. Kasačný súd dodáva, že zo zápisnice o pojednávaní sp. zn. 7S/89/2018 je zrejmé, že na pojednávaní neboli vykonané žiadne dôkazy, nakoľko sa nejednalo o taký charakter konania, v ktorom by bolo potrebné ustáliť a vyjasniť skutkový stav vykonaním dokazovania.

38. K rozhodovacej praxi, na ktorú poukázal sťažovateľ (R 31/1995), kasačný súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na danú vec. V rozhodnutí R 31/1995 Najvyšší súd SR uviedol, že „choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 OSP (teraz § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

39. Vzhľadom na uvedené kasačný súd po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti konštatuje, že námietky uvedené v nej vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.