1Svk/21/2024

1. Dňa 13.05.2022 podala žalobkyňa prostredníctvom e-mailu na e-mailovú adresu žalovaného - Centra právnej pomoci (ďalej aj „CPP“) (U..S.) podanie označené ako žiadosť o právnu pomoc v právnej veci vedenej pred Okresným súdom v Topoľčanoch pod sp. zn. 11Cpr/ 47/2018 (ďalej aj „žiadosť“). Dňa 16.05.2022 bola z e-mailovej adresy žalobkyne odoslaná na e-mailovú adresu žalovaného elektronická správa označená ako AUTORIZÁCIA podanej žiadosti, Fwd: ‹F..T.›, Dat: pi 13.5.2022 o 19:07, Subject: Žiadosť o právnu pomoc - podanie, To: U..S., adresovaná: Centrum právnej pomoci, Račianska 1523/71, Bratislava. Žalovaný dňa 16.05.2022 z e-mailovej adresy U..S. e-mailom zaslaným žalobkyni potvrdil prijatie e-mailu žalobkyne s tým, že na jej e-mailový dotaz odpovie do piatich pracovných dní. 2. Dňa 09.07.2022 sa žalobkyňa obrátila na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej aj „GP SR“) s podnetom, v ktorom namietala nečinnosť žalovaného tvrdiac, že žalovaný v správnom konaní o jej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podanej dňa 13.05.2022 a autorizovanej dňa 16.05.2022 nekoná a nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Centrum právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom, ktorému bola žiadosť žalobkyne postúpená Call centrom žalovaného, vo vyjadrení k podnetu žalobkyne poukázalo na tú skutočnosť, že žiadosť žalobkyne bola doručená prostredníctvom elektronickej schránky, pričom uvedené podanie nespĺňalo náležitosti podania v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, v dôsledku čoho uvedené podanie nebolo možné považovať za elektronické podanie spôsobilé vyvolať zamýšľané právne následky. Uviedlo tiež, že predmetné podanie nemalo náležitosti ani v zmysle § 19 ods. 1 Správneho poriadku a že žiadateľka (žalobkyňa) nedoplnila svoje podanie (žiadosť) v zákonom stanovenej lehote v listinnej podobe, a teda podanie žalobkyne bolo zaevidované do bežnej korešpondencie. 3. Dňa 03.10.2022 GP SR, netrestný odbor, doručil CPP, kancelárii Žiar nad Hronom upozornenie prokurátora, v ktorom navrhol, aby orgán verejnej správy o žiadosti žalobkyne na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 13.05.2022 zákonným spôsobom konal. 4. Dňa 20.10.2022 CPP, kancelária Žiar nad Hronom žalobkyňu opätovne vyzvala na doručenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci na predpísanom tlačive spolu so zaručeným, resp. kvalifikovaným elektronickým podpisom. V reakcii na túto výzvu zo dňa 21.10.2022 žalobkyňa o. i. uviedla, že na e-mailovú adresu žalovaného posiela e-mailovú správu obsahujúcu jej pôvodné podanie. Dňa 24.10.2022 pracovníčka CPP, kancelária Žiar nad Hronom, e-mailom adresovaným prokurátorovi GP SR preposlala e-mailovú komunikáciu CPP, kancelárie Žiar nad Hronom so žalobkyňou s tým, že žalobkyňa nereagovala na opätovnú výzvu na doplnenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zaručeným, resp. kvalifikovaným elektronickým podpisom, v dôsledku čoho CPP nemôže začať konanie o poskytnutie právnej pomoci.

5. Žalobkyňa doručila Krajskému súdu v Banskej Bystrici správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy - žalovaného, ktorého označila ako „Slovenská republika - Centrum právnej pomoci, Námestie Slobody 12, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30798841“. 6. V zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, z doterajšieho Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“). 7. Správny súd uznesením č. k. BB-26Sa/14/2022-172 zo dňa 30.04.2024 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) žalobu žalobkyne podľa § 249 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol ako nedôvodnú s tým, že po preskúmaní veci nezistil nečinnosť žalobkyňou označeného žalovaného - Centra právnej pomoci so sídlom v Bratislave. 8. Správny súd konštatoval, žalobkyňa za žalovaný orgán verejnej správy označila Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave, ktorý nemá povinnosť konať o podanej žiadosti žalobkyne ani vydať rozhodnutie podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“). Dôvodil, že pokiaľ žalobkyňa v podanej správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy označila ako žalovaného Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave, táto skutočnosť nezodpovedala procesnému aspektu prejednávanej veci. 9. Správny súd mal za to, že po postúpení žiadosti žalobkyne kancelárii CPP Žiar nad Hronom ako kompetentnému orgánu oprávnenému o tejto žiadosti konať, patrilo vyhodnotiť predmetné e-mailové podania kancelárii CPP Žiar nad Hronom, vrátane toho, či sa jedná o riadne podanú žiadosť s náležitosťami stanovenými zákonom. 10. Poukazujúc na znenie § 245 SSP („žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie“) správny súd tvrdil, že to bola práve kancelária CPP Žiar nad Hronom (čl. 15 ods. 2 Organizačného poriadku), voči ktorej mala smerovať žaloba žalobkyne proti nečinnosti, a nie Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave.

13. Proti uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov, že: a) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu (§ 440 ods. 1 písm. b/ SSP). Podľa sťažovateľky nie je jasné, kto bol správnym súdom považovaný za žalovaného (ústredie, kancelária CPP, alebo obaja) alebo Centrum právnej pomoci etablované v Slovenskej republike, IČO: 30798841. Sťažovateľka zdôraznila, že za protistranu v spore považuje Centrum právnej pomoci, etablované v Slovenskej republike, IČO: 30798841; b) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník (§ 440 ods. 1 písm. c/ SSP). Sťažovateľka zastávala názor, že kancelária CPP v Žiari nad Hronom nie je samostatný subjekt (nositeľ práv a povinností) tak, aby mohol byť samostatne žalovanou stranou; c) správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Sťažovateľka namietala, že správny súd vylúčil ňou označenú žalovanú stranu a obracal sa na kanceláriu CPP v Žiari nad Hronom, ktorá nie je samostatná osoba, keďže ide iba o organizačnú časť CPP; d) správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažovateľka zdôrazňovala, že žiadala o právnu pomoc CPP e-mailovým zaslaním žiadosti na adresu CPP uvedenú na webovej stránke CPP. Na tejto stránke sa uvádza aj adresa CPP v Bratislave s jedinou e-mailovou adresou. Žiadna kancelária CPP v čase podania predmetnej žiadosti nemala aktívnu e-mailovú adresu. Podľa sťažovateľky je štatút CPP pre ňu ako klienta CPP neznámy dokument. Tvrdila, že súdy majú prihliadať na účel, pre ktorý bolo CPP zriadené a nie prílišným formalizmom občana dostávať do polohy znemožňujúcej uplatnenie práva na poskytnutie právnej pomoci a uplatnenie práva pred súdom. V Slovenskej republike existuje jediné CPP s IČO: 30798841. Podľa sťažovateľky správny súd našiel iba formálne dôvody zamietnutia jej žaloby, čo považovala za marenie jej práva. Ďalej uviedla, že ju interné organizačné zložky žalovaného CPP (napr. kancelária, pracovisko, call centrum atď.) nezaujímali a ani nemali prečo zaujímať, lebo je to výhradne interná záležitosť CPP, čo sa jej ako klienta CPP - žiadateľa o právnu pomoc, nedotýka. 14. Sťažnostným návrhom sa sťažovateľka domáhala zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté uznesenie považovala za nezákonné a popierajúce účel existencie CPP a princíp spravodlivosti. 15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s napadnutým uznesením. Dodal, že v predmetnej veci (konanie vedené pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 11Cpr/47/2018) má sťažovateľka možnosť podať si žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zákonom predpísaným spôsobom. 16. Sťažovateľka v replike uviedla, že je absolútne nelogické, aby na rovnakú vec podávala ďalšiu žiadosť žalovanému, keď jej preukázateľne podanú žiadosť v rovnakej veci dodnes žalovaný v správnom konaní nevybavil (neschválil a ani neodmietol).

17. Prejednávaná vec bola dňa 04.09.2024 náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/21/2024. 18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP) konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľky uznesením sp. zn. 1Svk/21/ 2024 zo dňa 27.11.2024 prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod evidenčným číslom spisu Rvp 662/2023. Kasačný súd totiž zistil, že na Najvyššom správnom súde SR prebieha pod sp. zn. 6Svk/33/2023 obdobné konanie o žalobe o nečinnosť orgánu verejnej správy tých istých účastníkov konania - žalobkyne (sťažovateľky) a žalovaného označeného ako CPP so sídlom v Bratislave. Konanie v tejto obdobnej veci bolo tiež uznesením sp. zn. 6Svk/33/2023 zo dňa 08.02.2024 prerušené do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod evidenčným číslom Rvp 662/2023, nakoľko v poradí prvé rozhodnutie kasačného súdu v danej veci (rozsudok sp. zn. 6Svk/10/2022 zo dňa 21.09.2022) bolo zo strany sťažovateľky napadnuté ústavnou sťažnosťou. 19. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. I. ÚS 174/2025-21 zo dňa 26.03.2025 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/10/2022 zo dňa 21.09.2022 ako podanú oneskorene. Tým odpadol dôvod, pre ktorý bolo konanie v tu prejednávanej veci prerušené. Dňa 30.07.2025 bolo vydané aj rozhodnutie kasačného súdu vo veci 6Svk/33/2023, ktorým iný senát Najvyššieho správneho súdu SR kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietol. Kasačný súd preto postupom podľa?§?100 ods. 3 v spojení s § 452 ods. 1 SSP rozhodol o pokračovaní v konaní o?kasačnej?sťažnosti (výrok I. tohto uznesenia). 20. Kasačný súd ďalej po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP), že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nenariadiť pojednávanie. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu a posúdení veci kasačný súd dospel po neverejnej porade senátu jednomyseľne k záveru, že vec je potrebné postúpiť veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR (výrok II. tohto uznesenia).

22. Podľa § 4 písm. d) a e) SSP: „Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.“ 23. Podľa § 5 ods. 1, 3, 4 a 7 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „(1) Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“) ako štátna rozpočtová organizácia,3 ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi. . . (3) Podrobnosti o organizácii centra upravuje štatút, ktorý schvaľuje ministerstvo. . . (4) Sídlom centra je Bratislava. . . (7) Centrum zabezpečuje primeranú a rovnomernú dostupnosť svojich služieb na celom území Slovenskej republiky spravidla prostredníctvom kancelárií centra.“ 24. Podľa § 10 ods. 1, 3 a 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci: „(1) Konanie o nároku

Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“ 25. Podľa čl. 2 Štatútu Centra právnej pomoci z 22. júla 2019 schváleného Ministerstvom spravodlivosti SR (ďalej aj „Štatút CPP“), prvá veta: „Centrum je právnická osoba zriadená zákonom.“ 26. Podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 5 Štatútu CPP: „(1) Centrum sa organizačne člení na organizačné útvary, ktorými sú: a) odbor, b) kancelária centra, c) referát.

všetkých zamestnancov centra.“ 30. Podľa čl. 2 Organizačného poriadku CPP: „(1) Centrum plní úlohy v útvaroch, ktorými sú a) odbor, b) kancelária centra, c) referát. . . (3) Kancelária centra je útvar zabezpečujúcich úlohy podľa osobitného predpisu.2)“ (pozn. zákon o právnej pomoci).

VI. Posúdenie veci senátom kasačného súdu

Tá o žiadosti sťažovateľky ďalej nekonala z dôvodu, že žiadosť sťažovateľky nepovažovala za podanú predpísanou formou, neuznajúc autorizáciu emailového podania sťažovateľkou. Po podaní podnetu na prokuratúre sa sťažovateľka žalobou podanou na správny súd podľa ust. § 242 a nasl. SSP, teda žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, domáhala odstránenia nečinnosti žalovaného, ktorého označila ako Slovenská republika - Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave. Správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú s poukazom na to, že žalovaným vo veci sťažovateľky mala byť kancelária CPP Žiar nad Hronom, a to v zmysle čl. 15 ods. 2 Organizačného poriadku CPP.

39. Vo veci tak bola nastolená kľúčová právna otázka, ktorou je, či je o žiadosti sťažovateľky o poskytnutie právnej pomoci v prvom stupni povinné konať a rozhodnutie vydať CPP so sídlom v Bratislave alebo príslušná kancelária CPP, a v nadväznosti na to, ktorý z týchto orgánov je orgánom verejnej správy prvého stupňa a pôvodcom nečinnosti, voči ktorému mala žaloba o nečinnosť smerovať.

. .pokiaľ Centrum právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom ako prvostupňový správny orgán nevyhodnotil podanie žalobkyne podané formou e-mailu . . . ako odvolanie a z dôvodov uvedených vyššie na toto podanie ako odvolanie neprihliadlo, bolo to práve Centrum právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom (pozri článok 15 ods. 2 Organizačného poriadku vyššie citovaného v bode 21 uznesenia č. k. 26Sa/9/2020-90 z 25. októbra 2021), voči ktorému mala smerovať správna žaloba proti nečinnosti, a nie Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Račianska č. 1523/71 majúce v tomto prípade postavenie odvolacieho správneho orgánu.“ a „Z uvedeného dôvodu žalovaný orgán verejnej správy Centrum právnej pomoci - ústredie (ako druhostupňový správny orgán), nemal povinnosť konať o odvolaní žalobkyne, pokiaľ mu vec (odvolanie) žalobkyne nebola prvostupňovým správnym orgánom predložená postupom podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku v nadväznosti na jeho ods. 1. Z uvedeného nemožno konštatovať jeho nečinnosť.“

42. Je potrebné podotknúť, že vo veci 6Svk/33/2023 bolo konanie o žiadosti o právnu pomoc zastavené Centrom právnej pomoci, kanceláriou Žiar nad Hronom podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, sťažovateľkou bolo proti tomuto rozhodnutiu podané odvolanie, o ktorom sa ďalej nekonalo a sťažovateľka sa v konaní pred správnym súdom domáhala odstránenia nečinnosti, pričom ako žalovaného označila Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave.

nižšie. K postaveniu Centra právnej pomoci / kancelárie Centra právnej pomoci ako prvostupňového orgánu verejnej správy 44. Z ust. § 245 SSP vyplýva, že žalovaným v konaní o nečinnosť je orgán verejnej správy, ktorý má podľa žalobcu povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

bod 66 tohto rozsudku). 46. Avšak aj keby v prípade CPP nešlo o právnickú osobu podľa § 4 písm. d) SSP, ale o orgán či subjekt podľa § 4 písm. e) SSP, podstatné je, že v oboch týchto prípadoch musí byť splnená podmienka spočívajúca v tom, že tomuto subjektu osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v

48. Pre prekladajúci senát je teda rozhodujúce, že osobitný predpis, ktorým je v prejednávanej veci zákon o právnej pomoci, zveruje právomoc rozhodovať o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci Centru právnej pomoci. Hoci ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci ukladá povinnosť podať žiadosť príslušnej kancelárii centra, právomoc rozhodovať o tejto žiadosti zákon v § 10 ods. 5 ako aj v ďalších ustanoveniach zveruje expressis verbis „centru“.

50. Zákon o právnej pomoci je tiež svojou povahou všeobecne záväzným právnym predpisom, zverejneným v Zbierke zákonov, ktorému svedčí prezumpcia oboznámenia sa s jeho obsahom a prezumpcia jeho všeobecnej znalosti. Od adresátov právnych noriem, ktorými sú v prípade zákona o právnej pomoci primárne žiadatelia o právnu pomoc, tak možno dôvodne požadovať znalosť ich obsahu (porov. starorímsku zásadu, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje).

V nadväznosti na uvedené to má byť Centrum právnej pomoci a nie jeho kancelária, ktoré má mať aj procesnú subjektivitu v správnom súdnom konaní a má mu svedčať aj postavenie žalovaného v konaní o nečinnosť podľa § 245 SSP. Kasačný súd dodáva, že Správny súdny poriadok vo svojom znení aj výslovne počíta s Centrom právnej pomoci a nie s kanceláriou CPP ako so žalovaným [§ 49 ods. 2 písm. d) SSP; § 449 ods. 2 písm. c) SSP].

53. Prekladajúci senát nespochybňuje, že v zmysle čl. 15 ods. 2 Organizačného poriadku CPP je kancelária CPP vskutku oprávnená vydávať rozhodnutia o nároku na poskytnutie právnej pomoci ako prvostupňový orgán. Zdôrazňuje však, že Organizačný poriadok CPP je svojou povahou interným riadiacim aktom, čo vyslovene vyplýva z čl. 1 ods. 1 Organizačného poriadku CPP. Povaha Organizačného poriadku CPP ako interného riadiaceho aktu podľa prekladajúceho senátu vylučuje, aby tento predpis bolo možné považovať za osobitný predpis na účely § 4 SSP, ktorým by bolo možné zveriť kancelárii CPP kompetenciu rozhodovať o

54. Prekladajúci senát rovnako upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podľa čl. 1 ods. 6 Organizačného poriadku CPP je tento dokument záväzný dovnútra organizačnej štruktúry centra, pre všetkých jeho zamestnancov. Na rozdiel od zákona o právnej pomoci nejde o všeobecne záväzný právny predpis, ktorému by svedčala prezumpcia jeho všeobecnej znalosti. Od žiadateľov o právnu pomoc nemožno vyžadovať znalosť interných riadiacich aktov, resp. ich neznalosť nemožno postihovať nepriaznivými následkami (v tomto prípade spočívajúcimi v zamietnutí žaloby ako smerujúcej voči nesprávne označenému žalovanému).

porov. čl. 4 ods. 2 Štatútu CPP, podľa ktorého vedúci kancelárie koná v mene centra v rozsahu určenom v organizačným poriadkom centra). Nič to však nemení na závere, že je to Centrum právnej pomoci, ktoré ako orgán verejnej správy vydáva predmetné rozhodnutia o nárokoch na právnu pomoc adresované fyzickým osobám a vystupuje ako žalovaný v správnom súdnom

Naopak v prípade kancelárie CPP sa podľa predkladajúceho senátu celkom zrejme aplikuje odsek 2 tohto ustanovenia. Tento stanovuje, že ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len „štatút"). Z uvedeného vyplýva, že kancelária ako útvar určený interným predpisom (Organizačným poriadkom CPP) je príslušné konať, ale nekoná vo svojom mene, ale koná v mene správneho orgánu, ktorým je Centrum právnej pomoci.

58. Prekladajúci senát tak vyjadruje presvedčenie, že sťažovateľka v žalobe o nečinnosť správne označila žalovaného ako Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave, pretože to bolo Centrum právnej pomoci ako orgán verejnej správy, ktorý mal posúdiť jej podanie (žiadosť o právnu pomoc). Pokiaľ v žalobe o nečinnosť sťažovateľka neuviedla dôvetok, že išlo o Centrum právnej pomoci, kanceláriu Žiar nad Hronom, nijakým spôsobom nepochybila a už v žiadnom prípade jej táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu v podobe zamietnutia jej žaloby, hoci aj z upovedomenia o vybavení podnetu prokuratúre i z výzvy CPP, kancelárie Žiar nad Hronom jej už bolo zrejmé, že jej podanie - žiadosť interne posudzuje CPP, kancelária Žiar nad Hronom.

60. Pokiaľ sa však veľký senát nestotožní s predkladajúcim senátom vo vyššie uvedenom názore a dospeje k záveru, že žaloba o nečinnosť mala smerovať voči kancelárii CPP, Žiar nad Hronom a nie Centru právnej pomoci so sídlom v Bratislave, naskytá sa otázka, či mal správny súd opravu vykonať sám, vyzvať sťažovateľku na odstránenie vád jej žaloby alebo žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

62. Zo znenia § 245 SSP vyplýva, že žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie (porov. § 180 SSP, podľa ktorého žalovaným je v prípade všeobecnej správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu v zásade orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku). Je teda zrejmé, že ust. § 245 SSP definuje žalovaného inak ako ust. § 180 SSP, a to ako orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť konať. Žalovaný v konaní o nečinnosť je tak určený tvrdením žalobcu a nie

63. Predkladajúci senát aj na tomto mieste zdôrazňuje, že kompetencia kancelárie CPP vyplýva z interného riadiaceho aktu - Organizačného poriadku CPP (ak teda veľký senát usúdi, že túto kompetenciu je tento akt vôbec spôsobilý založiť smerom navonok), ktorému nesvedčí prezumpcia všeobecného oboznámenia sa s jeho obsahom. Predkladajúci senát síce uznáva, že sťažovateľka mala vedomosť, že jej podanie/žiadosť o právnu pomoc posudzuje kancelária Žiar nad Hronom (čo vyplýva z výziev na doplnenie podania i odpovede na podnet prokuratúre), no stále sa mohla spoľahnúť na text zákona, ktorý kompetenciu konať o žiadosti zveruje Centru právnej pomoci. Preto podľa prekladajúceho senátu mal správny súd (v prípade, že žaloba mala smerovať voči kancelárii CPP) vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov podania, resp. sám si určiť žalovaného, keďže bolo zrejmé, o čo sťažovateľke vo svojej podstate išlo - aby správny súd uložil povinnosť o žiadosti ďalej konať.

65. Hoci v uvedenej právnej veci to nie je nevyhnutne potrebné pre vydanie rozhodnutia kasačného súdu, pre ďalšie administratívne konanie po vrátení veci je pre účastníkov konania potrebné vedieť, ktorý orgán by konal o prípadnom odvolaní sťažovateľky voči prvostupňovému rozhodnutiu, ak by bolo podanie odvolania prípustné (napr. v prípade, ak by došlo k zastaveniu konania podľa § 30 Správneho poriadku). Aj v tejto otázke má totiž predkladajúci senát sčasti odlišný názor od názoru vysloveného senátom 6S.

Práve na ustanovenie § 58 ods. 2 Správneho poriadku odkazuje čl. 5 ods. 5 Štatútu CPP, podľa ktorého ak zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom centra je riaditeľ. 67. Predkladajúci senát teda zastáva názor, že odvolacím orgánom voči rozhodnutiu vydanému Centrom právnej pomoci zastúpeného kanceláriou, je Centrum právnej pomoci zastúpené riaditeľom, pričom práve takéto vnímanie je terminologicky plne súladné aj so znením § 49 ods. 2 písm. d) SSP.

69. Pokiaľ ide o ďalšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho (správneho) súdu SR, resp. Ústavného súdu SR týkajúcu sa nečinnosti CPP, možno poukázať na nasledovné rozhodnutia: - uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/42/2022 zo dňa 29.03.2021 - žaloba o nečinnosť bola odmietnutá pre nesplnenie procesnej podmienky spočívajúcej vo vyčerpaní sťažnosti alebo podnetu na prokuratúre a z tohto dôvodu bola zamietnutá aj kasačná sťažnosť. K postaveniu žalovaného CPP nebol vyslovený právny názor; - uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/10/2022 zo dňa 21.09.2022 - išlo o rozhodnutie vo veci totožnej sťažovateľky ako v prejednávanej veci, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia sp. zn. 6Svk/33/2023 zo dňa 30.07.2025, od ktorého sa chce predkladajúci senát odchýliť. Týmto rozhodnutím senát 6S zrušil v poradí prvý rozsudok krajského súdu, ktorým bola Centru právnej pomoci uložená povinnosť konať. K postaveniu žalovaného CPP v konaní o nečinnosť bol vyjadrený rovnaký právny názor ako v nadväznom rozhodnutí sp. zn.

súdu v Trenčíne, že ide o prieskum rozhodnutia kancelárie žalovaného v Žiline, kedy má byť príslušný Krajský súd v Žiline. Hoci ide o inú vec týkajúcu sa určenia príslušnosti súdu, uvedené východiská sú v súlade s názormi predkladajúceho senátu.

70. Na základe vyššie uvedeného dospel predkladajúci senát k právnemu záveru, že prvostupňovým orgánom verejnej správy v konaní o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci je Centrum právnej pomoci zastúpené príslušnou kanceláriou (ako útvarom určeným štatútom podľa § 6 ods. 2 Správneho poriadku) a odvolacím orgánom je Centrum právnej pomoci zastúpené riaditeľom (ako útvarom určeným štatútom podľa § 58 ods. 2 Správneho poriadku). 71. Z uvedených dôvodov preto podľa predkladajúceho senátu správny súd nepostupoval zákonne, keď žalobu sťažovateľky o nečinnosť smerujúcu proti Centru právnej pomoci, s adresou sídla v Bratislave, zamietol ako nedôvodnú. Podľa predkladajúceho senátu sťažovateľka neoznačila žalovaného nesprávne, keďže ustanovenie § 10 ods. 5 zákona o právnej pomoci zveruje právomoc rozhodovať o žiadosti Centru právnej pomoci, ktoré je potrebné považovať za orgán verejnej správy a v konaní o nečinnosť za žalovaného. Správny súd tak vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že to bola kancelária Centra právnej pomoci, Žiar nad Hronom s odkazom na čl. 15 ods. 2 Organizačného poriadku CPP, voči ktorej mala smerovať žaloba proti nečinnosti, a nie Centrum právnej pomoci, so sídlom v Bratislave. Zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu považuje kasačný súd za nesprávne, formalistické a popierajúce materiálny význam ochrany poskytovanej správnym súdnictvom, vezmúc do úvahy aj postavenie sťažovateľky ako právneho laika v materiálnej núdzi žiadajúceho o právnu pomoc. 72. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP Najvyšší správny súd SR koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte, zloženom z predsedu a šiestich sudcov, ak senát dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR. V prerokúvanej veci dospel senát kasačného súd predbežne k záveru, ktorý je odlišný od právneho názoru vyjadreného v rozsudku sp. zn. 6Svk/33/2023 zo dňa 30.07.2025. Tým sú splnené podmienky podľa citovaného § 22 ods. 1 písm. a) SSP, aby bola táto vec postúpená veľkému senátu. 73. Z odôvodnenia tohto uznesenia je teda zrejmé, že v otázke, či prvostupňovým správnym orgánom v konaní podľa zákona o právnej pomoci je Centrum právnej pomoci alebo kancelária Centra právnej pomoci a ďalších súvisiacich otázkach, senáty kasačného súdu zaujímajú rozdielne právne názory. 74. Pretože vo veci treba posúdiť aj ďalšie námietky sťažovateľky, senát kasačného súdu navrhuje, aby veľký senát podľa § 466 ods. 5 písm. b) SSP rozhodol uznesením len o odpovedi na predložené právne otázky. 75. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.