1Svk/21/2025

1. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov ako príslušný správny orgán podľa § 56 ods. 1 písm. b), § 59 písm. i) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o lesoch“), § 4 ods. 1, § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“), rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2023/002996-02 zo dňa 04.08.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku vylúčil účastníka konania Lesoochranárske zoskupenie VLK (ďalej aj „ LZ VLK“) zo správneho konania vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy ( ďalej aj „PSL“) v Lesnom celku Lesy na LHC Zborov pre roky 2023-2032 vedenom na správnom orgáne pod číslom spisu UU-PO- OOP4-2023/002996.

veciach životného prostredia aj keď nie sú účastníkmi prvostupňového konania). 4. Podľa žalovaného odvolateľ ako zástupca zainteresovanej verejnosti má prostredníctvom vyššie uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov uplatnených vo väzbe na konanie vo veci schválenia návrhu PSL právo na prístup k rozhodovaciemu procesu vo veciach životného prostredia a k spravodlivosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolateľovi ako zainteresovanej verejnosti nemožno priznať postavenie účastníka predmetného konania z dôvodu, že nespĺňa podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 14 Správneho poriadku a § 41 ods. 18 zákona o lesoch a nie je tým subjektom konania o priamych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ktorého sa rozhoduje. Odvolateľ nemá podľa žalovaného priamy hmotnoprávny vzťah k veci, ktorá je predmetom rozhodovania (k lesným pozemkom, pre ktoré sa vyhotovuje PSL), ktorý by mu priznával súvisiaci hmotnoprávny predpis, teda zákon o

5. Preto sa podľa žalovaného prvostupňový orgán vysporiadal s procesným postavením odvolateľa v súlade s platným právnym stavom a správne rozhodol, keď odvolateľovi nepriznal postavenie účastníka konania z dôvodu, že nemá priamy vzťah k predmetu rozhodovania vyplývajúci zo súvisiaceho hmotnoprávneho predpisu (zákona o lesoch) a v predmetnom konaní zastupuje verejný záujem. Súčasný právny stav umožňuje odvolateľovi ako zainteresovanej verejnosti účinnú a efektívnu účasť na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v predmetnom konaní pri súčasnej ochrane práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, ako subjektov s priamym vzťahom k predmetu rozhodovania podľa hmotnoprávneho predpisu. 6. Žalovaný zdôraznil, že priznaním postavenia účastníka odvolateľovi by prvostupňový orgán postupoval nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi predmetnú problematiku a

7. Odvolateľom citované ustanovenia komunitárneho práva hovoria o zabezpečení účasti verejnosti v rozhodovacej činnosti vedenom vo veciach životného prostredia, ale neuvádzajú, akým konkrétnym spôsobom má byť zabezpečená. Podľa žalovaného zákon o lesoch ako osobitný predpis zabezpečuje účasť zainteresovanej verejnosti v súlade s ustanoveniami komunitárneho práva. 8.

9. K požiadavke odvolateľa, aby mu bolo priznané postavenie subjektu konania, ktorý v predmetnom konaní zastupuje záujmy ochrany prírody vo verejnom záujme, žalovaný uviedol, že takéto záujmy ochrany prírody zastupuje v predmetnom konaní orgán ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s poukazom odvolateľa na rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci iných konaní a procesov týkajúcich sa životného prostredia, žalovaný poukázal na to, že tento rozsudok bol vydaný predtým ako bolo vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky definované, ku ktorým konaniam budú mať zástupcovia zainteresovanej verejnosti aj odvolateľ prístup a v akom postavení. Podľa žalovaného v rozsudku súdneho dvora je uvedené, že Aarhuský dohovor ako medzinárodná zmluva nie je priamo aplikovateľná a je na členských štátoch, aby vo svojom vnútroštátnom práve vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti, aj odvolateľovi definovali, v ktorých konaniach a v akom rozsahu zabezpečia požiadavky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru a to najmä ku konaniam neuvedeným v prílohe č. 1.

Podľa žalovaného Aarhuský dohovor ponecháva na členskom štáte dohovoru spôsob, akým zabezpečí účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia a to najmä v konaniach k činnostiam neuvedených v prílohe č. 1.

14. Odvolateľ podľa žalovaného prezentuje v odvolaní svoj subjektívny názor a výklad všeobecne záväzných právnych predpisov vo vzťahu k predmetnému konaniu. Prvostupňový správny orgán postupoval v predmetnom konaní v súlade s Ústavou SR, správnym poriadkom a zákonom o lesoch, postupoval v súlade so svojimi zákonnými kompetenciami, keď sa zaoberal procesným postavením odvolateľa ako zainteresovanej verejnosti, zastupujúcej verejný záujem a nepriznal mu postavenie účastníka konania. 15. Prvostupňový správny orgán zohľadnil právo na účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovaní podľa citovaných ustanovení komunitárneho práva, najmä však vo vzťahu k čl. 6 Aarhuského dohovoru z dôvodu, že čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru súvisí so súdnym preskúmaním rozhodnutí vydaných vo veciach životného prostredia a podľa súčasného právneho stavu už odvolateľ nemusí byť účastníkom konania, aby mohol podať správnu žalobu vo veciach životného prostredia. 16. Tvrdenia odvolateľa týkajúce sa výkladu § 14 Správneho poriadku žalovaný hodnotil ako subjektívne a zdôraznil, že § 14 Správneho poriadku jednoznačne definuje kto je účastníkom konania - účastníkom je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa v konaní priamo rozhoduje alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť priamo dotknuté, a účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Správny poriadok síce nevymedzuje kto je účastníkom konania, ale odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Hmotnoprávne predpisy jednoznačne určujú okruh osôb, ktoré sú alebo sa môžu stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje, alebo ktorých právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že účastník konania musí mať priamy vzťah k predmetu prejednávanej veci (vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa), ktorý mu vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. V predmetnom konaní je týmto hmotnoprávnym predpisom zákon o lesoch, ktorý vo väzbe na Správny poriadok v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“ jednoznačne vymedzil okruh účastníkov konania v § 41 ods. 18 zákona o lesoch (a sú nimi vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa). 17. Skutočnosť, že odvolateľ je zainteresovanou verejnosťou podľa odvolateľom citovaných ustanovení komunitárneho práva, prvostupňový správny orgán ani žalovaný nespochybňuje toto, ale judikatúra a zákon o lesoch ako všeobecne záväzný právny predpis a hmotnoprávny predpis vo vzťahu k § 14 Správneho poriadku jednoznačne uvádza, kto je účastníkom konania a za akých podmienok sa konania môže zúčastniť iná osoba ako účastník konania. Na základe uvedeného nebolo možné odvolateľovi prisúdiť postavenie účastníka konania v konaní vedenom vo veci schválenia návrhu PSL pre LC Lesy na LHC Zborov nad rámec ustanovení súvisiacich všeobecne záväzných predpisov len na základe citovaných ustanovení komunitárneho práva.

20. Podstatnou otázkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách žalobných bodov (námietok) žalobcu bolo podľa správneho súdu v danej veci to, či správne orgány postupovali a rozhodli správne ak žalobcovi nepriznali postavenie účastníka správneho konania podľa § 14 Správneho poriadku.

22. Pokiaľ ide o § 14 Správneho poriadku, správny súd uviedol, že žalobná argumentácia žalobcu nebola spôsobilá spochybniť závery žalovaného o nesplnení zákonných podmienok pre účasť v konaní podľa tohto ustanovenia pre absenciu priameho hmotnoprávneho vzťahu k predmetu konania. A to aj vzhľadom na vymedzenie okruhu osôb, ktoré sú účastníkmi konania o schválení plánu/programu starostlivosti les (PSL) špeciálnou úpravou (oproti všeobecnej úprave v § 14 Správneho poriadku) konkrétne v § 41 ods. 18 zákona o lesoch tak, že účastníkmi konania sú vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program

Zhodne s názorom najvyššieho správneho súdu, správny súd uvádza, že záväzok Slovenskej republiky vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti prostredníctvom účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených alternatív, bol splnený tým, že § 42 SSP priznáva zainteresovanej verejnosti (v danom prípade žalobcovi) právo účinne brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, priznaním aktívnej vecnej legitimácie, teda možnosťou podať správnu žalobu okrem iných proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Správny súd nezistil nezákonnosť v postupe a rozhodnutí správneho orgánu, keď tento dôvodil neaplikovateľnosťou judikatúry vzťahujúcej sa k staršej právnej úprave v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý na rozdiel od aktuálnej úpravy, zainteresovanej verejnosti nepriznával aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, nakoľko nebola účastníkom správneho konania.

Pričom vzhľadom na skutočnosť, že schvaľovanie PSL je subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, aplikuje sa súčasne aj čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Rozdiel medzi čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru je aj v subjekte, ktorému jednotlivé odseky priznávajú práva, keďže odsek 2 je výslovne zameraný na zainteresovanú verejnosť (ktorý pojem je legálne definovaný v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru). Podľa doslovného znenia článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, tento zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na

25. Z článku 9 ods. 2 ani z článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, nevyplýva záväzok zmluvnej strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti možnosť byť účastníkom správneho konania s možnosťou podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu v správnom konaní. Článok 9 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom napríklad prístupu k súdu, čo je tak podľa ods. 2 ako aj ods. 3 dostačujúce. Uvedený záväzok je naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti priznáva aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia.

návrhu PSL (§ 41 ods. 8 a 9 zákona o lesoch). Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle vyššie uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSL a následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch, preto požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru sú podľa správneho súdu týmto naplnené.

Convention Compliance Committee) so sídlom v Ženeve, ktorému zmluvné strany dohovoru zverili právomoc interpretovať dohovor a posudzovať súlad vnútroštátnej legislatívy a praxe s dohovorom. 28. Stotožňujúc sa so závermi najvyššieho správneho súdu, správny súd odkazuje na ich zhrnutie vo vyššie označenom rozsudku (body 54. až 55.), v ktorom sa uvádza: „... Možno konštatovať, že postup správneho orgánu, ktorý ekologickej organizácii nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41 ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení), ale zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v účinnom znení) v konaní o schválenie Programu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj Aarhuským dohovorom. … Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. … Podobne článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru umožňuje zmluvným stranám voľbu, či umožnia prístup k prieskumu pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. … Slovenská republika splnila svoje záväzky vyplývajúce z čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru prijatím § 42 Správneho súdneho poriadku, ktorý ekologickým organizáciám okrem iného umožňuje podať všeobecnú správnu žalobu vo veci schválenia Programu starostlivosti o lesy, aj v prípade, že mali v správnom konaní postavenie zúčastnenej osoby. … Žalobcovi je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku zabezpečená možnosť včasnej účasti na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42 SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského dohovoru. Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy postavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 SSP. … „ 29. Správny súd pre úplnosť poznamenal, že sa oboznámil aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 2/2025-15 zo dňa 15.01.2025, ktorým bol prijatý na ďalšie konanie návrh poslancov Národnej rady SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 335/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a návrhu na pozastavenie účinnosti nebolo vyhovené.

30. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, teda že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil, zrušil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu prvého stupňa a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania pred správnym súdom a pred kasačným súdom.

32. Sťažovateľ poukázal na to, že v správnej žalobe, okrem iného namietal, že odopretie mu postavenia účastníka konania v konaniach o vyhotovenie PSL je v rozpore s čl. 6 ods. 2,3,4 a 7 Aahurského dohovoru, ktorý je okrem iného súčasťou práva Európskej únie vzhľadom na skutočnosť, že bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím rady č. 2005/370/ ES zo dňa 17.02.2025.

34. Sťažovateľ poukázal na znenie ustanovenia čl. 6 ods. 1,2,3,4,7 a 8 Aahurského dohovoru, čl. 6 ods.1,2 a 3 Smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (veľká komora) C-243/15 zo dňa 08.11.2016. 35. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že v kontexte s čl. 6 Smernice o biotopoch súčasťou územia, na ktorom má platiť schvaľovaný PSL, sa na lesných pozemkoch nachádzajú územia sústavy NATURA 2000, a to Územie európskeho významu Stebnícka Magura (SKUEV 0754) a Územie európskeho významu Becherovská Tisina (SKUEV 0937). Do predmetného územia zasahuje aj Územie európskeho významu Regetovské Rašelinisko (SKUEV 0755) a na LHC Svidník (ktorý je súčasťou LHC Zborov) je v kontakte s lesnými pozemkami aj Územie európskeho významu Horný tok Ondavy (SKUEV 0939). Je teda nesporné, že označený článok Smernice je na predmetné konanie v plnej miere aplikovateľný a to v súlade s výkladom

37. Taktiež sťažovateľ poukázal na žalobný bod, v ktorom uviedol, že PSL vyžaduje vydanie odborného stanoviska podľa ustanovenia § 28 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorého predmetom je posúdenie možnosti významného vplyvu PSL na územie európskej sústavy chránených území. Skutočnosť, že v konaní o vyhotovenie PSL je na území sústavy Natura 2000 povinnosťou orgánov vo veci konajúcich posúdiť, či PSL nebude mať nepriaznivý vplyv na ciele ochrany tohto územia, vyplýva nielen z právnej úpravy a to ustanovenia § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. v platnom znení, ale aj v aplikácii takéhoto ustanovenia najvyšším správnym súdom napr. v rozsudku sp. zn. 2Svk/4/2024 zo dňa 31.03.2025.

30.05.2019 vo veci týkajúce sa schválenia PSL na Lesnom celku Lesy Prešov, neštátne lesy, na Lesnom Hospodárskom celku Prešov, Mestské lesy Prešov, uviedol: „40. Okrem obsahu vyjadrení orgánov verejnej moci v rozhodovacích procesoch, týkajúcich sa životného prostredia, zohráva významnú úlohu aj účasť zainteresovanej verejnosti, ktorú v konaní reprezentuje žalobca. Na zdôraznenie významu tohto vplyvu kasačný súd poukazuje na relevantný dokument „Implementačné usmernenia k Aahurskému dohovoru“ (The Aahurs Convention - an implementation guide. United Nation Economic Commision for Europe, Second edition, 2014, dostupný napríklad na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR.) Implementačné usmernenia k Aahurskému dohovoru k úlohe účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch uvádzajú o. i. cit.: „Dôležitosť plnohodnotného zahrnutia záujmov v oblasti životného prostredia do rozhodovacích procesov verejnej moci vyžaduje, aby orgány verejnej moci mali presné, ucelené a čo najaktuálnejšie informácie o životnom prostredí. Verejnosť môže byť hlavným zdrojom týchto informácií. Našťastie verejnosť má často záujem zúčastniť sa týchto procesov a diskutovať o možnostiach v rozhodovaní, či už z vlastného záujmu, alebo preto, že si praje chrániť životné prostredie.

39. Taktiež podľa názoru sťažovateľa správny súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak postavenie zúčastnenej osoby v konaní o vyhotovenia PSL zodpovedá požiadavkám na včasnú a efektívnu účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese, tak ako vyplýva z čl. 6 ods. 2, 3, 4, 7, a 8 Aahurského

40. Sťažovateľ ďalej uviedol, že povinnosti predložiť vec SDEÚ sa môže vyhnúť všeobecný súd len v prípade, ak otázka, ktorú rieši nie je relevantná pre rozhodnutie alebo už bola predmetom výkladu zo strany SDEÚ, alebo v situácii, ak sa výklad práva únie javí byť taký jasný, že neponecháva miesto pre žiadne primerané pochybnosti.

V tejto súvislosti by sa naopak mohlo javiť, že ak by bolo možné uvažovať o zodpovedaní tejto otázky SDEÚ, tak v takom prípade by bolo možné uvažovať len o tom, že tento vo svojom rozsudku C-243/15 z 08.11.2016 vyriešil túto otázku v prospech záveru, že postavenie účastníka konania by umožnilo sťažovateľovi aktívnejšie sa podieľať na rozhodovacom procese.

strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti. 43. Sťažovateľ ďalej citoval ustanovenia § 15a ods. 2, § 47 ods. 3, § 32 ods.1, 2, § 51 ods.1, § 53 a § 56 Správneho poriadku a uviedol, že z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že Správny poriadok medzi podkladmi, ktoré tvoria podklady rozhodnutia nevymenúva návrhy a vyjadrenia zúčastnených osôb. Napriek tomu toto zákonné ustanovenie používa exemplifikatívny výpočet podkladov rozhodnutia a je teda zrejmé, že ak medzi nimi uvádza návrhy a vyjadrenia účastníkov konania neexistuje rozumný dôvod na to, aby ak by zákonodarca mal v úmysle zahrnúť medzi podklady rozhodnutia návrhy a vyjadrenia zúčastnenej osoby, aby to v dotknutom zákonom ustanovení neuviedol. Ďalšie citované ustanovenia správneho poriadku už celkom jasne diskvalifikujú zúčastnenú osobu z možnosti účinne ovplyvniť rozhodovací proces.

44. Ako ďalej uviedol sťažovateľ Správny poriadok taktiež rozlišuje medzi doručením vyhotovenia rozhodnutia účastníkovi a zúčastnenej osobe. Účastníkovi konania je správny orgán povinný doručiť rozhodnutie, zatiaľ čo vo vzťahu k zúčastnenej osobe túto povinnosť

45. Taktiež poukázal na to, že zúčastnená osoba nemá právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu o schválení PSL, preto nemožno ani len uvažovať o tom, že by takého postavenie umožňovalo sťažovateľovi efektívnu účasť v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti. Zúčastnená osoba tiež nemá právo byť oboznámená s obsahom odvolania účastníka proti rozhodnutiu, a teda ani týmto spôsobom (vyjadrením k odvolaniu) nemôže ovplyvniť rozhodovací proces v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti.

46. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd v súlade s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadal SDEÚ o vydanie predbežného nálezu o otázke: Zodpovedá základnému cieľu konania uvedenému v čl. 6 ods. 3 Smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1995 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia v územiach NATURA 2000 a právu organizácie na ochranu životného prostredia akou je sťažovateľ na účasť na rozhodovacích procesoch o navrhovaných činnostiach, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Dohovoru o prístupe k informáciám účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia podpísaného v Aahure 25.06.1998 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva a rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17.02.2005, v rozsahu v akom podľa jeho čl. 6 ods. 3 zabezpečuje primeraný časový rámec účasti verejnosti pre jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu, ktorý umožňuje verejnosti účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o

I. stupni a to napriek tomu, že takého konania prvostupňové aj odvolacie, tvorí jeden celok? 47. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby kasačný súd v súlad s ustanovením § 100 písm. c) SSP konanie do rozhodnutie SDEÚ o prejudiciálnej otázke prerušil.

50. Pokiaľ sa jedná o sťažovateľom predloženú prejudiciálnu otázku, žalovaný je toho názoru, že nemá vplyv na daný predmet prieskumu správnym resp. kasačným súdom. Je orientovaná na postavenie zúčastnenej osoby v konaní, ktorej ale prípadné vyriešenie by si vyžadovalo ďalšie legislatívne zmeny a zmeny vo vnútroštátnej právnej úprave ( napr. zákona o správnom konaní).

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

51. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP), a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 29. januára 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

20. Správny súd dospel k záveru, že Slovenská republika na seba prevzala medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam a pokiaľ zákonná alebo výkonná moc nevykoná príslušné kroky k vytvoreniu vhodných podmienok k implementácii tohto subjektívneho práva jednotlivca vo vnútroštátnom právnom poriadku, potom toto právo musí priznať súdna moc. S uvedeným záverom správneho súdu sa nemožno stotožniť, a to hneď z viacerých dôvodov. 21. Prvým dôvodom je jazykový výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ako tvrdí správny súd, ale normuje: Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 3 zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, ale ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. 22. Rovnakú textáciu Aarhuského dohovoru nachádzame aj v iných jazykových verziách, príkladmo v anglickom jazyku a „alebo“ namiesto „a“ používa taktiež francúzska jazyková verzia. Z jazykového znenia článku 9 ods. 3 Aahurského dohovoru je teda zrejmé, že správny súd pristúpil k jeho extenzívnemu a nesprávnemu výkladu, keď mal za to, že uvedeným článkom je Slovenská republika zaviazaná vytvoriť podmienky pre prístup verejnosti tak do administratívnych ako aj súdnych konaní týkajúcich sa životného prostredia. Na uvedené nesprávne právne posúdenie naopak celkom správne poukázal v kasačnej sťažnosti žalovaný a kasačný súd sa s ním stotožňuje. 23. Okrem doslovného znenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorým správny súd odôvodnil svoj právny záver, že žalobcovi malo byť priznané účastníctvo v prvostupňovom konaní, potvrdzuje nesprávnosť tohto právneho posúdenia taktiež Príručka implementácie Aarhuského dohovoru (ďalej len „príručka“) vytvorená Európskou hospodárskou komisiou OSN (dostupná na: https://unece.org/environment-policy/publications/aarhus-convention- implementation-guide-second-edition), ktorá na svojich stranách 197 - 198 opakovane zdôrazňuje, že zmluvná strana si splní svoj záväzok vyplývajúci z predmetného článku

jazyka: · Odsek 3 (článok 9) predpokladá, že verejnosť môže presadzovať a domáhať práv týkajúcich sa životného prostredia buď priamo, t. j. podaním žaloby na súd (namiesto náhrady osobnej ujmy), alebo nepriamo, a to iniciovaním a účasťou na administratívnych konaniach za účelom zabezpečenia vymáhania práva. · Článok 9, odsek 3, poskytuje verejnosti prístup k administratívnym alebo súdnym konaniam. Tento prístup môže byť zabezpečený priznaním aktívnej legitimácie členom verejnosti na priame vymáhanie práv týkajúcich sa životného prostredia na súde.

24. Z vyššie uvedených citácií je zrejmé, že ani príručka, ktorá má zmluvným stranám napomáhať pri implementácii záväzkov vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru v plnej miere, nevyžaduje od zmluvných strán zabezpečenie prístupu verejnosti do konaní pred správnymi

Z citovanej vety jednoznačne vyplýva, že zmluvná strana zabezpečujúca prístup verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania aktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach, týkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

dohovorom. Konkrétne kasačný súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia uverejnené v zbierke rozhodnutí výboru (dostupná na: https://unece.org/fileadmin/DAM/env/pp/ compliance/CC_Publication/ACCC_Case_Law_3rd_edition_eng.pdf ), ktorá rovnako ako príručka nie je prístupná v slovenskom jazyku, preto kasačný súd cituje jej vybrané právne vety preložené do slovenského jazyka:

23; ECE/MP.PP/C.1/2010/6/Add.1, október 2010, bod 44) · Rovnako rozhodol výbor v týchto prípadoch: Belgicko ACCC/2005/11; ECE/MP.PP/C.1/ 2006/4/Add.2, 28. júl 2006, bod 28; Arménsko ACCC/C/2004/8; ECE/MP.PP/C.1/2006/2/ Add.1, 10. máj 2006, bod 38; Dánsko ACCC/C/2006/18; ECE/MP.PP/2008/5/Add.4, 29. apríl 2008, bod 28.

27. Kasačný súd dospel k právnemu záveru, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti prostredníctvom účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených alternatív. Zároveň kasačný súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je záväzok Slovenskej republiky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP priznáva žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti právo účinne brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, a to priznaním aktívnej vecnej legitimácie.

29. Rovnako sa kasačný súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že judikatúra citovaná správnym súdom ako aj žalobcom je na prejednávaný prípad neaplikovateľná, nakoľko ide o rozhodnutia týkajúce sa staršej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „OSP“), ktorý zainteresovanej verejnosti nepriznával aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, nakoľko nebola účastníkom správneho konania. Príkladmo žalobcom uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/1/2017 z 28. marca 2018, odôvodňuje povinnosť priznať žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o schválení PSL tým, že je to potrebné, aby mohol následne podať správnu žalobu, aby boli zaručené jeho práva vyplývajúce z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

31. Neaplikovateľný je taktiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/ 19/2016 z 26. februára 2018, ktorého predmet prieskumu tvorila námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a nie otázka účastníctva.

IV. II K článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru

33. Kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že s ohľadom na nezanedbateľný význam rozhodnutia o schválení PSL, je uvedené rozhodnutie možné považovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. „Významný vplyv na životné prostredie“ kasačný súd vzhliadol najmä v tom, že PSL je dôležitý nástroj na plánovanie a riadenie hospodárenia v lesoch, ktorého cieľom je zabezpečiť ich trvalo udržateľný rozvoj, trvalo udržateľné využívanie v nadväznosti na ťažbu, ochranu biodiverzity, ochranu a podporu druhovej rozmanitosti fauny a flóry, ochranu biotopov, a to všetko s následkami na ochranu vodných zdrojov, čistotu ovzdušia, prevenciu erózie či iné spoločenské záujmy a životné prostredie v celosti.

35. Ako ďalej tvrdí žalobca, že pokiaľ je schvaľovanie PSL subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, aplikuje sa súčasne čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, aj s takýmto výkladom sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil. Tento záver vyplýva zo

Odsek 2 je pritom výslovne zameraný na zainteresovanú verejnosť, keď normuje: Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti . . . . Zainteresovaná verejnosť je pojem legálne definovaný v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru ako: „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací

38. Pokiaľ však žalobca ďalej tvrdí, že aplikáciou čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru malo byť žalobcovi priznané účastníctvo v konaní pred prvostupňovým orgánom, s takýmto výkladom sa nie je možné stotožniť.

. . mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6.

41. Za súd a/alebo iný nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona nemožno považovať správne orgány, ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle § 56 zákona o lesoch, ktorý podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch rozhodnutím schvaľuje návrh PSL.

Takýto výklad je v súlade s výkladom poskytnutým v príručke na strane 196, v zmysle ktorého: · Článok 9, odsek 2, tiež špecifikuje, že prieskum musí prebiehať pred súdom alebo iným „nezávislým a nestranným orgánom zriadeným zákonom“. To znamená, že preskúmavacie konanie musí obsahovať záruky na zabezpečenie riadneho procesu, nezávislého od vplyvu akejkoľvek zložky výkonnej moci.

43. Na strane 196 príručka ďalej stanovuje, že: · Podľa odseku 2 môže zmluvná strana stanoviť predbežné preskúmavacie konanie pred správnym orgánom. Systém správnych odvolaní však nie je určený na to, aby nahradil možnosť podať odvolanie na súd. Zmluvná strana môže tiež požadovať, aby žalobcovia „vyčerpali administratívnoprávne prostriedky nápravy“, t. j. využili všetky dostupné správne konania, predtým ako sa obrátia na súd.

45. Uvedené vyššie, najmä s dôrazom na rozdiel medzi čl. 9 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 v orgáne prieskumu, ku ktorému majú zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti, je stručne zhrnuté na strane 188 príručky. Pre väčšiu zrozumiteľnosť kasačný súd uvádza, že pokiaľ príručka používa slovo „kategória“ odkazuje na prvé tri odseky čl. 9 Aarhuského dohovoru: · Zatiaľ čo pre prvé dve z troch vyššie uvedených kategórií musia zmluvné strany zabezpečiť preskúmavacie konanie pred súdom alebo orgánom podobným súdu zriadeným zákonom, pre tretiu kategóriu môžu zmluvné strany zabezpečiť prístup k spravodlivosti buď prostredníctvom administratívnych, alebo súdnych postupov. Pojem „súdne postupy“ možno chápať ako iný spôsob označenia súdov a orgánov podobných súdu. · Uvedený výklad je potvrdený rozhodovacou činnosťou výboru, konkrétne v rozhodnutí: Belgicko ACCC/2005/11; ECE/MP.PP/C.1/2006/4/Add.2, 28. júl 2006, bod 26.

zainteresovanej verejnosti priznáva aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia. Aj v nadväznosti na uvedené vyššie kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú.

47. V nadväznosti na čl. 6 Aarhuského dohovoru, z ktorého sa žalobca taktiež pokúšal vyvodiť svoje právo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom za účelom podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o schválení PSL, kasačný súd uvádza, že uvedený článok predstavuje takzvaný druhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej verejnosti) na rozhodovacích procesoch, nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí (inak povedané právo na prístup k spravodlivosti upravené tretím pilierom Aarhuského dohovoru). Podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru má mať žalobca zabezpečenú účasť na rozhodovacom procese, nie zabezpečenú takú účasť na rozhodovacom procese, ktorá ho oprávni na podanie opravného prostriedku, tak ako to žalobca vykladá.

49. Poukazujúc tiež na príručku, ktorá podporuje vyššie uvedený výklad, keď na strane 124 uvádza požiadavky vyplývajúce zmluvnej strane dohovoru z čl. 6: · Zapojiť verejnosť do rozhodovania o činnostiach s možným významným vplyvom na životné prostredie v počiatočných fázach; Oznámiť to dotknutej verejnosti; Stanoviť primerané časové rámce pre jednotlivé fázy účasti verejnosti; Poskytnúť dotknutej verejnosti všetky relevantné informácie; Umožniť verejnosti vyjadriť pripomienky; Náležite zohľadniť výsledok verejného zapojenia, Informovať verejnosť o konečnom rozhodnutí spolu s jeho odôvodnením. 50. Účasť zainteresovanej verejnosti pod ktorou sa rozumejú vyššie uvedené čiastkové záväzky zmluvnej strany a pod ktorú nespadá právo podávať opravné prostriedky, pretože to je subsumovateľné pod tretí pilier Aarhuského dohovoru - prístup k spravodlivosti, garantovaný článkom 9, má byť súčasne umožnená včas tak, aby bola efektívna (čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru).

51. Ešte pred samotným konaním o schválení PSL, ktorého sa žalobca môže zúčastniť ako zúčastnená osoba, však žalobca môže nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSL. Uvedené vyplýva z § 41 ods. 1 zákona o lesoch a deje sa tak na základe bezodkladného oznámenia, ktoré je spolu s výzvou na predloženie pripomienok a požiadaviek orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný bezodkladne oznámiť: právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti

Zainteresovaná verejnosť tak môže nahliadnuť, vzniesť pripomienky k správe o hospodárení, ktoré sú následne prerokované (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), a ktorých prerokovanie je zachytené v protokole (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), ktorý je záväzným podkladom pre vyhotovenie a následné schválenie návrhu PSL (§ 41 ods. 9 zákona o lesoch). 52. Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle vyššie uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSL a následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch. Požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru považuje kasačný súd vyššie uvedeným za naplnené.

54. Zhrňujúc uvedené vyššie možno konštatovať, že postup správneho orgánu, ktorý ekologickej organizácii nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41 ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení), ale zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v účinnom znení) v konaní o schválenie Programu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj Aarhuským dohovorom. Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho

zúčastnenej osoby. 55. Žalobcovi je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku zabezpečená možnosť včasnej účasti na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42 SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského dohovoru. Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy postavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 SSP. Vzhľadom na dôvody vymedzené vyššie kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.“

Európskej únie. Súdny dvor však už opakovane vyslovil, že čl. 267 ods. 1 ZFEÚ mu neumožňuje uplatniť predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie (napr. rozsudok z 21.júna 2017, C-621/15, W. a iní, ods. 39 a 40) (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/19/2021 z 29. marca 2023).

57. Podľa názoru kasačného súdu, nebol dôvod obrátiť sa na SDEÚ s položením prejudiciálnej otázky, nakoľko podľa jeho názoru táto už bola riešená v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie v konaní vedenom pod sp. zn. C-664/15, Protect Natur, C-243/15, Lesoochranárske zoskupenie VLK, C-826/18, Stichting Varkensin Nood a ďalší.

60. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na znenie ustanovenia čl. 9 ods. 3 Aahurského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ale Aahurský dohovor v čl. 9 ods. 3 zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, pričom ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania.

61. SSP reflektoval na záväzky Slovenskej republiky ako zmluvnej strany Aahurského dohovoru a konkrétne záväzok vyplývajúci z jeho čl. 9 ods. 3 a to prijatím § 42 SSP, podľa ktorého majú členovia verejnosti prístup k súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 62. Článok 9 ods. 3 Aahurského dohovoru podľa rozhodnutia SDEÚ C-240/19 nemá priamy účinok v práve Európskej únie. Výklad vnútroštátneho procesného práva upravujúceho podmienky prístupu verejnosti k súdnej ochrane vo veciach životného prostredia však má zohľadňovať ciele čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj cieľ účinnej súdnej ochrany.

64. Kasačný súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku správneho súdu konštatuje, že správny súd sa vo svojom rozhodnutí argumentačne vysporiadal s námietkami uplatnenými sťažovateľom v podanej správnej žalobe a uviedol úvahy, z ktorých vychádzal pri posudzovaní účastníctva sťažovateľa v administratívnych konaniach, preto kasačný súd konštatuje, že z tohto hľadiska je rozhodnutie správneho súdu vecne správne a zákonné.

zamietol. 66. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona.