1Svk/2/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Sibírska 55, 831 02 Bratislava, IČO: 44138369, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom Ďatelinová 10, 821 01 Bratislava, IČO: 36867683, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00166260, za účasti: Z. Q., nar. XX. Q. XXXX, bytom N. X. XX, XXX XX N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 36/2020/Fi zo dňa 10. novembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/5/2021-123 zo dňa 29. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2015 bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., evidovaných na LV č. XXXX ako parcely registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere 2.629 m2 (v podielovom spoluvlastníctve predávajúcej v podiele 1/2) a parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere 3.345 m2 (v podielovom spoluvlastníctve predávajúcej v podiele 1/2) a na LV č. XXXX ako parcela registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere 1.683 m2 (v podielovom spoluvlastníctve predávajúcej v podiele 1/3).

3. Následne rozhodnutím č. V 5456/2015-27 zo dňa 15.10.2015 (ďalej aj „rozhodnutie o prerušení konania“) správny orgán prvého stupňa prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že dňa 08.07.2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 175/1999 Z. z.“). V odôvodnení rozhodnutia o prerušení konania správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že uvedená právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil.

4. Konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. V 5456/2015-33 zo dňa 13.11.2015 zastavil, a to podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona (ďalej aj „rozhodnutie o zastavení konania“).

5. Na odvolanie žalobcu Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Vo 4/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/005990-2/Br k: V 5456/ 2015 zo dňa 04.02.2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o zastavení konania potvrdil (ďalej aj „rozhodnutie o potvrdení zastavenia konania“).

7. Proti v poradí prvému rozsudku krajského súdu podal Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd

č. Vo 4/2016-24/Br, OU-NR-OOP5-2020/000863-24, k: V 5456/2015 zo dňa 16.01.2020 odvolaniu žalobcu vyhovel, rozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. Pri opätovnom rozhodovaní správny orgán prvého stupňa prihliadal na skutočnosti, ktoré sa týkali parciel E-KN č. XXXX a č. XXXX. Čo sa týka predmetu prevodu zistil, že predmetné parcely boli zamerané geometrickým plánom č. 98/2016, úradne overeným Okresným úradom Nitra dňa 11.05.2016 pod č. 869/16, pričom z parcely registra E-KN č. XXXX bola vytvorená parcela registra C-KN č. XXX/XXX a z parcely registra E-KN č. XXXX bola vytvorená parcela registra C-KN č. XXX/XXX. 11. Čo sa týka účastníka konania na strane prevodcu (ďalšej účastníčky konania, pozn. kasačného súdu), správny orgán prvého stupňa zistil, že rozhodnutím č. V1014/16 zo dňa 24.02.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva k pozemkom - parcela registra E-KN č. XXXX a č. XXXX v prospech kupujúceho - spoločnosti MH Invest, s.r.o., nakoľko kúpnou zmluvou č. 30203/5205/2015/Dražovce/007/ManVi Z. Q. ako predávajúca predala predmetné nehnuteľnosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a MH Invest II, s. r. o. ako kupujúcim č. 20160027 zo dňa 21.06.2016 previedol predávajúci vyššie uvedené parcely kupujúcemu.

12. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že štát využil svoje zákonné predkupné právo u sporných parciel č. XXXX a XXXX. V priebehu začatého katastrálneho konania pod zn. V 5456/2015 bola dňa 22.07.2015 správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z. z. k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015.

II. Konanie pred správnym súdom

o návrhu zo dňa 07.07.2015 na vklad správne prihliadal na existenciu geometrického plánu, zmlúv, rozhodnutí o povolení vkladu do katastra nehnuteľností resp. ďalších rozhodnutí, ktoré boli postupne zapisované do katastra nehnuteľností.

Následne boli tieto parcely rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18.08.2016 vyvlastnené vlastníkovi MH Invest II, s. r. o. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktoré

20. V tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností. Žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2015 nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva, mal s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol dňa 06.07.2015 oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

21. V dôvodoch napadnutého rozsudku krajský súd ďalej uviedol, že nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2015.

06.07.2015. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem, naopak bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžrk 8/2018 zo dňa

K potrebe postupovať vo vzťahu k účastníkovi konania predvídateľným spôsobom, správny súd poukázal na množstvo predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sa týkali priamo žalobcu a predkupného práva štátu. V tomto bode následne uviedol, že správne orgány postupovali i v tejto veci vo vzťahu k žalobcovi obdobným spôsobom a v intenciách svojich predchádzajúcich

Predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2015 v katastrálnom území F., vzniklo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobca v žalobe tvrdil, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s

i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5456/2015 (opakovaná zmena vlastníka pozemkov, technický zánik pozemkov) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa 07.07.2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Z rozsudkov jednoznačne vyplýva, že správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu.

26. Podľa názoru správneho súdu na výsledok správneho (katastrálneho) konania v tejto veci nemôžu mať vplyv ani súdne konania vedené či už o určenie vlastníckeho práva alebo o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Tieto konania riešia otázku, či je žalobca vlastníkom parciel registra C-KN č. XXX/XXX a č. XXX/XXX a predmetom katastrálneho konania je posúdenie konkrétneho návrhu zo dňa 06.07.2015 na vklad vlastníckeho práva k pozemkom - parcelám, registra E-KN č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, o ktorom musel správny orgán prvého stupňa rozhodnúť, navyše za situácie, kedy došlo k zmene parciel registra E-KN č. XXXX a č. XXXX, teda údaje, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 06.07.2015 (parcelné čísla), už nie sú aktuálne, resp. platné, ako aj v situácii, kedy predávajúca - Z. Q., už nie je vlastníkom pozemkov, teda za stavu, kedy takému návrhu nie je možné z uvedených dôvodov vyhovieť. Vo vzťahu k výsledku vyvlastňovacieho konania správny súd uviedol, že žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť právne postavenie žalobcu a nemá, ani nemôže mať vplyv na rozhodovanie o žalobe v tejto predmetnej veci. 27. S poukazom na zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a v napadnutom rozsudku uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach, správny súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a súladný so zákonom. Mal za to, že správne orgány sa v dôvodoch svojich rozhodnutí vysporiadali s existenciou predkupného práva štátu ako i s ďalšími skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné v predmetnom katastrálnom konaní prihliadať. Za celkom irelevantné považoval správny súd namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov, a to vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu.

28. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší rozhodnutia správnych orgánov a vec im vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

krajský súd neuviedol, aký je obsah predkupného práva a aké sú prípadné následky spojené s jeho porušením. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona predpokladá skúmanie platnosti zmluvy z hmotnoprávnych dôvodov, ale i z hľadiska porušenia procesných predpisov, pričom predkupné právo nie je upravené procesnými predpismi, ale predpismi hmotnoprávnymi. Sťažovateľ zastával názor, že z napadnutého rozsudku zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo správny súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a prečo ich v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu vykladal práve týmto spôsobom.

ním spojené. S touto skutočnosťou sa správny súd vôbec nezaoberal. Zo strany správneho súdu nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy. Okrem zákona č. 175/1999 Z. z. správny súd nevenoval pozornosť žiadnym hmotnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na posudzovanú vec. I napriek tomu však vyslovil záver, že v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona porušenie predkupného práva štátu je takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Vzhľadom na dikciu § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, v ktorom sa nachádza neurčitý právny pojem „skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“, je nevyhnutné zaujať jasný právny záver ohľadne obsahu (vecného) predkupného práva štátu, jeho prípadného vplyvu na platnosť/neplatnosť zmluvy, respektíve či vôbec pripadá do úvahy na predkupné právo nazerať ako na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu, keď ako vecné právo zostáva zachované pre každého ďalšieho nadobúdateľa.

V tejto súvislosti sťažovateľ tvrdil, že pokiaľ okolnosť vylučujúca plnenie nespočíva vo faktickom stave, ale v stave právnom, nejde o nemožné, ale o nedovolené plnenie, na ktoré sa vzťahuje § 39 OZ. To môže nastať v prípade dodatočnej zmeny alebo doplnenia právnej úpravy, ktorá bude mať za následok protiprávnosť a z toho rezultujúci zákaz pôvodného predmetu záväzku. Z právnej úpravy § 603 OZ vyplýva, že predkupné právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi. Ak z kogentnej právnej úpravy vyplýva, že predkupné právo zostane zachované voči nadobúdateľovi, nemôže sa jednať o takýto zákaz pôvodného predmetu záväzku. Zdôraznil, že sa jedná predovšetkým o predmet záväzku, pričom nie je podstatný subjekt záväzku. Účelom predkupného práva je nadobudnutie predmetu záväzku, pričom je bez významu, či tento predmet nadobudne od pôvodného predávajúceho alebo nadobúdateľa, nakoľko zákon pripúšťa obe tieto možnosti. Podstatnou skutočnosťou je, že predkupné právo v čase podpisu zmluvy medzi sporovými stranami ešte nebolo zapísané v katastri nehnuteľností.

Takýmto spôsobom sa stalo predkupné právo de facto vyvlastnením, avšak bez reálnej možnosti dotknutého subjektu domôcť sa ochrany a finančnej náhrady za pozemky. Sťažovateľ predmetné pozemky nevlastní a nemá za ne finančnú kompenzáciu. Predmetné pozemky

Rovnako tomu je i v prípade zmien nehnuteľnosti. Pôvodné rozhodnutie o zastavení vkladového konania bolo zrušené pre nezákonnosť, čo znamená, že všetky následné rozhodnutia stratili svoje opodstatnenie, iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Zároveň sa obnovila vecno-právna dispozícia pôvodného predávajúceho, ktorý je viazaný svojím obligačným prejavom.

Právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným.“ Je zrejmé, že platnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou bolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku.

Rovnako nemožno návrh na vklad zamietnuť ani z dôvodu zmien v katastri, ktoré nastali počas doby, keď sa rozhodovalo o zákonnosti postupu správneho orgánu. 36. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za zákonný a vecne správny. Zdôrazňoval, že predkupné právo štátu v čase rozhodovania správneho orgánu o návrhu na vklad už existovalo, a preto bol správny orgán povinný na túto skutočnosť prihliadať. Vlastnícke právo sa prevádza dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu práva do katastra nehnuteľností a práve to je okamih, ku ktorému musia byť splnené všetky podmienky, aby k tejto skutočnosti mohlo dôjsť. Je to zároveň okamih, kedy nemôžu existovať žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a v dôsledku ktorých by vklad vlastníckeho práva nemohol byť povolený. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa žalovaný navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

41. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona: „Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 42. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona: „Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.“ 43. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona: „Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.“ 44. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona: „Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.“ 45. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z.: „Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.“ 46. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.: „Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.“

48. Predmetom kasačného konania v danej veci bol napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 49. Po vyhodnotení sťažovateľom uplatnených sťažnostných bodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom považuje za správne a súladné so zákonom. 50. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“ 51. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/28/2022 zo dňa 02.08.2023 a 6Svk/27/2022 zo dňa 23.11.2023. V predmetných konaniach, ktoré spočívali na obdobnom skutkovom základe, považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú a kasačné sťažnosti sťažovateľa zamietol. Z vyššie uvedených rozhodnutí kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP osobitne poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/28/2022 zo dňa 02.08.2023, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 52. „Sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré badá v absencii právnych úvah, prečo krajský súd aplikoval citované zákonné ustanovenia a prečo ich interpretoval tam uvedeným spôsobom. S týmito závermi sťažovateľa sa však kasačný súd nestotožňuje a má - naopak - za to, že krajský súd [napadnutý] rozsudok náležite odôvodnil, a to s ohľadom na povahu preskúmavaného rozhodnutia, pričom reagoval na podstatné žalobné námietky. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd okrem procesnoprávnych ustanovení aplikoval len jedno hmotnoprávne ustanovenie, a to § 3 zákona č. 175/1999 Z. z., uvedené považuje kasačný súd za dostatočné, nakoľko sa jednalo o kľúčové ustanovenie, na ktoré sám sťažovateľ poukazoval v správnej žalobe. Rovnako krajský súd správne poukázal na to, že nemohlo byť jeho úlohou v tomto súdnom konaní riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo predmetom samostatného súdneho prieskumu v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. [11S/50/2016 zo dňa 11.10.2017], o ktorom rozhodol najvyšší súd v konaní pod sp. zn. [1Sžrk/7/2018 zo dňa 22.10.2019] tak, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 54.

Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (viď § 1 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 154/2015 Z. z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba takýto výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. môže byť v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z.

56. Zákon č. 175/1999 Z. z. upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Zákonné predkupné právo štátu podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. je s ohľadom na teologický výklad tohto zákona konštantnou judikatúrou vykladaný tým spôsobom, že bráni prevodu vlastníckeho práva aj v už začatých konaniach. Z uvedeného dôvodu neobstojí sťažovateľova interpretácia, že toto predkupné právo má principiálne rovnaké účinky ako predkupné právo podľa § 603 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Ustálená súdna prax pri výklade tohto inštitútu opakovane reagovala aj na sťažovateľovu námietku ohľadom porušenia princípu rovnosti. [Touto sa napríklad zaoberal najvyšší súd pri prieskume zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia v konaní pod sp. zn. 10Sžrk/11/2018 zo dňa 24.10.2018, voči ktorému sťažovateľ podal i ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS

Tiež sa nemožno stotožniť so sťažovateľovou argumentáciou, že zákonné predkupné právo v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. de facto má účinky vyvlastnenia, keď toto právo obmedzuje len jedno z oprávnení, ktoré je súčasťou vlastníckeho práva, a to právo absolútne disponovať s

Rovnako tak na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžrk/4/2020 v obdobnej právnej veci napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý ju uznesením sp. zn. III. ÚS 613/2022 odmietol ako neopodstatnenú, konštatujúc, že nosné argumenty sťažovateľa (ktoré sú v zásade totožné s nosnými argumentami sťažovateľa uplatnenými v prejednávanej veci) sú nedôvodné. V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom, pričom kasačné námietky sťažovateľa neboli spôsobilé zvrátiť tieto ustálené právne závery. 58. Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami.

59. Okresný úrad posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona). „Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležité objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami.

Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 61. V nadväznosti na uvedené, najvyšší správny súd poukazuje na to, že v rámci katastrálneho konania (konkrétne v rámci vkladového konania) príslušný správny orgán (aktuálne okresný úrad, katastrálny odbor) posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, respektíve na rozhodovanie o návrhu na vklad.

Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu. Predovšetkým v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

62. Vzhľadom na zistený a preukázaný skutkový stav najvyšší správny súd uvádza, že jednou z povinností prináležiacich prvostupňovému správnemu orgánu skúmajúc splnenie podmienok na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bola i povinnosť preskúmať jednak, či je prevodca oprávnený nakladať s prevádzaným pozemkom a jednak preskúmať, či prevádzaná nehnuteľnosť je evidovaná v súbore popisných a geodetických informácií.

Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18.08.2016, ktorým bolo spoločnosti MH Invest II. s. r. o. vyvlastnené vlastnícke právo k pozemkom v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2016.

Parcely registra E-KN č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie F., ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2015 týmto zanikli a ich výmera bola včlenená do pozemkov - parciel registra C-KN č. XXX/XXX a č. XXX/XXX, katastrálne územie F., pričom sú (už) vo výlučnom vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o. Ďalšia účastníčka ostala len vlastníčkou parcely č. XXXX, avšak správny orgán podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona v rozhodujúcom znení nemohol rozhodnúť len o časti návrhu.]

66. Vzhľadom na takto zistený a preukázaný skutkový stav bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu (skúmajúc splnenie podmienok na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) preskúmať jednak, či je prevodca oprávnený nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou a jednak, či prevádzaná nehnuteľnosť je evidovaná v súbore popisných a geodetických informácií. Orgán katastra preskúmava v rámci vkladového konania splnenie týchto podmienok na vklad vždy ku dňu svojho rozhodovania. K osobe predávajúceho bolo nesporne preukázané (viď bod 63 vyššie), že v čase kedy prvostupňový správny orgán rozhodoval o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ďalšia účastníčka ako predávajúca už nebola vlastníčkou predmetných pozemkov (parc. č. XXXX a č. XXXX), a teda nemohla s nimi disponovať (pozri § 123 OZ a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona). Z vyššie popísaného skutkového stavu (viď bod 64 vyššie) tiež vyplýva, že pozemky, ktoré boli predmetom prevodu (parc. č. XXXX a č. XXXX), technicky zanikli a údaje, ktoré ich definovali v príslušnej kúpnej zmluve, v čase rozhodovania správneho orgánu stratili svoju

67. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) kasačný súd dodáva, že ak sa konanie pred súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama o sebe nie je právnym základom pre namietanie porušenia základného práva (II. ÚS 54/02). Skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil so zamietajúcim výrokom napadnutého rozsudku správneho súdu, bez ďalšieho neznamená, že rozhodnutie správneho súdu trpí nezrozumiteľnosťou. Navyše otázka právnych následkov porušenia predkupného práva nebola v prejednávanej veci pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúca. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu je nepochybné, že kľúčovým dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva bola skutočnosť, že ďalšia účastníčka konania v čase rozhodovania správneho orgánu nebola oprávnená s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať v rozpore s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a predmet navrhovaného predmetu zanikol. Preto sťažovateľom namietané nevysporiadanie sa s otázkami predkupného práva zo strany krajského súdu v rozsahu požadovanom sťažovateľom nemohlo byť ani dôvodom nepreskúmateľnosti rozsudku a založiť naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

VII. Záver