1Svk/22/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom: 082 13 Tulčík č. 310, IČO: 31303862, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom: Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Poľovnícky spolok Chocholná, Kimovská 2341/2, 960 01 Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 7429/2014-1.-10 (22/2014-rozkl.) zo dňa 03.09.2014, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/243/2014-149 zo dňa 09.04.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/243/2014-200 zo dňa 21.09.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/ 243/2014-149 zo dňa 09. apríla 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/243/2014-200 zo dňa 21. septembra 2021 mení tak, že rozhodnutie žalovaného Číslo: 7429/2014-1.-10 (22/2014-rozkl.) zo dňa 03. septembra 2014 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody Číslo: 5238/ 2014-2.3 34836/14 zo dňa 15.júla 2014 zrušuje. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania pred správnymi súdmi. III. Účastníkovi konania právo na náhradu trov konania pred správnymi súdmi nepriznáva .

1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody, ako prvoinštančný orgán verejnej správy, rozhodnutím č. 5238/2014-2.3 34836/14 zo dňa 15.07.2014 podľa § 65 ods. 1 písm. h) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“ alebo „zákon o ochrane prírody“), na základe žiadosti Poľovníckeho spolku Chocholná, Kimovská 2341/ 2, 960 01 Zvolen (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 26.03.2014, v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody - povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chocholná, držať ho a prepravovať. Súčasne orgán verejnej správy prvej inštancie uložil 8 podmienok rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody s tým, že platnosť rozhodnutia stanovil do 30.11.2014. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 7429/2014-1.10 (12/2014-rozkl.) zo dňa 03.09.2014 zamietol rozklad žalobcu a prvoinštančné rozhodnutie potvrdil dôvodiac, že orgán verejnej správy prvej inštancie výnimku spočívajúcu v odstrele medveďa hnedého povolil na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody. Podľa žalovaného rozkladom napadnuté rozhodnutie jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej právnej úpravy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky, obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a postupom orgánu verejnej správy v danom konaní nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania. 3. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu bolo najmä odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR ( ďalej len „ŠOP SR“), pričom ŠOP SR listom č. ŠOP SR/23/2375/2014 zo dňa 27.05.2014, doručeného na ministerstvo dňa 30.5.2014, posúdila predloženú žiadosť a odporučila povoliť odstrel jedného medveďa hnedého v predmetnom revíri, vzhľadom na pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti obyvateľov žijúcich v okolí revíru. ŠOP SR komisionálne overovala a posudzovala zdôvodnenie žiadosti žiadateľa z dôvodu ohrozovania zdravia ľudí v intraviláne a okrajoch obce Látky. Kolízne strety a pohyby medveďov sa viackrát opakovali, zo strany Obecného úradu Látky boli pri overovaní reálnosti stavu ohrozovania ľudí uvedené aj ďalšie kolízne strety miestnych ľudí. Okresný úrad Brezno písomne doložil komisionálne šetrenie škôd na ovciach medveďom hnedým v r. 2013.

4. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu a nárok na náhradu trov konania žalovanému a účastníkovi administratívneho konania nepriznal.

Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok

6. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprístupnení podkladov, ktoré by obsahovali údaje o stave populácie medveďa hnedého na Slovensku a v predmetnom poľovnom revíri, správny súd uvádza, že komplexný plán pre manažment populácie medveďa hnedého nie je na Slovensku vypracovaný, a preto žalovaný nemal s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Správne orgány vychádzali zo stanoviska ŠOP SR, s ktorým bol žalobca oboznámený a v ktorom ŠOP SR individuálne zhodnotila žiadosť o povolenie výnimky na usmrtenie 1 ks medveďa hnedého s prihliadnutím na stav populácie tohto živočícha v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch a tiež s ohľadom na spôsobené škody a nebezpečné strety ľudí s medveďom hnedým v danej lokalite.

8. Podľa názoru správneho súdu naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.

9. Správny súd poukázal na skutočnosť, že ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/2375/ 2014 zo dňa 27.05.2014 - Formulár navrhla vydanie výnimky na usmrtenie 1ks jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chocholná, pričom uviedla: „ Zdôvodnenie žiadateľa o odstrel jedného medveďa hnedého z dôvodu ohrozenia zdravia ľudí v intraviláne a okrajoch obce Látky bolo dvakrát komisionálne overované a posúdené (viď vyššie), kolízne strety a pohyby medveďov sa viackrát opakovali, zo strany Obecného úradu Látky boli nám pri preverovaní reálnosti stavu ohrozovania ľudí na mieste uvedené aj ďalšie kolízne strety miestnych ľudí v okolí obce, Okresný úrad Brezno písomne doložené komisionálne šetrenia škôd na ovciach medveďom hnedým v r. 2013.“ Ďalej uviedla: „Správa CHKO Poľana posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu (UEV0315 Poľana). Po zhodnotení žiadosti môžeme konštatovať, že zhodnotením

11. Podľa názoru správneho súdu povolenie odstrelu 1 ks jedinca medveďa hnedého bolo odôvodnené záujmom verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, a to vzhľadom na nebezpečenstvo stretu s človekom v obytných oblastiach. Aj napriek absencii zmienky o skladbe súčasnej populácie medveďa hnedého na území poľovného revíru Chocholná, mali správne orgány podľa názoru správneho súdu za preukázané, že neexistuje iná alternatíva ako povolenie výnimky. Správny súd pripustil, že v niektorých prípadoch je možné aplikovať zmierňujúce opatrenia, avšak v danom prípade by to nebolo efektívne. Dokument vypracovaný

Látky p. F. R., vyjadrenie PS Chocholná o poškodení dreveného domu (W. dom), potvrdením Okresného úradu Brezno o spôsobenej škode na zvieratách dňa 03.09.2013. 14. Správny súd konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností a odporučila povoliť požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b/ a i/ Štatútu štátnej ochrany prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa 05.12.2007 ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave.

medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch

17. Krajský súd súhlasí s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/ 2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií.

. . „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t. j. predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto prípade, preukazujú, že išlo o miesta stretov, ktoré sú atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v blízkosti ľudských sídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti.

19. Podľa názoru správneho súdu žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t .j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť

konania. . . Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.“ Z citovaného stanoviska vyplýva povinnosť správneho orgánu zastaviť konanie a nie povinnosť správneho súdu zastaviť konanie o preskúmanie zákonnosti

21. Správny súd poukázal na skutočnosť, že časová platnosť výnimky bola v danom prípade stanovená tak, že začala plynúť od nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (09.10.2014) a jej platnosť trvala do 30.11. 2014. Žaloba bola podaná na súd dňa 10.11.2014. Nesporne teda išlo v čase začatia konania a podľa názoru správneho súdu aj neskôr, o spôsobilý predmet súdneho prieskumu, ktorý zákon z prieskumu nevylučuje. Zastavením konania v prípade, kedy sú splnené všetky zákonné podmienky na súdny prieskum, by bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je potrebné dodať, že zastavovanie konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí z dôvodu uplynutia časovej platnosti povolenej výnimky by mohla viesť k účelovému postupu správnych súdov, ktoré by počkali na jej uplynutie a konanie by následne bez prieskumu zastavili. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho

Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s.

Podľa názoru správneho súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Z pohľadu materiálneho právneho štátu potom nemôže byť rozdiel v preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pred 30.11.2014 a po tomto dátume.

22. O trovách konania rozhodol v súlade s výsledkom sporu tak, že úspešnému žalovanému a účastníkovi konania, nakoľko si trovy konania neuplatnili, správny súd ich nárok na náhradu nepriznal.

23. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1 písm. g) S.s.p. a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

výnimky. 25. Vo vzťahu k uvedenému sťažovateľ poukázal na to, že orgány verejnej správy nesprávne aplikovali ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. vo vzťahu k povinnosti skúmať neexistenciu inej, ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy.

na úrode. Uspokojivá alternatíva, či podľa zákona č. 543/2002 Z. z. ekonomicky a technicky prijateľná, nepochybne spočíva v odstránení stavu, ktorý je príčinou vzniku škôd. 26. Sťažovateľ už v konaní pred orgánmi verejnej správy poukázal na to, že primárnymi a dlhodobými problémami synantropizáciie medveďov sú prikrmovanie, vnadenie, odpady a nezabezpečené agrocenózy, ktoré sa nepodarilo vyriešiť. Alternatíva k udeleniu výnimky nemôže byť posudzovaná bez toho, aby sa identifikovali príčiny vzniku škôd a teda identifikovať príčiny vzniku škôd spôsobených medveďom hnedým, pričom od identifikácie príčin vzniku škôd nemožno oddeliť existenciu či neexistenciu prijateľnej alternatívy.

28. Nesprávny právnym posúdením veci je podľa názoru sťažovateľa posúdenie veci krajským súdom tak, že pri udeľovaní výnimiek z druhovej ochrany podľa ust. § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. nie je povinnosťou orgánu verejnej správy zistiť spoľahlivo, či udelenie a následná realizácia výnimky je spôsobilá naplniť účel, na ktorý sa výnimka udeľuje, uvedený v ust. § 40 ods. 3 písm. a) až e) citovaného zákona.

Podľa názoru sťažovateľa z viacerých častí napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že v tejto veci dospel k záveru, že vzťah medzi udelením výnimky na usmrtenie medveďa hnedého a naplnením sledovaného cieľa nie je povinný orgán verejnej správy vyhodnotiť a pre udelenie výnimky sa nevyžaduje spoľahlivé zistenie o spôsobilosti výnimky naplniť cieľ pre ktorý sa

Takúto výnimku potom nie je možné považovať za udelenú v súlade s právom, keďže v skutočnosti nebola udelená na legitímny a v práve zakotvený cieľ. Uvedený argument platí rovnako pre výnimku udelenú z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. teda v záujme verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Pre uvedený dôvod je rovnako nevyhnutné predovšetkým vyhodnotiť, či udelenie neadresnej výnimky na usmrtenie medveďa hnedého bez toho, aby existovali dôvodné predpoklady domnievať sa, že ide o medveďa, ktorý bezpečnosť obyvateľstva ohrozuje, je spôsobilé túto bezpečnosť zvýšiť.

32. Nesprávny právnym posúdením veci je podľa názoru sťažovateľa posúdenie veci krajským súdom ktoré spočíva v názore, ktorý sťažovateľ opätovne viac implicitne vyvodzuje z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ako z toho, že by tento názor bol súdom vyslovený či vysvetlený, že pre udelenie výnimky nie je potrebné skúmať efektívnosť už udelených výnimiek vo vzťahu k účelu, na ktorý boli udelené.

Podľa jeho názoru krajský súd postupoval v súlade s ust. § 190 S.s.p. Poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe č. 7228/2015 zo dňa 09.02.2015, na ktorom zotrváva. 35. Uviedol, že ministerstvo sa v rámci každého správneho konania o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods.1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. v súlade s § 40 ods. 2 citovaného zákona zaoberá existenciu inej uspokojivej alternatívy, t.j. takej alternatívy, ktorá je v reálnom čase (v čase ohrozenia chránených záujmov, teda nie len v čase trvania správneho konania) schopná zabezpečiť záujmy chránené v § 40 ods. 3 citovaného zákona.

Krajský súd sa taktiež zaoberal možnosťou realizovania preventívnych opatrení navrhovaných sťažovateľom (vytvorenie zón s regulovaným poľovným a lesným hospodárením), ktoré vyhodnotil ako možnú alternatívu, avšak takú, ktorá vzhľadom na naliehavý chránený záujem nie je schopná vyriešiť aktuálnu situáciu ohrozovania zdravia a životov ľudí.

Prvostupňovým rozhodnutím ministerstvo v súlade s ust. § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chocholná.

38. Prvostupňovým rozhodnutím povolilo ministerstvo výnimku zo zákazov uvedených v ust. § 35 ods.1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 citovaného zákona. Sledovaným účelom prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia bolo najmä predchádzanie nebezpečným stretom človeka s medveďom hnedým, t.j. ochrana verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí za súčasného zabezpečenia priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu. Taktiež krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že povoliť výnimku je možné len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.

40. Taktiež uviedol, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí jednoznačne stanovil podmienky realizácie povolenej výnimky, ktoré majú zabezpečiť adresnosť problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti a je reálnou hrozbou pre

V opakovanom súdnom, prípadne v následnom správnom konaní ( ak by bola vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie) sa nedosiahne vo veci odlišný výsledok (čo si sťažovateľ musí v tomto štádiu uvedomovať), žalovaný zastáva názor, že kasačná sťažnosť podaná sťažovateľom je neopodstatnená a úplne ignorujúca vecnú podstatu daného konania spočívajúcu v záujme na ochrane prírody a krajiny a na ochrane zdravia a života obyvateľstva.

Takýmto rozhodnutím neboli dotknuté práva sťažovateľa a nijakým spôsobom nebola ani narušená ochrana životného prostredia.

44. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť dňa 1.augusta 2021 ( § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ( čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru o potrebe zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu a zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 462 ods. 2 S.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. augusta 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

47. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovaného Číslo: 7429/2014-1.-10 /22/2014-rozkl.) zo dňa 03.09.2014, ktorým tento zamietol rozklad sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č. 5238/2014-2.3 34836/14 zo dňa 15.07.2014, ktorým sa podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. povolila výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. povolilo usmrtiť (odstreliť) jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chocholná, držať ho a prepravovať, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú

Podľa § 40 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku. Podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.

umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. 48. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že pokiaľ bolo v konaní argumentované potrebou zohľadnenia požiadaviek Smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, táto bola transponovaná do zákona č. 542/2002 Z. z., pričom jej znenie čl. 16 ods.1 korešponduje s obsahom ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona

49. Je nepochybné, že existujúca právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia.

50. Základné pojmy a základné zásady ochrany životného prostredia, povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov vymedzuje zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z princípu trvalo udržateľného rozvoja a zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Predmetom požadovanej výnimky bolo usmrtenie jedného medveďa hnedého o váhe 100 kg. Prílohou žiadosti bol zápis z pracovného stretnutia uskutočneného dňa 26.06.2013 a zo dňa 03.07.2013 z dôvodu výskytu medveďov v k.ú. M. a mapa so zakreslením vnadísk a miesta lovu posliedkou. Žiadosť bola následne doplnená o vyjadrenie OÚ Brezno o napadnutí a poškodení hospodárskych zvierat v obvode pôsobnosti poľovníckeho spolku v roku 2013. Taktiež zo strany žiadateľa bolo uvedené, že ľudia bývajúci v obciach a osadách v obvode pôsobnosti poľovníckeho revíru sú na prítomnosť veľkých šeliem zvyknutí a pravidelne sa s nimi stretávajú. Preto ak nastane situácia, keď ľudia trvalo bývajúci v danej oblasti požadujú zásah poľovníkov alebo lesníkov na riešenie situácie v kontakte s veľkou šelmou, netreba to brať na ľahkú váhu. Ľudia vedia dobre zhodnotiť situáciu, keď správanie medveďa je za hranicou únosnosti. Ak padne za obeť v salaši alebo inom voľnom ustajnení domáce zviera považujú to za normálne.

52. Orgán verejnej správy prvej inštancie rozhodnutím č. 5238/2014-2.3 34836/14 zo dňa 15.07.2014 povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody, a to odstrelom usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chocholná, držať ho a prepravovať. Čas lovu bol určený do 30.11.2014 a k usmrteniu jedného jedinca medveďa hnedého nedošlo.

Ministerstvo na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody je oprávnené, a teda že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že pri neexistencii inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni život, zdravie a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku

Jednotlivé správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí, ktoré sú organizačnými zložkami ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v ust. § 40 ods.2 a 3 zákona o ochrane prírody. Pritom vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenanými v dotknutých lokalitách.

55. Z rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vyplýva, že hlavným dôvodom povolenia výnimky odstrelu medveďa hnedého bol stret človeka s medveďom v posudzovanej oblasti a tým podľa správnych orgánov vysoké riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí.

Zákon o ochrane prírody a krajiny účinný v rozhodujúcom čase umožňoval orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov z dôvodov v zmysle § 40 ods. 3 písm. a) - e) pri splnení dvoch ďalších kumulatívnych podmienok: - neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva - výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

Za rozhodujúcu skutočnosť považoval to, že ŠOP SR odobrila návrh na povolenie výnimky vzhľadom na škody na majetku spôsobené medveďmi v danej lokalite v rokoch 2013 - 2016 a škody na ľudskom zdraví v roku 2013, s tým, že odstrel jedného kusa medveďa hnedého so stanovenými parametrami nezasiahne nepriaznivo do existujúcej populácie.

Nemožno však vylúčiť, že v odôvodnených prípadoch, kedy iný chránený záujem prevyšuje záujmy na ochrane životného prostredia (konkrétne chránených druhov zvierat), je dôvodná požiadavka na úpravu výnimky zo všeobecných pravidiel ochrany životného prostredia, ktorá však musí byť vydaná vo forme rozhodnutia o výnimke vydaného na základe štandardizovaného konania správneho orgánu upraveného zákonom v § 40 ZOPK.

51. Povoľovanie výnimiek v zmysle § 40 ods. 2 ma 3 ZOPK nepochybne vyžaduje vyhodnotenie dôvodnosti udelenej výnimky v nadväznosti na vyhodnotenie, či vykonaním povolenej výnimky dôjde k naplneniu zákonom predvídaného a navrhovateľom predpokladaného účelu. V tejto súvislosti nedá kasačnému súdu nepoukázať na to, že aj keď sa nejedná o legislatívne termíny, v praxi tak správnych orgánov, ako aj napr. subjektov venujúcich sa ochrane životného prostredia sa v súvislosti s výnimkou - vrátane povoleného odstrelu chráneného zvieraťa, používajú v nadväznosti na dôvod a účel povolenia výnimky pojmy ochranný lov, preventívny lov a regulačný lov. Vymedzenie obsahu týchto pojmov minimálne v rozhodnutí správneho orgánu by určite prispelo k zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti zákonnosti rozhodnutia o povolení výnimky. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že PZ Kriváň Turany vo svojej žiadosti č.j. 1/2017 požaduje výnimku s odkazom na ust. § 35 ods. 1 písm. b) a e) ako lov regulačný, žalobca v priebehu konania namietal, že žiadateľ požadoval iba výnimku na ochranný lov, žalovaný vo svojom vyjadrení

52. Z uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní vo veci žiadosti o výnimku v zmysle § 40 ZOPK je potrebné jednoznačne určiť účel požadovanej/povoľovanej výnimky, v nadväznosti na to skúmať ďalšie podmienky v zmysle § 40 ods. 2 ZOPK, t.j. neexistencia inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy a záver o tom , že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

50. Bez ohľadu na to však nemožno rezignovať na zákonnú povinnosť správneho orgánu na základe vyhodnotenia skutočností obsiahnutých v administratívnom spise dostatočne odôvodniť závery tvoriace podklad jeho rozhodnutia. Nie je akceptovateľné, aby odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia obsahovalo iba konštatovanie uvedených tvrdení resp. údajov a všeobecne známych skutočností bez toho , aby tieto boli dôsledne vyhodnotené na základe aplikácie relevantnej právnej úpravy.

52. V prejednávanej veci úplne absentovalo vyhodnotenie tvrdení žiadateľa o výnimku a zistených podkladov rozhodnutia vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti výnimky požadovanej na základe tvrdeného nepochybne legitímneho záujmu na predchádzaní škôd a záujmu verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí. Pokiaľ sa týka neodôvodnenia výnimky vo vzťahu k požiadavkám v zmysle § 40 ods. 2 ZOPK, aj keď z vyjadrenia ŠOP vyplýva, že požadovaný odstrel nebude mať zásadný vplyv na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite, treba preskúmavaným rozhodnutiam vytknúť nedostatočné vysporiadanie sa s posudzovaním existencie alternatívy k povoleniu výnimky na odstrel. Žalovaný sa len všeobecne vyjadroval k možnosti odchytu medveďa hnedého a jeho prípadného umiestnenia do ZOO, alebo iných lokalít. V rozhodnutí je uvedené, že boli oslovené ZOO v Slovenskej republike a tieto zaslali odpoveď, že majú plné stavy a nie je možné umiestnenie ďalších jedincov. Napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa telefonicky informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby

52. V nadväznosti na záver o nepreukázaní dostatočného preverenia existencie inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri ako je ich usmrtenie kasačný súd zdôrazňuje, že usmrtenie chráneného živočícha musí byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky do úvahy prichádzajúce menej invazívne alternatívy sú nereálne alebo nerealizovateľné.

Pokiaľ by aj prichádzalo do úvahy povolenie usmrtenia zvieraťa, vyplýva z toho požiadavka na dostatočnú identifikáciu jedinca, odstrel ktorého bol povolený. Je logické, že nevyhnutná miera jeho identifikácie bude závisieť aj od dôvodu povolenia výnimky v zmysle § 40 ods. 3 ZOPK (ochranný alebo preventívny odstrel ), samozrejme pri plnom rešpektovaní právnej úpravy obsahových náležitostí rozhodnutia o povolení výnimky. Kasačný súd si je vedomý náročnosti požiadavky na zabezpečenie identifikáciu jedinca medveďa hnedého, ktorého usmrtenie by malo byť povolené, rešpektuje argumentáciu správnych orgánov vo vzťahu k možnosti čipovania, obojkov, či dostatočnosti iných parametrov. Pri vyhodnocovaní

54. Kasačný súd na podporu svojej argumentácie poukazuje na závery rozsudku NS SR zo dňa 3. septembra 2019, ktorý v obdobnej veci (povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého ) uviedol: 59. Z rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vyplýva, že hlavným dôvodom povolenia výnimky odstrelu medveďa boli škody spôsobené medveďom na poľnohospodárskych kultúrach a ovocných stromoch a stret človeka s medveďom v posudzovanej oblasti a tým podľa správnych orgánov vysoké riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd.

obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia ani z podkladov rozhodnutí. 61. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia je všeobecné, podľa názoru kasačného súdu aplikovateľné skoro na každý prípad udelenia výnimky, z dôvodu vzniku škôd spôsobených medveďom v predchádzajúcom období (rokoch) a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia ľudí pri vizuálnom strete človeka s medveďom.

55. Ako už bolo uvedené, kasačný súd rešpektuje, že zákon v odôvodnených prípadoch pripúšťa aj povolenie odstrelu chráneného zvieraťa, len treba zdôrazniť, že sa jedná o krajné riešenie, oprávnenosť a dôvodnosť, ktoré musí vyplývať z úvahy správnych orgánov ktorá je výsledkom vyhodnotenia podkladov zabezpečených v konaní. Záver o dôvodnosti a prípustnosti takéhoto ultimatívneho riešenia musí byť vyjadrený v dôvodoch príslušných rozhodnutí, musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam, musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení na základe aplikácie zákonných ustanovení, podľa ktorých správny orgán rozhodol.“

58. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a rovnako prvostupňové rozhodnutie neboli vydané v súlade so zákonnou úpravou povoľovania výnimky z ochrany chránených živočíchov v zmysle § 35 v spojení s § 40 zákona o ochrane prírody, čo krajský súd nesprávne vyhodnotil, a preto bol preukázaný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí podľa § 462 ods. 2 S.s.p. Nakoľko sa však jedná o meritórne preskúmavanie veci bez ohľadu na to, že povolená výnimka - odstrel jedného kusa medveďa hnedého, nebola v rámci stanovenej lehoty realizovaná, nebolo dôvodné vracať vec na ďalšie konanie správnym orgánom, postačujúce bolo zrušenie napadnutých rozhodnutí.

60. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.