1Svk/22/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. N. H., T.. XX.XX.XXXX, Š.Á. XX, XXX XX M., 2. I.. S. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. X, XXX XX M., obaja právne zastúpení JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, AK so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, IČO: 35574861, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, Pozemkov a lesný odbor, so sídlom Ernesta Rótha 30, 048 01 Rožňava, IČO: 00151866, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1. a 2. proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-5Sa/ 35/2019-36 zo dňa 11. marca 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

N. H., T.. XX.XX.XXXX. V tomto bode ide tak o žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (čo sami aj žalobcovia uviedli v označení podanej žaloby). Správny súd preto uzavrel, že výrokom II žalobného petitu sa žalobcovia domáhajú odstránenia nečinnosti žalovaného a to pokračovania v konaní, spočívajúcom v následnom vydaní rozhodnutí (vo vyššie uvedených konaniach), ktorými by došlo k zastaveniu konania voči účastníkovi administratívneho konania

XX.XX.XXXX (výrok II. žalobného petitu) na samostatné konanie (ďalej sa vedie pod sp. zn. 4Sa/1/2025). 4. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. KE-5Sa/35/2019 tak zostalo rozhodovanie o správnej žalobe opomenutých účastníkov a síce doručenie rozhodnutí žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu), t.j. rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Rožňava, Č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, Č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, Č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, Č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, Č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997 (výrok I. žalobného petitu). Uznesením č. k. KE-5Sa/35/2019-36 zo dňa 11.03.2025 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) podľa § 99 ods. 1 písm. h) SSP správny súd zastavil v uvedenej veci

6. Správny súd v odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že z kumulatívnej povahy týchto skutočností ako podmienok determinujúcich úspešnosť žaloby súčasne vyplýva aj záver, že ak správny súd jednoznačne zistí, že od vydania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia uplynuli viac ako tri roky, nemusí súčasne preskúmavať aj to, či žalobcovi malo v príslušnom administratívnom konaní patriť postavenie účastníka konania a či mu dané rozhodnutie alebo opatrenie bolo riadne doručené. Takéto zisťovanie by totiž malo už len akademický charakter bez reálnej možnosti zlepšenia postavenia žalobcu (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžp 14/201 1 zo 17. augusta 2011, sp. zn. 5Sžp/3/2012 z 29. februára 2012).

prokuratúry. Ak totiž fyzická alebo právnická osoba vo svojom podnete (31 a nasl. zák. o prokuratúre) namieta, že jej nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, hoci mala mať postavenie účastníka administratívneho konania, ingerencia prokuratúry rovnako neprichádza do úvahy, ak od vydania daného rozhodnutia alebo opatrenia uplynuli viac ako tri roky. Inak povedané, ani prokurátor by v takomto prípade nemohol svojím upozornením a v prípade jeho neúspechu žalobou proti nečinnosti namietať absenciu doručenia príslušného rozhodnutia alebo opatrenia, pretože takýto postup by bol obchádzaním inštitútu správnej žaloby opomenutého účastníka majúcej povahu lex specialis. (FEČÍK, Marián. 179 [Správna žaloba opomenutého účastníka].

8. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd konštatoval, že všetky žalobou napadnuté rozhodnutia t.j. č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/ 001831 zo dňa 28.01.1997 (ako ich žalobcovia konkretizovali vo výroku I žalobného petitu) boli vydané pred viac ako 28-mi rokmi, a teda od ich vydania uplynuli viac ako tri roky, pričom ako už bolo vyššie spomenuté, zákonodarca stanovil trojročnú prekluzívnu objektívnu lehotu, ktorá (§ 179 ods. 1 a 4) uplynula pre posudzovanie doručovania rozhodnutí č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996 a č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996 konkrétne dňa 24.09.1999, pri posudzovaní doručovania rozhodnutí č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996,

9. Súd k tomu iba poznamenal, že ako je známe súdu z jeho činnosti v prípade nejasnosti potvrdenia o potvrdení prijatia zásielky Slovenská pošta správnemu súdu uviedla, že doklady a údaje o zásielke, tiež osobné údaje odosielateľa, adresáta a nimi splnomocnených osôb, uchováva Slovenská pošta 3 roky odo dňa podania zásielky, ak ide o podacie doklady alebo 3 roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie doklady.

rozhodnutia. Správny súd vždy súčasne preveruje, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy neuplynuli viac ako 3 roky. Uvedený korektív má zásadný význam, pretože chráni právnu istotu spojenú s vydaním rozhodnutí a opatrení, pri ktorej by v dôsledku chybného doručovania mohla byť následne spochybnená ich právoplatnosť, resp. účinky, či už v dôsledku možného nastúpenia inštančného administratívneho postupu alebo súdneho prieskumu.

12. Podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty, už nebol daný dôvod zaoberať sa otázkou správneho doručenia predmetného rozhodnutia v administratívnom konaní. Pre úplnosť však správny súd uviedol, že obsahom administratívneho spisu, tak ako ho predložil žalovaný, sú okrem potvrdení o doručení vtedajším účastníkom administratívneho konania aj riadne vyznačené doložky právoplatnosti na jednotlivých žalobcami napádaných rozhodnutiach. Súd preto uzatvoril, že údaje o potvrdení doručenia sú pravdivé, ak nie je dokázaný opak s poukazom na § 111 CSP.

14. Proti napadnutému uzneseniu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie bolo nezákonne zastavené.

Právny predchodca sťažovateľov v zmysle znaleckého posudku trpel duševnou chorobou od roku 1994. Uvedená skutočnosť je zrejmá z administratívneho spisu. Podľa názoru sťažovateľov správny súd nemal žalobu vo výroku I posudzovať ako správnu žalobu opomenutého účastníka.

Rožňava. Nepochybne sa stal účastníkom konania v zmysle zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Otec sťažovateľov zomrel dňa XX.XX.XXXX. V zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR zo dňa 14.11.2012 sp. zn. 6Cdo/15/2012 a 6Cdo/29/2012) uplatnený nárok prechádza na dedičov.

18. Sťažovatelia poukázali na to, že Obvodný pozemkový úrad v Rožňave o uplatnenom nároku vydal rozhodnutie v prospech B. H., brata N. H. na základe čestného prehlásenia N. H. zo dňa 18.01.1994. Obvodný pozemkový úrad pokračoval v riešení reštitučného nároku bez oprávnenej osoby N. H. a vydal rozhodnutia č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/ 044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997 už len v prospech oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľností B. H. v podiele 1/1.

21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, včas a jej podanie je prípustné, jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

stotožňuje. 23. Kasačný súd na úvod poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov (k tomu porovnaj napr. aj nasledovné rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28.03.2024, 4Sfk/44/2022 zo dňa 27.07.2023 a i., príp. analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021-30 zo dňa 15.07.2021, č. k. 1 Afs 163/2021-52 zo dňa 12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo dňa 14.04.2023), k čomu musel kasačný súd pristúpiť v tejto veci.

25. Ako správne uviedol správny súd v odôvodnení svojho uznesenia, v súlade s právnou úpravou uvedenou v SSP ide v danej prejedávanej veci o správnu žalobu opomenutých účastníkov konania, ktorej základným účelom je zabezpečenie doručenia napadnutého rozhodnutia (§ 179 SSP).

3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997. 27. Kasačný súd konštatuje, že správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe opomenutého účastníka preskúmava dve skutočnosti, a to či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a či od vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky. Je nepochybné, že ak správny súd jednoznačne zistí, že od vydania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia uplynuli viac ako tri roky, nemusí súčasne preskúmavať aj to, či žalobcovi malo v príslušnom administratívnom konaní patriť postavenie účastníka konania a či mu dané rozhodnutie alebo opatrenie bolo riadne doručené. 28. Ako jednoznačne vyplynulo z obsahu administratívneho a súdneho spisu, správny súd si po podaní správnej žaloby vyžiadal od žalovaného administratívny spis na preukázanie skutočnosti, či od vydania rozhodnutí žalovaného uplynuli viac ako tri roky. 29. Kasačný súd poukazuje na to, že všetky žalobou napadnuté rozhodnutia č. j. 238/B 3,6/ 91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997 boli vydané pred viac ako dvadsať ôsmimi rokmi, a teda od ich vydania uplynuli viac ako tri roky, Zákonodarca stanovil trojročnú prekluzívnu objektívnu lehotu, ktorá (§179 ods. 1 a 4 SSP) uplynula pre posudzovanie doručovania rozhodnutí č. j. 238/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996, č. j. 239/B 3,6/91-Z/96 zo dňa 24.09.1996 dňa 24.09.1999, č. j. 96/044-26-002 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/ 044-26-003 zo dňa 13.12.1996, č. j. 96/044-26-004 zo dňa 13.12.1996 dňa 13.12.1999, Evid. č. 97/001827 zo dňa 28.01.1997 a Evid. č. 97/001831 zo dňa 28.01.1997 dňa 28.01.2000. Správna žaloba opomenutého účastníka bola podaná na správny súd dňa 26.11.2019. 30. Kasačný súd na záver uvádza, že uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty od vydania každého z napadnutých rozhodnutí právneho predchodcu žalovaného je dôvodom na zastavenie konania podľa § 99 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 179 ods. 4 druhá veta SSP. 31. Podľa názoru kasačného súdu, kasačné námietky sťažovateľov neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. Kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľov ako právne irelevantné vo vzťahu k predmetu konania pred správnym súdom. 32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľom, ktorí v tomto konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP ) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa 167 ods. 1 SSP a v súlade s § 168 SSP. 33. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.