1Svk/23/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200114.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7Sa/9/2021
- IČS
- 8021200114
- Citované
- 3× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598 proti odporcovi: Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor, so sídlom Svidník, Sovietskych Hrdinov 102, za účasti I.. N. R. (právneho nástupcu nebohej Z. C.), trvale bytom S.. I. XXX/XX, XXX XX. G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č.: OU-SK- KO2/V-564/08/ks zo dňa 23.5.2016, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 7Sa/9/ 2021-31 z 27.1.2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Sa/9/2021-31 z 27.1.2022 potvrdzuje. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 7Sa/9/2021-31 z 27.1.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. : OU-SK- KO2/V-564/08/ks zo dňa 23.5.2016, a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Odporca predmetným rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1992 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zamietol vklad záložného práva, ktorý bol podaný dňa 13.6.2008 a zaevidovaný pod č.k. V 564/08, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 416/2008-RAČ, uzatvorená medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava (ako záložným veriteľom) a Z. C., v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom (ako záložcom). 2. Krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru orgán katastra postupoval správne, keď zamietol vklad predmetnej záložnej zmluvy. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd skonštatoval, že: - dohoda o splnomocnení bola neurčitá, pretože v nej neboli vymedzené nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom záložnej zmluvy, - dohoda o splnomocnení bola súčasťou zmluvy o úvere a splnomocnenie bolo udelené vopred určenej osobe bez toho aby záložca mohol tento výber ovplyvniť, čím došlo k porušeniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je dohoda o splnomocnení v zmysle § 39 a § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, - zmluva o zriadení záložného práva je neplatným právnym úkonom aj z dôvodu rozporu s § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), - obdobné závery vyplývajú aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 8Sžo/30/2007 z 10.1.2008 a 1Sžr/150/2012 z 11.6.2013).
II. Odvolanie, vyjadrenia
3. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie. Navrhovateľka mala za to, že krajský súd postupoval v konaní nesprávne, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. V odvolaní uviedla, že sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vychádza z podmienok prejavu vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno podľa jej názoru konštatovať, že vôľa je slobodná. Navrhovateľka sa preto domnieva, že v predmetnej veci v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nedostatku slobody a vážnosti prejavu vôle splnomocniteľa pri podpise dohody o splnomocnení. 5. Podľa navrhovateľky dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Namietanie predtlače v dohode o splnomocnení podľa navrhovateľky argumentačne absolútne neobstojí. Uvedenie splnomocnenca je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného splnomocnenia. Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nebola s odkazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože nebol preukázaný reálny rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľka Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky navrhla, aby v súlade s § 250ja OSP zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu č.k. 7Sa/9/2021-31 z 27.1.2022 tak, že zruší rozhodnutie odporcu - Okresného úradu Svidník, katastrálneho odboru č. OU-SK- KO2/V-564/08/ks z 23.5.2016 a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne zaviaže odporcu k náhrade trov konania. 7. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu v krátkosti navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Účastník konania N. R. sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
III. Konanie na odvolacom súde
8. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola listom krajského súdu z 20.4.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky 25.4.2022 a bola jej pridelená sp.zn. 1Svk/23/2022. 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP, § 492 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).
IV. Právne názory odvolacieho súdu
11. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, a to ku dňu svojho rozhodovania. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393). 12. Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. Pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
13. Súčasťou tohto prieskumu je aj skúmanie, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pokiaľ pritom vkladovú zmluvu uzatvoril za niektorú zmluvnú stranu splnomocnenec na základe dohody o splnomocnení, je orgán katastra oprávnený a povinný podrobiť totožnému prieskumu aj túto dohodu. V zásade totiž platí, že len na základe platného splnomocnenia možno uzatvoriť platnú vkladovú zmluvu.
14. Odvolací súd mal z obsahu pripojeného administratívneho (vkladového) spisu preukázané, že orgánu katastra bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný záložným veriteľom ako navrhovateľom. Prílohu k návrhu na vklad tvorila pripojená zmluva o zriadení záložného práva č. č. 416/2008-RAČ z 28.4.2008, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a Z. C. ako záložcom. Záložca bol pri uzatvorení záložnej zmluvy zastúpený na základe dohody o splnomocnení obsiahnutej v zmluve o úvere advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom.
Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G. a to konkrétne ku spoluvlastníckym podielom vo výške 253/15120 k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckym podielom vo výške 1/18 k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckym podielom vo výške 13/630 k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckemu podielu 253/15120 k pozemku zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckym podielom vo výške 1/5040 k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastníckym podielom vo výške 253/15120 k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. Danou záložnou zmluvou sa zabezpečovali pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi vzniknuté na základe zmluvy o úvere č. 8401992 z 18.10.2007 uzavretej medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a Z. C. ako dlžníkom a záložcom.
15. V administratívnom spise bola doložená aj vyššie uvedená zmluva o úvere č. 8401992 z 18.10.2007, ktorej súčasťou bola dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom Z. C. a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom so sídlom Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava. V predmetnej dohode o splnomocnení bolo uvedené „Ďalej advokáta splnomocňujem, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa- spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá je mojím záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ v platnom znení k nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv beriem na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností.“
16. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru o neplatnosti dohody o splnomocnení z dôvodu nemožnosti slobodnej voľby splnomocnenca zo strany splnomocniteľa. Za slobodný prejav vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno totiž považovať to, keď záložný veriteľ uvedením splnomocnenca v zmluve o úvere, dlžníkovi, resp. záložcovi ako splnomocniteľovi jeho zástupcu vo svojej podstate fakticky
určí. Uvedenému nasvedčuje aj to, že odvolací súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti zistil, že navrhovateľka opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dávala klientom podpisovať takéto dohody o bezplatnom zastupovaní, pričom ako splnomocnenec opakovane figuroval daný advokát, čo vyvracia možnosť, že by sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, resp. o jeho slobodnú voľbu.
17. Vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení sa týkala uzatvorenia záložnej zmluvy majúcej zabezpečovať splnenie záväzku zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, bolo súčasne jej uzatvorenie rozporné aj so znením § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a teda
neplatné. 18. Dohoda o splnomocnení nebola zároveň ani dostatočne určitým právnym úkonom. Táto dohoda nemala totiž povahu tzv. generálnej plnej moci, ktorou by splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca na zastupovanie vo všetkých veciach v plnom rozsahu. V takomto prípade by absencia vymedzenia nehnuteľností v splnomocnení nemala právnu relevanciu (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 362). Keďže sa však nejednalo o generálne splnomocnenie, ale o splnomocnenie na účel uzatvorenia záložnej zmluvy, bolo nevyhnutné, aby splnomocniteľ vymedzil nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zálohu. Tým, že dohoda o splnomocnení takéto vymedzenie nehnuteľností neobsahovala, stal sa splnomocniteľ vo svojej podstate rukojemníkom ľubovôle splnomocnenca, ktorý nebol žiadnym spôsobom limitovaný či inak obmedzený pri výbere tých nehnuteľností, ktoré následne boli založené. Práve v tomto smere sa nakoniec najlepšie prejavil rozpor v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca, pretože splnomocniteľ mal logicky záujem na čo najmenšom počte založených nehnuteľností, zatiaľ čo splnomocnenec, ako osoba fakticky vybratá záložným veriteľom, mal záujem presne opačný. Neurčitosť splnomocnenia vo vzťahu k vymedzeniu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložnej zmluvy, v spojení s existujúcim a nie len hypotetickým rozporom v záujmoch medzi splnomocniteľom a splnomocnencom mali potom za následok absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení aj v zmysle § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
19. Vzhľadom na neplatné uzatvorenie dohody o splnomocnení, predstavuje neplatný právny úkon aj samotná záložná zmluva. Inak povedané, ak splnomocniteľ nebol platne splnomocnený na uzatvorenie záložnej zmluvy, nemohlo v dôsledku jeho konania s odkazom na znenie § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôjsť ani k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy. Záložná
zmluva tak predstavuje (absolútne) neplatný právny úkon pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 20. Orgán katastra preto postupoval lege artis, ak skúmal platnosť splnomocnenia a po zistení jeho neplatnosti skonštatoval následnú neplatnosť záložnej zmluvy, na základe čoho v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona rozhodol o zamietnutí vkladu, pričom krajský súd stotožniac sa so závermi orgánu katastra správne jeho rozhodnutie potvrdil.
21. Z uvedených dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Zohľadnil pri tom tiež doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.zn. 8Sžo/30/2007, 1Sžr/178/2011, 10Sžr/159/2011, R79/ 2014, 6Sžr/2/2020 atď.)
22. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo, na základe čoho účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. decembra 2023