← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·31. 7. 2024

1Svk/23/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:4020200301.1

ZamietaZrušujeVyhovujeVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
11S/97/2020
IČS
4020200301
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: O. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. P. XX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom, AK so sídlom Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému (sťažovateľ 1): Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti 1/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00003328, 2/ (sťažovateľ 2) MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zast. advokátom JUDr. Allanom Böhmom, AK so sídlom Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30845238, 3/ Nitriansky samosprávny kraj, Rázusova 2A, Nitra, IČO: 37861298, 4/ Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy, Zbehy 60, IČO: 34013997, 5/ Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31364501, 6/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48302392, zast. advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 51034166, 7/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 36070513, 8/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, Bratislava, korešpondenčná adresa: P.O. BOX 218, Bratislava IČO: 31820174, 9/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 10/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36609633, 11/ O.. S. X., nar. XX. XX. XXXX, T. XX, J., 12/ W.. I. C., nar. XX. XX. XXXX., G. K. X, L., 13/ G. E., nar. XX. XX. XXXX, I. X, L., 14/ G. Q., nar. XX. XX. XXXX, G. K. XX, L., o kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1) žalovaného a sťažovateľa 2) MH Invest, s.r.o. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/97/2020-444 zo dňa 29. júna 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/97/2020-444 zo dňa 29. júna 2022 sa zrušujea vec sa vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Dňa 28. 06. 2019 vydal Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“ do 18. 07. 2021 pre stavebný objekt SO 107 Styková križovatka „A“ na ceste I/64, realizovaná na pozemkoch v katastrálnom území V. a pre stavebný objekt SO 116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64, realizovaná na pozemkoch v katastrálnom území K., pre stavebníka: Slovenská správa ciest. V rozhodnutí boli uvedené podmienky pre užívanie stavby, rozhodnutie Okresného úradu Nitra o námietkach, ktoré podala Rímskokatolícka cirkev farnosť Zbehy, ktoré boli zamietnuté a ďalej konštatovanie, že stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a je schopná na predčasné užívanie stavby - stavebných objektov SO 107 a SO 116, a to aj s ohľadom na bezpečnosť a zdravie osôb. Okrem toho na základe žiadosti stavebníka zo dňa 01. 04. 2019 špeciálny stavebný úrad podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) vylúčil vo verejnom záujme odkladný účinok proti prípadnému odvolaniu proti tomuto rozhodnutiu. Neoddeliteľnou súčasťou uvedeného rozhodnutia je aj oznámenie o oprave zrejmej chyby zo dňa 12. 08. 2019. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s tým, že okrem viacerých námietok zároveň žiadal, aby s ním bolo zákonne konané. K podanému odvolaniu boli pripojené aj urgentné žiadosti žalobcu v zmysle Aarhuského dohovoru zo dňa 10. 11. 2017. 3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 06209/2020/ SCDPK/28887 zo dňa 15. 04. 2020 (ďalej aj „žalovaný“), ktorého zrušenia (ako aj zároveň zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) sa domáhal žalobca podanou správnou žalobou.

II. Konanie na krajskom súde

4. Krajský súd v Nitre podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „S.s.p.“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 06209/2020/SCDPK/28887 zo dňa 15. 04. 2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-NR- OCDPK-2019/022705 zo dňa 28. 06. 2019 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a to z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 5. Správny súd, vychádzajúc z toho, že predmetom súdneho konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo povolené časovo obmedzené predčasné užívanie stavby do 18. 07. 2021, viazaný skutkovým stavom v čase rozhodovania správnych orgánov v zmysle § 135 ods. 1 S.s.p. mal za to, že jednou z námietok bola námietka týkajúca sa toho, že správne orgány nekonali so žalobcom ako s účastníkom konania, kde týmto rozhodnutím došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, preto v danej veci bolo irelevantné, že uplynulo obdobie časového obmedzenia predčasného užívania stavby do 18. 07. 2021. Úlohou správneho orgánu je preto aj v danom prípade preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov v zmysle námietok žalobcu. V súvislosti s uvedeným správny

súd poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/38/2019 zo dňa 27. 10. 2020, ako aj sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24. 03. 2020, z ktorých vyplýva, že „Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že kolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 03. 10. 2018, v dôsledku čoho odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby sťažovateľa zo dňa 21. 09. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení sťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto konanie zastavil s poukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačný súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné

sa stotožniť. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho konania sťažovateľa, začatého žalobou zo dňa 21. 09. 2018, bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený

z konania. Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t.j. či postup správnych orgánov, keď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo.

Konštatovanie, že bolo skončené kolaudačné konanie, v tomto prípade je právne irelevantné. Úlohou správneho súdu v Nitre bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu.

To znamená, že jeho úlohou v konaní bolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným postavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje.

Nebolo úlohou Krajského súdu v Nitre v jeho prieskumnom konaní skúmať či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie, nakoľko táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka ani nebola a ani nemôže byť predmetom jeho súdneho prieskumu.“

6. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. V predmetnom konaní správny orgán so žalobcom nekonal, vychádzajúc pritom z § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a odvolanie žalobcu žalovaný preskúmal v súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj s prihliadnutím na žalobné námietky, súd bol toho názoru, že žalobca podával žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 S.s.p., čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „č. 24/2006 Z. z.“). Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C-240/09, preto súd dospel k záveru, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby.

8. Ako ďalej správny súd uviedol, z obsahu predloženého administratívneho spisu mal nesporne za preukázané, že Slovenská správa ciest podala dňa 03. 04. 2019 žiadosť o predĺženie povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania stavby „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“ v rozsahu: SO 107 Styková križovatka „A“ na ceste I/64; SO 116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že oznámenie o začatí kolaudačného konania bolo doručované účastníkom konania a dotknutým orgánom, pričom žalobcovi doručované nebolo. Rovnako tak so žalobcom stavebný úrad nekonal a nedoručoval mu ani rozhodnutie zo dňa 28. 06. 2019 o povolení na predčasné užívanie stavby „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“ do 18. 06. 2021, t. j. rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 28. 06. 2019 podal žalobca odvolanie zo dňa 02. 09. 2019, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 15. 04. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

9. Podľa názoru správneho súdu nemožno ale opomenúť, že žalobca, ktorý bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, čo v konaní nebolo sporné, mal byť účastníkom všetkých povoľovacích konaní ex lege (§ 24 ods. 2 zákona č. 24/ 2006 Z. z.), a teda i konania o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“ do 18. 07. 2021.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že stavebné orgány už so žalobcom ako s účastníkom konania nekonali, čo vyplýva i zo samotného rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný uvádza, že žalobca účastníkom konania nebol a stavebný úrad nemal povinnosť sa s akýmikoľvek jeho pripomienkami vysporiadať, a tiež uvádza, že preskúmal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona, teda v rozsahu, v akom žalobca namietal nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

10. Ako teda uviedol krajský súd v priebehu kolaudačného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, a preto nemôže byť účastníkom kolaudačného konania v zmysle ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. Je však nesporné, že žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania, ktoré prebehlo na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ a pri vydaní stavebného povolenia stavebný úrad s účastníkmi zisťovacieho konania, a teda aj so žalobcom, riadne konal, zaoberal sa jeho námietkami a doručil mu rozhodnutie.

Pokiaľ správne orgány pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzajú striktne len z ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ich postup nemožno považovať za súladný so zákonom. Z ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

Správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov, že verejnosť získava účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie, konanie o výrube stromov, konanie o dobývacom priestore a podobne. Z tohto dôvodu sa v zákone o EIA priamo deklaruje, že právo dotknutej verejnosti, ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona o EIA, môže byť výsledkami následných povoľovacích konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo dotknuté.

III. Konanie pre kasačným súdom

11. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ 1. žalovaný (jeho právny predchodca) Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., teda že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods.1 S.s.p. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Podľa názoru sťažovateľa 1) nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku je daná tým, že súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 99 písm. g) S.s.p. a konanie nezastavil. Sťažovateľ 1) je toho názoru, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní (a nejde o prípady ustanovené v § 99 písm. c) a d) S.s.p.), a teda súd napriek tomu rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia okresného úradu, ktorým bolo vydané časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby do 18. 07. 2021. Stratou účinnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia okresného úradu, odpadol spôsobilý predmet súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

13. Taktiež podľa názoru sťažovateľa 1) právny názor súdu v súvislosti s postavením žalobcu ako účastníka kolaudačného konania je nesprávny. 14. Proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť sťažovateľ 2) MH Invest, s.r.o. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) S.s.p. a navrhol, aby kasačný súd v zmysle ustanovenia § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

15. Nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku je v prvom rade podľa názoru sťažovateľa 2) daná tým, že krajský súd v rozpore so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu vec nesprávne právne posúdil. V danom prípade neboli splnené podmienky pre súdny prieskum napádaných rozhodnutí dotknutých orgánov verejnej správy, a teda krajský súd mal v zmysle ustanovenia § 99 písm. g) S.s.p. konanie zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v § 99 písm. c) a d) S.s.p. Krajský súd pochybil, pričom aplikoval nesprávnu právnu normu.

16. Pokiaľ sa jedná o sťažnostný bod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., sťažovateľ 2) videl toto nesprávne posúdenie veci správnym súdom v tom, že oba dotknuté orgány (tak prvostupňový ako i odvolací) postupovali správne a zákonne, keď žalobcu nepovažovali za účastníka (kolaudačného) konania o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania stavby; žalobca totiž nikdy nebol, nemal byť a ani byť nemohol účastníkom tohto správneho konania.

V tomto prípade bolo predmetom napadnutých rozhodnutí stavebných orgánov kolaudačné konanie podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, nie konanie podľa tretej časti Zákona o EIA. (Posudzovanie navrhovaných činností). 17. Dôvodil tým, že aplikácia zákonného ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o EIA je v zmysle jeho znenia (obsahu) limitovaná výlučne na následné, po konaní podľa tretej časti Zákona o EIA nasledujúce „povoľovacie konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene“.

Nevzťahuje sa preto na akékoľvek následné povoľovacie konanie, ako to nesprávne v rozpore s predmetným zákonným ustanovením tvrdí krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale výlučne na povoľovacie konanie k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Kolaudačné konanie, tzn. konanie o vydanie povolenia na trvalé alebo dočasné užívanie stavby alebo jej zmeny, pritom nie je povoľovacím konaním k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, t. j. nie je konaním, ktoré má na mysli predmetné ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o EIA. Povoľovacie konanie k realizácii stavieb je však výlučne len územné konanie a stavebné konanie podľa stavebného zákona, nie kolaudačné rozhodnutie, pretože v štádiu kolaudačného konania je už - realizácia stavieb dávno povolená.

IV. Právny názor kasačného súdu

18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. 07. 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

19. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo primárne posúdiť, či krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie z dôvodu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne, keď nekonali so žalobcom ako s účastníkom kolaudačného konania.

20. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS následne publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 S.s.p. ku sťažnostným bodom sťažovateľov 1) a 2) poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30. novembra 2022, s ktorým sa konajúci kasačný senát plne stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza. 21.

Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

22. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom „zainteresovaná verejnosť“)

23. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

24. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo

jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

25. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za „povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona.

26. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

27. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo

miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31). 28. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).

29. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či

krajiny. 30. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo

dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona).

31. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania.

Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.

32. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA.

Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“

33. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľov 1) a 2) boli dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vo veci účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní.

IV. Záver

34. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 S.s.p. Správnemu súdu v Bratislave a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť účastníctvo v kolaudačnom konaní. 35. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. (§ 467 ods. 3 S.s.p.). 36. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. júla 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Svk/23/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik