1Svk/24/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky 1): K. C., bytom J., Ž. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Volčkom, AK so sídlom Košice, Mlynská 27, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Košice, Komenského 52, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-KE-OOP6-2018/036050/Nan z 11.9.2018, za účasti ďalšej účastníčky konania (sťažovateľky 2) K. H.Ž., bytom J. Š., R. V. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Volčkom, AK so sídlom Košice, Mlynská 27, konajúc o kasačných sťažnostiach žalobkyne a ďalšej účastníčky konania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/155/2018-275 z 9.3.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateliek 1 a 2 odmieta. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde

II. Kasačné sťažnosti

5. Proti uzneseniu krajského súdu č.k. 7S/155/2018-275 z 9.3.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) podali prostredníctvom toho istého právneho zástupcu obsahovo totožnú kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka 1“) a ďalšia účastníčka konania (ďalej len „sťažovateľka 2“) a to s odkazom na znenie § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP namietajúc, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. V rámci sťažnostných bodov sťažovateľky predovšetkým namietali svojvoľnosť postupu krajského súdu, pretože nemal právomoc vydať preskúmavané rozhodnutie. Uznesenie o pribratí ďalších účastníkov konania nepredstavuje uznesenie o vedení konania, keďže sa ním zasahuje do právom chránených záujmov účastníkov konania a preto je ním správny súd viazaný. Súčasne nebolo preskúmavané rozhodnutie podľa sťažovateliek ani náležite odôvodnené. 7. Na základe uvedeného sťažovateľky navrhli zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie ako aj priznanie náhrady trov kasačného konania. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačným sťažnostiam poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžrrk/8/2019 z 17.10.2019 týkajúci sa rovnakých záhradkových pozemkových úprav a z neho vyplývajúci názor, že pri preskúmavaní rozhodnutia o námietkach podaných proti úvodným podkladom, nie je namieste konať so všetkými účastníkmi pozemkových úprav, na základe čoho navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Sťažovateľka 1 v nasledovnej replike vyjadrila nesúhlas s vyjadrením žalovaného.

9. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 a § 459 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. 10. Vo vzťahu ku obom podaným kasačným sťažnostiam dospel kasačný súd k záveru, že tieto nie sú prípustné. 11. Smerodajným pre záver o neprípustnosti kasačných sťažností bolo uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 Sžrk 1/2020 z 30.9.2021 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 13/2022, v zmysle ktorého uznesenie o pribratí ďalších účastníkov konania a to účastníkov prevzatých z administratívneho konania podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP vydané správnym súdom podľa § 33 SSP má povahu uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania. 12. Uznesenie o vedení konania je osobitným procesným rozhodnutím, ktoré je špecifické tým, že ním nie je súd viazaný a to s odkazom na znenie § 237 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle § 25 SSP sa pritom znenie § 237 ods. 2 CSP aplikuje aj na správne súdne konanie. 13. To znamená, že správny súd nie je vydaným uznesením o pribratí účastníkov konania podľa § 33 SSP viazaný. Táto absencia viazanosti má za následok aj možnosť vydania takého uznesenia, ktorým sa zrušuje uznesenie o pribratí účastníkov konania. 14. Zároveň platí, že pokiaľ má povahu uznesenia upravujúceho vedenie konania uznesenie o pribratí účastníkov konania podľa § 33 SSP, potom logicky musí mať povahu uznesenia upravujúceho vedenie konania aj uznesenie, ktorým sa zrušuje uznesenie o pribratí účastníkov konania. 15. Vzhľadom na to, že proti uzneseniu upravujúcemu vedenie konania nie je kasačná sťažnosť prípustná v zmysle § 439 ods. 2 písm. a) SSP, nemožno ju považovať za prípustnú ani proti preskúmavanému rozhodnutiu. Na tomto závere nič nemení ani nesprávne poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí. Akékoľvek znenie poučenia o opravnom prostriedku uvedené v súdnom rozhodnutí totiž nemôže založiť prípustnosť alebo neprípustnosť opravného prostriedku, ak táto nevyplýva z normatívnej úpravy. 16. Keďže na prípustnosť kasačnej sťažnosti ako na procesnú podmienku prihliada kasačný súd z úradnej povinnosti v zmysle § 452 ods. 1 a § 97 SSP, kasačný súd po zistení, že kasačné sťažnosti sťažovateliek sú neprípustné, rozhodol o ich odmietnutí podľa § 459 písm. c) SSP. 17. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorých pri odmietnutí kasačnej sťažnosti žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pričom na postup podľa § 171 SSP nevidel dôvod. 18. Kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.