1Svk/24/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201687.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/278/2021
- IČS
- 1021201687
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): K. J. - K..J.. XX, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX I., IČO: 34781412, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA/15622/2021, ČRZ: 101534/2020 zo dňa 17.09.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/278/2021-43 zo dňa 25.01.2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/278/2021-43 zo dňa 25.01.2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 13.10.2021 o 9:28 hod., sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA/15622/2021, ČRZ: 101534/2020 zo dňa 17.09.2021, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci spísania a podania žaloby voči rozhodcovskému rozsudku sp. zn. 3451/20 zo dňa 08.07.2021, v konaní o zaplatenie čiastky 68,09 eur s príslušenstvom. Konanie začaté na základe správnej žaloby podanej priamo žalobcom dňa 13.10.2022 bolo na krajskom súde vedené pod sp. zn. 5S/278/ 2021. 2. Dňa 15.10.2021 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom správnemu súdu dal na vedomie tú skutočnosť, že mu ako osobe v hmotnej núdzi bol určený advokát, ktorý bez jeho vedomia a bez obdržania plnomocenstva na zastupovanie žalobcu svojvoľne doručil podanie v tej istej právnej veci na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“). Žalobca ďalej uviedol, že s takýmto postupom a obsahom jeho podania nesúhlasí. Trval na tom, aby podanie určeného advokáta (JUDr. Jána Sčuryho) nebolo brané do úvahy. Prílohou podania zo dňa 15.10.2021 bola žiadosť žalobcu o výmenu určeného advokáta, datovaná dňom 15.10.2021 a adresovaná Centru právnej pomoci (ďalej aj „CPP“). 3. V podaní zo dňa 18.01.2022, doručenom správnemu súdu dňa 20.01.2022, žalobca okrem iného uviedol, že na Krajskom súde v Bratislave je vedené súdne konanie pod sp. zn. 2S/ 327/2021 začaté dňa 12.10.2022, ktorého predmetom by malo byť totožné rozhodnutie, ako je tomu v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/278/2021. V konaní pod sp. zn. 2S/327/2021 však bola podaná žaloba bez súhlasu žalobcu, neoprávnenou osobou (advokátom bez splnomocnenia od žalobcu), a preto sa na ňu nemôže prihliadať. Nejde tu o skôr začaté konanie, ktoré bráni vedeniu konania pod sp. zn. 5S/278/2021. 4. Dňa 20.01.2022 správny súd pripojil spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/327/2021 za účelom posúdenia prekážky skôr začatého konania. 5. V neskôr začatom konaní krajský súd uznesením č. k. 5S/278/2021-43 zo dňa 25.01.2022 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“) žalobu odmietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 6. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že lustráciou bolo zistené, že dňa 12.10.2021 o 14:45 hod. bola na Najvyššom správnom súde SR elektronicky podaná správna žaloba s totožnými účastníkmi konania a s rovnakým predmetom konania, ktorým je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBA/15622/2021, ČRZ: 101534/2020 zo dňa 17.09.2021, ktorá bola postúpená Krajskému súdu v Bratislave uznesením Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/10/2021 zo dňa 28.10.2021 a je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/327/2021. Z dôvodu, že v tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha na správnom súde skôr začaté iné konanie sp. zn. 2S/327/2021, ktoré sa začalo doručením správnej žaloby Najvyššiemu správnemu súdu SR dňa 12.10.2021, správny súd postupoval v súlade s ust. § 98 ods. 1 písm. b) SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) a žalobu žalobcu odmietol titulom existencie prekážky začatého konania (litispendencie).
II. Kasačná sťažnosť
7. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu) a g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Žiadal, aby Najvyšší správny súd SR (ďalej aj „kasačný súd“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec krajskému súdu na opätovné prejednanie. 8. Úvodom kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že CPP mu rozhodnutím zo dňa 17.09.2021 nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci v určitej právnej veci a lehota na napadnutie tohto rozhodnutia končila dňa 12.10.2021. Na podanie správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia CPP zo dňa 12.09.2021 CPP priznalo žalobcovi právnu pomoc, no určený advokát (JUDr. Sčury) nebol v danej veci súčinný, čo viedlo k jeho výmene. V tomto bode sťažovateľ poukázal na tú skutočnosť, že JUDr. Sčury nikdy administratívne neprebral jeho zastupovanie, neobdržal od neho plnomocenstvo a nebola medzi nimi podpísaná ani žiadna dohoda/zmluva o poskytovaní právnych služieb. JUDr. Sčury podal žalobu v mene sťažovateľa, bez jeho vedomia a bez udeleného plnomocenstva s tým, že jeho podanie bolo bezobsažné a zmätočné, naviac podané na nepríslušný súd (Najvyšší správny súd SR). Keď sa jeho podanie dostalo na Krajský súd v Bratislave, bola mu pridelená spisová značka 2S/327/2021. V tom čase však už krajský súd evidoval podanie sťažovateľa, ktorému bola pridelená spisová značka 5S/278/ 2021. 9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal postup krajského súdu. Mal za to, že pri posudzovaní a rozhodovaní o žalobách v tej istej právnej veci došlo k porušeniu zákona a nesprávnemu posúdeniu veci. Tvrdil, že obe podania boli podané v ten istý deň tzn. 12.10.2021, pričom jedno podanie bolo podané na nepríslušný súd osobou bez právnej subjektivity (JUDr. Sčurym). Podanie podané osobou bez právnej subjektivity bolo ponechané a podanie, ktoré žalobca podal osobne a v ktorom má momentálne právneho zástupcu Mgr. Hargaša, bolo odmietnuté (5S/278/2021). Vyriešenie sporu o tom, či sa jedná o litispendenciu, alebo ktoré z podaní treba odmietnuť z iného dôvodu, považoval sťažovateľ za dôležité preto, lebo pociťuje právnu neistotu pri následnom možnom vývoji v pojednávaní proti Centru právnej pomoci a to napríklad v tom, že sa nedá dopredu prejudikovať postup súdu v konaní, ktoré bolo takouto selekciou ponechané. Argumentoval tým, že ak súd dodatočne v konaní 2S/ 327/2021 vyhodnotí toto ako podanie podané neoprávnenou osobou a z nejakého dôvodu toto zastaví, potom bude zmarený prístup žalobcu k súdu. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevyjadril.
III. Konanie na kasačnom súde a právny názor kasačného súdu
11. Najvyšší správny súd SR, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP) a kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP). Následne preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP, bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 455 a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP: „V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
13. Podľa § 5 ods. 1 SSP: „Konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.“ 14.
Podľa § 5 ods. 2 SSP: „Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.“ 15. Podľa § 5 ods. 3 SSP: „Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.“
16. Podľa § 31 ods. 5 SSP: „Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie.“ 17. Podľa § 97 SSP (Skúmanie podmienok konania): „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).“
18. Podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP: „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie.“ 19. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky konania, ktoré predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky konania je možné rozdeliť do štyroch základných skupín: 1. procesné podmienky na strane správneho súdu, 2. procesné podmienky na strane účastníkov konania, 3. vecné procesné podmienky a 4. negatívne procesné podmienky.
Litispendencia patrí medzi negatívne procesné podmienky, čo znamená, že predpokladom pokračovania v súdnom konaní je jej neexistencia. Správny súdny poriadok upravuje túto procesnú podmienku v § 31 ods. 5 ako prekážku začatého konania. Jej podstatou
je to, že začaté súdne konanie bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné správne súdne konanie. 20. Litispendencia je v § 31 ods. 5 SSP ako i v § 98 ods. 1 písm. b) SSP výslovne definovaná totožnosťou veci a totožnosťou žalobcu. Totožnosťou veci sa rozumie ten istý predmet súdneho prieskumu t. j. správnou žalobou musí byť napadnuté to isté rozhodnutie orgánu verejnej správy. Pod totožnosťou žalobcu sa myslí ten istý žalobca. Predpokladom nastúpenia tejto prekážky bude teda nielen totožnosť predmetu prieskumu, ale i totožnosť žalobcu. V prípade,
ak správny súd zistí, že ten istý žalobca sa správnou žalobou domáha prieskumu toho istého rozhodnutia orgánu verejnej správy, musí rozhodnúť o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania.
21. Kasačný súd podotýka, že krajský súd napadnutým uznesením žalobu podanú priamo žalobcom odmietol z dôvodu prekážky konania, ktoré začalo skôr na základe žaloby podanej právnym zástupcom žalobcu. Pre zrozumiteľnosť a prehľadnosť bude kasačný súd ďalej v texte označovať
- konanie začaté doručením žaloby podanej právnym zástupcom dňa 12.10.2022 a vedené krajským súdom pod sp. zn. 2S/327/2021 aj ako skôr začaté konanie alebo prvé konanie a - konanie začaté doručením žaloby podanej priamo žalobcom dňa 13.10.2022 a vedené krajským súdom pod sp. zn. 5S/278/2021 aj ako neskôr začaté konanie alebo druhé konanie.
22. Kasačný súd musí konštatovať, že v predmetnej právnej veci pristúpil krajský súd ku skúmaniu procesnej podmienky neexistencie litispendencie striktne formálnym spôsobom a žalobu odmietol bez toho, aby sa dôsledne zaoberal splnením predpokladov nastúpenia litispendencie ako prekážky začatého konania. Kým totožnosť predmetu konania v konaní sporná nebola, totožnosť žalobcu krajský súd dôsledne nepreskúmal a v tejto veci prijal predčasný záver o splnení tejto podmienky napriek skutočnosti, že žalobca v konaní pred krajským súdom výslovne namietal absenciu oprávnenia právneho zástupcu JUDr. Ščuryho (vykonávajúceho advokáciu ako konateľ spoločnosti Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o.) podať správnu žalobu v prvom konaní v jeho mene.
23. Z obsahu súdneho spisu konkrétne vyplýva, že krajský súd sa nezaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa toho, že žaloba v prvom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/327/2021 mala byť podľa tvrdení žalobcu podaná neoprávnenou osobou a že nešlo o podanie žalobcu. Z pripojeného súdneho spisu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/327/2021 kasačný súd zistil, že žaloba bola podaná v mene žalobcu právnym zástupcom Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., pričom prílohou žaloby bolo „len“ rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci zo dňa 05.10.2021, ktorým bola žalobcovi predbežne poskytnutá právna pomoc v právnej veci podania správnej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného č. k. KaBA/15622/2021 a na zastupovanie určený advokát JUDr.
Ján Sčury. Dohoda o poskytovaní právnej pomoci s určeným advokátom, ale ani plnomocenstvo udelené žalobcom ako splnomocniteľom na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci určenému advokátovi prílohou danej žaloby neboli. Je nesporné, že v súdenej veci krajský súd neuskutočnil žiadne vhodné opatrenia na odstránenie vzniknutých pochybností o otázke totožnosti žalobcu v konaniach vedených pod sp. zn. 5S/278/2021 a 2S/327/2021, hoci neoprávnenosť podania žaloby v mene žalobcu advokátom v konaní vedenom pod 2S/327/ 2021 bola zo strany žalobcu pred správnym súdom namietaná. Na základe vyššie uvedeného možno preto skonštatovať, že krajský súd napadnutým uznesením rozhodol bez toho, že by mal za preukázané splnenie podmienky existencie totožnosti žalobcu v danom prípade.
24. Hoci sa formálne môže javiť, že prekážka začatého konania v tom - ktorom prípade existuje (vzhľadom na totožnosť predmetu konania a na uvedenie toho istého žalobcu), kasačný súd poukazuje na to, že môžu nastať prípady, kedy podmienka totožnosti žalobcu napriek tomu nemusí byť splnená.
Tak tomu mohlo byť aj v prejednávanej veci. Ak v poradí prvú žalobu podá právny zástupca bez príslušného oprávnenia platne zastupovať žalobcu ako osobu, ktorá je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, právnym následkom zistenia absencie zastúpenia by bolo odmietnutie tejto žaloby krajským súdom v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) ako podania „zjavne“ neoprávnenou osobou. Neoprávnenou osobou na podanie žaloby je v zmysle právnej vedy ten, komu absentuje aktívna žalobná legitimácia.
Za zjavne neoprávnenú osobu možno považovať i toho, kto podal žalobu za aktívne žalobne legitimovanú osobu, no bez príslušného hmotnoprávneho alebo procesného oprávnenia. (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol., Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2017, komentár k § 98 SSP).
Na podanie právneho zástupcu, ktorý nemá oprávnenie zastupovať osobu žalobcu, potom nemožno na účely posúdenia prekážky litispendencie nahliadať ako na podanie žalobcu, následkom čoho by sa v skutočnosti nejednalo o žalobcu totožného so žalobcom identifikovaným v druhom konaní začatom na základe žaloby podanej priamo ním.
25. Kasačný súd preto konštatuje, že za procesnej situácie, kedy prvú správnu žalobu podá právny zástupca, ktorého oprávnenie konať v mene žalobcu je sporné, a druhú správnu žalobu podá sám žalobca, je záver o existencii litispendencie prijatý krajským súdom, ktorý sa obmedzí výlučne len na skúmanie okamihu doručenia správnych žalôb ignorujúc spornosť zastúpenia v prvom konaní za predčasný. Odmietnutie druhej správnej žaloby krajským súdom
pre litispendenciu je potrebné považovať za nezákonné a spôsobilé vo svojich dôsledkoch zmariť prístup žalobcu k súdu, keďže i prvá správna žaloba môže byť neskôr odmietnutá, a to ako podaná zjavne neoprávnenou osobou. Otázka existencie zastúpenia a následne i totožnosti žalobcu v zmysle § 98 ods. 1 písm. b) SSP konštituuje v konaní o druhej správnej žalobe predbežnú otázku, pre ktorú je z dôvodu právnej istoty vhodné konanie o druhej správnej žalobe prerušiť až do jej vyriešenia v konaní o prvej správnej žalobe.
26. Kasačný súd ďalej v žiadnom prípade neprejudikuje, či v prvom konaní právny zástupca bol alebo nebol oprávnený konať v mene žalobcu, keďže skúmanie splnenia tejto podmienky prináleží krajskému súdu, a to práve v prvom konaní (t. j. v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/
327/2021). Avšak za situácie, kedy je sporná otázka existencie oprávnenia právneho zástupcu konať v mene žalobcu a podať v poradí prvú žalobu, zakladá táto otázka zároveň i predbežnú otázku vo vzťahu k posúdeniu litispendencie (ako podmienky totožnosti žalobcu) pre konanie o druhej správnej žalobe. Predtým než krajský súd odmietol druhé podanie podané priamo žalobcom z dôvodu existencie formálnej prekážky litispendencie, bolo z dôvodu právnej istoty účastníkov vhodné počkať, ako sa konajúci súd vysporiada s otázkou, či v poradí prvú žalobu podal právny zástupca v mene žalobcu alebo nie.
Za týmto účelom mohol krajský súd konanie pred ním prerušiť v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) SSP a počkať na výsledok prvého konania, a síce či krajský súd toto prvé konanie právoplatne skončí procesným rozhodnutím (napr. odmietnutím žaloby ako podanej zjavne neoprávnenou osobou) alebo či žalobu meritórne prejedná a konanie skončí vydaním rozhodnutia vo veci samej.
Až potom by mal krajský súd za ustálené, či sa odmietnutím žaloby pre formálnu aplikáciu prekážky litispendencie nedopúšťa odmietnutia spravodlivosti. Kasačný súd si je vedomý, že krajský súd si otázku existencie zastúpenia síce môže posúdiť aj samostatne v druhom konaní predtým, než sa o nej rozhodne v prvom konaní (nakoľko nejde o prípad § 131 SSP), avšak vystavil by tým účastníkov právnej neistote a riziku odlišného posúdenia existencie zastúpenia v skôr začatom konaní, i nežiaducemu odmietnutiu oboch správnych žalôb z procesných dôvodov.
27. Kasačný súd preto zastáva názor, že prílišný formalizmus zo strany krajského súdu pri posudzovaní procesnej podmienky konania - absencie litispendencie nebol v súdenej veci namieste. Ako správne podotkol v kasačnej sťažnosti sťažovateľ, nedá sa prejudikovať postup krajského súdu v prvom konaní vedenom pod sp. zn. 2S/327/2021. V prípade, žeby krajský súd žalobu podanú právnym zástupcom (neskôr) odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, postup zvolený krajským súdom v prvom konaní spočívajúci v (skoršom) odmietnutí druhej žaloby pre litispendenciu by vo svojich dôsledkoch mohol viesť k absolútnemu zmareniu prístupu sťažovateľa k súdu. Takýmto postupom krajského súdu by došlo k porušeniu zákazu denegatio iusticiae, teda odmietnutia spravodlivosti titulom nemožnosti súdneho prieskumu veci samej z procesných dôvodov.
28. Kasačný súd preto dospel k presvedčeniu, že krajský súd riadne neposúdil existenciu podmienky litispendencie spočívajúcej v totožnosti žalobcu a znemožnil účastníkovi konania na strane žalobcu realizáciu jeho procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, čím vyhodnotil jeho príslušnú sťažnostnú námietku ako dôvodnú. Odmietnutie žaloby pre litispendenciu napadnutým uznesením krajského súdu je preto potrebné považovať za nezákonné.
29. Kasačný súd ďalej preskúmal i druhú sťažnostnú námietku poukazujúcu na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. b) SSP (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu). Dôvod uvedený v § 440 písm. b) SSP je daný vtedy, ak sa správne súdne konanie viedlo s osobou, ktorá nemala procesnú subjektivitu, t. j. spôsobilosť na práva a povinnosti. Procesnú subjektivitu pritom treba odlišovať od procesnej (aktívnej či pasívnej) vecnej legitimácie účastníka konania. Touto sťažnostnou námietkou sťažovateľ uplatnil svoje výhrady voči postupu krajského súdu, ktorý jeho žalobu odmietol pre litispendenciu, hoci v prvom konaní nemal za preukázané zastúpenie žalobcu a teda i aktívnu vecnú legitimáciu osoby podávajúcej žalobu. Sťažovateľ teda v podstate namietal absenciu aktívnej vecnej legitimácie právneho zástupcu (a nie absenciu procesnej subjektivity v zmysle § 440 písm. b) SSP), a aj to v prvom konaní pred krajským súdom (a nie v druhom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, ktoré je predmetom tohto kasačného konania). Kasačný súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci krajský súd odmietol žalobu pre litispendenciu
a v napadnutom uznesení nikde neuvádza, žeby účastník konania nemal mať procesnú subjektivitu. Kasačný súd preto túto uplatnenú sťažnostnú námietku posúdil ako nedôvodnú. 30. Na základe vyššie uvedeného, vzhľadom na osobitosť predmetnej súdenej veci, kedy otázka totožnosti žalobcu v oboch konaniach je kľúčová pre ďalší procesný postup, dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, a preto kasačný súd postupoval podľa § 462 ods. 1 SSP, zrušil uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Krajský súd bude vo svojom ďalšom konaní a rozhodovaní viazaný právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP. V ďalšom konaní bude predovšetkým potrebné, aby krajský súd z dôvodu právnej istoty posúdil prekážku litispendencie až po tom, čo bude mať za preukázané splnenie podmienky totožnosti žalobcu, teda po tom, čo bude právoplatné skončené prvé konanie pred krajským súdom, a to buď rozhodnutím vo veci samej (konštatujúcim prípustnosť žaloby podanej sporným právnym zástupcom) alebo jedným z procesných rozhodnutí (napr. odmietnutím žaloby ako podanej zjavne neoprávnenou osobou).
Za tým účelom krajský súd (druhé) konanie pred ním preruší. Uvedené samozrejme platí za predpokladu, že krajský súd v (druhom) konaní neidentifikuje inú prekážku v procesnom postupe (odlišnú od litispendencie), pre ktorú by mohol žalobu odmietnuť či konanie zastaviť i bez potreby vyčkať na vydanie rozhodnutia v prvom konaní. Za týmto účelom krajský súd v prvom rade náležite posúdi včasnosť podania správnej žaloby a splnenie ďalších procesných podmienok, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
31. O trovách kasačného konania a trovách konania pred krajským súdom rozhodne krajský súd vo svojom novom rozhodnutí v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022