1Svk/24/2023

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.08.2022 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) domáhal ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalobu odôvodnil tým, že krajský súd rozsudkom sp. zn. 6S/35/2021 zo dňa 21.10.2021 zrušil rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej aj „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“ alebo „žalovaný“) č. P-8496/2016 zo dňa 09.09.2016 a vec mu vrátil na ďalšie

katastra SR. Uvedené rokovanie sa uskutočnilo online formou prostredníctvom aplikácie MS TEAMS dňa 10.08.2022, pričom deň začatia administratívneho konania nebol žalobcovi ako účastníkovi konania známy. Týmto zásahom sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, a to protiprávneho odňatia a zrušenia základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníka administratívneho konania. Žalobca žiadal krajský súd, aby zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a určil, že napadnutý iný zásah orgánov verejnej správy bol nezákonný. 3. Žalobca k žalobe pripojil rozsudok krajského súdu sp. zn. 6S/35/2021 zo dňa 21.10.2021, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. U.-XXXX/XXXX zo dňa 09.09.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd zároveň priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalovaný vydal dňa 09.09.2016 napadnuté rozhodnutie č. U. - XXXX/XXXX, ktorým predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v súlade s § 33a ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia č. U. - XXXX/XXXX dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže z jeho odôvodnenia nijako nevyplýval uvádzaný dôvod, a to zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobcom pri plnení jeho pracovných povinností a konštatoval, že toto napadnuté rozhodnutie je arbitrárne. Krajský súd taktiež považoval za pochybenie žalovaného v správnom konaní to, že žalobcovi ako účastníkovi správneho konania nedal vôbec vedieť, že je voči nemu takéto konanie začaté a zároveň žalobcovi neumožnil oboznámiť sa s podkladmi (dôkazmi) napadnutého rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Týmto postupom žalovaný porušil princípy dobrej správy a základné zásady správneho konania. Krajský súd vrátil vec žalovanému s tým, že jeho povinnosťou vo veci je opätovne konať a rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. 4. Žalobca následne v konaní pred krajským súdom doručoval ďalšie podania označené ako

spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad pokračuje v konaní o návrhu odboru katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 05.09.2016 o odobratí oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad podľa § 33a ods. 4 katastrálneho zákona. Žalovaný v predmetnom liste oznámil žalobcovi, že má možnosť vyjadriť sa k návrhu, predložiť dokumenty a iné písomnosti, uviesť ďalšie skutočnosti a navrhnúť ďalšie dôkazy a poskytnúť ďalšie informácie.

Krajský súd prijal záver, že žalobca podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy oneskorene, po uplynutí subjektívnej lehoty na jej podanie a keďže bola žalobca podaná zjavne oneskorene, je na mieste ju odmietnuť. Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že: - je ex offo povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Preto sa v

Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj o tom, kto tento iný zásah vykonal. Táto lehota je prekluzívna a po jej uplynutí žalobu nemožno podať. Objektívna lehota je dvojročná a plynie odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 6S/35/2021 zo dňa 21.10.2021, t. j. deň 15.11.2021. Týmto okamihom mu začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP mu tak v zmysle § 256 SSP uplynula dňa 15.01.2022. Žalobca si však právo na súdnu ochranu prostredníctvom žaloby uplatnil až dňa 22.08.2022, teda po uplynutí subjektívnej lehoty, - žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter a jej podanie je naviazané na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu.

Na tomto nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je len najneskorším časovým úsekom, do ktorého možno žalobu podať. Samotná existencia objektívnej lehoty subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje, ani inak nemení, - SSP v § 70 umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho právny zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkony, ktorý mu patrí. Z povahy veci je pritom zrejmé, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa vzťahuje len na subjektívnu lehotu. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcu podaná nebola.

8. Sťažovateľ v rámci kasačných dôvodov namietal najmä to, že - vždy dbal na svoje práva a nikdy sa nezmieril s nedokonaným, neskončeným a naďalej uskutočňovaným a vykonávaným iným zásahom žalovaného.

rozsudku krajského súdu, nebolo by objektívne možné, a to ani a s vynaložením všetkej náležitej a na to potrebnej odbornej právnej starostlivosti, ktorej vynaloženie možno od sťažovateľa spravodlivo a rozumne požadovať a vyžadovať, aby sťažovateľ v podaní označil a uviedol všetky všeobecné obsahové náležitosti podania v zmysle SSP, pretože sťažovateľ sa dozvedel o inom zásahu až úkonom žalovaného zo dňa 12.08.2022 označenom ako „oznámenie o začatí konania o odobratí oprávnenia rozhodovať o návrhu na vklad, - v žalobe sťažovateľ síce označil a uviedol začiatok iného zásahu, ale neoznačil a neuviedol čas a dobu, kedy sa o inom zásahu dozvedel so všetkými priamymi a nepriamymi účinkami, dôsledkami a následkami, - žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany sťažovateľa nebolo nevyhnutné podávať a to z právnych a skutkových dôvodov, keďže žaloba proti inému zásahu bola podaná riadne, včas a v subjektívnej procesnej právnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dotknutá osoba o ňom dozvedela, - etický rozmer platného a účinného pozitívneho práva a morálny rozmer platného a účinného

Sťažovateľ namietal, že žalovaný iným uskutočnením a vykonaním iného zásahu porušil jeho základné práva a slobody a mal za to, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd konal a postupoval v rozpore so zmyslom znenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17/08 zo dňa 20.05.2009, v zmysle ktorého „materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom“.

9. Sťažovateľ sťažnostné body opakoval a zložito rozvíjal. Okrem toho vinil konajúcu sudkyňu krajského súdu zo spáchania trestných činov pri rozhodovaní a uvádzal množstvo ďalších námietok, ktoré sa však netýkali odmietajúceho výroku a odôvodnenia napadnutého

15.01.2022. Ak teda sťažovateľ podal žalobu dňa 22.08.2022, podal ju oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto musel krajský súd žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. 12. Žalovaný mal za to, že námietka sťažovateľa, v zmysle ktorej sa o namietanom inom zásahu dozvedel až z listu žalovaného č. LPO/2022/000686 zo dňa 12.08.2022, nie je dôvodná. Týmto listom bolo sťažovateľovi oznámené, že žalovaný pokračuje v konaní o odobratí oprávnenia na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona, ktoré bolo vydané sťažovateľovi.

O pokračovaní v predmetnom administratívnom konaní sa sťažovateľ dozvedel dňom, kedy rozsudok krajského súdu sp. zn. 6S/35/2021 zo dňa 21.10.2021 nadobudol právoplatnosť. Predmetné administratívne konanie sa začalo v roku 2016 a v nadväznosti na zrušujúci rozsudok krajského súdu v ňom bol žalovaný povinný

toto administratívne konanie zastavil. Toto rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené dňa 18.02.2023 do jeho elektronickej schránky.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), § 445 ods. 2. § 453 ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.

Kasačný súd na doplnenie uvádza, že meritórne námietky proti samotnému rozhodovaniu žalovaného a novoty z kasačnej sťažnosti nemohol zohľadňovať, pretože napadnutým bolo (len) odmietnutie žaloby pre jej oneskorené podanie. Krajský súd teda nekonal v merite veci a nevyhodnocoval žalobné body.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP ma účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

21. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 22. Zákonodarca v citovanej právnej norme v § 3 písm. e) SSP stanovuje definíciu iného zásahu orgánu verejnej správy tak, že iným zásahom je faktický postup orgánu verejnej správy ním vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Pod zásahom možno rozumieť aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s výkonom správnej činnosti. Faktickou činnosťou sú zväčša úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú povahu rozhodnutia, no napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť.

24. Ako bolo spomenuté vyššie, začiatok subjektívnej dvojmesačnej lehoty je viazaný na okamih, keď sa dotknutá osoba o inom zásahu dozvedela, t. z. subjektívna lehota je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa tu z predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné naplniť účel žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby v dôsledku plynutia času sa zhoršila možnosť zistiť riadne skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by totižto od začatia iného zásahu uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Na druhú stranu, ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace, po tom, čo sa o ňom dotknutá osoba dozvedela a napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno vychádzať z toho, že sama dotknutá

25. Z vlastného znenia žaloby vyplýva, že včasnosť jej podania odvíjal sťažovateľ od momentu právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 6S/35/2021 zo dňa 21.10.2021, t. j. 15.11.2021.

26. Sporným vo veci preto ostalo to, či začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy odvodzovať od doručenia listu žalovaného označeného ako „oznámenie začatí konania o odobratí oprávnenia rozhodovať o návrhu na vklad“ zo dňa 12.08.2022 alebo od právoplatnosti a vykonateľnosti zrušujúceho rozsudku krajského súdu sp. zn. 6S/35/2021 zo dňa 21.10.2021.

Návrh na odobratie oprávnenia podal odbor katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR pod č. OKI - 7999/683-2016 zo dňa 05.09.2016, čím sa toto konanie o odobratí oprávnenia začalo. Žalovaný vydal dňa 09.09.2016 rozhodnutie č. U. - XXXX/XXXX., ktorým podľa § 33a ods. 4 katastrálneho zákona odobral sťažovateľovi oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností z dôvodu obzvlášť hrubého porušenia právnych predpisov. Toto rozhodnutie napadol sťažovateľ správnou žalobou na krajskom súde. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 6S/35/2021 zo dňa 21.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2021, zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

29. Zrušujúci rozsudok krajského súdu okamihom právoplatnosti nielenže odstránil napadnuté rozhodnutie, ale vec vrátil do okamihu pred rozhodnutím žalovaného. Po vrátení veci na ďalšie konanie (resp. po vrátení všetkých administratívnych spisov zo strany krajského súdu) orgánu verejnej správy začína plynúť aj lehota na vydanie nového rozhodnutia.

31. Z uvedených dôvodov nemožno prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľa, ktoré napokon uviedol až v kasačnej sťažnosti (aj keď v žalobe aj všetkých ďalších podaniach v rámci konania pred krajským súdom uvádzal začiatok plynutia subjektívnej lehoty dňa 15.11.2021, t. j. dňom právoplatnosti a vykonateľnosti zrušujúceho rozsudku krajského súdu), že deň začatia plynutia subjektívnej lehoty je deň, kedy mu bol doručený list žalovaného označený ako „oznámenie začatí konania o odobratí oprávnenia rozhodovať o návrhu na vklad“, t. j. deň 12.08.2022.

33. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že subjektívna lehota nemohla začať plynúť až pokým sa nedozvedel o všetkých priamych a nepriamych účinkoch, dôsledkoch a následkoch iného zásahu, kasačný súd poukazuje na rozsudok Nejvyššího správního soudu České republiky sp. zn. 5 Aps 5/2010 zo dňa 29.06.2011 v zmysle ktorého „pro počátek běhu subjektivní dvouměsíční lhůty pro podání žaloby na ochranu před nezákonným zásahem (§ 84 odst. 1 s. ř. s.) je rozhodný okamžik, kdy se žalobce dozvěděl o úkonu nebo nečinnosti správního orgánu, v nichž spatřuje nezákonný zásah. Okamžik, kdy žalobce nabyl přesvědčení, že tento úkon nebo nečinnost správního orgánu naplňuje veškeré znaky nezákonného zásahu, naopak není pro běh uvedené lhůty rozhodný“. Kasačný súd tu konštatuje, že pre začatie plynutia subjektívnej lehoty nie je rozhodné, kedy sa sťažovateľ dozvedel o všetkých skutočnostiach súvisiacich s týmto zásahom, ako aj s jeho následkami či účinkami. Rozhodným momentom je okamih, keď sa dozvedel o inom zásahu a o skutočnosti, aký orgán verejnej správy tento iný zásah vykonal

35. Rovnako nebol a ani nemohol byť naplnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, pretože napadnutým uznesením krajského súdu došlo k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP a nie k odmietnutiu podania podľa § 59 ods. 3 SSP, na ktoré sa vzťahuje uvedený kasačný dôvod. 36. Čo sa týka dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP a námietok sťažovateľa, v zmysle ktorých krajský súd konal v rozpore s princípmi materiálneho štátu, právnej istoty, pozitívneho právneho poriadku a ústavnosti, keď neposkytol sťažovateľovi právnu ochranu pred protiprávnym zásahom orgánu verejnej moci, kasačný súd poukazuje na to, že podanie žaloby v lehote stanovenej zákonom, predstavuje jednu z procesných podmienok, ktoré skúma súd počas celého konania z úradnej povinnosti a v prípade jej nesplnenia odmieta žalobu ako oneskorene podanú. Súd v takomto prípade nepristúpi k prejednaniu veci a meritórnemu rozhodnutiu. V danej veci tak krajský súd postupoval správne, keď žalobu ako oneskorene podanú odmietol a vo veci ďalej nekonal.

konanie. 39. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalované právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 40. Podľa § 168 žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak tak možno spravodlivo

42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.