1Svk/25/2021

1. Žalobca podal dňa 30.11.2020 na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „S.s.p.“), ktorou sa žalobca domáhal, aby krajský súd žalovanej zakázal zadržiavať vytyčovacie pomôcky v počte 5 ks, a to krátke cca 30cm dlhé roxorové tyče a na nich zasunuté cca 100cm dlhé plastové rúrky s reflexnými odrazkami, ktoré žalovaná odobrala žalobcovi v presne nezistenom čase od 30.09.2020 do 03.10.2020 pri realizácii záverov protokolu č. 1/2020, č. j. 109/2020 na hranici pozemku s parc. č. S. XXX/X v kat. úz. X., a aby správny súd uložil žalovanej vydať tieto vytyčovacie pomôcky žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu.

Právny zástupca žalobcu oznámil správnemu súdu, že dňa 09.07.2021 došlo zo strany žalobcu a žalovanej k odovzdaniu a prevzatiu zabavených hnuteľných vecí, a teda v žalobe namietaný iný zásah už nepokračuje. Žalobca navrhol krajskému súdu, aby zastavil konanie podľa § 260 S.s.p. a priznal žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v úplnom rozsahu (100%) podľa § 171 ods. 1 S.s.p., pretože k zastaveniu konania dochádza v dôsledku skončenia iného zásahu zo strany žalovanej.

Zároveň navrhla, aby súd priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu (100%), a to podľa ustanovenia § 171 S.s.p., pretože žalobca si mohol prísť prevziať predmetné veci pred podaním žaloby (žalovaná ich nikdy nezadržiavala), t. j. k súdnemu konaniu nemuselo dôjsť. Žalobca teda procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak žalovanej neboli vznikli.

. 6. O trovách konania rozhodol krajský podľa § 170 písm. b) S.s.p s ohľadom na výsledok konania, ktoré bolo zastavené, takže žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd neaplikoval ustanovenia § 171 S.s.p., v zmysle ktorého sa skúma zavinenie na zastavenie konania vzhľadom na okolnosti prípadu, nakoľko súd v tomto štádiu konania považoval za neefektívne zaoberať sa opodstatnenosťou žaloby, pričom k jednoznačnému záveru, či sa jednalo v tvrdenom zásahu o zásah nezákonný, by mohol dôjsť až meritórnym rozhodnutím po prejednaní určovacej zásahovej žaloby, ktorá však zo stany žalobcu nebola podaná. Podľa názoru krajského súdu ani jednému z účastníkov konania nemožno jednoznačne pričítať zavinenie na zastavení konania. Žalobca totiž uviedol do omylu žalovanú tým, že spočiatku sa vyjadroval, že odstránené veci z komunikácie nie sú jeho vlastníctvom a žalovaná nemohla veci vydať niekomu, o kom nemala preukázané, že mu patria. Stalo sa tak, až na základe čestného prehlásenia zo dňa 08.04.2021, t. j. po podaní žaloby.

III. Konanie na kasačnom súde

7. Voči uzneseniu krajského súdu v časti výroku II. o trovách konania podali žalobca a žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Žalobca podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) S.s.p., t.j. že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že vyjadrenie žalovanej, ktorým si voči nemu uplatnila nárok na náhradu trov konania, krajský súd doručil až s uznesením, ktorým sa konanie zastavilo, čím mu uprel právo zaujať k vyjadreniu žalovanej svoje stanovisko. Z uznesenia krajského súdu je však zrejmé, že z vyjadrenia žalovanej krajský súd vychádzal. 9. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v tom, že krajský súd neaplikoval § 171 S.s.p.. Súd je podľa žalobcu povinný skúmať zavinenie na späťvzatí; zdôraznil, že k späťvzatiu žaloby došlo výhradne z dôvodu, že až po podaní žaloby žalovaná priznala, že vytyčovacie pomôcky zabavila a sú uskladnené na obecnom úrade a až po doručení žaloby bola ochotná ich vydať.

S poukazom na uvedené žalobca kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie krajského súdu v časti výroku o trovách zrušil a vec vrátil krajskému súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. 10. Žalovaná v kasačnej sťažnosti, doručenej krajskému súdu dňa 3.9.2021, namietala nesprávne právne posúdenie krajského súdu v časti výroku o trovách [§ 440 písm. g) S.s.p.]. Podľa žalovanej mal krajský súd aplikovať § 171 ods. 2 S.s.p., ktoré ako špeciálna právna úprava má prednosť pred § 170 S.s.p., ktorý by sa mal aplikovať len ak použitie § 171 neprichádza do úvahy. Žalovaná má za to, že žalobcovi možno jednoznačne pričítať zavinenie trov celého konania, pretože celé konanie bolo zo strany žalobcu umelo vykonštruované, keďže žalovaná predmetné tyče nikdy nezadržiavala, t.j. žalobcom tvrdený iný zásah nikdy nenastal. O záujme žalobcu o ich prevzatie sa dozvedela až z podanej žaloby a žalobcovi zaslala výzvu

výnimočne. Má za to, že žalovanému sa ani v prípade jeho úspechu v konaní náhrada trov nepriznáva (okrem výnimočných prípadov), o to menej mu náleží náhrada trov konania v prípade, že konanie bolo zastavené (argumentum a maiori ad minus). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná neuvádza v kasačnej sťažnosti pravdivé okolnosti, pretože od začiatku vedela, že vytyčovacie pomôcky patria žalobcovi, označovali hranicu jeho pozemku a riadne sa k nim hlásil. Žalovaná sa však dopytovala na ich osadenie, nie vlastníctvo.

Má za to, že späťvzatie žaloby ako aj celé vykonštruované konanie spôsobil žalobca, a preto by bolo nie len správne, ale aj spravodlivé, aby trovy konania znášal žalobca a súd aplikoval § 171 ods. 2 S.s.p. Žalovaná ďalej vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu potrebovala vyvrátiť niektoré tvrdenia žalobcu a kasačnému súdu navrhla, aby kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania.

13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti žalobcu a žalovanej a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali obaja sťažovatelia včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu a kasačná sťažnosť žalovanej ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom je dôvodná.

16. Podľa § 171 ods. 2 S.s.p., ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania. 17. Podľa § 462 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. 18.

Krajský súd účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal podľa § 170 písm. b) S.s.p. a výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil tým, že zaoberať sa opodstatnenosťou žaloby bolo podľa neho neefektívne, k jednoznačnému záveru, či bol namietaný zásah nezákonný, by mohol dospieť až meritórnym rozhodnutím po prejednaní určovacej zásahovej žaloby, ktorú žalobca nepodal. Podľa názoru krajského súdu ani jednému účastníkovi nie je možné pripísať zavinenie na zastavení konania, a preto neaplikoval ustanovenie § 171 S.s.p.

. Ustanovenie § 171 ods. 1 S.s.p. predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, pričom zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Právna úprava obsiahnutá v § 171 S.s.p., ktorá zakladá zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, znamená, že trovy je povinný platiť ten z účastníkov, ktorý zavinil, že vznikli. Ustanovenie § 171 ods. 1 S.s.p. je vo vzťahu k § 170 písm. b) S.s.p. špeciálnou právnou úpravou a zakladá tak výnimku z uplatňovania všeobecnej záujmovej zásady pri priznávaní nároku na náhradu trov

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s.

V Bratislave dňa 13. júla 2022