1Svk/25/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200044.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/12/2022
- IČS
- 3022200044
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1./ D.. E.. I. U., F.. X.X.XXXX, T. H. XXXX/XX, XXX XX Q. Q., 2./ H.. I. U., F.. X.X.XXXX, T. H.. Z.. U. XX/XX, XXX XX F. C., 3./ O.. E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. B. XXXX/XX, XXX XX T. - S., 4./ S. U., F.. X.XX.XXXX, T. H. U. XXXX/XXX, XXX XX C. F. R., 5./ E.. I. E., F.. XX.XX.XXXX, T. O. XXXX/X, XXX XX Q., 6./ O.. H. E.S., F.. XX.XX.XXXX, T. C. H. XX/XX, XXX XX Q.-W., právne zastúpení: KADUC & PARTNERS s. r. o., IČO: 50290762, so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ D. G., E.. S. XXX/XX, XXX XX Q. Q., 2./ O.. Š. E., D.. T. XXX/X, XXX XX Q. Q., 3./ R. Z., H. U. XXX/XX, XXX XX C. F. R., 4./ L. R., M.. F. XXX/X, XXX XX U., 5./ Slovenský zväz záhradkárov - ZO Pod Dubovcom č. 3, 018 51 Nová Dubnica, 6./ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17335345, Búdková 36, 817 15 Bratislava, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. OU-TN- OOP6-2021/032441-003 z 10.12.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/12/2022-170 z 25.10.2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Okresný úrad Trenčín, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. sp. OU-TN-PLO1-2021/000546-153 z 3.8.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 16 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon č. 64/1997 Z. z.“) schválil vykonanie projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade Pod Dubovcom č. 3 v katastrálnom území F. C.. Zároveň bolo prvostupňovým rozhodnutím podľa § 17 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. rozhodnuté, že dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia sa nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady tak, ako to vyplýva z projektu pozemkových úprav schváleného rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor č. sp. OU-TN-PLO1-2021/000546-149-Pav z 15.3.2021. Ďalej sa určila Slovenskému pozemkovému fondu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. povinnosť v lehote 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia poskytnúť náhradu v peniazoch vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade. Prvostupňový orgán tiež uviedol, že na podklade § 15 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. po právoplatnosti rozhodnutia Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor vykoná zmeny v katastri nehnuteľností, a to formou záznamu podľa ustanovenia § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) s tým, že v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. sa zapíše do katastra nehnuteľností aj povinnosť užívateľov zachovať doterajší spôsob využívania pozemkov v zriadenej záhradkovej osade do času, kým sa nerozhodne o jeho inom využití. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali účastníci konania odvolania, v ktorých namietali predovšetkým vady a nesprávnosti (hmotnoprávne aj procesnoprávne) správneho konania, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušenie vlastníckeho práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, porušenie základných zásad správneho konania v časti dokazovania vo vzťahu k zisteniu skutočného stavu veci, ako aj porušenie záverov rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Urbárskej obce Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/133/2010 z 18.5.2011. 3. Žalovaný rozhodnutím č. sp. OU-TN-OOP6-2021/032441-003 z 3.8.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) všetky podané odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Konanie na krajskom súde
4. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) včas podanou na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Žalobcovia v podanej žalobe predovšetkým namietali, že: - došlo k ukráteniu ich subjektívnych práv z dôvodu zásahu do ich vlastníctva, - v celom konaní nebolo preukázané, že by došlo k zriadeniu záhradkovej osady, pretože žiadna zmluva o dočasnom užívaní pozemku so Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá mala akékoľvek oprávnenie s pozemkami disponovať, nebola uzatvorená. Uzatvorená bola iba Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku z 12.7.1976 (ďalej len „Hospodárska zmluva“), ktorou Mestský národný výbor v Novej Dubnici prenechal pozemky do dočasného užívania Slovenskému ovocinárskemu a záhradkárskemu zväzu, ZO SOZZ, č. 3 Pod Dubovcom v Novej Dubnici.
Správne orgány ale nekonali na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pretože nebola ustálená otázka platnosti, resp. neplatnosti Hospodárskej zmluvy, predovšetkým k určeniu právneho základu, ktorý by oprávňoval Mestský národný výbor v Novej Dubnici disponovať s pozemkami, - návrh na začatie konania podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z. z. nebol podaný aktívne
legitimovanými subjektmi. V tomto smere je predovšetkým potrebné ustáliť, či preukázateľne došlo k zriadeniu záhradkovej osady do 24.06.1991, - Slovenský pozemkový fond nedisponoval pozemkami primeranej kvality a výmery, ktoré by mohol poskytnúť ako primeranú náhradu za pozemky v záhradkovej osade, a tak mala byť súčasným vlastníkom pozemkov poskytnutá náhrada v peniazoch, pričom správny orgán pri určovaní výšky náhrady za predmetné pozemky vychádzal zo znaleckého posudku č. 92/ 2014 z 27.7.2014 vypracovaného znalcom Ing. H. W., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností ev. č. 914992, ktorého zadávateľom bol Slovenský pozemkový
fond. Znalec v znaleckom posudku určil ako celkovú výmeru dotknutých pozemkov, za ktoré mala byť poskytnutá náhrada rozsah 6.094 m2 a ako všeobecná hodnota týchto pozemkov bola ustanovená (zaokrúhlená) čiastka 17.700 eur, pričom jednotková hodnota pozemku bola 2,91 eur/m2.
Správny orgán následne pri rozhodovaní o poskytnutí náhrady za dotknuté pozemky v záhradkovej osade v roku 2021 vychádzal z ceny pozemkov ustanovenej uvedeným znaleckým posudkom z roku 2014. Podľa žalobcov nebol postup správneho orgánu v rovine určovania ceny o náhrade za pozemky správny, predovšetkým v nadväznosti na prílišný časový odstup od vypracovania znaleckého posudku. Hodnota pozemkov sa neustále mení a je nevyhnutné zohľadniť ich trhovú cenu ku dňu prevodu (tzn. aktuálnu trhovú cenu), čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Urbárskej obce
Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika z 27.11.2007. Správny orgán, teda neurčil cenu náhrady za pozemky správne, a to najmä v súvislosti s dátumom vyhotovenia znaleckého posudku. V zmysle znaleckého posudku č. 27/2022 zo dňa 24.1.2022 vypracovaného znalcom O.. Ľ. U., vyhotoveného na základe objednávky žalobcu 1./ z 10.1.2022, je trhová cena dotknutých pozemkov ku dňu prevodu vlastníckeho práva v roku 2021, resp. 2022 podstatne
odlišná. Znalec v znaleckom posudku konštatuje ako aktuálnu trhovú cenu ku dňu prevodu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom v roku 2021, resp. 2022 jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku vo výške 21,46 eur/m2, - znalec O.. H. Ž., je znalcom v odvetví odhad hodnoty nehnuteľnosti. Za odvetvovo správne
určeného znalca by ale bolo možné považovať znalca z odvetvia odhadu hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Žalobcovia sú presvedčení o nesprávnosti určenia odvetvovej príslušnosti znalca aj z dôvodu, že v katastrálnom operáte sú pozemky označené, ako umiestnené mimo zastavaného územia obce a zároveň všetky pozemky sú druhovo označené ako orná pôda.
6. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/12/2022-170 z 25.10.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov nepriznal. 7. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že poukázal na podstatu záhradkových pozemkových úprav a ich normatívne rozčlenenie na štyri na seba nadväzujúce
etapy. Následne zdôraznil, že rozlišovanie medzi uvedenými etapami má svoj význam aj z hľadiska preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov vydaných v priebehu záhradkových pozemkových úprav. Pokiaľ totiž platí, že správny orgán v každej etape konania posudzuje určité a vždy iné skutočnosti, rovnako to musí platiť aj vo vzťahu k správnemu súdu.
8. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že správny orgán skúma podmienky začatia konania v prvej etape, ktorá je zavŕšená vydaním rozhodnutia, ktorým správny orgán schvaľuje úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva. V etape vykonania
projektu pozemkových úprav, ktorá je poslednou etapou konania o pozemkových úpravách na účely vysporiadania vlastníctva k pozemkom zriadených v záhradkových osadách, v ktorej sa predmetné konanie už nachádza, správne orgány už neboli oprávnené zaoberať sa otázkou, či bola splnená podmienka ustanovená v § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. či otázkou podmienok začatia konania, lebo o nej už bolo právoplatne rozhodnuté. Žalobné námietky, podstatou ktorých je otázka platnosti Hospodárskej zmluvy a s ňou súvisiaca otázka zriadenej záhradkovej osady a možnosti iniciovať konanie o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v nej, ako aj nesúhlas s cenou určenou za pozemky, pretože je neprimerane nízka a odvetvová príslušnosť znalca, neboli preto v tomto štádiu konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z. spôsobilé vyvolať zrušenie napadnutého rozhodnutia.
9. Krajský súd zdôraznil, že všetky žalobné námietky bolo možné riešiť len do právoplatnosti rozhodnutia o schválení úvodných podkladov, resp. na podklade všeobecnej správnej žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu o schválení úvodných podkladov.
Vzhľadom na to, že predmetom rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia bolo schválenie vykonania projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva v danej záhradkovej osade, správne orgány už nerozhodovali a ani nemohli rozhodovať či už o úvodných podkladoch, cene pozemkov, aktívnej legitimácii účastníkov alebo splnení hmotnoprávnych podmienok na začatie predmetného konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z., a preto žalobné námietky v podanej žalobe krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Poukázal pri tom aj na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/92/2014 a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/3/2021.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
10. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobcovia (ďalej len „sťažovatelia“), za ktorých v zmysle podania ich právneho zástupcu z 10.3.2023 kasačný súd vyhodnotil aj právnych nástupcov po zomretom pôvodnom žalobcovi S. U., t.j. žalobcov v 2./ až 4./ rade. Sťažovatelia podali kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP teda preto, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
Sťažovatelia navrhli alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. 11.
V sťažnostných bodoch kasačnej sťažnosti sťažovatelia namietali nasledovné skutočnosti: - že krajský súd de facto žiadnym spôsobom právne neposúdil meritum samotnej správnej žaloby, ale zamietol ju v podstate z procesných dôvodov, ktoré boli výsledkom/dôsledkom prílišného právneho formalizmu, - nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu spočívajúce v tom, že sfomulované žalobné námietky bolo možné riešiť len do právoplatnosti rozhodnutia o schválení úvodných podkladov resp. na podklade správnej žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu o schválení úvodných podkladov, tzn. po skončení prvej etapy, - odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k odkazu na príslušnú judikatúru, pričom vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/92/2014 uviedli, že „len opisuje charakter správneho konania vo veci usporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, avšak v predmetnom rozhodnutí nepoukazuje na vzťah, resp. dopad takejto úpravy správneho konania na súdny prieskum, tzn. na správne súdne konanie.“ Pri rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/
3/2021 sťažovatelia namietali, že krajský súd poukazoval na rozhodnutie vydané deň po vyhlásená napadnutého rozsudku, pričom ani v tomto rozhodnutí „nie je skúmaná povaha rozhodnutia v poslednej, štvrtej etape“, ktoré „je zavŕšením celého správneho konania a ktorého obsah je kumuláciou všetkých predošlých rozhodnutí z predošlých etáp, pričom jej osobitná dôležitosť a význam sú „podčiarknuté“ aj tým, že toto rozhodnutie je už podkladom pre zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností (záznamom).“, - správne má byť také právne posúdenie veci, v zmysle ktorého ich právo iniciovať správny súdny prieskum administratívneho rozhodnutia o sporných otázkach vymedzených v ich všeobecnej správnej žalobe nebolo skonzumované v priebehu prvej etapy, - krajský súd sa nevyjadril k argumentom sťažovateľov obsiahnutých v ich replike, - že zásada materiálnej pravdy neobmedzuje správny orgán iba na vykonanie dôkazov navrhnutých účastníkmi konania, ale tento je povinný z vlastného podnetu vyšetrovať skutočnosti potrebné k zisteniu skutkového stavu veci, pričom tieto povinnosti má správny
orgán v ktoromkoľvek štádiu správneho konania, - porušenie práva na spravodlivý súdny proces (v dôsledku nesprávneho procesného postupu krajského súdu) spočívalo v tom, že krajský súd v rámci svojho rozhodovania žiadnym spôsobom neposudzoval esenciálnu otázku pre predmetný spor, a to konkrétne (ne)platnosť
Hospodárskej zmluvy. Podľa sťažovateľov mal krajský súd túto otázku vyriešiť ako predbežnú (prejudiciálnu) otázku a správne súdne konanie mal aspoň prerušiť, a to minimálne do času, kým sa o (ne)platnosti danej Hospodárskej zmluvy nerozhodne v civilnom sporovom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21C/7/2018 (prijaté Okresným súdom Trenčín dňa 7.2.2018).
Následne sťažovatelia namietali zásah do svojich majetkových práv. 12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili žalovaný a ďalší účastník v 6./ rade, ktorí sa stotožnili s napadnutým rozsudkom a navrhli kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Právny názor kasačného súdu
13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali žalobcovia ako sťažovatelia v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom bol vedený nasledovnými právnymi úvahami. 14. Sťažovatelia podali kasačnú sťažnosť z dôvodov porušenia práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany krajského súdu. Keďže deliacu čiaru medzi namietanými sťažnostnými bodmi vo vzťahu k uplatneným dôvodom kasačnej sťažnosti sťažovatelia jednoznačne nevymedzili, vykonal toto priradenie kasačný súd. Z dôvodu procesnej logiky vo vzťahu k súdenej veci bolo pritom namieste koncipovať postupnosť argumentácie kasačného súdu najprv k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a následne k porušeniu práva na spravodlivý proces.
A. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci 15. Predmetom správneho súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým boli zamietnuté odvolania žalobcov a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade Pod Dubovcom č. 3 v katastrálnom území F. C. podľa § 16 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z..
16. Záhradkové pozemkové úpravy sú normatívne upravené zákonom č. 64/1997 Z. z. a ich podstatou je vykonať vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ktoré spočíva v uskutočnení pozemkových úprav k tým pozemkom, ktoré ich vlastníci nepredali ich užívateľom. Záhradkové pozemkové úpravy potom spočívajú v tom, že užívateľom sa prizná vlastníctvo k novovytvoreným pozemkom a pôvodným vlastníkom sa prizná vyrovnanie buď v podobe náhradných pozemkov alebo v peniazoch.
Záhradkové pozemkové úpravy majú povahu administratívneho konania, na ktoré sa subsidiárne vzťahuje všeobecná úprava pozemkových úprav daná zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a následne aj zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
17. Zhodne s krajským súdom kasačný súd konštatuje, že záhradkové pozemkové úpravy pozostávajú zo štyroch na seba nadväzujúcich etáp končiacich sa rozhodnutím, pričom ukončenie jednej etapy právoplatným rozhodnutím je predpokladom začatia etapy nasledujúcej.
Rozlišovanie medzi jednotlivými etapami záhradkových pozemkových úprav má vo vzťahu k správnemu súdnictvu zásadný význam, pretože v rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného v určitej etape nemôžu byť preskúmavané tie skutočnosti, ktoré už boli predmetom rozhodovania v predchádzajúcej etape záhradkových pozemkových
úprav. 18. Uvedený princíp predstavuje osobitný prípad koncentrácie administratívneho konania typického pre pozemkové úpravy vo všeobecnosti. Účelom takejto zákonnej úpravy je urýchlenie a zhospodárnenie konania. S prihliadnutím na tento účel ako aj princíp právnej istoty je potom zrejmé, že schválenie vykonania projektu pozemkových úprav ako štvrtá záverečná etapa záhradkových pozemkových úprav nepredstavuje nejakú kumuláciu všetkých posudzovaných otázok z predchádzajúcich etáp záhradkových pozemkových úprav (ako to nesprávne namietajú sťažovatelia), v rámci ktorej by sa o týchto skutočnostiach opakovane rozhodovalo.
Z elementárnej procesnej logiky totiž nesporne vyplýva záver, že tá istá skutočnosť nemôže byť predmetom opakovaného rozhodovania v tom istom konaní, pretože tomu bráni prekážka res iudicata. Na tomto závere nič nemení ani sťažovateľmi namietaná zásada materiálnej pravdy, ktorá nemôže prelomiť zákonodarcom ustanovené rozdelenie záhradkových pozemkových úprav do štyroch procesne oddelených i keď nadväzujúcich etáp, pretože v opačnom prípade by takáto zákonná úprava vôbec nemala zmysel, čo by bolo popretím idey rozumného zákonodarcu.
19. Všetky sťažovateľmi uplatnené žalobné body týkajúce sa riadneho zriadenia záhradkovej osady, náležitého začatia konania o záhradkových pozemkových úpravách, platnosti Hospodárskej zmluvy, znalecky určenej výšky finančnej náhrady či odvetvovej príslušnosti znalca sa týkali prvej etapy záhradkových pozemkových úprav, ktorá bola ukončená rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, pozemkového a lesného odboru č. OU-TN-PLO-2015/ 002610-034, Duh z 3.9.2015 v spojení s odvolacím rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP4-2015/030886-003 Kov z 30.11.2015, právoplatnými 7.12.2015, o schválení úvodných podkladov pozostávajúcich z aktualizovaného registra pôvodného stavu, geometrického plánu a znaleckého posudku č. 92/2014 podľa § 9 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z.
20. Pokiaľ sa preto sťažovatelia domnievali, že v namietanom rozsahu boli ukrátení na svojich subjektívnych (vlastníckych) právach, mali sa ich ochrany v rámci správneho súdnictva domáhať práve vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP4-2015/030886-003 Kov z 30.11.2015.
21. Z administratívneho spisu a ani napadnutého rozsudku však takáto procesná aktivita sťažovateľov nevyplýva. Predchádzajúca pasivita sťažovateľov v možnosti domáhať sa ochrany ich subjektívnych práv v rámci správneho súdnictva preto nemohla byť zhojená ich následnou - avšak právne nekonformnou - aktivitou, vzťahujúcou sa k rozhodovaniu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 16 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z..
Sťažovatelia totiž v rámci svojej žaloby namietali skutočnosti, o ktorých už bolo riadne a právoplatne rozhodnuté, avšak inými rozhodnutiami než rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 22. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k jednoznačnému záveru, že krajský súd v napadnutom rozsudku vec právne správne posúdil a to v súlade s ustálenou judikatúrou kasačného súdu (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/3/2021 z 26.10.2022, 6Svk/26/2022 z 29.10.2024, 1Svk/62/2022 z 27.11.2024). Naopak v kasačnej sťažnosti obsiahnutá argumentácia sťažovateľov bola právne nesprávna. B. K porušeniu práva na spravodlivý proces
23. Sťažovatelia namietali porušenie svojho práva na spravodlivý proces predovšetkým v nadväznosti na to, že krajský súd neprerušil správne súdne konanie do skončenia civilného sporového konania o neplatnosti Hospodárskej zmluvy vedeného na Okresnom súde Trenčín. Otázku platnosti Hospodárskej zmluvy ale neboli správne orgány pri rozhodovaní o schvaľovaní vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 16 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.
oprávnené posudzovať. Táto otázka mohla mať totiž relevanciu len vo vzťahu k posudzovaniu otázky legálnosti zriadenia záhradkovej osady, ktorá je však predmetom posudzovania v rámci prvej etapy záhradkových pozemkových úprav (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžrk/5/2019 z 27.10.2021 publikovaný ZNSS č. 10/2022). To znamená, že civilné sporové konanie týkajúce sa neplatnosti Hospodárskej zmluvy nepredstavovalo vo vzťahu k správnemu súdnemu konaniu vedenému na krajskom súde predbežnú otázku a preto do úvahy neprichádzalo ani prerušenie tohto správneho súdneho
konania. 24. Podľa názoru kasačného súdu sa krajský súd zároveň náležite vysporiadal so všetkými žalobnými bodmi a preto napadnutý rozsudok nemožno v žiadnom prípade považovať za nedostatočne odôvodnený. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že sa krajský súd nevenoval meritu veci, tak z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, ako boli vyhodnotené žalobné body. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že sťažovatelia s právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozsudku nesúhlasia a nestotožňujú sa s nimi, neznamená, že sa krajský súd konal arbitrárne. Žalobca totiž nemá nárok na to, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/2004 z 31.8.2004).
25. Jednoznačne náležitý bol aj odkaz krajského súdu na príslušnú judikatúru. Námietka sťažovateľov spočívajúca v nesprávnosti odkazu na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/3/2021 z 26.10.2022, keďže tento bol vyhlásený o deň neskôr než napadnutý rozsudok, je bez právnej relevancie. Rovnako neobstojí ani sťažnostný bod, v ktorom sťažovatelia namietali nezohľadnenie ich argumentácie z repliky. Krajský súd bol totiž s odkazom na znenie § 134 SSP viazaný dôvodmi - žalobnými bodmi uvedenými v podanej žalobe.
V. Záver
26. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcov podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to: - sťažovateľom s odkazom na § 167 ods. 1 SSP a contrario z dôvodu ich neúspechu v konaní, - žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu zo zákona (vo všeobecnosti) nepatrí (§ 168 SSP) a kasačný súd nezistil prítomnosť výnimočných dôvodov pre opačný postup, - ďalším účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože im nebola uložená žiadna povinnosť (§ 169 SSP). 28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. mája 2025