1Svk/27/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Okresná prokuratúra Bratislava IV, so sídlom: Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, IČO: 00603520, so sídlom: Námestie sv. Františka 8, 841 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Akzent BigBoard, a.s., IČO: 44540957, so sídlom: Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, právne zastúpeného: Mgr. Marcela Jašurková, advokátka, so sídlom: Martina Granca 3528/9, 841 02 Bratislava, 2/ Univerzita Komenského v Bratislave, IČO: 00397865, so sídlom: Šafárikovo nám. 6, 814 99 Bratislava, a za účasti osoby zúčastnenej na konaní Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, so sídlom Primaciálne nám. 1, P. O. Box 192, 814 99 Bratislava, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KV/SU/231/ 2017/5562/KK z 8.3.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/136/2018 - 141 z 9.5.2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/136/2018 - 141 z 9.5.2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. KV/SU/231/2017/ 5562/KK z 8.3.2017 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania ako aj trov konania pred správnym súdom.

1. Dňa 30.7.2015 podal ďalší účastník konania v 1/ rade, ako stavebník (ďalej len „stavebník“) a aj vlastník reklamnej stavby (pôvodne reklamného zariadenia), žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby, ktorá bola postavená na trávnatej ploche pri diaľnici D2 pred mostom na Botanickej ulici v Bratislave, na pozemku parcele registra „C“ č. 3068/3 v katastrálnom území W. P. (ďalej len „reklamná stavba“) bez stavebného povolenia. 2. Po vykonaní ohliadky na mieste uskutočnenej 29.10.2015, žalovaný ako stavebný úrad (ďalej len „žalovaný“) podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1 a 7 v spojení s §66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v nadväznosti na § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) oznámil začatie konania o dodatočnom povolení reklamnej stavby (oznámenie č. KV/SU/3149/2015/14386/ KK z 30.10.2015), vyzval stavebníka na predloženie potrebných dokladov a konanie prerušil až do splnenia tejto povinnosti. Rozhodnutím č. KV/SU/604/2016/4545/KK z 7.3.2016 žalovaný vyzval stavebníka na predloženie ďalších, vo výroku špecifikovaných dokladov a súčasne konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil až do splnenia tejto povinnosti. Dňa 13.7.2016 bol vykonaný štátny stavebný dohľad, pri ktorom bolo zistené, že došlo k zmene reklamnej stavby (demontáž oceľového pylónu, dobetónovanie pôvodnej betónovej pätky), na základe čoho bol stavebník vyzvaný na zastavenie stavebných prác a na predloženie dokladov k reklamnej stavbe. 3. Rozhodnutím č. KV/SU/604/2016/16413/KK z 28.9.2016 žalovaný vyzval stavebníka na predloženie špecifikovaných dokladov a súčasne konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil až do splnenia tejto povinnosti. Oznámením č. KV/SU/231/2017/2516/KK z 1.2.2017 žalovaný všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámil doplnenie a zmenu podkladov v konaní o dodatočnom povolení reklamnej stavby a umožnil im vzniesť námietky v stanovenej lehote. 4. Žalovaný rozhodnutím č. KV/SU/231/2017/5562/KK z 8.3.2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), právoplatným 5.4.2017, vydal dodatočné povolenie reklamnej stavby pre stavebníka/vlastníka reklamnej stavby Akzent BigBoard, a.s., miesto reklamnej stavby: v trávnatej ploche pri diaľnici D2 pred mostom Lanfranconi na Botanickej ulici v Bratislave, na pozemku parcele registra „C“ č. 3068/3, resp. parcele registra „E“ č. 20801 v katastrálnom území W. P., vlastník pozemku pod reklamnou stavbou Univerzita Komenského v Bratislave, účel reklamnej stavby: zobrazenie reklamy pre verejnosť, v ktorom vo výrokovej časti uviedol, že „podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad dodatočne povoľuje časť reklamnej stavby uskutočnenú v 06/2016 bez príslušného povolenia, a to betónovú pätku rozmerov 5,9m x 7,1m x 1,5m“ a na jej dokončenie určil podmienky uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v bodoch 1. - 22. s tým, že v bode 22 uviedol, že „stavba sa povoľuje ako dočasná - do 30.4.2021 v zmysle zmluvy o nájme pozemku uzavretej medzi prenajímateľom Univerzitou Komenského v Bratislave a nájomcom Akzent BigBoard, a.s. dňa 29.04.2016“.

7. Po nevyhovení protestu prokurátora podala Okresná prokuratúra Bratislava IV (ďalej len „žalobca“) včas všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. 8. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že: - jednou z rozhodujúcich skutočností pre dodatočné povolenie nepovolenej reklamnej stavby bolo to, že nepovolená stavba bola postavená do 1.1.2015, pričom touto skutočnosťou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného

štátnym stavebným dohľadom dňa 13.7.2016. Nedošlo pritom k zmene stavby pred dokončením, ako to naznačovalo ministerstvo dopravy a výstavby vo svojom rozhodnutí, - žalovaný napriek uvedenému v rozpore s § 88b ods. 2 a § 142d ods. 3 stavebného zákona povolil aj takúto stavebníkom po 1.1.2015 svojvoľne bez príslušného povolenia realizovanú zmenu reklamnej stavby, - žalovaný pochybil naviac aj v tom, že nezistil neplatnosť Zmluvy o nájme pozemku z 29.4.2016 v znení jej Dodatku č. 1 z 1.8.2016 uzatvorenú medzi ďalším účastníkom konania v 2/ rade ako prenajímateľom a stavebníkom ako nájomcom (ďalej aj „nájomná zmluva“) s odkazom na § 12 ods. 3 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. (ďalej len „zákon č. 176/2004 Z. z.“) v spojení s § 9 ods. 6 daného zákona.

10. Správny súd odôvodnil napadnutý rozsudok predovšetkým tým, že: - uviedol, že predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bola dodatočne povolená reklamná stavba, a to v prechodnom období zásadnej zmeny právnej úpravy, v rámci ktorej bol zákonom č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 293/2014 Z. z.“) do stavebného zákona zavedený pojem reklamná stavba. Zmenou právnej úpravy zároveň

Miestneho úradu Karlova Ves č. 6918/00-V/PI z 15.2.2001 a Mestskej časti Bratislava Karlova Ves č. 8447/2003 - V/PI z 26.8.2003, ktorými bolo povolené umiestnenie stavby reklamného zariadenia (predmetnej reklamnej stavby) na dobu určitú do 31.12.2003 a následne do 31.12.2005, išlo teda o skutočnosť známu žalovanému z jeho úradnej činnosti, pričom takáto skutočnosť sa osobitne nedokazuje. Žalovaný preto nepochybil, ak túto skutočnosť osobitne nezdôvodňoval, pričom uvedené nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného, - odôvodnenie rozhodnutia žalovaného bolo síce stručné, ale keďže účastníci konania nevzniesli žiadne námietky a návrhu bolo vyhovené v plnom rozsahu, možno odôvodnenie

V priebehu ďalšieho konania potom stavebník predložil potrebné podklady k dodatočnému povoleniu stavby, vrátane dokladovania vzťahu k pozemku pod ňou a súhlasu vlastníka pozemku (Zmluva o nájme pozemku uzatvorená dňa 29.4.2016 s ďalším účastníkom konania v 2/ rade, uznesenie Akademického senátu Univerzity Komenského v Bratislave č. 24. 2/2016 z 20.4.2016), pričom bolo preukázané, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom.

splnenie podmienok podľa § 142d ods. 3 stavebného zákona (postavenie reklamného zariadenia do 1.1.2015). Zmena reklamnej stavby, ku ktorej došlo v roku 2016, hoci mala vplyv na jej rozmery (zväčšenie reklamných plôch a základovej pätky), nebola totiž takou zmenou, ktorá by zasiahla do existencie stavby ako takej, resp. jej podstaty, a teda by bolo v jej dôsledku možné konštatovať, že stavba pred dátumom 1.1.2015 neexistovala.

Práve naopak, cieľom zákonodarcu bolo zosúladiť faktický stav so stavom právnym v čo najširšom slova zmysle a umožniť tak legalizáciu reklamných zariadení pri minimalizácii potreby ich odstraňovania, aj s ohľadom na to, že dodatočné povolenie stavby po účinnosti novej právnej úpravy už nebolo možné. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 293/2014 Z. z., Osobitná časť, čl. 1, K bodu 33: „Tiež sa navrhuje šesťmesačné prechodné obdobie na usporiadanie vzťahov k súčasným nelegálnym stavbám, keďže nová právna úprava už neumožní dodatočné povolenie reklamnej stavby. Ustanovenie odseku 3 tak upravuje spôsob a podmienky dodatočného povolenia čiernych informačných, reklamných a propagačných zariadení postavených pred účinnosťou tohto zákona, pričom sa stanovuje lehota, v ktorej musí vlastník takéhoto zariadenia podať žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby na šesť mesiacov od účinnosti zákona.“ V predmetnom administratívnom konaní došlo k zmene reklamnej stavby až v priebehu konania o jej dodatočnom povolení, po tom, ako boli splnené podmienky ustanovenia § 142d ods. 3 stavebného zákona, je tak možné rezultovať, že bola dodatočne povolená v súlade so zákonom,

prejednávanej veci. Ustanovenie § 142d ods. 3 stavebného zákona, tak za splnenia zákonom stanovených podmienok, prechodne, umožnilo aplikáciu inštitútu dodatočného povolenia podľa § 88a aj na reklamné stavby, čo § 88b ods. 2 zákona v bežných podmienkach vylučuje. Vyplýva to aj z citovanej dôvodovej správy, počítajúcej s časovo obmedzeným prechodným obdobím pri zohľadnení novej právnej úpravy, ktorá dodatočné povolenie reklamnej stavby už

Toto ustanovenie sa preto nevzťahovalo na reklamné zariadenia, ale len na stavby s trvalým charakterom. Zmena právnej úpravy stavebného zákona, ktorou došlo k prekvalifikácii reklamných (a iných zariadení) na reklamné stavby s dočasným charakterom, nebola zákonom č. 176/2004 Z. z. reflektovaná a jeho ustanovenie § 9 ods. 6 zostalo bez zmeny, resp. bez upresnenia jeho vzťahu k reklamným stavbám, ako novému právnemu pojmu so samostatnou definíciou (§ 43 ods. 2 stavebného zákona). Účelom zákona č. 176/2004 Z. z. je regulácia nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií tak, aby bol používaný predovšetkým na zabezpečovanie úloh, na ktoré boli tieto inštitúcie zriadené, teda majetok má slúžiť primárne verejnoprávnym inštitúciám.

Odzrkadľuje totiž potrebu zachovania majetku pre jeho budúce využitie, čo by však v prípade postavenia stavby, majúcej trvalý charakter, nebolo možné, resp. mohlo by byť problematické, a obmedziť nakladanie inštitúcie s jej majetkom a brániť jej tak v zabezpečovaní základných úloh.

Navyše v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 9 ods. 6 zákona č. 176/2004 Z. z. je potrebné poznamenať, že v predmetnej veci nebola splnená ani podmienka „zriadenia“ stavby nájomcom, keďže zo skutkových okolností je zrejmé, že nájomná zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi až v roku 2016 a k umiestneniu reklamného zariadenia došlo už v roku 2001.

IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

13. Podľa žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k ustáleniu momentu vyhotovenia reklamnej stavby. Z administratívneho spisu (konkrétne z obhliadky na mieste a počas nej zhotovenej fotodokumentácie z 29.10.2015) je zjavné, že stavebník aj po 1.1.2015, v priebehu konania o dodatočnom povolení, konkrétne v júni 2016, reklamnú stavbu svojvoľne nepovolene zmenil tak, že pôvodnú betónovú pätku, ktorá bola rozmerov 2,36 m x 2,6 m x 1,5 m bez povolenia dobetónoval do rozmerov 5,9 m x 7,1 m x 1,5 m, čo bolo zistené vykonaným štátnym stavebným dohľadom dňa 13.7.2016. Uvedené stavebné práce podľa žalobcu nemožno kvalifikovať ako zákonnú zmenu dokončenej stavby v zmysle § 139b ods. 5 stavebného zákona, keďže došlo: - v podstate k odstráneniu pôvodnej reklamnej stavby (demontáž oceľového pylónu a reklamných plôch, pričom zachovaná ostala len betónová pätka vybudovaná na pozemku ďalšieho účastníka v 2/ rade, nepresahujúca úroveň okolitého terénu), - dobetónovaniu novej betónovej pätky, na mieste pôvodnej betónovej pätky, v rozmeroch presahujúcich pôvodnú betónovú pätku,

V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery vyplývajúce zo súdnych rozhodnutí, a to rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/572/2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 53/1992.

Podľa žalobcu sú preto irelevantné všetky námietky vo vzťahu k existencii reklamnej stavby pred 1.1.2015, pretože je zrejmé, že sa nejedná o tie isté reklamné stavby, aj keď sa nachádzajú na tom istom mieste. 17. Skutočnosť, že v danom prípade išlo o novú reklamnú stavbu sa podľa žalobcu premietla aj do toho, že dodatočnému povoleniu stavby bránilo ustanovenie § 9 ods. 6 zákona č. 176/ 2004 Z. z., vylučujúce zriadenie stavby na pozemku verejnoprávnej inštitúcie.

S poukazom na uvedené nebolo možné nájomnú zmluvu považovať za doklad preukazujúci iné právo k pozemku na ktorom sa reklamná stavba nachádza. Záverom žalobca namietal, že výklad správneho súdu o tom, že sa znenie § 9 ods. 6 zákona č. 174/2004 Z. z. nevzťahuje na reklamné stavby pre ich dočasný charakter zo zákona nevyplýva. 18.

20. Stavebník ako ďalší účastník konania v 1/ rade sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v 2/ rade vyplýva, že tento súhlasí s kasačnou sťažnosťou, pričom navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. Predmetom správneho súdneho prieskumu v súdenej veci bolo rozhodnutie žalovaného o dodatočnom povolení časti reklamnej stavby. 24. Reklamná stavba bola do stavebného zákona inkorporovaná s účinnosťou od 2.1.2015 zákonom č. 293/2014 Z. z., ktorý ju normatívne zadefinoval v § 43 ods. 2 a 3 stavebného zákona a súčasne v prechodnom ustanovení § 142d ods. 2 stavebného zákona určil, že informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1.1.2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2.1.2015.

26. Podľa § 142d ods. 3 stavebného zákona „Vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo že je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s dodatočným povolením súhlasí. Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7.

27. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že predpokladom pre dodatočné povolenie reklamnej stavby bolo kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to, že: - vlastník do 31.7.2015 požiadal stavebný úrad o dodatočné stavebné povolenie a - išlo o informačné, reklamné a propagačné zariadenie postavené bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1.1.2015.

29. Rozhodným momentom, od posúdenia ktorého sa odvíja záver, či reklamná stavba bola postavená do 1.1.2015, bolo vyhodnotenie povahy stavebných prác vykonaných v júni 2016. 30. Zo záznamu zo štátneho stavebného dohľadu z 13.7.2016 vyplýva, že „pylón s 3 reklamnými plochami bol z pôvodného miesta odstránený a základová pätka bola značne rozšírená (toto bolo vykonané koncom júna 2016)“. Stavebník vo svojom vyjadrení v danom zázname poukazoval na potrebu dobetónovania základnej pätky v zmysle novej statiky, ktorou bolo statické posúdenie z 15.6.2016.

. .“ 32. V technickej správe a statickom výpočte z 26.7.2016 autorizovaný stavebný inžinier N.. Ď. už uviedol, že „rozmery pätky sú lxbxh - 5,9m x 7,1m x 1,5m.“ 33. V odôvodnení výroku žalovaného sa uvádza, že „v priebehu konania vlastník stavby začal túto stavbu svojvoľne meniť - demontoval reklamné plochy a oceľový pylón, ku ktorému boli tieto plochy pripevnené a pôvodnú betónovú pätku, ktorá mala byť rozmerov 2,6m x 2,6m x 1,5m dobetónoval do rozmerov 5,9m x 7,1m x 1,5m.“

35. Už uvedené nejasnosti mali u žalovaného evokovať potrebu, aby v konaní o dodatočnom povolení stavby zameral svoju pozornosť na skutočnosť, či stavebnými prácami vykonanými stavebníkom v júni 2016 nedošlo k zániku pôvodnej reklamnej stavby.

36. Stavebný zákon v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného moment zániku stavby, resp. reklamnej stavby výslovne neupravoval. 37. Pri zániku stavby však možno použiť „zrkadlovú“ argumentáciu ako pri vzniku stavby. Vznik stavby, i keď stavby majúcej povahu nehnuteľnej veci, normatívne rieši zákon č. 162/ 1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) už od 15.4.2004, a to de lege lata v prvej vete § 46 ods. 3, podľa ktorej „rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia“. Z daného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ zákonodarca spojil daný stupeň rozostavanosti s možnosťou zápisu stavby do katastra nehnuteľností, tak týmto momentom vzniká stavba aj ako nehnuteľná vec v právnom zmysle, t. j. spôsobilý predmet právnych vzťahov. Judikatúra k uvedenému ešte doplnila, že sa jedná o také minimálne štádium, „počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne určenej veci“ (viď

39. I keď sa opísané závery vzťahujú na stavby majúce charakter nehnuteľnej veci, teda stavby občianskoprávnej povahy, možno ich analogicky podľa názoru kasačného súdu aplikovať aj na reklamné stavby. 40. S odkazom na uvedené potom kasačný súd dospel k záveru, že odstránením reklamných plôch a pylónu v rámci stavebných prác uskutočnených stavebníkom v júni 2016 došlo k zániku pôvodnej reklamnej stavby. Týmto momentom totiž z pôvodnej reklamnej stavby zostala len pôvodná betónová pätka skoro celá pod úrovňou terénu.

V súdenej veci preto reklamná stavba nebola postavená bez povolenia do 1.1.2015, ale až v júni 2016 dobetonovaním pôvodnej pätky na nové rozmery 5,9m x 7,1m x 1,5m. Nakoniec presne tento záver vyplýva aj z výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, kde je výslovne uvedené, že sa „dodatočne povoľuje časť reklamnej stavby uskutočnenú v 06/2016 bez príslušného povolenia, a to betónovú pätku rozmerov 5,9m x 7,1m x 1,5m.“

Keďže v dôsledku odstránenia reklamných plôch a pylónu v júni 2016 pôvodná reklamná stavba zanikla, mohli byť dobetónovanie pôvodnej pätky, ako i ďalšie práce vykonané až na základe stavebného povolenia a nie dodatočného stavebného povolenia.

45. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke žalobcu týkajúcej sa absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy je kasačný súd názoru, že z pohľadu hospodárnosti konania a procesnej logiky už nebolo potrebné sa touto námietkou vecne zaoberať. Jednak už samotné zistenie, že dodatočne povolená reklamná stavba nebola postavená do 1.1.2015, bolo dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

46. Samotná skutočnosť, že počas priebehu správneho súdneho konania došlo k uplynutiu lehoty, na ktorú bola reklamná stavba dodatočne povolená, nebola dôvodom pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP. V dôsledku rozhodnutia žalovaného totiž už došlo k výkonu subjektívnych práv zo strany stavebníka (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :

VI. Záver

48. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd zistil naplnenie dôvodu kasačnej sťažnosti žalobcu v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 49. Relevantné závery kasačného súdu možno zhrnúť do nasledujúcej právnej vety: Reklamná stavba zaniká, ak v dôsledku odstránenia nadzemnej konštrukcie (pylónu a reklamnej plochy) z nej zostala len betónová pätka zapustená z väčšej časti v zemi. 50. V ďalšom konaní bude žalovaný, ako stavebný úrad viazaný vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

51. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s ustanoveniami § 170 písm. c) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože sa jednalo o konanie začaté na základe žaloby prokurátora. 52. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2026