← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·26. 3. 2026

1Svk/27/2025

ECLI:SK:NSSSR:2026:4020200390.3

ZrušujeMeníPriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
2S/4/2025
IČS
4020200390
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): L.. R.V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. H. XX, XXX XX K. U., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou VERIONS, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47239441, proti žalovanému: Mesto Zlaté Moravce, so sídlom 1. mája 2, 953 33 Zlaté Moravce, IČO: 00308676, právne zastúpeného JUDr. Miloslavom Tóthom, advokátom, AK so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šala, IČO: 53713354, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/4/ 2025-521 zo dňa 30.04.2025, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/4/2025-521 zo dňa 30.apríla 2025 mení tak, že zrušuje uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 02.07.2020. II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu pred správnym súdom a pred kasačným súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Uznesením č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 žalovaný odvolal žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“ alebo „zákon č. 369/1990 Zb.“) z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti zamestnanca, keď: 1) nerešpektovala uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020, v zmysle ktorého bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto podniku, pričom L.. R.Ž_ W. ako hlavná kontrolórka mesta Zlaté Moravce podaním zo dňa 05.06.2020 začala kontrolu v mestskom podniku SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., čím nerešpektovala uvedené uznesenie a znenie zákona o obecnom zriadení a hrubo porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy,

2) napriek skutočnosti, že uznesením mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/ 2020 zo dňa 30.01.2020 bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto podniku a napriek pretrvávajúcemu šetreniu konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou a zamestnancami tohto mestského podniku,

začala L.. R. W. dňa 05.06.2020 kontrolu tohto mestského podniku, čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,

3) vykonávala kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce, hoci v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a vyjadrení hlavného hygienika SR a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre také konanie nebolo v kompetencii hlavnej kontrolórky, pričom v tejto kontrole pokračovala aj po tom, ako bola upozornená na skutočnosť, že nie je oprávneným orgánom na kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19,

čím zvlášť hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 4) pri vykonávaní kontroly protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce vyžadovala poskytnutie telefonického kontaktu na všetkých zamestnancov Zariadenia opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach, hoci išlo o osobné údaje týchto zamestnancov, na ktorých poskytnutie nebol právny dôvod, čím porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 5) po tom, ako bola zo strany členov krízového štábu COVID 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce upozornená na to, že nie je oprávnená vykonávať kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19, dňa 12.06.2020 prostredníctvom emailu označila členov tohto štábu ako „TOP 7“ a žiadala o doplnenie mien a priezvisk k vyjadreniu krízového štábu COVID - 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce za účelom podľa jej vyjadrenia „aby si poslanci aj občania zapamätali mená ľudí, ktorí bránili hlavnej kontrolórke vykonať kontrolu dodržiavania protiepidemiologických

opatrení v zariadení, kde sú tí najzraniteľnejší ľudia z našej komunity“, čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania

a rozhodovania, 6) dňa 28.06.2020 uverejnila na internetovej stránke www.facebook.com informácie týkajúce sa ňou vykonanej kontroly v Technických službách mesta Zlaté Moravce a Zariadení opatrovateľskej služby mesta Zlaté Moravce, a to pred predložením správy o výsledku kontroly v týchto zariadeniach mestskému zastupiteľstvu mesta Zlaté Moravce, čím konala v rozpore s ustanovením § 18f zákona o obecnom zriadení a porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 7) uverejnením informácií podľa bodu 6. tohto uznesenia sa zároveň dopustila porušenia povinnosti zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone práce vo verejnom záujme, a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať

iným osobám, 8) úmyselne, nepravdivo, cieľavedome uverejňuje nepravdy na internetovej stránke www.facebook.com, ktorými zavádza občanov a širokú verejnosť, čím hrubým spôsobom porušuje povinnosti zamestnanca (hlavnej kontrolórky), ktorý má zaujať pravdivý a nestranný

postoj.

II. Konanie na krajskom súde

2. Krajský súd v Nitre uznesením zrušil uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 02.07.2020 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a to s poukazom na ustanovenie § 337 ods. 1. S.s.p. 3. Žalobu v časti petitu o určenie, že funkcia hlavnej kontrolórky L.. R. W. trvá, zastavil podľa § 63 S.s.p., nakoľko žalobkyňa zobrala v tejto časti petitu žalobu späť a to s poukazom na ustanovenie § 337 ods. 2 S.s.p.

4. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že v predmetnej veci kritériom pre posudzovanie správnej žaloby s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 337 S.s.p. je len zákonnosť uvedeného napádaného uznesenia zastupiteľstva žalovaného. Preto súd pri súdnom prieskume nemôže skúmať vhodnosť a účelnosť obsahu výroku napadnutého uznesenia

žalovaného. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutia, resp. uznesenia správnemu súdu nepatrí, lebo by súd takýmto posudzovaním nahrádzal orgán výkonnej moci, zasahoval by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosť rozhodnutia a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzuje len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä s ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, ako aj na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel.

Preskúmavaním zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu sa skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí, t. j. či konkrétny postup je alebo nie je v súlade s platným právnym poriadkom.

5. Krajský súd zdôraznil, že odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí byť písomné. Dôvody sa uvádzajú v zápisnici zo zasadnutia obecného/mestského zastupiteľstva a tiež v uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra. Zápisnice zo zasadnutí obecných/mestských zastupiteľstiev, ako aj uznesenia obecných/mestských zastupiteľstiev sú verejne prístupné a dostupné. Súčasťou výrokovej časti uznesenia musia byť uvedené konkrétne dôvody, ktoré obecné/mestské zastupiteľstvo k takémuto kroku viedlo, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto dôvodov. Tieto dôvody musia byť totiž preskúmateľné. 6. Ďalej konštatoval, že pod prieskumom zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva je potrebné rozumieť preskúmanie naplnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sa na odvolanie hlavného kontrolóra vyžadujú, najmä existencia materiálnych dôvodov pre jeho odvolanie. Podľa názoru súdu bolo potrebné preskúmať nielen formálne naplnenie podmienok a predpokladov na odvolanie hlavného kontrolóra, ale sa aj vecne a skutkovo zaoberať, či skutočne došlo k porušeniu povinností hlavného kontrolóra a či možno mať tieto okolnosti za preukázané.

7. Krajský súd ďalej uviedol, že je v prvom rade potrebné rozlišovať medzi povinnosťami hlavného kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho pracovného pomeru podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a povinnosťami hlavného kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho funkcie hlavného kontrolóra (§ 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení). Existenciu porušenia povinností v zmysle § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení zisťuje starosta obce resp. primátor mesta, ktorí sú štatutármi v pracovnoprávnych veciach. V danom prípade síce formálne v napadnutom uznesení označené dôvody na odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný podriadil pod ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a), teda ako porušenie povinností zamestnanca, uvedené dôvody však nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra, teda už samotné zaradenie týchto dôvodov na odvolanie pod vyššie uvedené ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení nie je správne.

Obsahovo tieto dôvody spadajú pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, keďže sa týkajú samotného výkonu funkcie hlavného kontrolóra. V tomto prípade teda nebol splnený ani zákonný postup pre odvolanie žalobkyne, keď tu absentovalo písomné upozornenie žalobkyne zo strany zastupiteľstva v zmysle ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, čo zakladá dôvod nezákonnosti tohto uznesenia.

8. Krajský súd ďalej vo svojom odôvodnení uviedol, že uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra je rozhodnutím, ktoré má individuálnu povahu, pretože sa ním rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach jediného konkrétneho

subjektu - hlavného kontrolóra. Z prijatého uznesenia, ako aj súvisiacich podkladov musí byť zrejmé, ktorý zo zákonných dôvodov na odvolanie z funkcie bol uplatnený, ako aj špecifikácia konkrétnych skutkových okolností tak, aby bolo možné overiť, či tieto skutočnosti, ktoré podmieňujú odvolanie, naozaj v konkrétnom čase nastali a či porušenie zákonom ustanovených povinností dosiahlo (malo) určitú intenzitu. Odvolanie z funkcie musí byť predvídateľné, založené na presvedčivých a pre dotknutú osobu jasných a zrozumiteľných dôvodoch a musí vychádzať len zo zákonom taxatívne stanovených dôvodov.

Mestské zastupiteľstvo teda nemôže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie z dôvodov, ktoré svojvoľne vyhodnotilo ako porušenie povinnosti, hoci podľa zákona, resp. skutkových okolností o porušenie povinností hlavného kontrolóra nejde.

9. V tejto súvislosti správny súd poukázal tiež na to, že ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o obecnom zriadení veta prvá ustanovuje, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce a zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme potom v § 1 ods. 4 stanovuje subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce. Preto je na inštitúty, ktoré nie sú výslovne upravené, či už v zákone o obecnom zriadení alebo v zákone o výkone práce vo verejnom záujme potrebné

aplikovať Zákonník práce. Inštitút odvolania hlavného kontrolóra z funkcie je priamo ustanovený v zákone o obecnom zriadení, preto sa na tento inštitút Zákonník práce neaplikuje. Čo sa však týka skutkového vymedzenia tohto odvolania, je potrebné na túto otázku použiť subsidiárne Zákonník práce, keďže takúto konkrétnu úpravu zákon o obecnom zriadení ani zákon o výkone práce vo verejnom záujme nemá.

10. Krajský súd poukázal na tú skutočnosť, že pri vymedzení dôvodov na odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky pre porušenie povinností zamestnanca v napadnutom rozhodnutí absentoval poukaz zo strany žalovaného na porušenie konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré mali byť činnosťou žalobkyne porušené, pričom za takéto nie je možné považovať odpoveď Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 22.05.2020, ktorá nemá ani charakter záväzného stanoviska, ktorý navyše sám poskytol žalobkyni určitú formu súčinnosti v rámci kontroly v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach.

11. Podľa názoru krajského súdu uvedenie konkrétneho ustanovenia zákona, ale opätovne bližšie nekonkretizované jeho odsekom prípadne písmenom, obsahoval iba dôvod odvolania uvedený v napadnutom uznesení pod bodom č. 6, pričom správnemu súdu konkrétne porušenie ustanovenia § 18f zákona o obecnom zriadení zo skutkového stavu ani nevyplýva.

Jednotlivé dôvody boli žalovaným v napadnutom uznesení koncipované len tým spôsobom, že bolo opísané určité konanie žalobkyne, ktoré žalovaný považoval za opakované a zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca, so všeobecným konštatovaním záveru o porušení všeobecne záväzného právneho predpisu alebo vnútorného predpisu, ale konkrétny porušený všeobecne záväzný právny predpis nebol žalovaným bližšie špecifikovaný.

V napadnutom rozhodnutí ďalej absentovalo aj bližšie zdôvodnenie, akým spôsobom mohla byť ohrozená dôvera v nestrannosť alebo objektívnosť žalobkyne jej činnosťou, konkretizácia žalovaným tvrdených neprávd, ktoré mali byť žalobkyňou šírené a konkretizácia skutočností, pri ktorých mala žalobkyňa zachovať povinnosť mlčanlivosti, opäť bez poukazu na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré mali byť takto porušené.

Uvedené skutočnosti spôsobujú neurčitosť napadnutého rozhodnutia a aj jeho nepreskúmateľnosť, a to aj z toho hľadiska, či porušenie zákonom ustanovených povinností dosiahlo (malo) určitú intenzitu hrubého porušenia. 12. Krajský súd ďalej považoval za potrebné vyjadriť sa k porušeniu samotného uznesenia č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Zlatých Moravciach vyňalo SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti žalobkyne. Predovšetkým z § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení nevyplýva právomoc obecného zastupiteľstva (resp. mestského zastupiteľstva) obmedziť činnosť hlavného kontrolóra, ktorá je kogentne upravená v § 18d ods. 1 a 2 zákona o obecnom zriadení.

Teda prijatie takého rozhodnutia nemôže byť podľa názoru správneho súdu zákonné. Zároveň súdu z nijakého dokladu/dokladov nevyplýva, že v čase začatia vykonávania kontroly v SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. prebiehalo časové obdobie šetrenia konfliktu žalobkyne a zamestnancov podniku SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p.

Nie je zrejmé, o aké šetrenie malo ísť a či konkrétny konflikt ešte trval aj pri začatí kontroly dňa 05.06.2020, teda nie je možné ani konštatovať, že zo strany žalobkyne vôbec došlo k porušeniu uvedeného uznesenia, keďže samotné vymedzenie konfliktu v uvedenom uznesení je neurčité a skutočnosť jeho trvania nie je podľa názoru správneho súdu žiadnym spôsobom preukázaná.

13. Krajský súd navyše uviedol, že v konaní zistil aj procesné pochybenia žalovaného. 14. Podľa tvrdenia žalobkyne bol návrh programu zasadnutia mestského zastupiteľstva zverejnený až dňa 24.06.2020, t.j. jeden deň pred konaním mestského zastupiteľstva, čo krajskému súdu vyplýva aj z dokladov predložených žalobkyňou (z predložených printscreenov).

Naopak z dokladov predložených žalovaným nevyplýva ním tvrdené zverejnenie návrhu už dňa 19.06.2020. Uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani email zo dňa 19.06.2020 zaslaný zo strany vedúceho oddelenia vnútornej správy, p. U. B., a ani predloženie ďalších dokladov žalovaným, vrátane vyjadrenia spoločnosti DATALAN, a. s., v ktorom je len konštatované zverejnenie poslednej verzie pozvánky dňa 23.06.2020, keď zverejnenie starších verzií pozvánky sa v systéme neuchováva. Toto nepreukazuje skutočné skoršie zverejnenie

návrhu programu zasadnutia mestského zastupiteľstva. Súd zároveň uviedol, že je potrebné odlíšiť to, kedy boli pozvánky vytvorené (resp. zaevidované) a kedy došlo k ich reálnemu zverejneniu. Nie je tak preukázané skoršie zverejnenie návrhu, pričom z predložených listín vyplýva, že lehota v zmysle ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení ako aj § 14 ods. 2 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach nebola

dodržaná. Povinnosť zverejniť návrh programu rokovania zastupiteľstva na úradnej tabuli a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím zastupiteľstva je obligatórnou povinnosťou. Táto podmienka musí byť nevyhnutne splnená, v žiadnom prípade ju nemožno opomenúť. V prípade nesplnenia takejto podmienky sa zasadnutie obecného/mestského zastupiteľstva nemôže konať v stanovenom termíne. Prijatie akéhokoľvek rozhodnutia obecného zastupiteľstva či už formou uznesenia alebo VZN na takomto zasadnutí je nezákonné, čiže už samotné nedodržanie lehoty v zmysle § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení by bolo postačujúcim dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

15. Krajský súd ďalej poukázal na to, že program zasadnutia mestského zastupiteľstva sa do podoby záväzného dokumentu schvaľuje na začiatku zasadnutia zastupiteľstva postupom podľa § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení.

Schválením programu zasadnutia zastupiteľstva na začiatku zasadnutia sa tento stáva záväzným dokumentom pre celý priebeh zasadnutia a žiadne zmeny programu v priebehu zasadnutia už nemožno vykonať. V tomto zmysle krajský súd videl ďalšie pochybenie a porušenie § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, keďže z návrhu na odvolanie, ktorý bol schválený na zasadnutí dňa 02.07.2020, vyplýva, že jeho obsah nebol totožný s predloženým poslaneckým návrhom s uznesením zo dňa 25.06.2020, keď tento obsahoval iba 5 skutkových dôvodov na odvolanie, zatiaľ čo v napadnutom uznesení o odvolaní zo dňa 02.07.2020 je vymedzených 8 skutkových dôvodov, keď doplnenie dôvodov č. 6, 7 a 8 mohlo reálne nastať až po 28.06.2020, keďže až v tento deň došlo k zverejneniu informácii o vykonaných kontrolách na facebookovej stránke žalobkyne, teda došlo ku konaniu popísanému v dôvodoch pre odvolanie č. 6, 7 a 8 napadnutého uznesenia. Čiže v danom prípade došlo k zmene programu, t.j. obsahovej zmene konkrétneho návrhu na odvolanie hlavného kontrolóra, ktorý zároveň nebol totožný ani s obsahom návrhu, ktorý bol

prezentovaný na samotnom zasadnutí dňa 02.07.2020, ktorý mal, tak ako je to uvedené v zápisnici z pokračovania 12. zasadnutia zo dňa 02.07.2020, po formálnej stránke iba štyri body, pričom absentoval dôvod č. 5 pre odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, s ktorým tak táto formálne nebola na zasadnutí zo dňa 02.07.2020 oboznámená.

16. Ohľadom zmeny poradia jednotlivých bodov programu krajský súd len doplnkovo uviedol, že poradie a usporiadanie jednotlivých bodov programu zasadnutia mestského zastupiteľstva je výhradnou záležitosťou mestského zastupiteľstva a v plnom rozsahu závisí od jeho úvahy o dôležitosti jednotlivých bodov programu rokovania, zohľadnenia účasti verejnosti, tradícií rokovania atď.

17. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností bolo zo strany krajského súdu potrebné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť, predovšetkým z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, absencie konkrétnych ustanovení právnych predpisov, aplikáciou ktorých dospelo mestské zastupiteľstvo k uvedenej právnej kvalifikácii konania vytýkaného žalobkyni.

III. Konanie na kasačnom súde, konanie vedené pod sp. zn. 1Svk/20/2023

Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1

S.s.p.), a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. (Kasačná sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/127/ 2020-387 zo dňa 09.11.2022 bola podaná žalovaným)

19. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu ako i ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a dospel k záveru, že s dôvodmi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nestotožňuje.

20. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 02.07.2020, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce ku dňu schválenia tohto uznesenia a to podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti zamestnanca. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil skutkový stav tak, ako bol podrobne opísaný v uznesení krajského súdu, a preto naň v celom rozsahu odkazuje a nebude zistenia opakovať.

21. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány výkonnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným poriadkom Slovenskej republiky. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä s ohľadom na prameň, z ktorých vychádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel. Zákonnosť postupu sa skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí, t.j. či konkrétny postup je, alebo nie je v súlade s platným právnym poriadkom.

22. Podľa názoru kasačného súdu v rámci tohto typu súdneho prieskumu je potrebné sa zamerať na otázku zákonnosti odvolania hlavnej kontrolórky z funkcie z pohľadu dodržania formálnych a obsahových náležitostí uznesenia o odvolaní (t.j. jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť formulácie textu, obligatórny odkaz v uznesení na právne predpisy právne kvalifikujúce skutkový stav) a z pohľadu skutočnej existencie skutkových okolností slúžiacich ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti voči hlavnej kontrolórke vo forme jej odvolania. 23. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť uznesenia mestského zastupiteľstva.

Zákonnosť uznesenia nemôže byť naplnená len tým, že ho vydal orgán samosprávy, ktorému túto kompetenciu zveruje zákon. Nakoľko príslušná právna norma nepriznáva mestskému zastupiteľstvu len bianco kompetenciu pri rozhodovaní o zvolení a odvolávaní hlavného kontrolóra, ale stanovuje zároveň aj podmienky, za splnenia ktorých môže mestské zastupiteľstvo svoju kompetenciu realizovať, pod prieskumom zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva je preto potrebné rozumieť preskúmanie naplnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sa na odvolanie hlavného kontrolóra vyžadujú.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je toho názoru, že v prípade hlavného kontrolóra sa jedná o zamestnanca mesta s osobitným statusom, odvodeným z ustanovení zákona o obecnej samospráve, avšak je tiež potrebné brať zreteľ na to, že rozhodovanie o trvaní jeho funkcie zákon neponechal na úplnej „svojvôli“ mestského zastupiteľstva, ale realizovanie práva orgánu samosprávy podmienil existenciou určitých zákonne vymedzených skutočností.

24. Po preskúmaní procedurálnej stránky postupu, akým mestské zastupiteľstvo dospelo k odvolaniu žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce, nezistil kasačný súd nedostatky zakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia. Podľa názoru kasačného súdu bolo preukázané, že zasadnutie mestského zastupiteľstva bolo riadne zvolané a počas celého trvania zasadnutia dňa 02.07.2020 bolo uznášaniaschopné. V prípade zasadnutia mestského zastupiteľstva v dňoch 25.06.2020 a 02.07.2020, kedy bolo prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavnej kontrolórky, nedošlo k zmene programu zasadnutia mestského zastupiteľstva, keď hneď od počiatku bol v programe zasadnutia mestského zastupiteľstva zaradený bod programu „Návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky“ a tento bod sa aj riadne prejednal. Konečná formulácia textu uznesenia bola pred hlasovaním oznámená poslancom mestského zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že neboli uvedení do omylu ohľadne predmetu hlasovania a zo zápisnice nevyplýva ani náznak pochybností, že by výrok uznesenia nebol výrazom ich slobodnej a vážnej vôle prejavenej hlasovaním.

25. Taktiež kasačný súd uvádza, že náš právny poriadok pokiaľ ide o formálne náležitosti uznesenia mestského zastupiteľstva, neustanovuje jeho obsahové náležitosti. Uznesenia zastupiteľských zborov obcí, miest a vyšších územných celkov sú vo svojej podstate zachytením väčšinovej vôle kolektívneho orgánu samosprávy, pričom z ustanovení zákona o obecnom zriadení nevyplýva, žeby sa na náležitosti uznesení zastupiteľských orgánov vzťahovali ustanovenia správneho poriadku o náležitostiach správneho rozhodnutia.

Uznášanie sa zastupiteľských zborov na rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie samosprávnych kompetencií nemožno stotožniť s rozhodovaním správnych orgánov v oblasti verejnej správy podľa správneho poriadku. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je toho názoru, že z pohľadu obsahových a formálnych náležitostí postačí, ak v uznesení mestského zastupiteľstva bude zrozumiteľne zachytené samotné rozhodnutie prijaté mestským zastupiteľstvom s jasným odkazom na právne normy, ktoré prijatie takéhoto konkrétneho uznesenia podmieňujú.

26. Kasačný súd považoval za dodržané aj formálne náležitosti napadnutého rozhodnutia. Z textu uznesenia je zrejmá a zrozumiteľná vôľa mestského zastupiteľstva odvolať žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce. Žalobkyňu identifikoval menom a ostatnými údajmi znemožňujúcimi jej zámenu s inou osobou s poukazom na ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákon o obecnom zriadení. Uznesenie odkazuje na skutkové zistenia, ktoré právne kvalifikuje ako zvlášť hrubé a opakované porušenie pracovnej disciplíny.

27. Je nepochybné, že v prejednávanej veci bolo uznesením mestského zastupiteľstva zasiahnuté do práv fyzickej osoby, preto je dôvodné očakávať, že z prijatého uznesenia bude zrejmé, že sa do týchto práv zasiahlo zo zákonných dôvodov, pričom špecifikácia konkrétnych skutkových okolností nemusí byť (ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, rozsudok sp. zn. 2Sžo 4/2014 zo dňa 28.01.2015 ) priamo súčasťou uznesenia, ale postačí, ak je súčasťou podkladov, z ktorých uznesenie vychádza, teda súčasťou administratívneho spisu žalovaného tak, aby bolo možné overiť, či skutočnosti, ktorých existenciou zákon podmieňuje odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie naozaj nastali.

28. Aj samotné ustanovenie § 18 ods. 9 zákona o obecnom zriadení uvádza, že obecné zastupiteľstvo je oprávnené odvolať z funkcie hlavného kontrolóra len v troch taxatívne vymedzených prípadoch, a teda zo samotného uznesenia musí byť zrejmé, z akého dôvodu bol hlavný kontrolór odvolaný. Dôvody sa uvádzajú v zápisnici zo zasadnutia mestského zastupiteľstva a tiež v uznesení o odvolaní kontrolórky obce. Pre určitosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia o odvolaní sa vyžaduje, aby dôvody odvolania boli v uznesení skutkovo a právne vymedzené tak, aby nebolo možné ich zameniť s inými dôvodmi a aby ich bolo možné preskúmať. Podľa názoru kasačného súdu postačuje z hľadiska materiálneho len uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa hlavný kontrolór/kontrolórka odvoláva, ale súčasťou výrokovej časti uznesenia (v krajnom prípade aspoň súčasťou zápisnice o rokovaní zastupiteľstva, kde bolo prijaté rozhodnutie o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie) musia byť konkrétne dôvody, ktoré obecné zastupiteľstvo k tomu viedli. V opačnom prípade sa výkon zákonom zverených právomocí orgánu verejnej správy mení na svojvôľu.

29. Pokiaľ išlo o samotný obsah napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 kasačný súd konštatuje, že v jeho ôsmich bodoch boli dostatočne vymedzené skutkové okolnosti, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo rozhodlo o odvolaní žalobkyne ako hlavnej kontrolórky. Opakovane kasačný súd uvádza, že taktiež nezistil žiadne formálne nedostatky, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť.

V uznesení je formulovaný dôvod odvolania zrozumiteľne, je z neho zrejmé, čím mala v danom prípade hlavná kontrolórka porušiť zákon tak, aby to bolo dôvodom pre jej odvolanie. Napadnuté uznesenie obsahuje odkaz na zákonný dôvod a to § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

30. Následne kasačný súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že z obsahu administratívneho spisu a to z potvrdenia spoločnosti DATALAN, a.s. vyplýva, že prvá verzia pozvánky na zastupiteľstvo bola vytvorená dňa 19.06.2020. Túto skutočnosť potvrdzuje i e-mail U. B. zo dňa 19.06.2020, z ktorého následne vyplynulo i uverejnenie tejto pozvánky na webovej stránke sťažovateľa dňa 19.06.2020.

31. Pokiaľ sa jedná o skúmanie otázky zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach zo dňa 30.01.2020 č. 310/2020, ktorým mestské zastupiteľstvo vyňalo SLUŽBYT, m.p. z kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, podľa názoru kasačného súdu skúmanie tejto otázky ako prejudiciálnej nebolo v tomto konaní v kompetencii krajského súdu.

32. Kasačný súd dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné v napadnutom výroku vo veci samej zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 S.s.p.). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude preskúmať zákonnosť napadnutého uznesenia žalovaného a rozhodnúť v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu. V novom rozhodnutí vo veci krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).

V. Konanie pred Správnym súdom v Bratislave, konanie vedené pod sp. zn. 2S/4/2025

Právne hodnotenie správneho súdu 33. Správny súd mal za nepochybné, že zasadnutie mestského zastupiteľstva dňa 02.07. 2020 bolo riadne zvolané a počas celého jeho priebehu bolo uznášaniaschopné. Rovnako bolo preukázané, že počas zasadnutí konaných 25.06.2020 a 02.07.2020, na ktorých bolo prijaté uznesenie o odvolaní hlavnej kontrolórky, nedošlo k žiadnej zmene programu.

Bod „Návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky“ bol totiž súčasťou programu od začiatku a bol riadne prerokovaný. Konečné znenie uznesenia bolo pred hlasovaním jasne oznámené všetkým poslancom, čo vylučuje, že by boli uvedení do omylu o predmete hlasovania.

Zo zápisnice taktiež nevyplývajú žiadne pochybnosti o tom, že by prijaté uznesenie nebolo výsledkom ich slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej hlasovaním. Z uznesenia mestského zastupiteľstva jasne vyplýva úmysel odvolať žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce. Žalobkyňa je v uznesení jednoznačne identifikovaná menom a ďalšími údajmi, ktoré vylučujú možnosť zámeny s inou osobou, pričom sa poukazuje na § 18a ods. 9 písm. a) zákona

o obecnom zriadení. Uznesenie zároveň odkazuje na konkrétne skutkové zistenia, ktoré sú právne posúdené ako obzvlášť závažné a opakované porušenie pracovnej disciplíny. Správny súd teda považuje za dodržané aj formálne náležitosti napadnutého uznesenia.

Nie je nevyhnutné, aby boli konkrétne skutkové okolnosti uvedené priamo v texte uznesenia - postačuje, ak sú zachytené v podkladoch, z ktorých uznesenie vychádza, teda v administratívnom spise žalovaného. Tieto podklady musia umožniť overenie, či sa skutočne naplnili podmienky stanovené zákonom na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie.

Z materiálneho hľadiska je tak postačujúce, ak uznesenie obsahuje odkaz na zákonné ustanovenie, na základe ktorého dochádza k odvolaniu hlavného kontrolóra. Zároveň však platí, že konkrétne dôvody, ktoré viedli obecné zastupiteľstvo k tomuto rozhodnutiu, musia byť vyjadrené priamo vo výrokovej časti uznesenia, prípadne aspoň zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia, na ktorom bolo rozhodnutie prijaté. V súvislosti s obsahom napadnutého uznesenia Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 správny súd konštatuje, že skutkové okolnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté o odvolaní žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, boli dostatočne špecifikované v ôsmich bodoch tohto uznesenia. Súd zároveň opakovane uvádza, že nezistil žiadne formálne pochybenia, ktoré by mohli viesť k nezákonnosti predmetného uznesenia.

34. V prípade posudzovania zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020, ktorým bol SLUŽBYT, mestský podnik vyňatý spod kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, nepatrilo v tomto konaní posudzovanie tejto prejudiciálnej otázky do právomoci správneho súdu. Správny súd v Bratislave preto dňa 27.02.2025 vyzval Okresnú prokuratúru Nitra na súčinnosť za účelom poskytnutie informácie, ako bol vybavený podnet na protest prokurátora podaný žalobkyňou, ktorý mal byť prijatý dňa 29.07.2020 pod sp. zn. Pd 231/20/4403-3. Dňa 28.02.2025 bola

tunajšiemu súdu doručená odpoveď, ktorej prílohou bolo upovedomenie o vybavení podnetu sp. zn. Pd 231/20/4403-4 zo dňa 22.09.2020 (ďalej len „upovedomenie o vybavení podnetu“). 35. Z obsahu upovedomenia o vybavení podnetu vyplýva, že žalobkyňa žiadala preskúmať uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020 a napadnúť ho protestom prokurátora. Predmetným uznesením bola schválená Súhrnná správa o kontrolnej činnosti za rok 2019 a Plán kontrolnej činnosti na 1. polrok 2020 v znení poslaneckého návrhu, na základe ktorého poslanci vyňali mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce z plánu kontrolnej činnosti na 1. polrok 2020. Žalobkyňa namietala nezákonnosť uvedeného uznesenia z dôvodov, že jeho obsah je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a rovnako z dôvodu, že postup predchádzajúci jeho prijatiu je v rozpore s rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva.

36. Okresný prokurátor v upovedomení o vybavení podnetu k námietkam smerujúcim k porušeniu pravidiel rokovacieho poriadku v súvislosti s prijímaním preskúmavaného uznesenia uviedol, že podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Rokovací poriadok však nemožno považovať za všeobecne záväzný právny predpis definovaný v § 21 ods. 3 písm. f) bod 1 až 3 zákona o prokuratúre. Z uvedeného dôvodu prokurátor nemôže nezákonnosť preskúmavaného uznesenia odvodzovať od porušenia rokovacieho poriadku v procese jeho prijímania. 37.

Pokiaľ sa jedná o obsahovú stránku uznesenia č. 310/2020 zo dňa 30. 01.2020 žalobkyňa namietala, že je v rozpore s § 18d ods. 1 a 2 zákona o obecnom zriadení a to z dôvodu, že mestské zastupiteľstvo konalo nad rámec oprávnení, ktoré mu vyplývajú z § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, nakoľko poslancom mestského zastupiteľstva neprináleží právo zasahovať do autonómneho plánu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra t. j. vyňať akýkoľvek subjekt z jeho kontrolnej činnosti. Zákon o obecnom zriadení v § 18d ods. 2 definuje, kto podlieha kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, pričom jej podliehajú aj rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou. Mestské zastupiteľstvo rozhoduje o veciach, ktoré sú upravené v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, no v žiadnom zákonnom ustanovení nie je uvedené, že schvaľuje alebo doplňuje plán kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra. Okresný prokurátor v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zákonná úprava neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sa týkalo skutočnosti, či môže obecné zastupiteľstvo zasiahnuť do výkonu kontrolnej

činnosti vylúčením konkrétneho kontrolovaného subjektu z kontrolnej činnosti, resp. obmenou plánu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, na to ktoré obdobie. Zákon o obecnom zriadení v tomto smere nijako nelimituje obecné (mestské) zastupiteľstvo. Okresný prokurátor bol toho názoru, že v prípade, ak tak poslanci rozhodnú, nie je ich rozhodnutie prekročením kompetencií upravených v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, keďže toto ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet oprávnení obecného zastupiteľstva - „najmä je mu vyhradené“. Príspevkové organizácie je možné zriadiť rozhodnutím obecného zastupiteľstva, ktoré je tiež oprávnené ich kontrolovať (§ 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení), čiže v prípade vylúčenia konkrétneho subjektu z kontrolnej pôsobnosti hlavného kontrolóra môže byť toto vylúčenie zhojené kontrolnou činnosťou obecného zastupiteľstva, na ktorú má zákonné splnomocnenie, napr. prostredníctvom komisií (je to jeho výhradná kompetencia).

38. Ako vyplynulo z prokuratúre predložených podkladov, dôvodom vyňatia mestského podniku SLUŽBYT z kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, nebola svojvôľa poslancov, ale skutočnosť, že vzhľadom na vzájomne podávané trestné oznámenia, vznikli pochybnosti o objektivite kontroly vykonávanej hlavným kontrolórom v uvedenom mestskom podniku, kde mala byť podľa plánu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra na I. polrok 2020 realizovaná kontrola. Obec (mesto) má možnosť pravidlá kontrolnej činnosti podrobnejšie upraviť a konkretizovať na podmienky obce uznesením obecného zastupiteľstva. Táto možnosť je daná

v § 18e zákona o obecnom zriadení. Z vyššie uvedených dôvodov bol tak podnet žalobkyne na podanie protestu prokurátora odložený, nakoľko nebol vzhliadnutý žiaden dôvod na podanie niektorého z prokurátorských opatrení. 39. Nakoľko súd v predmetnej veci nezistil žiadne formálne pochybenia, ktoré by mohli viesť k nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, a navyše nebola preukázaná ani nezákonnosť uznesenia, ktorým bol SLUŽBYT, mestský podnik, vyňatý spod kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, s poukazom na upovedomenie prokurátora o vybavení podnetu, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 190 ods. 1 S.s.p. zamietol.

40. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. S.s.p. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne zaplatiť žalovanému eventuálne trovy, v zmysle § 168 S.s.p.

VI. Kasačná sťažnosť

41. Proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/4/2025-521 zo dňa 30.04.2025 podala sťažovateľka v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) a f) S.s.p. Navrhla, aby kasačný súd vydal rozsudok, ktorým rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/4/2025-521 zo dňa 30.04.2025 zmení tak, že zruší uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 s tým, že sťažovateľka má nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a pred kasačným súdom v rozsahu 100%, alternatíve, aby rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/4/2025-521 zo dňa 30.04.2025 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň aby rozhodol, že sťažovateľka má nárok na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %.

42. Správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľke, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.). 43. Podľa názoru sťažovateľky správny súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 469 S.s.p. Do svojho rozsudku síce poňal závery, ktoré vyslovil kasačný súd, avšak správny súd sa nijako nevysporiadal so všetkými žalobnými tvrdeniami sťažovateľky. To, k čomu nezaujal stanovisko kasačný súd, správny súd odignoroval, hoci podľa názoru sťažovateľky išlo o podstatné tvrdenia, ktoré mali potenciu ovplyvniť rozhodnutie správneho súdu.

Ak by bolo zámerom kasačného súdu povedať, že napadnuté uznesenie č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 je v súlade so zákonom, nič kasačnému súdu nebránilo uznesenie Krajského súdu v Nitre zmeniť tak, že žalobu zamietne podľa § 462 ods. 3 S.s.p. Správny súd sa bez ďalšieho stotožnil s odložením podnetu voči uzneseniu o vyňatí SLUŽBYT-u, m.p. spod kontroly sťažovateľky ako hlavnej kontrolórky.

44. Zopakovala, že v bode V svojej žaloby dôvodila tým, že formálne označenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola odvolaná (§ 18a ods. 9 písm. a zákona o obecnom zriadení) porušenie povinností zamestnanca, je v rozpore so skutkovo vymedzenými dôvodmi, ktoré sa vzťahujú na výkon funkcie kontrolóra. Dôvody citované v napadnutom uznesení v žiadnom prípade nemajú charakter opakovaného a obzvlášť hrubého porušenia povinností zamestnanca. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec a nesprávne aplikoval právne predpisy na skutkový

stav. 45. Sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti uviedla, že správny súd sa podstatnými námietkami sťažovateľky nezaoberal. (Námietka sťažovateľky o nesprávnom subsumovaní dôvodov jej odvolania pod ust. § 18a ods. 9 písm. a) namiesto ust. § 18a ods. 9 písm. b) zákona

o obecnom zriadení). 46. Sťažovateľka dôvodila tým, že síce formálne v napadnutom uznesení označené dôvody na odvolanie sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný podradil pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, teda ako porušenie povinností zamestnanca, uvedené dôvody však nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra, teda už samotné zaradenie týchto dôvodov na odvolanie pod vyššie uvedené ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení

nie je správne. Obsahovo tieto dôvody spadajú pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, keďže sa týkajú samotného výkonu funkcie hlavného kontrolóra. V tomto prípade teda nebol splnený ani zákonný postup pre odvolanie sťažovateľky, keď tu absentovalo písomné upozornenie sťažovateľky zo strany zastupiteľstva v zmysle § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, čo zakladá dôvod nezákonnosti tohto uznesenia.

47. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky, a teda o nesprávne subsumovanie dôvodov jej odvolania pod ustanovenie § 18a ods. 1 písm. a) namiesto ustanovenia § 18a ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení, sťažovateľka poukázala na názory ako odbornej verejnosti, tak súdnej praxe: „Pod písm. a) ide o dôvody, ktoré sa týkajú hlavného kontrolóra ako zamestnanca, a ktorých existenciu zisťuje starosta obce. Pod písm. b) ide o dôvody, ktoré sa týkajú plnenia úloh hlavného kontrolóra podľa 18f zákona o obecnom zriadení.

Ich existenciu, resp. neexistenciu skúma obecné zastupiteľstvo.“ (TEKELI, J.- HOFFMAN, M. 2014. Zákon o obecnom zriadení. Komentár, s. 612-613). 48. Sťažovateľka opakovane zdôraznila, že dôvody pre ktoré bola z funkcie hlavnej kontrolórky odvolaná nie sú dôvody, ktoré možno podradiť pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, ale výlučne iba pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení.

Sťažovateľka bola odvolaná pre plnenie si svojich povinností hlavnej kontrolórky. Takýto výkon obecnej samosprávy je zo strany Mestského zastupiteľstva neakceptovateľný, nielen pre porušenie práv sťažovateľky, ale najmä pre porušenie zákona, ktorý funkciu hlavného kontrolóra vytvoril preto, aby obec a jej orgány podliehali internej kontrole. Odvolať preto hlavného kontrolóra z dôvodu plnenia si jeho povinností je doslova negáciou zmyslu zákona. Pokiaľ dôvody, pre ktoré bola sťažovateľka z funkcie hlavnej kontrolórky odvolaná sú dôvody podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b), nie písm. a) zákona o obecnom zriadení, potom žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, keďže ako správne podotkol už Krajský súd v Nitre, odvolaniu sťažovateľky nepredchádzalo písomné upozornenie. V prípade odvolania hlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b), kde sa vyžaduje písomné upozornenie, ide o istú formu zákonnej ochrany, ktorej sa hlavnému kontrolórovi dostáva a to z dôvodu povahy jeho činnosti.

49. Ako ďalej uviedla sťažovateľka, skúmanie zákonnosti sa však nemôže obmedziť iba na skúmanie toho, či napadnuté uznesenie, príp. zápisnica obsahujú všetky náležitosti, ktoré majú v zmysle zákona a judikatúry obsahovať, ale je potrebné skúmať aj to, či uvedené skutkové dôvody vedúce k odvolaniu hlavnej kontrolórky boli správne kvalifikované a to najmä v prípade, že nesprávna právna kvalifikácia môže mať za následok neplatnosť napadnutého uznesenia - čo je prípad napadnutého uznesenia. Rozsudok správneho súdu trpí absenciou odôvodnenia, nedostatok ktorý porušuje právo sťažovateľky na spravodlivý proces.

50. Sťažovateľka ďalej dôvodila tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.). Sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu ako i kasačného súdu, ktorý sa týkal vyňatia podniku SLUŽBYT, m.p. spod kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky a to pokiaľ kasačný súd ako i správny súd vyslovili právny názor, že „Pokiaľ sa jedná o skúmanie otázky zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach zo dňa 30.01.2020 č.310/2020, ktorým mestské zastupiteľstvo vyňalo SLUŽBYT, m.p. z kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, podľa názoru kasačného súdu skúmanie tejto otázky ako prejudiciálnej otázky nebolo v tomto konaní v kompetencii krajského súdu.“

51. Podľa názoru sťažovateľky kasačný súd nesprávne posúdil otázku prejudiciálneho posúdenia zákonnosti uznesenia MZ Zlaté Moravce zo dňa 30.01.2020. Kasačný súd svoj názor nezdôvodnil a ani neusmernil správny súd o tom, ako má pri vyhodnotení tejto otázky postupovať.

Správny súd si v rámci správneho súdneho konania zabezpečil stanovisko okresného prokurátora, ktorý sa zaoberal podnetom voči uvedenému uzneseniu MZ Zlaté Moravce zo dňa 30.01.2020, na čom založil svoj záver o tom, že nebola preukázaná ani nezákonnosť uznesenia, ktorým bol SLUŽBYT, m.p. vyňatý spod kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky.

52. Takisto podľa názoru sťažovateľky je v rozpore s rozdelenou právomocou medzi súdmi a prokuratúrou, aby si správny súd odmietol urobiť prejudiciálny záver o otázke, o ktorej rozhodla prokuratúra podľa ustanovenia § 26 ods. 6 zákona o prokuratúre.

Pokiaľ sa správny súd spoľahol pri svojom závere o nepreukázaní nezákonnosti uznesenia týkajúce sa SLUŽBYTu na výsledok prokurátorského dozoru, rezignoval tým nielen na podstatu ustanovenia § 132 S.s.p., ale aj na význam a obsah princípu funkčnej súvislosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry vyjadreného v ustanovení § 5 S.s.p.

53. Sťažovateľka je presvedčená, že správny súd bol oprávnený zákonnosť uznesenia MZ Zlaté Moravce zo dňa 30.01.2020 posúdiť sám a určite nebol viazaný tým, ako sa k tejto veci postavil okresný prokurátor. 54.

Následne sa sťažovateľka vyjadrila k samotnému obsahu vybavenia protestu, o ktoré oprel svoj záver správny súd. Okresný prokurátor bol toho názoru, že „v prípade, ak poslanci tak rozhodnú (vylúčením konkrétneho kontrolovaného subjektu z kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra), nie je ich rozhodnutie prekročením kompetencií upravených v ust. § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, keďže toto ustanovenie obsahuje iba demonštratívny výpočet oprávnení obecného zastupiteľstva - najmä je mu vyhradené“. S týmto názorom sa sťažovateľka nestotožňuje. V tejto súvislosti poukázala na znenie ust. § 18d ods. 1 a 2, § 1 ods. zákona o obecnom zriadení, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

55. Sťažovateľka ďalej uviedla, že zákon o obecnom zriadení pomerne explicitne stanovuje rozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, či už obsahovo alebo označením subjektov, ktoré podliehajú jeho kontrole. Pokiaľ Mestské zastupiteľstvo Zlaté Moravce postupovalo tak, že z kontrolnej činnosti sťažovateľky vyňalo mestský podnik SLUŽBYT, postupovalo v explicitnom rozpore so zákonom. Neobstojí ani tvrdenie okresného prokurátora, že pojem „najmä“ uvedený v § 1 ods. 4 zákona o obecnom zriadení možno interpretovať tak, že toto umožňuje obecnému zastupiteľstvu prijímať v zásade ľubovoľné rozhodnutia a to i v explicitnom rozpore so zákonom. Ak raz zákon o obecnom zriadení zveruje do kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra i rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou, potom nemôže obecné zastupiteľstvo svojou rozhodovacou činnosťou, ktorá má vždy podzákonnú silu, obmedziť hlavnému kontrolórovi zákonom zverené kompetencie.

Z tohto dôvodu považuje sťažovateľka uznesenie Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce zo dňa 30.01.2020 nielen za protizákonné ale i za protiústavné a kolidujúce s elementárnymi zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky.

56. Správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď sa zaoberal zákonnosťou uznesenia MZ Zlaté Moravce zo dňa 30.01.2020, ale absolútne nevenoval pozornosť tomu, či vôbec bola naplnená hypotéza samotného uznesenia, keď bolo sťažovateľke kladené za vinu jeho porušenie ako dôvod na odvolanie. Krajský súdu v Nitre pritom konštatoval, že zo žiadnych predložených dokladov nevyplýva, že v čase, keď sťažovateľka ako hlavná kontrolórka začala vykonávať v SLUŽBYT, m.p. kontrolu, bola hypotéza uvedeného ustanovenia naplnená, a teda kontrolu - bez ohľadu na zákonnosť sporného uznesenia - bola sťažovateľka ako hlavná kontrolórka oprávnená vykonať.

57. Sťažovateľke bolo kladené za vinu, že vykonanie kontroly protiepidemiologických opatrení v zariadeniach opatrovateľskej služby Zlaté Moravce bolo protizákonné. Sťažovateľka kontrolovala oprávnený subjekt v zákonom rozsahu svojej kontrolnej činnosti.

Sťažovateľka ako hlavná kontrolórka bola povinná kontrolovať aj príspevkové organizácie obce, ktorou zariadenie opatrovateľskej služby je (§18d ods. 2 písm. d) zákona o obecnom zriadení. V zmysle ust. § 80 písm. i) zákona č. 448/2008 Z. z o sociálnych službách je obec povinná kontrolovať zariadenie opatrovateľskej služby. Bod 3 napadnutého uznesenia je preto jednak nedôvodný a jednak ho nemožno podradiť pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení ale pod ustanovenie § 18a bod 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, v takom prípade nebola splnená zákonná požiadavka predchádzajúceho písomného upozornenia. Keďže sťažovateľka ako hlavná kontrolórka bola povinná kontrolovať aj príspevkové organizácie obce, ktorou zariadenie opatrovateľskej služby je (§ 18d ods. 2 písm. b) zákona o obecnom zriadení, bola oprávnená kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, medzi ktoré protiepidemiologické opatrenia patrili (§ 18d ods. 1 zákona o obecnom zriadení).

58. Sťažovateľka ďalej uviedla, že jej bolo kladené za vinu, že pri vykonávaní protiepidemiologických opatrení v zariadení opatrovateľskej služby vyžadovala poskytnutie telefonického kontaktu na zamestnancov zariadenia opatrovateľskej služby.

Sťažovateľka podľa jej názoru bola oprávnená kontrolovať zariadenia opatrovateľskej služby, pričom pri kontrole postupovala v súlade so zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zmysle ustanovení § 21 ods. 3 písm. c) („ Povinná osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná poskytnúť súčinnosť oprávnenej osobe alebo prizvanej osobe.“) v spojení s ustanovením § 23 („Oprávnenia ustanovené v § 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a povinnosti ustanovené v § 21 ods. 3 písm. a) až c) a ods. 4 sa vzťahujú na tretiu osobu rovnako.“) bola sťažovateľka oprávnená požadovať telefónne čísla zamestnancov, pričom oprávnenie nakladať s nimi jej priznáva dokonca ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) samotného zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého platí: „Spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z týchto právnych základov: spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“ Sťažovateľka ako hlavná kontrolórka teda postupovala v súlade so zákonom, preto i tento jej dôvod

odvolania nemá skutkové opodstatnenie a zároveň ho opätovne nemožno podradiť pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení ale pod ustanovenia § 19a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení; v takomto prípade nebola splnená zákonná požiadavka predchádzajúceho písomného upozornenia.

59. Sťažovateľke bolo kladené za vinu, že členov krízového štábu prostredníctvom e-mailu označila ako „TOP“ a žiadala doplniť ich mená a priezviská. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala na to, že bolo v súlade s jej právomocami ako hlavnej kontrolórky tieto mená žiadať, keďže to považovala za účelné s cieľom vykonania kontroly. Z daného bodu navyše

vôbec nevyplýva, ako sťažovateľka porušila svoje povinnosti, preto i tento bod je nedôvodný a zároveň ho opätovne nemožno podradiť pod § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení ale pod ustanovenia § 19a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení; v takomto prípade nebola splnená zákonná požiadavka predchádzajúceho písomného upozornenia.

60. Sťažovateľke bolo tiež napadnutým uznesením kladené za vinu, že na sociálne sieti Facebook publikovala údajne nepravdivé informácie z výsledkov jej kontrol predtým než tieto výsledky predložila mestskému zastupiteľstvu. Sťažovateľka poukázala na to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že správy o výsledku kontrolnej činnosti nemôže zverejniť predtým, než sa s nimi oboznámi mestské zastupiteľstvo. Samotný žalovaný poskytol sťažovateľke súčinnosť, keď predmetné správy o výsledku kontrolnej činnosti - na ktorých obsahoch v príspevkoch na sociálnej sieti Facebook sťažovateľka iba odkázala - zverejnil na webe mesta Zlaté Moravce už dňa 19.06.2020. Sťažovateľka je presvedčená, že svojim konaním naplnila zmysel ustanovenia § 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého platí: „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ Taktiež sťažovateľka rešpektovala ustanovenia čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého platí: „Každý má právo vyjadrovať svoje názory

slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie

štátu. Podmienky ustanoví zákon.“ Sťažovateľka svojím konaní neporušila žiadnu z povinností, ktoré na ňu kladie zákon, práve naopak postupovala v súlade so zákonom v súčinnosti so žalovaným. Preto i tento bod je nedôvodný a zároveň ho opätovne nemožno podradiť pod § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení ale pod ustanovenia § 19a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení; v takomto prípade nebola splnená zákonná požiadavka predchádzajúceho písomného upozornenia.

61. Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžk/1/2017 zo dňa 30.05.2018, týkajúci sa preskúmania zákonnosti uznesenia o odvolaní hlavného kontrolóra v zmysle ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení ako i na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/4/2014 zo dňa 28.01.2015. 62. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom správneho súdu a tento považuje za správny a zákonný. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 63.

Uviedol, že nie je pravdou, že by sa súdy nezaoberali argumentáciou týkajúcou sa ustanovenia § 18a ods. 1 písm. a) resp. b) zákona o obecnom zriadení. Ako vyplýva z bodov 36., 37. a 38. uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.01.2024 sp. zn. 1Svk/20/2023 ako aj bodu 23. napadnutého rozsudku Správneho súdu v Bratislave, súdy riadne preskúmali napadnuté uznesenie žalovaného aj z pohľadu uplatnenia ustanovenia § 18a ods. 1 zákona o obecnom zriadení a oba súdy v tomto smere uviedli, že nezistili pochybenia, z ktorých by vyplývala nezákonnosť odvolania sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky.

64. Taktiež podľa názoru žalovaného je rozsudok správneho súdu riadne odôvodnený a nedošlo zo strany správneho súdu k žiadnemu nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by mali byť porušené akékoľvek práva sťažovateľky. 65. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti ďalej uviedol, že kasačný súd konštatoval, že skúmanie otázky zákonnosti uznesenia o vyňatí SLUŽBYT, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky ako prejuduciálnej otázky nebolo v kompetencii správneho súdu, pričom správny súd bol v zmysle § 469 S.s.p. viazaný týmto právnym názorom, preto si správne zabezpečil dokumentáciu od Okresnej prokuratúry Nitra.

VII. Konanie na kasačnom súde

Konanie vo veci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/4/ 2025-521 zo dňa 30.04.2025. Právny názor kasačného súdu 66. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 S.s.p.), a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p. a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.

67. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutie a to najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v podanej žalobe.

68. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu ako i judikatúrou NS SR vzťahujúcou sa k prejednávanej veci a s námietkami sťažovateľky uvedenými v kasačnej sťažnosti.

Zároveň zhodnotil doterajší priebeh konania a to i konania pred kasačným súdom vedeným pod sp. zn. 1Svk/20/2023. Je zrejmé, že správny súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia kasačného súdu sp. zn. 1Svk/20/2023 zo dňa 20.12.2024, avšak je nesporné, že správny súd sa v novom konaní nevysporiadal so všetkými žalobnými námietkami sťažovateľky vznesenými v správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020. Kasačný súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania v súlade s ust. § 462 ods. 2 S.s.p. v spojení s ust. § 347 ods. 1 S.s.p. dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020.

69. Ako dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že (i) síce formálne v napadnutom uznesení označené dôvody na odvolanie sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný podradil pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, teda ako porušenie povinností zamestnanca, uvedené dôvody však nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra, teda už samotné zaradenie týchto dôvodov na odvolanie pod vyššie uvedené ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení nie je správne, v tomto prípade teda nebol splnený ani zákonný postup pre odvolanie sťažovateľky, keď tu absentovalo písomné upozornenie sťažovateľky zo strany zastupiteľstva v zmysle § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, čo zakladá dôvod nezákonnosti tohto uznesenia, (ii) že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu ako i kasačného súdu, ktorý sa týkal vyňatia podniku SLUŽBYT, m.p. spod kontrolnej činnosti

žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, (iii) sťažovateľka nesúhlasila s tým, že vykonanie kontroly protiepidemiologických opatrení v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce bolo protizákonné, (iv) že pri vykonávaní protiepidemiologických opatrení v zariadení opatrovateľskej služby nebola oprávnená vyžadovať poskytnutie telefonického kontaktu na zamestnancov zariadenia opatrovateľskej služby, (v) že členov krízového štábu prostredníctvom e-mailu označila ako „TOP“ a žiadala doplniť ich priezviská, (vi) že na sociálnej sieti Facebook publikovala údajne nepravdivé informácie o výsledkoch jej kontrol predtým, než tieto výsledky predložila mestskému zastupiteľstvu.

70. Sťažovateľka vo všetkých bodoch kasačnej sťažnosti (i - vi) apelovala na to, že uvedené dôvody nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra, teda už samotné zaradenie týchto dôvodov na odvolanie pod vyššie uvedené ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení nie je správne, v tomto prípade teda nebol splnený ani zákonný postup pre odvolanie sťažovateľky, keď tu absentovalo písomné upozornenie sťažovateľky zo strany zastupiteľstva v zmysle § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, čo zakladá dôvod nezákonnosti tohto uznesenia.

71. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, mal kasačný súd za preukázané, že skutkový stav v danej veci nebol sporný. Ako vyplynulo z obsahu spisu predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/ 2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 02.07.2020, ktorým bola sťažovateľka odvolaná z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce ku dňu schválenia tohto uznesenia a to podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti zamestnanca.

72. Kasačný súd poukazuje na novú právnu úpravu Správneho súdneho poriadku, kde zákonodarca práve z dôvodu absencie ochrany volených funkcionárov obce zaviedol novú právnu úpravu, a to štvrtú hlavu štvrtej časti Správneho súdneho poriadku, konania vo veciach územnej samosprávy, pričom jej tretím dielom je novým spôsobom upravené konanie o preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra.

73. Podľa 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení môže obecné zastupiteľstvo odvolať nadpolovičnou väčšinou poslancov hlavného kontrolóra z funkcie, ak : - opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, - hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom, - uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.

74. Kasačný súd v súlade s vyššie uvedeným uvádza, že zákonnosť odvolania hlavného kontrolóra z dôvodov uvedených v ustanovení § 18a ods. 8 písm. a) až c) zákona o obecnom zriadení vyžaduje ich bezvýhradné preukázanie.

75. Kasačný súd konštatuje, že z uznesenia mestského zastupiteľstva jasne vyplýva úmysel odvolať sťažovateľku z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce. Sťažovateľka je v uznesení jednoznačne identifikovaná menom a ďalšími údajmi, ktoré vylučujú možnosť zámeny s inou osobou, pričom sa poukazuje na ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona

o obecnom zriadení. Uznesenie zároveň odkazuje na konkrétne skutkové zistenia, ktoré sú právne posúdené ako obzvlášť závažné a opakované porušenie pracovnej disciplíny. 76. Kasačný súd taktiež konštatuje, že skutkové okolnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté o odvolaní sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky, boli dostatočne špecifikované v ôsmich bodoch uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej

správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány výkonnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu.

77. Kasačný súd poukazuje na právny názor vyjadrený vo svojom uznesení sp. zn. 1Svk/20/ 2023 zo dňa 20.12.2024, podľa ktorého v rámci tohto typu súdneho prieskumu je potrebné sa zamerať na otázku zákonnosti odvolania hlavnej kontrolórky z funkcie z pohľadu dodržania formálnych a obsahových náležitostí uznesenia o odvolaní (t.j. jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť formulácie textu, obligatórny odkaz na právne predpisy kvalifikujúce skutkový stav) a z pohľadu skutočnej existencie skutkových okolností slúžiacich ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti voči hlavnej kontrolórke.

78. S poukazom na ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení kasačný súd uvádza, že predpokladom pre odvolanie hlavného kontrolóra je opakované alebo zvlášť hrubé zanedbanie povinností, resp. hrubé alebo opakované zanedbávanie povinností vyplývajúcich z jeho funkcie a aspoň jedno písomné upozornenie obecného zastupiteľstva. Zvlášť hrubé alebo hrubé zanedbávanie povinností kontrolóra musí byť konkretizované uvedením určitých skutočností, v ktorých sa vidí realizácia zákonného dôvodu na odvolanie kontrolóra z jeho funkcie.

79. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti záveru správneho súdu, ktorý s poukazom na ust. § 190 ods. 1 S.s.p. žalobu sťažovateľky ako nedôvodnú zamietol. 80. Z obsahu spisu je zrejmé, že na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce, konanom dňa 02.07.2020, bolo prijaté uznesenie č. 397/2020, ktorým mestské zastupiteľstvo rozhodlo o odvolaní hlavnej kontrolórky mesta. Ako vyplýva z citovaného uznesenia, hlavná kontrolórka bola odvolaná z funkcie podľa ust. § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení z dôvodu, že opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti

zamestnanca. 81. Skutkové dôvody odvolania vymedzilo mestské zastupiteľstvo v napadnutom uznesení nasledovne: 1) nerešpektovala uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020, v zmysle ktorého bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto podniku, pričom L..

R. W. ako hlavná kontrolórka mesta Zlaté Moravce podaním zo dňa 05.06.2020 začala kontrolu v mestskom podniku SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., čím nerešpektovala uvedené uznesenie a znenie zákona o obecnom zriadení a hrubo porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy, 2) napriek skutočnosti, že uznesením mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/ 2020 zo dňa 30.01.2020 bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto podniku a napriek pretrvávajúcemu šetreniu konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou a zamestnancami tohto mestského podniku, začala L.. R. W. dňa 05.06.2020 kontrolu tohto mestského podniku, čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, 3) vykonávala kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID

19 v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce, hoci v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a vyjadrení hlavného hygienika SR a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre také konanie nebolo v kompetencii hlavnej kontrolórky, pričom v tejto kontrole pokračovala aj po tom, ako bola upozornená na skutočnosť, že nie je oprávneným orgánom na kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19, čím zvlášť hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 4) pri vykonávaní kontroly protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID

19 v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce vyžadovala poskytnutie telefonického kontaktu na všetkých zamestnancov Zariadenia opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach, hoci išlo o osobné údaje týchto zamestnancov, na ktorých poskytnutie nebol právny dôvod, čím porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 5) po tom, ako bola zo strany členov krízového štábu COVID 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce upozornená na to, že nie je oprávnená vykonávať kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19, dňa 12.06.2020 prostredníctvom emailu označila členov tohto štábu ako „TOP 7“ a žiadala o doplnenie mien a priezvisk k vyjadreniu krízového štábu COVID - 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce za účelom podľa jej vyjadrenia „aby si poslanci aj občania zapamätali mená ľudí, ktorí bránili hlavnej kontrolórke vykonať kontrolu dodržiavania protiepidemiologických opatrení v zariadení, kde sú tí najzraniteľnejší ľudia z našej komunity“, čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo

verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, 6) dňa 28.06.2020 uverejnila na internetovej stránke www.facebook.com informácie týkajúce sa ňou vykonanej kontroly v Technických službách mesta Zlaté Moravce a Zariadení opatrovateľskej služby mesta Zlaté Moravce, a to pred predložením správy o výsledku kontroly v týchto zariadeniach mestskému zastupiteľstvu mesta Zlaté Moravce, čím konala v rozpore s ustanovením § 18f zákona o obecnom zriadení a porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 7) uverejnením informácií podľa bodu 6. tohto uznesenia sa zároveň dopustila porušenia povinnosti zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone práce vo verejnom záujme, a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, 8) úmyselne, nepravdivo, cieľavedome uverejňuje nepravdy na internetovej stránke www.facebook.com, ktorými zavádza občanov a širokú verejnosť, čím hrubým spôsobom porušuje povinnosti zamestnanca (hlavnej kontrolórky), ktorý má zaujať pravdivý a nestranný postoj. 82.

Podľa § 11 ods. 4 písm. j) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce, určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi.

83. Podľa § 18 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o obecnom zriadení hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu (podľa poznámky pod čiarou ide o zákon o výkone práce vo verejnom záujme).

84. Podľa § 18a ods. 6 zákona o obecnom zriadení hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra.

85. Podľa § 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, - hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom, - uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.

86. Podľa § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení dňom zániku funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer. 87. Správny súd v prejednávanej veci považoval za dodržané formálne náležitosti napadnutého uznesenia. Podľa jeho názoru z materiálneho hľadiska bolo postačujúce, ak uznesenie obsahovalo odkaz na zákonné ustanovenie, na základe ktorého došlo k odvolaniu hlavného kontrolóra. Konkrétne dôvody, ktoré viedli obecné zastupiteľstvo k tomuto rozhodnutiu, musia byť podľa názoru správneho súdu vyjadrené buď priamo vo výrokovej časti uznesenia, prípadne aspoň zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia, na ktorom bolo rozhodnutie prijaté. V súvislosti s obsahom napadnutého uznesenia Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 správny súd konštatoval, že skutkové okolnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté o odvolaní sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky, boli dostatočne špecifikované v ôsmich bodoch uznesenia.

88. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym posúdením veci správnym súdom, ktorý ustálil. Odvolanie hlavného kontrolóra z jeho funkcie patrí do právomoci mestského zastupiteľstva a do tejto právomoci žalovaného nechce vstupovať ani správny súd. Preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva správnym súdom nepredstavuje zásah do jeho právomoci, resp. jej prisvojenie si.

Možnosť prieskumu zákonnosti uznesení mestského zastupiteľstva je daná priamo Správnym súdnym poriadkom, a preto súd nejde nad rámec zákona, keď potup orgánu samosprávy preskúma v medziach žaloby. 89. Ustanovenie § 337 S.s.p. umožňuje žalobcovi domáhať sa preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja, kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra. 90.

Ako už bolo vyššie uvedené zákonnosť odvolania hlavného kontrolóra z funkcie z dôvodov ustanovených v § 18a ods. 9 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení vyžaduje ich bezvýhradné preukázanie. V tomto type konania je nevyhnutné preukázať skutočnú existenciu skutkových okolností odvolania hlavného kontrolóra z funkcie. 91. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť uznesenia mestského zastupiteľstva.

Zákonnosť uznesenia nemôže byť naplnená len tým, že ho vydal orgán samosprávy, ktorému túto kompetenciu zveruje zákon. Nakoľko príslušná právna norma nepriznáva mestskému zastupiteľstvu len bianco kompetenciu pri rozhodovaní o zvolení a odvolávaní hlavného kontrolóra, ale stanovuje aj podmienky, za splnenia ktorých môže mestské zastupiteľstvo svoju kompetenciu realizovať, pod prieskumom zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva je preto potrebné rozumieť preskúmanie naplnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sa na odvolanie hlavného kontrolóra vyžadujú.

Zákon neponechal na úplnej svojvôli mestského zastupiteľstva rozhodovanie o trvaní funkcie hlavného kontrolóra, ale realizovanie práva orgánu samosprávy podmienil existenciou určitých zákonom vymedzených skutočností. 92. Pokiaľ ide o formálne náležitosti uznesenia mestského zastupiteľstva, kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu. Uznesenia zastupiteľských zborov obcí, miest a vyšších územných celkov sú vo svojej podstate zachytením väčšinovej vôle kolektívneho orgánu samosprávy, pričom z ustanovení zákona o obecnom zriadení nevyplýva, žeby sa na náležitosti uznesení zastupiteľských orgánov vzťahovali ustanovenia správneho poriadku o náležitostiach správneho rozhodnutia. Uznášanie sa zastupiteľských zborov na rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie samosprávnych kompetencií nemožno stotožniť s rozhodovaním správnych orgánov v oblasti verejnej správy podľa správneho poriadku. Kasačný súd je toho názoru, že z pohľadu existencie obsahových a formálnych náležitostí postačí, ak v uznesení obecného zastupiteľstva bude zrozumiteľne zachytené samotné rozhodnutie prijaté mestským

zastupiteľstvom, s jasným odkazom na právne normy, ktoré prijatie takéhoto konkrétneho uznesenia podmieňujú. 93. V prejedávanej veci bolo uznesením mestského zastupiteľstva nepochybne zasiahnuté do práv fyzickej osoby a z toho dôvodu bolo potrebné overiť, či skutočnosti, ktorých existenciou zákon podmieňuje odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie, naozaj nastali.

Napadnuté uznesenie žalovaného obsahuje odkaz na zákonný dôvod, ktorý bol podkladom pre odvolanie sťažovateľky ako hlavnej kontrolórky z funkcie a to ako opakované alebo zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca s poukazom na ust. § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení. 94.

Kasačný súd sa opakovane pozorne a detailne oboznámil s obsahom spisu žalovaného a na základe svojich zistení konštatuje, že záver správneho súdu uvedený v napadnutom rozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 95.

Kasačný súd je toho názoru, že správny súd sa pri rozhodovaní a posudzovaní prejedávanej veci nezaoberal všetkými podstatnými žalobnými námietkami sťažovateľky uvedenými v správnej žalobe a následne vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že bol naplnený zákonný dôvod na odvolanie sťažovateľky ako hlavnej kontrolórky z funkcie z dôvodu splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, a to ako opakované alebo zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca.

Správny súd neskúmal splnenie skutočnej existencie skutkových okolností slúžiacich ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti voči hlavnej kontrolórke vo forme jej odvolania. 96. Ako uviedla sťažovateľka v správnej žalobe, napadnuté uznesenie považovala za nezákonné, pretože bolo prijaté v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a rokovacím poriadkom (t. j. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej) a neexistujú materiálne dôvody, ktoré by naplnili zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

Mala za to, že v každom skutkovo vymedzenom dôvode (bod 1 až 8), ktorými je odôvodené opakované a obzvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca, žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zistil skutkový stav veci a vychádzal z nezákonných podkladov. S poukazom na ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a názory odbornej verejnosti uviedla, že odvolávanie hlavného kontrolóra obce z dôvodu opakovaného porušovania povinností alebo porušenia povinností hrubým spôsobom by sa malo realizovať len na návrh starostu obce, ktorý je výlučným štatutárom v pracovnoprávnych vzťahoch obce, keďže obecné zastupiteľstvo by samo o sebe ani nemalo vedomosť o tom, že hlavný kontrolór obce porušil povinnosť zamestnanca, napr. konzumoval alkohol na pracovisku, nedodržal pracovnú dobu a pod.

97. V správnej žalobe ďalej poukázala na to, že formálne označenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola odvolaná (§18a ods. 9 písm. a) - porušenie povinnosti zamestnanca), je v rozpore so skutkovo vymedzenými dôvodmi, ktoré sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra. Dôvody citované v napadnutom uznesení v žiadnom prípade nemajú charakter opakovaného a obzvlášť hrubého porušenia povinností zamestnanca, a preto mala za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a nesprávne aplikoval právne predpisy na skutkový

stav. 98. Je zrejmé, že v prejednávanom prípade bol v napadnutom uznesení Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 formálne ako dôvod na odvolanie sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky uvedený § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, teda ako porušenie povinností zamestnanca. Podľa názoru kasačného súdu dôvody uvedené v citovanom uznesení nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra. Kasačný súd konštatuje, že samotné zaradenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 pod ustanovenie § 18a ods. 9 psím. a) zákona o obecnom zriadení nie je správne. Kasačný súd je toho názoru, že obsahovo tieto dôvody bolo potrebné podradiť pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, pretože sa jednoznačne týkali samotného výkonu funkcie hlavného kontrolóra.

99. Ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení upravuje dva odlišné dôvody na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie. Pokiaľ sa jedná o písm. a) ide o porušenie všeobecných povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca ako je napríklad povinnosť dochádzky na pracovisko, využívanie pracovného času, dodržiavanie zákazu požívania alkoholických nápojov, dodržiavanie liečebného režimu počas práceneschopnosti.

Vo vzťahu k porušeniu takýchto povinností je najskôr nevyhnutné upozornenie ich porušenia obecnému zastupiteľstvu zo strany starostu obce, ktorý ako štatutár obce vystupuje vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi v pozícii zamestnávateľa. Pri dôvode uvedenom pod písm. b) na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je zdôraznená primárne iniciatíva obecného zastupiteľstva, ktorú je možné realizovať bez ingerencie starostu. Materiálnym predpokladom pre odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je zanedbanie špecifických povinností, ktoré vyplývajú iba z jeho funkcie hlavného kontrolóra a vzťahujú sa k vecnému výkonu jeho kontrolnej činnosti.

Je však v danom prípade potrebné dodržanie procesnej podmienky, a to je aspoň jedno písomné upozornenie obecného zastupiteľstva adresované a doručené hlavnému kontrolórovi, ktoré je možné zdokladovať, a ktoré vytýka hlavnému kontrolórovi buď hrubé alebo opakované zanedbávanie konkrétnych povinností vyplývajúcich z jeho funkcie.

100. Následne je teda nutné zo strany kasačného súdu konštatovať, že nebol naplnený zákonný dôvod pre odvolanie sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky, keďže v jej prípade absentovalo písomné upozornenie zo strany zastupiteľstva v zmysle ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, čo zakladá dôvod nezákonnosti tohto uznesenia.

101. V tomto smere kasačný súd poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom uznesení Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020, kde sa v prvých štyroch bodoch uvádza ako dôvod odvolania vykonanie kontroly a následne v ďalších štyroch bodoch sa odkazuje na ustanovenie § 18f zákona o obecnom zriadení.

Sťažovateľka bola odvolaná pre plnenie svojich povinností hlavnej kontrolórky. 102. Jednalo sa teda o osem bodov uvedených v uznesení Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020. Tieto, ako bolo už viackrát uvedené, sa týkali -

1. Nerešpektovania uznesenia mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020 o vyňatí podniku SLUŽBYT, m.p. z kontrolnej činnosti sťažovateľky. V tejto súvislosti kasačný súd po opakovanom preskúmaní veci na základe kasačnej sťažnosti sťažovateľky voči napadnutému rozsudku správneho súdu dospel k záveru, že pokiaľ Mestské zastupiteľstvo Zlaté Moravce postupovalo tak, že vyňalo z kontrolnej činnosti sťažovateľky mestský podnik SLUŽBYT, konalo v rozpore so zákonom. Podľa § 18d ods. 2 písm. b) zákona o obecnom zriadení, kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podliehajú rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon o obecnom zriadení pomerne explicitne stanovuje rozsah kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra a to či už obsahovo alebo označením subjektov, ktoré podliehajú kontrole. Obecné zastupiteľstvo nemôže hlavému kontrolórovi obmedziť svojou rozhodovacou

činnosťou zákonom zverené kompetencie, nakoľko má táto rozhodovacia činnosť len podzákonnú silu. Taktiež v uznesení o vyňatí podniku SLUŽBYT, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky vyplynula podmienka, že sa to týka obdobia, keď bude prebiehať šetrenie konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou (sťažovateľkou) a riaditeľom SLUŽBYT, m.p. a jeho zamestnancami.

Taktiež v danom prípade zo žiadnych skutočností zistených v priebehu konania nevyplynulo, že v čase, keď sťažovateľka vykonávala kontrolu v SLUŽBYT, m.p. bola splnená vyššie uvedená podmienka. 2. Sťažovateľke bolo kladené za vinu, že vykonanie kontroly protiepidemiologických opatrení v zariadení opatrovateľskej služby bolo

protizákonné. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľka ako hlavná kontrolórka bola oprávnená kontrolovať aj príspevkové organizácie, ktorou bolo aj zariadenie opatrovateľskej služby (§18d ods.2 písm. b) zákona o obecnom zriadení).

Sťažovateľka bola oprávnená kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, medzi ktoré protiepidemiologické opatrenia patrili (§18d ods. 1 zákona o obecnom zriadení - kontrolnou činnosťou sa rozumie kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce). Taktiež zákon č. 448/2008 Z. z, o sociálnych službách v ustanovení § 80 písm. j) uvádza, že obec je povinná kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, teda i protiepidemiologických opatrení. 3. Sťažovateľke bolo kladené za vinu, že pri vykonávaní protiepidemiologických opatrení v zariadení opatrovateľskej služby vyžadovala poskytnutie telefonického kontaktu na zamestnancov zariadenia opatrovateľskej služby. Sťažovateľka v uvedenom prípade postupovala podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zmysle § 21 ods. 3 písm. c) citovaného zákona - povinná osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná poskytnúť súčinnosť oprávnenej osobe alebo prizvanej osobe. V zmysle uvedeného bola sťažovateľka ako hlavná kontrolórka oprávnená požadovať telefónne čísla zamestnancov, pričom oprávnenie nakladať s nimi jej priznáva i ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z týchto právnych základov: spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. 4.

Sťažovateľke bolo taktiež kladené za vinu, že členov krízového štábu prostredníctvom e-mailu označila ako „TOP“ a žiadala doplniť ich mená a priezviská. Z daného bodu podľa názoru kasačného súdu nevypláva žiadne porušenie povinnosti zo strany sťažovateľky ako hlavnej kontrolórky, preto tento bod kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodný. 5. Sťažovateľke bolo kladené za vinu, že na sociálnej sieti Facebook publikovala údajne nepravdivé informácie z výsledkov jej kontrol, predtým ako tieto výsledky oznámila mestskému zastupiteľstvu.

V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že správy o kontrolnej činnosti nemôže zverejniť predtým, než sa s nimi oboznámi mestské zastupiteľstvo. Ako ďalej vyplynulo samotný žalovaný samotné správy zverejnil na webe mesta Zlaté Moravce už dňa 19.06.2020.

103. Kasačný súd opakovane uvádza, že vo všetkých prípadoch absentovalo písomné upozornenie o porušení povinností zo strany sťažovateľky ako hlavnej kontrolórky v zmysle § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení. 104. Na záver kasačný súd konštatuje, že podstatným pre toto súdne konanie je otázka právomoci správneho súdu ako i kasačného súdu preskúmavať zákonnosť uznesenia mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra z hľadiska existencie materiálnych dôvodov . Tie stanovuje priamo § 18a ods. 9 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení. Hlavného kontrolóra preto nemôže mestské zastupiteľstvo odvolať mocensko - politickým spôsobom, iba na základe výsledku hlasovania ale súčasne ako kumulatívna podmienka je existencia materiálnych dôvodov. Zákonodarca týmto po zvolení určitej osoby za hlavného kontrolóra mu zaručuje nezávislosť aj od mestského zastupiteľstva, ktoré ho zvolilo. 105. Z dôvodov vyššie uvedených nedostatkov a pochybení v rozhodnutí správneho súdu ako i žalovaného Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Správneho súdu v Bratislave a zrušil uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 02.07.2020 s poukazom na ustanovenie § 462 ods. 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 347 ods. 1 a § 337 ods. 1 S.s.p. 106. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnej sťažovateľke priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 S.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 107. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 S.s.p. v spojení s ust. § 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Svk/27/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik