1Svk/27/2025

1. Uznesením č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 žalovaný odvolal žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“ alebo „zákon č. 369/1990 Zb.“) z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti zamestnanca, keď: 1) nerešpektovala uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020, v zmysle ktorého bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto podniku, pričom L.. R.Ž_ W. ako hlavná kontrolórka mesta Zlaté Moravce podaním zo dňa 05.06.2020 začala kontrolu v mestskom podniku SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p., čím nerešpektovala uvedené uznesenie a znenie zákona o obecnom zriadení a hrubo porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy,

začala L.. R. W. dňa 05.06.2020 kontrolu tohto mestského podniku, čo je porušením povinnosti zamestnanca konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,

čím zvlášť hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 4) pri vykonávaní kontroly protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19 v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce vyžadovala poskytnutie telefonického kontaktu na všetkých zamestnancov Zariadenia opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach, hoci išlo o osobné údaje týchto zamestnancov, na ktorých poskytnutie nebol právny dôvod, čím porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 5) po tom, ako bola zo strany členov krízového štábu COVID 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce upozornená na to, že nie je oprávnená vykonávať kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19, dňa 12.06.2020 prostredníctvom emailu označila členov tohto štábu ako „TOP 7“ a žiadala o doplnenie mien a priezvisk k vyjadreniu krízového štábu COVID - 19, zriadeného pri Mestskom úrade Zlaté Moravce za účelom podľa jej vyjadrenia „aby si poslanci aj občania zapamätali mená ľudí, ktorí bránili hlavnej kontrolórke vykonať kontrolu dodržiavania protiepidemiologických

a rozhodovania, 6) dňa 28.06.2020 uverejnila na internetovej stránke www.facebook.com informácie týkajúce sa ňou vykonanej kontroly v Technických službách mesta Zlaté Moravce a Zariadení opatrovateľskej služby mesta Zlaté Moravce, a to pred predložením správy o výsledku kontroly v týchto zariadeniach mestskému zastupiteľstvu mesta Zlaté Moravce, čím konala v rozpore s ustanovením § 18f zákona o obecnom zriadení a porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 7) uverejnením informácií podľa bodu 6. tohto uznesenia sa zároveň dopustila porušenia povinnosti zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone práce vo verejnom záujme, a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať

postoj.

2. Krajský súd v Nitre uznesením zrušil uznesenie Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 02.07.2020 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a to s poukazom na ustanovenie § 337 ods. 1. S.s.p. 3. Žalobu v časti petitu o určenie, že funkcia hlavnej kontrolórky L.. R. W. trvá, zastavil podľa § 63 S.s.p., nakoľko žalobkyňa zobrala v tejto časti petitu žalobu späť a to s poukazom na ustanovenie § 337 ods. 2 S.s.p.

žalovaného. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutia, resp. uznesenia správnemu súdu nepatrí, lebo by súd takýmto posudzovaním nahrádzal orgán výkonnej moci, zasahoval by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosť rozhodnutia a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.

Preskúmavaním zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu sa skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí, t. j. či konkrétny postup je alebo nie je v súlade s platným právnym poriadkom.

7. Krajský súd ďalej uviedol, že je v prvom rade potrebné rozlišovať medzi povinnosťami hlavného kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho pracovného pomeru podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a povinnosťami hlavného kontrolóra vyplývajúcimi mu z jeho funkcie hlavného kontrolóra (§ 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení). Existenciu porušenia povinností v zmysle § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení zisťuje starosta obce resp. primátor mesta, ktorí sú štatutármi v pracovnoprávnych veciach. V danom prípade síce formálne v napadnutom uznesení označené dôvody na odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný podriadil pod ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a), teda ako porušenie povinností zamestnanca, uvedené dôvody však nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra, teda už samotné zaradenie týchto dôvodov na odvolanie pod vyššie uvedené ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení nie je správne.

8. Krajský súd ďalej vo svojom odôvodnení uviedol, že uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra je rozhodnutím, ktoré má individuálnu povahu, pretože sa ním rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach jediného konkrétneho

Mestské zastupiteľstvo teda nemôže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie z dôvodov, ktoré svojvoľne vyhodnotilo ako porušenie povinnosti, hoci podľa zákona, resp. skutkových okolností o porušenie povinností hlavného kontrolóra nejde.

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme potom v § 1 ods. 4 stanovuje subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce. Preto je na inštitúty, ktoré nie sú výslovne upravené, či už v zákone o obecnom zriadení alebo v zákone o výkone práce vo verejnom záujme potrebné

10. Krajský súd poukázal na tú skutočnosť, že pri vymedzení dôvodov na odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky pre porušenie povinností zamestnanca v napadnutom rozhodnutí absentoval poukaz zo strany žalovaného na porušenie konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré mali byť činnosťou žalobkyne porušené, pričom za takéto nie je možné považovať odpoveď Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 22.05.2020, ktorá nemá ani charakter záväzného stanoviska, ktorý navyše sám poskytol žalobkyni určitú formu súčinnosti v rámci kontroly v Zariadení opatrovateľskej služby v Zlatých Moravciach.

Jednotlivé dôvody boli žalovaným v napadnutom uznesení koncipované len tým spôsobom, že bolo opísané určité konanie žalobkyne, ktoré žalovaný považoval za opakované a zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca, so všeobecným konštatovaním záveru o porušení všeobecne záväzného právneho predpisu alebo vnútorného predpisu, ale konkrétny porušený všeobecne záväzný právny predpis nebol žalovaným bližšie špecifikovaný.

Uvedené skutočnosti spôsobujú neurčitosť napadnutého rozhodnutia a aj jeho nepreskúmateľnosť, a to aj z toho hľadiska, či porušenie zákonom ustanovených povinností dosiahlo (malo) určitú intenzitu hrubého porušenia. 12. Krajský súd ďalej považoval za potrebné vyjadriť sa k porušeniu samotného uznesenia č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Zlatých Moravciach vyňalo SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti žalobkyne. Predovšetkým z § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení nevyplýva právomoc obecného zastupiteľstva (resp. mestského zastupiteľstva) obmedziť činnosť hlavného kontrolóra, ktorá je kogentne upravená v § 18d ods. 1 a 2 zákona o obecnom zriadení.

Nie je zrejmé, o aké šetrenie malo ísť a či konkrétny konflikt ešte trval aj pri začatí kontroly dňa 05.06.2020, teda nie je možné ani konštatovať, že zo strany žalobkyne vôbec došlo k porušeniu uvedeného uznesenia, keďže samotné vymedzenie konfliktu v uvedenom uznesení je neurčité a skutočnosť jeho trvania nie je podľa názoru správneho súdu žiadnym spôsobom preukázaná.

Naopak z dokladov predložených žalovaným nevyplýva ním tvrdené zverejnenie návrhu už dňa 19.06.2020. Uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani email zo dňa 19.06.2020 zaslaný zo strany vedúceho oddelenia vnútornej správy, p. U. B., a ani predloženie ďalších dokladov žalovaným, vrátane vyjadrenia spoločnosti DATALAN, a. s., v ktorom je len konštatované zverejnenie poslednej verzie pozvánky dňa 23.06.2020, keď zverejnenie starších verzií pozvánky sa v systéme neuchováva. Toto nepreukazuje skutočné skoršie zverejnenie

dodržaná. Povinnosť zverejniť návrh programu rokovania zastupiteľstva na úradnej tabuli a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím zastupiteľstva je obligatórnou povinnosťou. Táto podmienka musí byť nevyhnutne splnená, v žiadnom prípade ju nemožno opomenúť. V prípade nesplnenia takejto podmienky sa zasadnutie obecného/mestského zastupiteľstva nemôže konať v stanovenom termíne. Prijatie akéhokoľvek rozhodnutia obecného zastupiteľstva či už formou uznesenia alebo VZN na takomto zasadnutí je nezákonné, čiže už samotné nedodržanie lehoty v zmysle § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení by bolo postačujúcim dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Schválením programu zasadnutia zastupiteľstva na začiatku zasadnutia sa tento stáva záväzným dokumentom pre celý priebeh zasadnutia a žiadne zmeny programu v priebehu zasadnutia už nemožno vykonať. V tomto zmysle krajský súd videl ďalšie pochybenie a porušenie § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, keďže z návrhu na odvolanie, ktorý bol schválený na zasadnutí dňa 02.07.2020, vyplýva, že jeho obsah nebol totožný s predloženým poslaneckým návrhom s uznesením zo dňa 25.06.2020, keď tento obsahoval iba 5 skutkových dôvodov na odvolanie, zatiaľ čo v napadnutom uznesení o odvolaní zo dňa 02.07.2020 je vymedzených 8 skutkových dôvodov, keď doplnenie dôvodov č. 6, 7 a 8 mohlo reálne nastať až po 28.06.2020, keďže až v tento deň došlo k zverejneniu informácii o vykonaných kontrolách na facebookovej stránke žalobkyne, teda došlo ku konaniu popísanému v dôvodoch pre odvolanie č. 6, 7 a 8 napadnutého uznesenia. Čiže v danom prípade došlo k zmene programu, t.j. obsahovej zmene konkrétneho návrhu na odvolanie hlavného kontrolóra, ktorý zároveň nebol totožný ani s obsahom návrhu, ktorý bol

16. Ohľadom zmeny poradia jednotlivých bodov programu krajský súd len doplnkovo uviedol, že poradie a usporiadanie jednotlivých bodov programu zasadnutia mestského zastupiteľstva je výhradnou záležitosťou mestského zastupiteľstva a v plnom rozsahu závisí od jeho úvahy o dôležitosti jednotlivých bodov programu rokovania, zohľadnenia účasti verejnosti, tradícií rokovania atď.

III. Konanie na kasačnom súde, konanie vedené pod sp. zn. 1Svk/20/2023

Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1

19. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu ako i ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a dospel k záveru, že s dôvodmi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nestotožňuje.

21. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány výkonnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným poriadkom Slovenskej republiky. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä s ohľadom na prameň, z ktorých vychádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel. Zákonnosť postupu sa skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí, t.j. či konkrétny postup je, alebo nie je v súlade s platným právnym poriadkom.

Zákonnosť uznesenia nemôže byť naplnená len tým, že ho vydal orgán samosprávy, ktorému túto kompetenciu zveruje zákon. Nakoľko príslušná právna norma nepriznáva mestskému zastupiteľstvu len bianco kompetenciu pri rozhodovaní o zvolení a odvolávaní hlavného kontrolóra, ale stanovuje zároveň aj podmienky, za splnenia ktorých môže mestské zastupiteľstvo svoju kompetenciu realizovať, pod prieskumom zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva je preto potrebné rozumieť preskúmanie naplnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sa na odvolanie hlavného kontrolóra vyžadujú.

24. Po preskúmaní procedurálnej stránky postupu, akým mestské zastupiteľstvo dospelo k odvolaniu žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce, nezistil kasačný súd nedostatky zakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia. Podľa názoru kasačného súdu bolo preukázané, že zasadnutie mestského zastupiteľstva bolo riadne zvolané a počas celého trvania zasadnutia dňa 02.07.2020 bolo uznášaniaschopné. V prípade zasadnutia mestského zastupiteľstva v dňoch 25.06.2020 a 02.07.2020, kedy bolo prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavnej kontrolórky, nedošlo k zmene programu zasadnutia mestského zastupiteľstva, keď hneď od počiatku bol v programe zasadnutia mestského zastupiteľstva zaradený bod programu „Návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky“ a tento bod sa aj riadne prejednal. Konečná formulácia textu uznesenia bola pred hlasovaním oznámená poslancom mestského zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že neboli uvedení do omylu ohľadne predmetu hlasovania a zo zápisnice nevyplýva ani náznak pochybností, že by výrok uznesenia nebol výrazom ich slobodnej a vážnej vôle prejavenej hlasovaním.

Uznášanie sa zastupiteľských zborov na rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie samosprávnych kompetencií nemožno stotožniť s rozhodovaním správnych orgánov v oblasti verejnej správy podľa správneho poriadku. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky je toho názoru, že z pohľadu obsahových a formálnych náležitostí postačí, ak v uznesení mestského zastupiteľstva bude zrozumiteľne zachytené samotné rozhodnutie prijaté mestským zastupiteľstvom s jasným odkazom na právne normy, ktoré prijatie takéhoto konkrétneho uznesenia podmieňujú.

27. Je nepochybné, že v prejednávanej veci bolo uznesením mestského zastupiteľstva zasiahnuté do práv fyzickej osoby, preto je dôvodné očakávať, že z prijatého uznesenia bude zrejmé, že sa do týchto práv zasiahlo zo zákonných dôvodov, pričom špecifikácia konkrétnych skutkových okolností nemusí byť (ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, rozsudok sp. zn. 2Sžo 4/2014 zo dňa 28.01.2015 ) priamo súčasťou uznesenia, ale postačí, ak je súčasťou podkladov, z ktorých uznesenie vychádza, teda súčasťou administratívneho spisu žalovaného tak, aby bolo možné overiť, či skutočnosti, ktorých existenciou zákon podmieňuje odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie naozaj nastali.

29. Pokiaľ išlo o samotný obsah napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 kasačný súd konštatuje, že v jeho ôsmich bodoch boli dostatočne vymedzené skutkové okolnosti, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo rozhodlo o odvolaní žalobkyne ako hlavnej kontrolórky. Opakovane kasačný súd uvádza, že taktiež nezistil žiadne formálne nedostatky, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť.

30. Následne kasačný súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že z obsahu administratívneho spisu a to z potvrdenia spoločnosti DATALAN, a.s. vyplýva, že prvá verzia pozvánky na zastupiteľstvo bola vytvorená dňa 19.06.2020. Túto skutočnosť potvrdzuje i e-mail U. B. zo dňa 19.06.2020, z ktorého následne vyplynulo i uverejnenie tejto pozvánky na webovej stránke sťažovateľa dňa 19.06.2020.

32. Kasačný súd dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné v napadnutom výroku vo veci samej zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 S.s.p.). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude preskúmať zákonnosť napadnutého uznesenia žalovaného a rozhodnúť v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom kasačného súdu. V novom rozhodnutí vo veci krajský súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).

Právne hodnotenie správneho súdu 33. Správny súd mal za nepochybné, že zasadnutie mestského zastupiteľstva dňa 02.07. 2020 bolo riadne zvolané a počas celého jeho priebehu bolo uznášaniaschopné. Rovnako bolo preukázané, že počas zasadnutí konaných 25.06.2020 a 02.07.2020, na ktorých bolo prijaté uznesenie o odvolaní hlavnej kontrolórky, nedošlo k žiadnej zmene programu.

Zo zápisnice taktiež nevyplývajú žiadne pochybnosti o tom, že by prijaté uznesenie nebolo výsledkom ich slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej hlasovaním. Z uznesenia mestského zastupiteľstva jasne vyplýva úmysel odvolať žalobkyňu z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce. Žalobkyňa je v uznesení jednoznačne identifikovaná menom a ďalšími údajmi, ktoré vylučujú možnosť zámeny s inou osobou, pričom sa poukazuje na § 18a ods. 9 písm. a) zákona

Nie je nevyhnutné, aby boli konkrétne skutkové okolnosti uvedené priamo v texte uznesenia - postačuje, ak sú zachytené v podkladoch, z ktorých uznesenie vychádza, teda v administratívnom spise žalovaného. Tieto podklady musia umožniť overenie, či sa skutočne naplnili podmienky stanovené zákonom na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie.

34. V prípade posudzovania zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020, ktorým bol SLUŽBYT, mestský podnik vyňatý spod kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, nepatrilo v tomto konaní posudzovanie tejto prejudiciálnej otázky do právomoci správneho súdu. Správny súd v Bratislave preto dňa 27.02.2025 vyzval Okresnú prokuratúru Nitra na súčinnosť za účelom poskytnutie informácie, ako bol vybavený podnet na protest prokurátora podaný žalobkyňou, ktorý mal byť prijatý dňa 29.07.2020 pod sp. zn. Pd 231/20/4403-3. Dňa 28.02.2025 bola

36. Okresný prokurátor v upovedomení o vybavení podnetu k námietkam smerujúcim k porušeniu pravidiel rokovacieho poriadku v súvislosti s prijímaním preskúmavaného uznesenia uviedol, že podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Rokovací poriadok však nemožno považovať za všeobecne záväzný právny predpis definovaný v § 21 ods. 3 písm. f) bod 1 až 3 zákona o prokuratúre. Z uvedeného dôvodu prokurátor nemôže nezákonnosť preskúmavaného uznesenia odvodzovať od porušenia rokovacieho poriadku v procese jeho prijímania. 37.

činnosti vylúčením konkrétneho kontrolovaného subjektu z kontrolnej činnosti, resp. obmenou plánu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra, na to ktoré obdobie. Zákon o obecnom zriadení v tomto smere nijako nelimituje obecné (mestské) zastupiteľstvo. Okresný prokurátor bol toho názoru, že v prípade, ak tak poslanci rozhodnú, nie je ich rozhodnutie prekročením kompetencií upravených v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, keďže toto ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet oprávnení obecného zastupiteľstva - „najmä je mu vyhradené“. Príspevkové organizácie je možné zriadiť rozhodnutím obecného zastupiteľstva, ktoré je tiež oprávnené ich kontrolovať (§ 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení), čiže v prípade vylúčenia konkrétneho subjektu z kontrolnej pôsobnosti hlavného kontrolóra môže byť toto vylúčenie zhojené kontrolnou činnosťou obecného zastupiteľstva, na ktorú má zákonné splnomocnenie, napr. prostredníctvom komisií (je to jeho výhradná kompetencia).

v § 18e zákona o obecnom zriadení. Z vyššie uvedených dôvodov bol tak podnet žalobkyne na podanie protestu prokurátora odložený, nakoľko nebol vzhliadnutý žiaden dôvod na podanie niektorého z prokurátorských opatrení. 39. Nakoľko súd v predmetnej veci nezistil žiadne formálne pochybenia, ktoré by mohli viesť k nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, a navyše nebola preukázaná ani nezákonnosť uznesenia, ktorým bol SLUŽBYT, mestský podnik, vyňatý spod kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, s poukazom na upovedomenie prokurátora o vybavení podnetu, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 190 ods. 1 S.s.p. zamietol.

VI. Kasačná sťažnosť

42. Správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľke, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.). 43. Podľa názoru sťažovateľky správny súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 469 S.s.p. Do svojho rozsudku síce poňal závery, ktoré vyslovil kasačný súd, avšak správny súd sa nijako nevysporiadal so všetkými žalobnými tvrdeniami sťažovateľky. To, k čomu nezaujal stanovisko kasačný súd, správny súd odignoroval, hoci podľa názoru sťažovateľky išlo o podstatné tvrdenia, ktoré mali potenciu ovplyvniť rozhodnutie správneho súdu.

44. Zopakovala, že v bode V svojej žaloby dôvodila tým, že formálne označenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola odvolaná (§ 18a ods. 9 písm. a zákona o obecnom zriadení) porušenie povinností zamestnanca, je v rozpore so skutkovo vymedzenými dôvodmi, ktoré sa vzťahujú na výkon funkcie kontrolóra. Dôvody citované v napadnutom uznesení v žiadnom prípade nemajú charakter opakovaného a obzvlášť hrubého porušenia povinností zamestnanca. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec a nesprávne aplikoval právne predpisy na skutkový

o obecnom zriadení). 46. Sťažovateľka dôvodila tým, že síce formálne v napadnutom uznesení označené dôvody na odvolanie sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný podradil pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, teda ako porušenie povinností zamestnanca, uvedené dôvody však nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra, teda už samotné zaradenie týchto dôvodov na odvolanie pod vyššie uvedené ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení

47. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky, a teda o nesprávne subsumovanie dôvodov jej odvolania pod ustanovenie § 18a ods. 1 písm. a) namiesto ustanovenia § 18a ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení, sťažovateľka poukázala na názory ako odbornej verejnosti, tak súdnej praxe: „Pod písm. a) ide o dôvody, ktoré sa týkajú hlavného kontrolóra ako zamestnanca, a ktorých existenciu zisťuje starosta obce. Pod písm. b) ide o dôvody, ktoré sa týkajú plnenia úloh hlavného kontrolóra podľa 18f zákona o obecnom zriadení.

Sťažovateľka bola odvolaná pre plnenie si svojich povinností hlavnej kontrolórky. Takýto výkon obecnej samosprávy je zo strany Mestského zastupiteľstva neakceptovateľný, nielen pre porušenie práv sťažovateľky, ale najmä pre porušenie zákona, ktorý funkciu hlavného kontrolóra vytvoril preto, aby obec a jej orgány podliehali internej kontrole. Odvolať preto hlavného kontrolóra z dôvodu plnenia si jeho povinností je doslova negáciou zmyslu zákona. Pokiaľ dôvody, pre ktoré bola sťažovateľka z funkcie hlavnej kontrolórky odvolaná sú dôvody podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b), nie písm. a) zákona o obecnom zriadení, potom žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, keďže ako správne podotkol už Krajský súd v Nitre, odvolaniu sťažovateľky nepredchádzalo písomné upozornenie. V prípade odvolania hlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b), kde sa vyžaduje písomné upozornenie, ide o istú formu zákonnej ochrany, ktorej sa hlavnému kontrolórovi dostáva a to z dôvodu povahy jeho činnosti.

50. Sťažovateľka ďalej dôvodila tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.). Sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu ako i kasačného súdu, ktorý sa týkal vyňatia podniku SLUŽBYT, m.p. spod kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky a to pokiaľ kasačný súd ako i správny súd vyslovili právny názor, že „Pokiaľ sa jedná o skúmanie otázky zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach zo dňa 30.01.2020 č.310/2020, ktorým mestské zastupiteľstvo vyňalo SLUŽBYT, m.p. z kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, podľa názoru kasačného súdu skúmanie tejto otázky ako prejudiciálnej otázky nebolo v tomto konaní v kompetencii krajského súdu.“

Správny súd si v rámci správneho súdneho konania zabezpečil stanovisko okresného prokurátora, ktorý sa zaoberal podnetom voči uvedenému uzneseniu MZ Zlaté Moravce zo dňa 30.01.2020, na čom založil svoj záver o tom, že nebola preukázaná ani nezákonnosť uznesenia, ktorým bol SLUŽBYT, m.p. vyňatý spod kontrolnej činnosti žalobkyne ako hlavnej kontrolórky.

Pokiaľ sa správny súd spoľahol pri svojom závere o nepreukázaní nezákonnosti uznesenia týkajúce sa SLUŽBYTu na výsledok prokurátorského dozoru, rezignoval tým nielen na podstatu ustanovenia § 132 S.s.p., ale aj na význam a obsah princípu funkčnej súvislosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry vyjadreného v ustanovení § 5 S.s.p.

Následne sa sťažovateľka vyjadrila k samotnému obsahu vybavenia protestu, o ktoré oprel svoj záver správny súd. Okresný prokurátor bol toho názoru, že „v prípade, ak poslanci tak rozhodnú (vylúčením konkrétneho kontrolovaného subjektu z kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra), nie je ich rozhodnutie prekročením kompetencií upravených v ust. § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, keďže toto ustanovenie obsahuje iba demonštratívny výpočet oprávnení obecného zastupiteľstva - najmä je mu vyhradené“. S týmto názorom sa sťažovateľka nestotožňuje. V tejto súvislosti poukázala na znenie ust. § 18d ods. 1 a 2, § 1 ods. zákona o obecnom zriadení, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Z tohto dôvodu považuje sťažovateľka uznesenie Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce zo dňa 30.01.2020 nielen za protizákonné ale i za protiústavné a kolidujúce s elementárnymi zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky.

57. Sťažovateľke bolo kladené za vinu, že vykonanie kontroly protiepidemiologických opatrení v zariadeniach opatrovateľskej služby Zlaté Moravce bolo protizákonné. Sťažovateľka kontrolovala oprávnený subjekt v zákonom rozsahu svojej kontrolnej činnosti.

58. Sťažovateľka ďalej uviedla, že jej bolo kladené za vinu, že pri vykonávaní protiepidemiologických opatrení v zariadení opatrovateľskej služby vyžadovala poskytnutie telefonického kontaktu na zamestnancov zariadenia opatrovateľskej služby.

V zmysle ustanovení § 21 ods. 3 písm. c) („ Povinná osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná poskytnúť súčinnosť oprávnenej osobe alebo prizvanej osobe.“) v spojení s ustanovením § 23 („Oprávnenia ustanovené v § 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a povinnosti ustanovené v § 21 ods. 3 písm. a) až c) a ods. 4 sa vzťahujú na tretiu osobu rovnako.“) bola sťažovateľka oprávnená požadovať telefónne čísla zamestnancov, pričom oprávnenie nakladať s nimi jej priznáva dokonca ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) samotného zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého platí: „Spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z týchto právnych základov: spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“ Sťažovateľka ako hlavná kontrolórka teda postupovala v súlade so zákonom, preto i tento jej dôvod

59. Sťažovateľke bolo kladené za vinu, že členov krízového štábu prostredníctvom e-mailu označila ako „TOP“ a žiadala doplniť ich mená a priezviská. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala na to, že bolo v súlade s jej právomocami ako hlavnej kontrolórky tieto mená žiadať, keďže to považovala za účelné s cieľom vykonania kontroly. Z daného bodu navyše

60. Sťažovateľke bolo tiež napadnutým uznesením kladené za vinu, že na sociálne sieti Facebook publikovala údajne nepravdivé informácie z výsledkov jej kontrol predtým než tieto výsledky predložila mestskému zastupiteľstvu. Sťažovateľka poukázala na to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že správy o výsledku kontrolnej činnosti nemôže zverejniť predtým, než sa s nimi oboznámi mestské zastupiteľstvo. Samotný žalovaný poskytol sťažovateľke súčinnosť, keď predmetné správy o výsledku kontrolnej činnosti - na ktorých obsahoch v príspevkoch na sociálnej sieti Facebook sťažovateľka iba odkázala - zverejnil na webe mesta Zlaté Moravce už dňa 19.06.2020. Sťažovateľka je presvedčená, že svojim konaním naplnila zmysel ustanovenia § 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého platí: „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ Taktiež sťažovateľka rešpektovala ustanovenia čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého platí: „Každý má právo vyjadrovať svoje názory

štátu. Podmienky ustanoví zákon.“ Sťažovateľka svojím konaní neporušila žiadnu z povinností, ktoré na ňu kladie zákon, práve naopak postupovala v súlade so zákonom v súčinnosti so žalovaným. Preto i tento bod je nedôvodný a zároveň ho opätovne nemožno podradiť pod § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení ale pod ustanovenia § 19a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení; v takomto prípade nebola splnená zákonná požiadavka predchádzajúceho písomného upozornenia.

Uviedol, že nie je pravdou, že by sa súdy nezaoberali argumentáciou týkajúcou sa ustanovenia § 18a ods. 1 písm. a) resp. b) zákona o obecnom zriadení. Ako vyplýva z bodov 36., 37. a 38. uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.01.2024 sp. zn. 1Svk/20/2023 ako aj bodu 23. napadnutého rozsudku Správneho súdu v Bratislave, súdy riadne preskúmali napadnuté uznesenie žalovaného aj z pohľadu uplatnenia ustanovenia § 18a ods. 1 zákona o obecnom zriadení a oba súdy v tomto smere uviedli, že nezistili pochybenia, z ktorých by vyplývala nezákonnosť odvolania sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky.

VII. Konanie na kasačnom súde

67. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutie a to najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v podanej žalobe.

Zároveň zhodnotil doterajší priebeh konania a to i konania pred kasačným súdom vedeným pod sp. zn. 1Svk/20/2023. Je zrejmé, že správny súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia kasačného súdu sp. zn. 1Svk/20/2023 zo dňa 20.12.2024, avšak je nesporné, že správny súd sa v novom konaní nevysporiadal so všetkými žalobnými námietkami sťažovateľky vznesenými v správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020. Kasačný súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania v súlade s ust. § 462 ods. 2 S.s.p. v spojení s ust. § 347 ods. 1 S.s.p. dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020.

žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, (iii) sťažovateľka nesúhlasila s tým, že vykonanie kontroly protiepidemiologických opatrení v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce bolo protizákonné, (iv) že pri vykonávaní protiepidemiologických opatrení v zariadení opatrovateľskej služby nebola oprávnená vyžadovať poskytnutie telefonického kontaktu na zamestnancov zariadenia opatrovateľskej služby, (v) že členov krízového štábu prostredníctvom e-mailu označila ako „TOP“ a žiadala doplniť ich priezviská, (vi) že na sociálnej sieti Facebook publikovala údajne nepravdivé informácie o výsledkoch jej kontrol predtým, než tieto výsledky predložila mestskému zastupiteľstvu.

71. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, mal kasačný súd za preukázané, že skutkový stav v danej veci nebol sporný. Ako vyplynulo z obsahu spisu predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach č. 397/ 2020 z pokračovania 12. zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 02.07.2020, ktorým bola sťažovateľka odvolaná z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce ku dňu schválenia tohto uznesenia a to podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení z dôvodu, že opakovane a zvlášť hrubým spôsobom porušila povinnosti zamestnanca.

73. Podľa 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení môže obecné zastupiteľstvo odvolať nadpolovičnou väčšinou poslancov hlavného kontrolóra z funkcie, ak : - opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, - hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom, - uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.

75. Kasačný súd konštatuje, že z uznesenia mestského zastupiteľstva jasne vyplýva úmysel odvolať sťažovateľku z funkcie hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce. Sťažovateľka je v uznesení jednoznačne identifikovaná menom a ďalšími údajmi, ktoré vylučujú možnosť zámeny s inou osobou, pričom sa poukazuje na ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona

správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány výkonnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu.

78. S poukazom na ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení kasačný súd uvádza, že predpokladom pre odvolanie hlavného kontrolóra je opakované alebo zvlášť hrubé zanedbanie povinností, resp. hrubé alebo opakované zanedbávanie povinností vyplývajúcich z jeho funkcie a aspoň jedno písomné upozornenie obecného zastupiteľstva. Zvlášť hrubé alebo hrubé zanedbávanie povinností kontrolóra musí byť konkretizované uvedením určitých skutočností, v ktorých sa vidí realizácia zákonného dôvodu na odvolanie kontrolóra z jeho funkcie.

zamestnanca. 81. Skutkové dôvody odvolania vymedzilo mestské zastupiteľstvo v napadnutom uznesení nasledovne: 1) nerešpektovala uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce č. 310/2020 zo dňa 30.01.2020, v zmysle ktorého bol vyňatý mestský podnik SLUŽBYT Zlaté Moravce, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky mesta Zlaté Moravce na časové obdobie šetrenia konfliktu hlavnej kontrolórky a zamestnancov tohto podniku, pričom L..

19 v zariadení opatrovateľskej služby Zlaté Moravce, hoci v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a vyjadrení hlavného hygienika SR a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre také konanie nebolo v kompetencii hlavnej kontrolórky, pričom v tejto kontrole pokračovala aj po tom, ako bola upozornená na skutočnosť, že nie je oprávneným orgánom na kontrolu protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID 19, čím zvlášť hrubým spôsobom porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 4) pri vykonávaní kontroly protiepidemiologických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID

verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, 6) dňa 28.06.2020 uverejnila na internetovej stránke www.facebook.com informácie týkajúce sa ňou vykonanej kontroly v Technických službách mesta Zlaté Moravce a Zariadení opatrovateľskej služby mesta Zlaté Moravce, a to pred predložením správy o výsledku kontroly v týchto zariadeniach mestskému zastupiteľstvu mesta Zlaté Moravce, čím konala v rozpore s ustanovením § 18f zákona o obecnom zriadení a porušila svoje povinnosti zamestnanca dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, 7) uverejnením informácií podľa bodu 6. tohto uznesenia sa zároveň dopustila porušenia povinnosti zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone práce vo verejnom záujme, a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, 8) úmyselne, nepravdivo, cieľavedome uverejňuje nepravdy na internetovej stránke www.facebook.com, ktorými zavádza občanov a širokú verejnosť, čím hrubým spôsobom porušuje povinnosti zamestnanca (hlavnej kontrolórky), ktorý má zaujať pravdivý a nestranný postoj. 82.

83. Podľa § 18 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o obecnom zriadení hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu (podľa poznámky pod čiarou ide o zákon o výkone práce vo verejnom záujme).

85. Podľa § 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, - hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom, - uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.

88. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym posúdením veci správnym súdom, ktorý ustálil. Odvolanie hlavného kontrolóra z jeho funkcie patrí do právomoci mestského zastupiteľstva a do tejto právomoci žalovaného nechce vstupovať ani správny súd. Preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva správnym súdom nepredstavuje zásah do jeho právomoci, resp. jej prisvojenie si.

Ako už bolo vyššie uvedené zákonnosť odvolania hlavného kontrolóra z funkcie z dôvodov ustanovených v § 18a ods. 9 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení vyžaduje ich bezvýhradné preukázanie. V tomto type konania je nevyhnutné preukázať skutočnú existenciu skutkových okolností odvolania hlavného kontrolóra z funkcie. 91. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť uznesenia mestského zastupiteľstva.

Zákon neponechal na úplnej svojvôli mestského zastupiteľstva rozhodovanie o trvaní funkcie hlavného kontrolóra, ale realizovanie práva orgánu samosprávy podmienil existenciou určitých zákonom vymedzených skutočností. 92. Pokiaľ ide o formálne náležitosti uznesenia mestského zastupiteľstva, kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu. Uznesenia zastupiteľských zborov obcí, miest a vyšších územných celkov sú vo svojej podstate zachytením väčšinovej vôle kolektívneho orgánu samosprávy, pričom z ustanovení zákona o obecnom zriadení nevyplýva, žeby sa na náležitosti uznesení zastupiteľských orgánov vzťahovali ustanovenia správneho poriadku o náležitostiach správneho rozhodnutia. Uznášanie sa zastupiteľských zborov na rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie samosprávnych kompetencií nemožno stotožniť s rozhodovaním správnych orgánov v oblasti verejnej správy podľa správneho poriadku. Kasačný súd je toho názoru, že z pohľadu existencie obsahových a formálnych náležitostí postačí, ak v uznesení obecného zastupiteľstva bude zrozumiteľne zachytené samotné rozhodnutie prijaté mestským

Napadnuté uznesenie žalovaného obsahuje odkaz na zákonný dôvod, ktorý bol podkladom pre odvolanie sťažovateľky ako hlavnej kontrolórky z funkcie a to ako opakované alebo zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca s poukazom na ust. § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení. 94.

Kasačný súd je toho názoru, že správny súd sa pri rozhodovaní a posudzovaní prejedávanej veci nezaoberal všetkými podstatnými žalobnými námietkami sťažovateľky uvedenými v správnej žalobe a následne vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že bol naplnený zákonný dôvod na odvolanie sťažovateľky ako hlavnej kontrolórky z funkcie z dôvodu splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, a to ako opakované alebo zvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca.

Mala za to, že v každom skutkovo vymedzenom dôvode (bod 1 až 8), ktorými je odôvodené opakované a obzvlášť hrubé porušenie povinností zamestnanca, žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zistil skutkový stav veci a vychádzal z nezákonných podkladov. S poukazom na ustanovenie § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a názory odbornej verejnosti uviedla, že odvolávanie hlavného kontrolóra obce z dôvodu opakovaného porušovania povinností alebo porušenia povinností hrubým spôsobom by sa malo realizovať len na návrh starostu obce, ktorý je výlučným štatutárom v pracovnoprávnych vzťahoch obce, keďže obecné zastupiteľstvo by samo o sebe ani nemalo vedomosť o tom, že hlavný kontrolór obce porušil povinnosť zamestnanca, napr. konzumoval alkohol na pracovisku, nedodržal pracovnú dobu a pod.

stav. 98. Je zrejmé, že v prejednávanom prípade bol v napadnutom uznesení Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 formálne ako dôvod na odvolanie sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky uvedený § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, teda ako porušenie povinností zamestnanca. Podľa názoru kasačného súdu dôvody uvedené v citovanom uznesení nemajú charakter porušenia povinností zamestnanca, ale skutkovo sa vzťahujú na výkon funkcie hlavného kontrolóra. Kasačný súd konštatuje, že samotné zaradenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020 pod ustanovenie § 18a ods. 9 psím. a) zákona o obecnom zriadení nie je správne. Kasačný súd je toho názoru, že obsahovo tieto dôvody bolo potrebné podradiť pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, pretože sa jednoznačne týkali samotného výkonu funkcie hlavného kontrolóra.

Vo vzťahu k porušeniu takýchto povinností je najskôr nevyhnutné upozornenie ich porušenia obecnému zastupiteľstvu zo strany starostu obce, ktorý ako štatutár obce vystupuje vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi v pozícii zamestnávateľa. Pri dôvode uvedenom pod písm. b) na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je zdôraznená primárne iniciatíva obecného zastupiteľstva, ktorú je možné realizovať bez ingerencie starostu. Materiálnym predpokladom pre odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je zanedbanie špecifických povinností, ktoré vyplývajú iba z jeho funkcie hlavného kontrolóra a vzťahujú sa k vecnému výkonu jeho kontrolnej činnosti.

100. Následne je teda nutné zo strany kasačného súdu konštatovať, že nebol naplnený zákonný dôvod pre odvolanie sťažovateľky z funkcie hlavnej kontrolórky, keďže v jej prípade absentovalo písomné upozornenie zo strany zastupiteľstva v zmysle ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, čo zakladá dôvod nezákonnosti tohto uznesenia.

Sťažovateľka bola odvolaná pre plnenie svojich povinností hlavnej kontrolórky. 102. Jednalo sa teda o osem bodov uvedených v uznesení Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce č. 397/2020 zo dňa 02.07.2020. Tieto, ako bolo už viackrát uvedené, sa týkali -

činnosťou zákonom zverené kompetencie, nakoľko má táto rozhodovacia činnosť len podzákonnú silu. Taktiež v uznesení o vyňatí podniku SLUŽBYT, m.p. z kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky vyplynula podmienka, že sa to týka obdobia, keď bude prebiehať šetrenie konfliktu medzi hlavnou kontrolórkou (sťažovateľkou) a riaditeľom SLUŽBYT, m.p. a jeho zamestnancami.

protizákonné. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľka ako hlavná kontrolórka bola oprávnená kontrolovať aj príspevkové organizácie, ktorou bolo aj zariadenie opatrovateľskej služby (§18d ods.2 písm. b) zákona o obecnom zriadení).

V zmysle § 21 ods. 3 písm. c) citovaného zákona - povinná osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná poskytnúť súčinnosť oprávnenej osobe alebo prizvanej osobe. V zmysle uvedeného bola sťažovateľka ako hlavná kontrolórka oprávnená požadovať telefónne čísla zamestnancov, pričom oprávnenie nakladať s nimi jej priznáva i ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z týchto právnych základov: spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. 4.

V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že správy o kontrolnej činnosti nemôže zverejniť predtým, než sa s nimi oboznámi mestské zastupiteľstvo. Ako ďalej vyplynulo samotný žalovaný samotné správy zverejnil na webe mesta Zlaté Moravce už dňa 19.06.2020.

V Bratislave dňa 26. marca 2026