1Svk/29/2024

1. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 31.01.2022 (ďalej aj „žiadosť“) doručenou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby, Ilava (ďalej aj „ÚVTOS a ÚVV Ilava“ alebo „povinná osoba“) domáhal podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj „infozákon“ alebo „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) sprístupnenia fotokópií rozhodnutí Trenčianskeho samosprávneho kraja o zmene odborného zástupcu zodpovedného za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore stomatológia za obdobie od r. 2014 do r. 2020 a o sprístupnenie údajov o vyplatených odmenách Y.. E. V., ktorá od r. 2014 vykonávala odbornú zástupkyňu - zubnú lekárku v špecializačnom odbore stomatológia v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Žalobca žiadal poskytnutie údajov o odmene za obdobie od r. 2014 do r. 2019, kedy uvedená osoba skončila činnosť odbornej zástupkyne. Žalobca v žiadosti uviedol, že odborný zástupca spĺňa definíciu vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorý je orgán verejnej moci, resp. zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme

Týmto rozhodnutím nesprístupnila žalobcovi (i) anonymizované informácie z rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 26.03.2014 a (ii) informácie o vyplatených odmenách Y.. E. V., pretože požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, pričom osobitný zákon sprístupnenie informácií nestanovuje a povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu v časti nesprístupnenia informácií o vyplatených odmenách Y.. E. V. podal žalobca odvolanie. Namietal, že odborný zástupca nepochybne je vedúcim zamestnancom podľa § 9 ods. 3 infozákona, keďže zodpovedá za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-02760/21-2022 zo dňa 13.04.2022 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia povinnej osoby a doplnil, že zákon o ochrane osobných údajov v § 2 upravuje definíciu osobných údajov, medzi ktoré okrem iného zaraďuje aj znaky a charakteristiky tvoriace sociálnu a ekonomickú identitu fyzickej osoby, teda aj údaje o vyplatených odmenách. Infozákon v § 9 ods. 1 a 2 poskytuje všeobecnú ochranu osobných údajov každej fyzickej osoby. Tento princíp je prelomený § 9 ods. 3 infozákona, podľa ktorého povinná osoba sprístupní aj informácie o činnosti a platových pomeroch verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a iných osôb, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní o verejných prostriedkoch.

V ÚVTOS a ÚVV sú nadriadenými v služobnom pomere riaditeľ ústavu, zástupca riaditeľa ústavu, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia a vedúci skupiny. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že dotknutá fyzická osoba nie je nadriadeným v služobnom pomere. Žalovaný súčasne skonštatoval, že dotknutá fyzická osoba nie je ani vedúcou zamestnankyňou, a teda sa na ňu nevzťahuje § 9 ods. 3 infozákona. Žalovaný mal za to, že povinná osoba pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií postupovala zákonným spôsobom.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na toho času vecne a miestne príslušný Krajský súd v Trenčíne. Považoval ho za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože vo vzťahu k pojmu „vedúci zamestnanec“ žalovaný uviedol iba jednu vetu.

Y.. E. V. nebola podľa žalobcu len zubná lekárka, ktorá vykonávala zdravotnícke povolanie v ÚVTOS a ÚVV Ilava, ale bola aj odbornou zástupkyňou, ktorá osobne zodpovedala za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, riadila a kontrolovala po odbornej stránke činnosť zdravotníckych pracovníkov v stomatologickej ambulancii. Podľa žalobcu neplatí, že v ÚVTOS a ÚVV Ilava je v zdravotníckom zariadení vedúcim zamestnancom iba vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia, pretože lekár s atestáciou zubného lekára už z povahy veci nemôže prijímať pokyny od všeobecného lekára.

Zákon môže obmedziť právo na vyhľadávanie a šírenie informácií, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu ústavou vymedzených účelov, medzi ktoré patrí aj ochrana práv a slobôd iných, a teda aj práva fyzických osôb na ochranu ich osobnosti a súkromia, predovšetkým ochranu osobných údajov. Ďalej správny súd poznamenal, že informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby a citoval z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011.

V zmysle zásady proporcionality je tak možné ochranu osobných údajov fyzických osôb prelomiť v osobitných prípadoch, v ktorých preváži právo verejnosti na slobodný prístup k informáciám. Takýmito prípadmi sú informácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie alebo výkonu úradnej činnosti vysokých verejných funkcionárov, keďže verejne činné osoby musia rešpektovať, že ich zapojenie do záležitostí verejného záujmu má za následok zúženú ochranu ich súkromnej sféry a tým aj osobných údajov. Normatívnym vyjadrením uvedenej výnimky je ustanovenie § 9 ods. 3 infozákona, ktoré povinným osobám ukladá povinnosť sprístupniť v danom ustanovení presne a taxatívne vymedzené informácie o fyzických osobách, ktoré sú rovnako taxatívne vymedzené. 10.

11. Aplikujúc uvedené východiská na prípad žalobcu označil správny súd za mylný názor žalobcu, že pokiaľ Y.. E. V. bola odbornou zástupkyňou pre prevádzkovanie stomatologickej ambulancie v ÚVTOS a ÚVV Ilava v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve (ďalej aj „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“), stala sa tak vedúcou zamestnankyňou zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, čo odôvodňuje výnimku podľa § 9 ods. 3 infozákona. Správny súd poznamenal, že odborný zástupca podľa § 12 ods. 9 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je definovaný na účely daného zákona ako fyzická osoba, ktorá osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, pričom musí byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu s poskytovateľom. Táto skutočnosť však podľa správneho súdu neznamená, že odborný zástupca sa bez ďalšieho automaticky stáva vedúcim zamestnancom, a to ani v prípade ak je zamestnávateľom orgán verejnej moci.

Podľa názoru správneho súdu nie je daný žiadny dôvod, aby činnosť odborného zástupcu podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti bola bez ďalšieho považovaná za takú činnosť, ktorá danej fyzickej osobe zakladá verejnomocenské oprávnenia odôvodňujúce jej postavenie ako osoby taxatívne vymedzenej v § 9 ods. 3 infozákona. Na to, aby Y.. E. V. bolo možné považovať za vedúcu zamestnankyňu zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci podľa § 9 ods. 3 infozákona, musela by v zmysle interpretačného východiska stanoveného Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011 disponovať takými rozhodovacími právomocami, ktoré by odôvodňovali jej postavenie ako vysokej verejnej funkcionárky, u ktorej je žiadúce podrobiť výkon jej funkcie verejnej kontrole. Takouto osobou

13. Správny súd v tomto ohľade odkázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/48/2022 zo dňa 20.09.2023, ktorého predmetom bolo posudzovanie zhodnej otázky, či odborného zástupcu pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v stomatologickej ambulancii možno považovať za vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Podľa Najvyššieho správneho súdu SR: „v predmetnej veci sa dotknutá osoba nesporne nepodieľala na výkone verejnej moci (ale na zabezpečení práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti odsúdeným/obvineným osobám), nemožno ju označiť za vysokú štátnu úradníčku a nemá ani iné zákonom definované špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie.“

15. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Povinná osoba podľa správneho súdu v rozhodnutí dostatočne odôvodnila svoj záver, že Y.. E. V. nie je osobou v zmysle § 9 ods. 3 infozákona, keď uviedla, že nie je nadriadeným v služobnom pomere a ani vedúcim zamestnancom, pričom Y.. E. V. nemožno len podľa skutočnosti, že bola ustanovená za odbornú zástupkyňu za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore stomatológia automaticky považovať za vedúceho zamestnanca podľa § 9 ods. 3 infozákona. Žalovaný odôvodnenie doplnil, pričom podľa správneho súdu nebol povinný osobitne vykladať pojem „vedúci zamestnanec,“ keďže v tomto ohľade poskytla dostatočné odôvodnenie povinná osoba, na ktoré žalovaný odkázal.

že pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia takáto informácia nebola potrebná. K návrhu žalobcu, aby správny súd vyžiadal od Trenčianskeho samosprávneho kraja všetky rozhodnutia o určení odborného zástupcu v odbore stomatológia v ÚVTOS a ÚVV Ilava a v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne za obdobie od r. 2014 do r. 2019 a rovnako aj k návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému predložiť dohody o pracovnej činnosti uzatvorené s Y.. E. V. od r. 2014 do r. 2022 správny súd uviedol, že daný návrh na vykonanie dokazovania sa javí ako samostatná (nová) žiadosť o poskytnutie informácií, pričom tieto otázky môžu byť zodpovedané len príslušnou povinnou osobou. Dodal, že žalobca taktiež neuviedol, aké konkrétne skutočnosti odôvodňujúce nezákonnosť rozhodnutia žalovaného by sa mali vykonaním daných dôkazov preukázať. Z uvedených dôvodov správny súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy.

18. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a že nesprávnym procesným postupom mu ako účastníkovi konania znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Sťažovateľ sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.

Takýto reštriktívny výklad by podľa sťažovateľa znamenal, že pod tento pojem nikdy nebudú spadať vedúci/ riadiaci kompetenta povinnej osoby, ktorá prevádzkuje zdravotnícke zariadenie, keďže poskytovanie zdravotnej starostlivosti samo o sebe nie je výkonom verejnej moci.

iné osoby. Sťažovateľ poukázal na vybrané ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 447/2006 o organizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Akcentoval, že podľa § 4 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. Preto aj v zmysle § 9 ods. 3 infozákona sa základné právo na súkromie tam uvedených osôb má obmedziť z dôvodu verejného záujmu na riadnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti a na verejnej kontrole a transparentnosti nakladania s

23. Sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že odborný zástupca právnickej osoby (tu ZVJS), ktorá prevádzkuje zdravotnícke zariadenie, je vedúcim zamestnancom, pretože on rozhoduje o personálnom a materiálno-technickom vybavení, o rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, on kontroluje a osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti lege artis. Ďalej uviedol, že práve odborný zástupca môže byť korumpovaný riaditeľom väznice, a to odmenou, aby minimalizoval zdravotnú starostlivosť pre väzňov pod rozsah lege artis, čo je v rozpore so záujmami väzňov i verejným záujmom.

Správny súd mal podľa názoru sťažovateľa predostrieť ad hoc argumentáciu, prečo z hľadiska vzájomného vyvažovania v kolízii stojacich hodnôt má mať väčšiu váhu právo na ochranu osobných údajov. 25. K poukazu správneho súdu na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/ 48/2022 zo dňa 20.09.2023 sťažovateľ uviedol, že ojedinelé súdne rozhodnutie nezakladá ustálenú rozhodovaciu prax a argumentácia, že odborný zástupca odborne riadi stomatologickú ambulanciu, no nie je osobou, ktorá riadi činnosť stomatologickej ambulancie, je protirečivá. 26. Záverom kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sťažovateľ tvrdil, že rozhodným kritériom sprístupnenia informácií riadiacich pracovníkov v zmysle § 9 ods. 3 infozákona nemôže byť skutočnosť, či dotknutá osoba vykonáva verejnú moc. Podľa neho je absurdné, že údaje vrchnej sestry sa sprístupnia, lebo je nadriadenou v služobnom pomere, no údaje odborného zástupcu sa nesprístupnia, lebo je to civilný zamestnanec a pritom obaja vykonávajú činnosti týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti a nie verejnú moc. 27. Naplnenie kasačného dôvodu spočívajúceho v porušení práva na spravodlivý proces videl sťažovateľ v tom, že správny súd neprihliadal na jeho argumentáciu obsiahnutú v replike. Trval na tom, že v replike len rozviedol uplatnené žalobné body, a to v reakcii na argumentáciu žalovaného, ktorú žalovaný uplatnil až vo vyjadrení k žalobe. Domáhal sa uplatnenia princípu rovnosti zbraní, a teda keď žalovaný vo vyjadrení predostrel nové argumenty neobsiahnuté v rozhodnutiach správnych orgánov, že odborný zástupca neriadil, neorganizoval a nekontroloval činnosť podriadených, mal právo na to reagovať. 28. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

32. Podľa § 9 ods. 1 infozákona: „Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. ... Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.14“ 33. Podľa § 9 ods. 2 infozákona: „Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom,9 povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. ...“ 34. Podľa § 9 ods. 3 infozákona: „Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom9 o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,16a poslancom obecného zastupiteľstva,16b predstaveným v štátnej službe,16c odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky,16d vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme,16e (pozn. 16e § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme), vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,16f (pozn. 16f § 9 ods. 3 Zákonníka práce), nadriadeným v služobnom pomere16g (pozn. 16f napríklad zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS a ŽP) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov.16h Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.“ 35. Podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce: „Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.“

38. Správny súd zamietol žalobu o preskúmanie napadnutých rozhodnutí stotožňujúc sa s právny posúdením veci správnymi orgánmi. Sťažovateľ namietajúc nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v podstatnom tvrdil, že odborná zástupkyňa je vedúcou zamestnankyňou povinnej osoby, ktorá je orgánom verejnej moci, v zmysle § 9 ods. 3 infozákona, nakoľko riadi stomatologickú ambulanciu povinnej osoby, a preto údaje o jej odmene mu majú byť sprístupnené. Namietal teda výlučne to, že dotknutá osoba má byť osobou podľa § 9 ods. 3 infozákona, u ktorej sa zužuje rozsah osobných údajov, ktorým sa poskytuje ochrana, v prospech práva na informácie.

Správny súd podľa názoru kasačného súdu pri tomto posúdení správne vychádzal zo skutočnosti, že účelom odborného riadenia stomatologickej ambulancie je správne a odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a nie výkon verejnej moci. Právnu úvahu sťažovateľa o vedúcom zamestnancovi na podklade jeho odbornosti (jediný odborník v oblasti stomatológia) považoval preto správny súd oprávnene za nedôvodnú, pretože táto nemá oporu v právnych predpisoch.

V poznámke pod čiarou k tomuto pojmu sa nachádza odkaz na § 9 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

42. Znenie § 9 ods. 3 infozákona bolo prijaté zákonom č. 628/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa infozákon v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa dôvodovej správy k predmetnej novele: „predkladaný návrh mení pôvodnú právnu úpravu v smere zúženia rozsahu osobných údajov, ktorým sa poskytuje ochrana, u taxatívne vymedzených osôb, ktoré sú platené z verejných zdrojov.

43. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011, ktorý sa týkal posúdenia súladu § 9 ods. 3 infozákona s ústavou: „Z hľadiska rozhodovania ústavného súdu bol ďalej významný už zmienený záver, že osoby podieľajúce sa na výkone verejnej moci musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich základného práva na súkromie.

44. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR platí zásada, že orgán verejnej moci nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne, ale nielen môže, ale dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to vyžaduje aj požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov podľa čl. 152 ods. 4 ústavy. Preto sa musí uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom, t. j. uprednostniť výklad materiálny a nevychádzať iba z formalistického výkladu ustanovenia. Súčasne sa musí rešpektovať (dodržiavať), že viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (napr. III.ÚS 341/07, II.ÚS 426/2012, I.ÚS 351/2010).

súkromia. 46. Podľa kasačného súdu je tak potrebné zohľadniť, že v predmetnej veci sa dotknutá osoba nesporne nepodieľala na výkone verejnej moci, ale na zabezpečení práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti odsúdeným a obvineným osobám, nemožno ju označiť za vysokú štátnu úradníčku a nemá ani iné špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/ 48/2022 zo dňa 20.09.2023, bod 48).

48. Kasačný súd preto konštatuje, že správny súd rozhodol správne, keď uzavrel, že Y.. E. V. nemala postavenie vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3 infozákona. Z materiálneho hľadiska a z hľadiska účelového výkladu Y.. E. V., odbornú zástupkyňu stomatologickej ambulancie ústavu Ilava nemožno považovať za vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, v zmysle § 9 ods. 3 infozákona, údaje o odmene ktorej podliehajú sprístupneniu.

Pokiaľ mal sťažovateľ podozrenie z nedostatočného poskytovania zdravotnej starostlivosti, mal možnosť využiť iné právne prostriedky ochrany garantované mu právnym poriadkom Slovenskej republiky. Existencia záujmu na riadnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti väzňov však v prípade sťažovateľa nie je sama o sebe dostatočná pre sprístupnenie informácií o odmene odbornej zástupkyne stomatologickej ambulancie ústavu. Sťažovateľova teória o tom, že riaditeľ ústavu si môže odborného zástupcu kupovať odmenou, aby tento neposkytoval zdravotnú starostlivosť väzňom lege artis, postráda skutkovú a právnu oporu a nezakladá legitímny a proporcionálny dôvod pre zásah do súkromia odborného zástupcu.

51. V konaní vedenom Najvyšším správnym súdom SR pod sp. zn. 4Svk/48/2022 išlo o identických účastníkov konania (sťažovateľ a žalovaný) a obdobný skutkový a právny stav, kedy sťažovateľ postupom podľa infozákona požiadal o. i. o sprístupnenie dohôd o vykonaní práce Y.. E. V. za obdobie od r. 2011 do 2019, prípadne akejkoľvek obdobnej zmluvy týkajúcej sa vykonávania prác v stomatologickej ambulancii v ÚVTOS a ÚVV Ilava za obdobie 2011 až 2019, pričom povinná osoba tieto dohody sťažovateľovi aj sprístupnila, avšak v rozsahu anonymizovaných údajov z týchto dohôd údaje nesprístupnila.

52. V tu prejednávanej veci sťažovateľ žiadal údaje o odmene totožnej dotknutej osoby Y.. E. V. v rovnakom právnom postavení - t. j. ako odbornej zástupkyne stomatologickej ambulancie v ÚVTOS a ÚVV Ilava, a to za obdobie od roku 2014 do roku 2019, teda za obdobie spadajúce pod obdobie posudzované aj vo veci 4Svk/48/2022. K námietke nepreskúmateľnosti v tomto konaní napadnutých rozhodnutí v otázke postavenia dotknutej odbornej zástupkyne ako vedúcej zamestnankyne kasačný súd uvádza, že odôvodnenie správnych orgánov je vskutku pomerne stručné. Prípadné zrušenie rozhodnutí správnych orgánov za účelom doplnenia ich odôvodnenia k otázke postavenia Y.. E. V. ako vedúcej zamestnankyne by však bolo neúčelné a nehospodárne tak vo svetle existencie záväzného právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR vyjadreného vo veci 4Svk/48/2022 o absencii statusu tejto osoby ako vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3 infozákona v spojení s § 9 ods. 3 Zákonníka práce, no najmä z dôvodu zjavnej absencie výkonu verejnej moci touto zamestnankyňou, pričom tento dôvod by už sám o sebe obstál pre nesprístupnenie požadovaných informácií.

54. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku o porušení práva na spravodlivý proces, ku ktorému malo dôjsť tým, že správny súd neprihliadol na argumentáciu sťažovateľa uplatnenú v jeho replike. Argumentácia sťažovateľa v jeho replike sa opäť v prevažnej miere týkala len posúdenia statusu odbornej zástupkyne ako vedúceho zamestnanca. Kasačný súd síce uznáva, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol aj také skutočnosti a argumenty, ktoré neboli obsiahnuté v napadnutých rozhodnutiach (a síce, že dotknutá osoba nevykonávala činnosti prináležiace vedúcej funkcii, ako riadenie, organizovanie, kontrola alebo hodnotenie výkonu pracovníkov), ktoré sťažovateľ v replike podrobnejšie napádal. Správny súd však v otázke statusu dotknutej osoby ako vedúceho zamestnanca zaujal právny názor, a to v súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším správnym súdom v obdobnej veci sťažovateľa, podľa ktorého dotknutá osoba sa nepodieľala na výkone verejnej moci, ale na poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a že riadenie stomatologickej ambulancie z nej vedúcu zamestnankyňu nerobí, čo bolo pre vec podstatné. Sťažovateľ v replike ďalej argumentoval,

Sťažovateľ v replike napokon uplatnil aj návrhy na vykonanie dokazovania, ktorými sa správny súd aj zaoberal, a neodňal mu v tomto smere možnosť konať pred súdom. K porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany správneho súdu teda nedošlo a rozsudok správneho súdu je presvedčivo odôvodnený, reagujúci na všetky podstatné argumenty prednesené účastníkmi

VII. Záver

55. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 56. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s 167 ods. 1 a § 168 SSP, kedy žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy kasačného konania nepriznal, pretože nezistil také okolnosti prípadu, kedy by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať náhradu trov kasačného konania voči žalovanému. 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. júna 2025