1Svk/30/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcov (sťažovateľov) 1. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. T. X, W., občan Slovenskej republiky, 2. U. I., nar. XX.XX.XXXX., bytom K. X, W., občan Slovenskej republiky, 3. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, W., občan Slovenskej republiky, 4. Občianske združenie „Lutila O.Z.", so sídlom Dobšinského 413/19, Lutila, IČO: 504933 29, 5. N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, W., občan Slovenskej republiky, 6. H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, W., občan Slovenskej republiky, 7. J. R., nar. XX.XX.XXXX,. bytom W. XX, W., občan Slovenskej republiky, všetci právne zastúpení JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: 1. LZZH, spol s.r.o., Priemyselná 12, 965 01 Žiar nad Hronom, 2. F. F., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. T. XXX/X, XXX XX W. (dedička po U. Q., zomr. XX.XX.XXXX), 3. N. Q., nar. XX.XX.XXXX., bytom K. XX, XXX XX W. (dedič po U. Q., zomr. XX.XX.XXXX), 4. H. G., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX. W., 5. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX W., 6. G. C., nar. XX.XX.XXXX, . bytom S. XX, XXX XX W., 7. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX W., 8. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX W., 9. V.. C. V., nar. XX.XX.XXXX,. bytom Y. XX, XXX XX W., 10. V.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/009832-2,DD zo dňa 12. februára 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 73S/9/2020-62 zo dňa 14. októbra 2021, takto

II. Konanie na krajskom súde

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad vydal územné rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie), ktorým vyhovel žiadosti o umiestnenie stavby „Hangár“ na pozemkoch v k.ú. W., súčasne určil podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu, ako aj rozhodol o jednotlivých námietkach účastníkov konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie účastníkov konania, medzi ktorými boli žalobcovia, a prvostupňové rozhodnutie

W., ich námietka bola nedôvodná, nakoľko stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí (na str. 6 až 8, s odôvodnením na str. 11 až 14) v súlade s § 39 ods. 1 Stavebného zákona a § 47 ods. 3 Správneho poriadku rozhodol o všetkých námietkach plynúcich z podania zo 17.08.2017 označeného ako „Oznámenie o začatí územného konania o umiestnení stavby a nariadenie ústneho pojednávania z 18.07.2017 - NÁMIETKY“, na urobení ktorého podania sa zúčastnili. Takýto záver plynie aj zo skutočnosti, že stavebný úrad počas správneho - územného konania nevydal procesné rozhodnutie, ktorým by niektorým žalobcov postavenie účastníkov konania

6. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že prvostupňový orgán na str. 6 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že vyhovuje námietke a žalobcovia Občianske združenie „Lutila OZ“ a U. Q. sú účastníkmi konania, nakoľko toto konštatovanie nemožno považovať za rozhodnutie o priznaní postavenia účastníkom konania len týmto dvom účastníkom konania a súčasne za rozhodnutie o nepriznaní postavenia ďalším účastníkom konania - ďalším žalobcom.

Iná situácia nastáva v prípade, ak urobí procesný úkon správneho konania iná osoba, u ktorej sa preukáže opak, t zn. že nie je účastníkom konania. O nepriznaní postavenia účastníka konania takej osobe sa v súlade s § 14 ods. 1 Správneho poriadku vydá samostatné procesné rozhodnutie, ktoré v predmetnom územnom konaní vydané nebolo. Uvedené konštatovanie stavebného úradu nie je celkom správne, ale z obsahového hľadiska prvostupňového rozhodnutia, ako celku, nespôsobuje jeho nezákonnosť.

nie. Naopak, z obsahu prvostupňového rozhodnutia zreteľne plynie, že rozhodol o všetkých námietkach všetkých podpísaných účastníkov konania, ktorých z konania nevylúčil ani im nijako nebránil v úkonoch počas správneho konania. O tom svedčí aj fakt, že nimi podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu akceptoval a bez ďalšieho (bez rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníkov konania niektorým z nich) ho predložil na rozhodnutie žalovanému, ktorý to akceptoval a napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní podanom všetkými na ňom zúčastnenými osobami. Pokiaľ bola námietka z 17.08.2017 spoločným úkonom - podaním na nej zúčastnených účastníkov konania, bez toho, aby bolo voči niektorému z nich vydané rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania, nemožno rozlišovať, o námietkach ktorých z týchto účastníkov stavebný úrad rozhodol a o ktorých nie. Nedôvodná bola preto aj námietka žalobcov, že nie je zrejmé, o námietke ktorých účastníkov územného konania stavebný úrad rozhodol. 8. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný sa nevysporiadal s ich odvolacou námietkou nevybavenia podnetov na zákonnosť pozemkových úprav, kde došlo k nezákonnej zámene a

Taktiež poukázal na to, že vybavenie petície upravuje zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, pričom na vybavenie petície z roku 2015 nebol príslušný stavebný úrad, vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy, ale Obec Lutila.

10. Správny súd v rámci správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia nebol oprávnený súčasne preskúmať zákonnosť samostatného rozhodnutia o schválení pozemkových úprav ani uznesenia obecného zastupiteľstva o vybavení petície, nakoľko ich preskúmaním by svojvoľne prekročil predmet konania vymedzený predmetom prieskumu plynúci z podanej správnej žaloby. V konaní pred správnym súdom je možné účinky právoplatného rozhodnutia preklenúť len vo vzťahu k žalovanému (napadnutému) rozhodnutiu, nie k inému, hoci aj súvisiacemu rozhodnutiu, ktoré správnou žalobou, o ktorej sa koná, napadnuté nebolo. Z hľadiska namietaných nezákonných zámen a posunov hraníc pozemkov bolo možné zákonnosť právoplatného rozhodnutia o schválení pozemkových úprav preskúmať len na podklade oprávnenými osobami a včas podanej samostatnej správnej žaloby. Obdobne sa to týka uznesenia obecného zastupiteľstva k petícii. Účinky právoplatnosti neplatia tiež vo vzťahu k tzv. skôr vydanému rozhodnutiu alebo opatreniu, ktoré je možné v prípade stotožnenia sa súdu s dôvodmi žaloby zrušiť, pričom takýto návrh v rámci správnej žaloby

Z uvedených dôvodov na námietky nezákonnosti uvedených správnych aktov nemohol pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd prihliadať. 11. Žalobcovia ďalej uviedli, že pokiaľ sa jedná o to, že stavba je v rozpore s územným plánom, územný plán bol schválený obecným zastupiteľstvom, pričom bolo schválené uznesenie a územie bolo začlenené do regulačného bloku R3.

zmysel. Z obsahu tejto námietky nie je zrozumiteľné či žalobcovia vôbec namietali nesúlad umiestnenia stavby s územným plánom Obce Lutila a ak áno, z akých dôvodov, čo správny súd nebol oprávnený za žalobcov odstraňovať. Pokiaľ žalobcovia namietali obsah územného plánu, ktorý bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Lutila č. 41/20016 z 20.06.2016 alebo Všeobecne záväzné nariadenie Obce Lutila č. 9/2016, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu obce, rovnako ako v prípade správnych aktov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku platí, že ich zákonnosť by mohla byť preskúmaná len na základe samostatnej správnej žaloby. Pokiaľ nebola a nebolo ani súdne rozhodnutie, ktorým by boli tieto akty pre nezákonnosť zrušené, je potrebné rešpektovať prezumpciu ich správnosti a zákonnosti. Táto námietka je navyše v rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia, kde sa stavebný úrad na str. 14 - 15 v súlade s § 37 ods. 1, 2 Stavebného zákona zaoberal odôvodnením súladu návrhu na umiestnenie stavby s územným plánom Obce Lutila, pričom

zachovaný. Z prezenčnej listiny z územného konania z 18.08.2017, z obsahu namietaného stanoviska ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia plynie, že ústneho pojednávania sa zástupca Banskobystrického samosprávneho kraja zúčastnil, čo žalobcovia nenamietali.

neuplatnil. V dôsledku toho nastúpila fikcia v zmysle § 36 ods. 3 Stavebného zákona veta tretia, uplatnením ktorej sa malo za to, že neoznámením svojho stanoviska k navrhovanej stavbe Banskobystrický samosprávny kraj z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasil s umiestnením stavby. Nič iné nevyplynulo ani z jeho namietaného dodatočného stanoviska, kde len deklaratórne potvrdil, že k umiestneniu navrhovanej stavby nemá pripomienky.

stanoviska. 13. Dôvodná nebola ani námietka žalobcov týkajúca sa doručovania Oznámenia o začatí územného konania, kde vyjadrili názor, že nie všetky zúčastnené osoby (neuviedli ktoré) sú vzhľadom na svoj vek schopné oboznamovať sa so všetkými informáciami internetom, na vývesnej tabuli, prípadne oznámením v miestnej tlači, pričom verejná vyhláška nie je miestne obvyklým spôsobom oznamovania týchto skutočností. Podľa ich názoru mal prvostupňový

Stavebný úrad tak zachoval zákonný postup oznámenia začatia územného konania, ktorého uplatnenie námietky žalobcov nijako nespochybňujú, nakoľko stavebný zákon (ani iný právny predpis) neobsahuje právnu úpravu iného spôsobu oznamovania začatia územného konania určitej skupine (napríklad starších) účastníkov konania.

Vzhľadom na účinky oznámenia tohto úkonu verejnou vyhláškou všetkým účastníkom rovnako, by bolo ďalšie doručovanie aj nadbytočné a bez právneho významu. 14. Ďalšia nedôvodná námietka žalobcov sa týkala oplotenia letiska, ktorého výstavba bola povolená na základe oznámenia Obce Lutila k ohláseniu drobnej stavby z 09.11.2016, kde sa stavebný úrad vyjadril, že nemá námietky k realizácii oplotenia pozemku na tam uvedených dotknutých pozemkoch za stanovených podmienok. Opätovne išlo o samostatne stojaci

15. Podľa žalobcov sa žalovaný nevysporiadal s ich námietkou vplyvu stavby na životné prostredie a život obyvateľov obce, pričom poukázali na to, že zmysel územného konania je vybudovanie infraštruktúry s charakterom športového letiska, čo je s poukazom na petíciu v značnom rozpore so stanoviskom obyvateľov obce. Žalovaný sa podľa nich ďalej nevysporiadal s otázkou hluku, pachu, zápachu a skladovania ropných látok, ktoré vystupujú do popredia v súvislosti s vybudovaním letiska. Žalovaný na str. 9 a 10 napadnutého rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad v súlade s § 37 ods. 2 Stavebného zákona v územnom konaní posúdil návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a preskúmal jeho súlad s podkladmi podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona.

dotknutých orgánov. Z obsahu administratívneho spisu tak plynie, že stavebný úrad prostredníctvom záväzných stanovísk dotknutých orgánov zabezpečil ochranu záujmov chránených osobitnými predpismi, čo deklaroval aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, pričom nebol povinný zohľadňovať stanovisko obyvateľov obce.

Označené rozhodnutia neboli predmetom prieskumu správnym súdom. 16. Žalobcovia v rámci ďalšieho žalobného bodu uviedli, že niektorí účastníci konania, ktorí s územným konaním nesúhlasili, opustili konanie dňa 18.08.2017 pred jeho ukončením a na protest zápisnicu z konania nepodpísali, čo je v rozpore s § 22 ods. 2, 3 Správneho poriadku, s čím sa žalovaný nevysporiadal. Opätovne ide o námietku, ktorá je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, kde sa žalovaný na str. 10 a 11 touto námietkou zaoberal.

S názorom žalovaného možno súhlasiť. K tejto námietke je potrebné dodať, že správnou žalobou sa môžu fyzické a právnické osoby domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré boli porušené alebo na ktorých boli nepriaznivo dotknuté rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy.

Na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy totiž nepostačuje akékoľvek procesné pochybenie, ale musí dôjsť k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci (§ 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), čo žalobcovia netvrdili a neosvedčili. 17. Žalobcovia ďalej bez bližšieho odôvodnenia namietali, že nesprávnym postupom bol porušený § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, pretože správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci, neobstaral si všetky potrebné podklady a rozhodnutia, nevyhodnotil všeobecne známe skutočnosti. Namietali aj to, že stavebný úrad rozhodnutie o priznaní byť účastníkom územného konania spojil s rozhodnutím o námietkach, o ktorých samostatne nerozhodol, v dôsledku ktorého postupu sa takéto rozhodnutie stalo zmätočným a nepreskúmateľným v zmysle § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku. Žalobcovia tiež tvrdili, že stavebný úrad v rámci svojho rozhodnutia uviedol, že stavba letiska bola povolená ešte v roku 1990 potvrdzuje ich vyjadrenia, že stavba letiska, ktorej sa oplotenie týka nevznikla po ukončení pozemkových úprav v k.ú.

rozhodnutia. Všeobecné, nekonkrétne tvrdenia a subjektívne názory žalobcov nepredstavujú nič iné, než všeobecný nesúhlas žalobcov so spôsobom akým žalovaný rozhodol v napadnutom rozhodnutí, čo neumožňuje súdny prieskum zákonnosti. 18. Úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je žalobnými bodmi namietané dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia dopĺňať a ani ich za žalobcu špecifikovať. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach, rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia krajský súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia. Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom. Preto nebolo možné na základe uvedených námietok dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorého výroku sa žalobcovia domáhali. 19. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 S.s.p., tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, pretože žalobcovia neboli v konaní úspešní. Z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky podľa § 169 S.s.p. na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom, krajský súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom.

III. Konanie na kasačnom súde

25. Ďalšia účastníčka 2/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že žaloba bola správna a krajský súd rozhodol nezákonne, a preto žiadala kasačnej sťažnosti vyhovieť.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

27. Podľa § 34 ods. 1 Stavebného poriadku účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 28. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného poriadku stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestným zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.

Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

31. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného poriadku podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

33. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného poriadku stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

35. Podľa § 39 ods. 1 Stavebného poriadku v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

37. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

39. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

41. Kasačný súd zastáva názor, že sťažovatelia v kasačnej sťažnosti namietali v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby, a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. K námietke, že sťažovateľom nebolo priznané postavenie účastníkov konania kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Kasačný súd konštatuje, že stavebný úrad rozhodol o všetkých spoločne podaných námietkach vo svojom rozhodnutí, ktoré náležitým spôsobom aj odôvodnil a v konaní stavebný úrad nevydal rozhodnutie, ktorým by sťažovateľom nepriznal postavenie účastníkov konania. Uvedenému záveru prispieva aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán bez ďalšieho predložil odvolanie sťažovateľov na rozhodnutie žalovanému, ktorý ho akceptoval a rozhodol o podanom odvolaní.

43. Na námietku sťažovateľov, že sa žalovaný nevysporiadal s petíciou občanov obce kasačný súd uvádza, že tiež nie je dôvodná. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že vybavenie petície uparavuje zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, pričom na vybavenie petície z roku 2015 nebol príslušný stavebný úrad, ale Obec Lutila.

V danej veci tak bol zachovaný zákonný postup oznámenia začatia územného konania. Doručovanie oznámení o začatí územného konania zúčastneným osobám inak ako ostatným účastníkom by bolo v rozpore s § 4 ods. 2 Správneho poriadku, tak ako to uviedol krajský súd a kasačný súd sa s uvedeným záverom stotožňuje.

47. Ohľadom námietky, že niektorí účastníci opustili na znak nesúhlasu konanie dňa 18.08.2017 majúc za to, že predčasné opustenie konania na protest a nesúhlas s prejednávanou vecou a následné nepodpísanie zápisnice možno chápať ako odmietnutie podpísať zápisnicu kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Kasačný súd má k veci za potrebné uviesť, že § 22 Správneho poriadku upravuje postup orgánu v prípade, že niektorý z účastníkov odoprie podpísať zápisnicu. V uvedenom ustanovení však nie je upravený postup v prípade, že niektorý z účastníkov konania odíde pred ukončením konania. Samotné odídenie pred ukončením konania však nie je možné jednoznačne považovať za odopretie podpísania zápisnici, ako to tvrdia sťažovatelia. Uvedený záver nevyplýva zo Správneho poriadku.

49. Po preskúmaní veci kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníka konania, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovatelia v kasačnej sťažnosti neuviedli žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnili vecnú správnosť rozsudku krajského súdu. Rozsudok krajského súdu rešpektuje doterajšiu rozhodovaciu prax kasačného súdu. Kasačný súd preto dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietnuť.

Z dôvodu, že neboli splnené podmienky uvedené v § 169 S.s.p., tak krajský súd nepriznal nárok na náhradu trov konania zúčastneným osobám. 51. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

V Bratislave dňa 23. júna 2023