1Svk/30/2023

1. Žalobca podal dňa 30.11.2020 na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „S.s.p.“), ktorou sa žalobca domáhal, aby krajský súd žalovanej zakázal zadržiavať vytyčovacie pomôcky v počte 5 ks, a to krátke cca 30cm dlhé roxorové tyče a na nich zasunuté cca 100cm dlhé plastové rúrky s reflexnými odrazkami, ktoré žalovaná odobrala žalobcovi v presne nezistenom čase od 30.09.2020 do 03.10.2020 pri realizácii záverov protokolu č. 1/2020, č. j. 109/2020 na hranici pozemku s parc. č. C-KN XXX/X v kat. úz. X., a aby správny súd uložil žalovanej vydať tieto vytyčovacie pomôcky žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu.

Právny zástupca žalobcu oznámil správnemu súdu, že dňa 09.07.2021 došlo zo strany žalobcu a žalovanej k odovzdaniu a prevzatiu zabavených hnuteľných vecí, a teda v žalobe namietaný iný zásah už nepokračuje. Konštatoval, že negatórna zásahová žaloba splnila svoj účel, na základe čoho berie žalobu späť a súhlasí zo zastavením konania.

4. Právna zástupkyňa žalovanej oznámila správnemu súdu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a navrhla zastaviť konanie, pretože dňa 09.07.2021 si žalobca v zastúpení manželkou prevzal 6ks roxorových tyčí cca 30cm dlhých a 4ks plastových rúrok s reflexnými odrazkami cca 100cm dlhých.

5. Správny sú uznesením č. k. 24Sa/19/2020-176 zo dňa 02.08.2021 zastavil konanie podľa § 260 S.s.p. (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.) podľa výsledku konania - ako bolo konanie zastavené - v zmysle § 170 písm. b) S.s.p. Neaplikoval ustanovenie § 171 S.s.p. zastávajúc názor, že ani jednému z účastníkov konania nemožno jednoznačne pričítať zavinenie na zastavení konania, čo odôvodnil tým, že žalobca uviedol žalovanú do omylu tým, že spočiatku sa vyjadroval, že odstránené veci z komunikácie nie sú jeho vlastníctvom a žalovaná nemohla veci vydať niekomu, o kom nemala preukázané, že mu patria, čo sa dozvedela až na základe čestného prehlásenia zo dňa 08.04.2021, po podaní žaloby. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaná následne vyzývala žalobcu na prevzatie vecí.

Kasačný súd sa tak stotožnil s námietkami žalobcu aj žalovanej ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom pri aplikácii § 170 písm. b) S.s.p. Podľa kasačného súdu správny súd pochybil, ak bez náležitého skúmania procesného zavinenia zastavenia konania nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. V ďalšom konaní uložil správnemu súdu rozhodnúť o náhrade trov konania v súlade s jeho vyššie uvedeným právnym názorom a zároveň rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

8. V odôvodnení uznesenia po citácii relevantných právnych predpisov (§ 171 ods. 1 S.s.p., § 171 ods. 2 S.s.p. a § 170 písm. b) S.s.p.) uviedol, že po posúdení, či primárne sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 171 ods. 1 S.s.p., ako špeciálnej právnej úpravy majúcej prednosť pred ustanovením § 170 S.s.p. dospel k rovnakému záveru, že tomu tak nie je, teda, že žiaden z účastníkov predmetného konania (žalobca a žalovaná) nemajú nárok na náhradu trov konania voči druhému z účastníkov konania, ak došlo k zastaveniu konania a podľa názoru správneho súdu toto nezavinil žiaden z nich. Rozhodol preto aplikujúc § 171 ods. 1 S.s.p. a contr. tak, že žalobcovi voči žalovanej, ktorá nezavinila zastavenie konania, trovy konania nepriznal a rovnako rozhodol, že ani žalovanej voči žalobcovi, ktorý taktiež nezavinil zastavenie konania, trovy konania nepriznal. Zároveň rozhodol aj o trovách kasačného konania, na čo bol zaviazaný kasačným súdom v zrušujúcom uznesení.

konania. 10. Vo vzťahu k žalobcovi správny súd uviedol, že právna teória v zásade považuje späťvzatie žaloby za procesné zavinenie na zastavení konania. V danom prípade ide o špecifický prípad, ktorý spočíva v tom, že žalobca, ktorý sa domáhal súdnej ochrany proti inému zásahu navrhne zastavenie konania (súhlasí so zastavením konania v rámci vyjadrenia sa k zastaveniu konania podľa § 260 S.s.p.) a nemá záujem už na ďalšom konaní, v ktorom by správny súd určil na základe určovacej zásahovej žaloby, že ním namietaný zásah mal povahu nezákonného

11. Ako ďalej uviedol krajský súd vo svojom odôvodnení späťvzatie žaloby je neodvolateľný úkon žalobcu, čo musí vyústiť do zastavenia konania. Za danej situácie by správny súd už ani nemohol pokračovať v konaní. Správny súd pritom poznamenáva, že žalobca nebol vyzvaný na späťvzatie žaloby, ale na vyjadrenie k zastaveniu konania v zmysle § 260 S.s.p. ak ním tvrdený zásah už nepokračuje a zároveň bol vyzvaný na zmenu petitu negatórnej zásahovej žaloby ( § 252 ods. 1 S.s.p.) na určovaciu zásahovú žalobu ( § 252 ods. 2 S.s.p.).

12. Vo vzťahu k žalovanej správny súd uvádza, že ani ona nezavinila zastavenie predmetného konania, ktoré navrhol zastaviť žalobca (nesprávne zobral žalobu späť) s tým, že nezmenil petit negatórnej zásahovej žaloby ( § 252 ods. 1 S.s.p.) na petit určovacej žaloby ( § 252 ods. 2 S.s.p.), na základe ktorej by správny súd posúdil vecnú správnosť ohľadne ním tvrdeného nezákonného zásahu. Za danej situácie nie je možné dospieť k záveru o nezákonnosti iného zásahu a nebolo by správne a ani spravodlivé žalobcovi priznať náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá nezavinila zastavenie konania. Zavinenie na zastavení konania správny súd nezistil ani v správaní žalovanej. Opakovane správny súd uvádza, že sám žalobca uviedol žalovanú do omylu tým, že spočiatku sa k odstráneným veciam z komunikácie nehlásil, vyjadroval sa, že nie sú jeho vlastníctvom a žalovaná nebola oprávnená vydať veci niekomu, o kom nemala preukázané, že mu veci patria. Dozvedela sa o tom až na základe čestného prehlásenia zo dňa 08.04.2021, evidentne až po podaní správnej žaloby.

13. Správny súd nepovažoval za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, že išlo o nezákonný zásah, keď žalovaná veci odstránené z miestnej komunikácie po vykonaní Štátneho odborného dozoru, uskladnila v sklade - v priestoroch Obecného úradu, ak nevedela komu

14. Správny súd považoval svoje rozhodnutie za zákonné a spravodlivé.

15. Voči uzneseniu krajského súdu podali sťažovateľ a sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 16. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a i) S.s.p., t.j. že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a že nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení najvyššieho správneho súdu o kasačnej sťažnosti.

18. V tomto smere tiež poukázal na vec vedenú pred Okresným súdom Žiar nad Hronom v spojení s Krajským súdom v Banskej Bystrici rovnakých účastníkov konania avšak v opačnom procesnom postavení, kde sťažovateľka pred zabavením tyčí sa najskôr návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala voči sťažovateľovi (tam žalovanému) a jeho manželke zdržania sa konania obmedzujúceho premávke na miestnej komunikácii vrátane stavania zábran, opisujúc že sťažovateľ (tam žalovaný) osadil na hranici medzi jeho záhradou a miestnou komunikáciou zábrany - 200 cm vysoké železné tyče. Ak následne sťažovateľka správny orgán - pár mesiacov na to tieto tyče odstránil a zabavil, ako môže tvrdiť, že nevedela komu patria ak predtým to preukázateľne vedel. 19.

20. Nesprávne právne posúdenie vidí sťažovateľ v tom, že súd bol podľa sťažovateľa povinný skúmať zavinenie na späťvzatí, pričom sa mal zaoberať aj názormi odbornej praxe, pri aplikácii § 171 S.s.p., podľa ktorých: „Možno tiež odôvodnene predpokladať, že žalobca v dôsledku skončenia iného zásahu zoberie zásahovú žalobu späť a bude žiadať konanie zastaviť v zmysle § 99 písm. a) S.s.p. V oboch prípadoch by pritom vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania išlo o zastavenie konania nie v zmysle § 170 písm. b) S.s.p., ale ako žalovaným zavinené zastavenie podľa § 171 ods.1 S.s.p., v dôsledku čoho by mal žalobca mať právo na priznanie náhrady trov konania.“ ( BARICOVÁ, J. a kol.: Správny súdny poriadok, Komentár. C.H_BECK 2018, strana 1251).

22. Podľa názoru sťažovateľa dôvodnosť podania žaloby na účely posúdenia zavinenia zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska - teda že sťažovateľka po doručení žaloby bez meritórneho rozhodnutia splnila to, čoho sa sťažovateľ v žalobnom petite domáhal, v danom prípade sťažovateľka upustila od protiprávneho zásahu voči sťažovateľovi.

Právnym posúdením správneho súdu, ktoré bolo vyššie uvedené sťažovateľom, správny súd porušil aj hlavnú zásadu, na ktorej stojí správne súdnictvo, právne posúdenie správneho súdu celkom zjavne zasahuje do subjektívnych práv sťažovateľa. Právnym posúdením ohľadne trov konania správny súd vlastne vyvinil sťažovateľku z procesnej zodpovednosti za jej protiprávne konanie.

26. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu namietala nesprávne právne posúdenie krajského súdu týkajúceho sa nepriznania trov konania sťažovateľke [§ 440 písm. g) S.s.p.]. Navrhla aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľka uviedla, že od samého začiatku predmetného súdneho konania poukazovala na skutočnosť, že žaloba bola podaná nedôvodne.

konal nie len v rozpore s právnymi predpismi ale aj v rozpore s dobrými mravmi, keď po odstránení predmetných tyčí sťažovateľku ešte aj žaloval z dôvodu, že tieto tyče zadržiava. Sťažovateľka nemala nikdy v úmysle zadržiavať akýkoľvek majetok sťažovateľa.

29. Sťažovateľ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovanej uviedol, že dôvodom prečo sťažovateľ súhlasil so zastavením konania bolo to, že sťažovateľka po doručení žaloby upustila od zadržiavania hnuteľných vecí sťažovateľa a tieto mu vydala, teda vyhovela žalobnej požiadavke sťažovateľa aj bez meritórneho rozhodnutia.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

32. Podľa § 170 písm. b) S.s.p., žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. 33. Podľa § 171 ods. 1 S.s.p., ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

36. Ako uviedol najvyšší správny súd vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 1Svk/25/2021 zo dňa 13.07.2022 „ súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky na použitie § 171 ods. 1 S.s.p., teda či nejde o uvedenú výnimku, a len v prípade, že to tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 170 písm. b) S.s.p. Ustanovenie § 171 ods. 1 S.s.p. predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, pričom zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Právna úprava obsiahnutá v § 171 S.s.p., ktorá zakladá zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, znamená, že trovy je povinný platiť ten z účastníkov, ktorý zavinil, že vznikli. Ustanovenie § 171 ods. 1 S.s.p. je vo vzťahu k § 170 písm. b) S.s.p. špeciálnou právnou úpravou a zakladá tak výnimku z uplatňovania všeobecnej záujmovej zásady pri priznávaní nároku na náhradu trov konania.

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 841.). 38. Otázka zavinenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu uvedených v žalobnom návrhu. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie žalovaného, pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodným (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Asan/28/2020 z 25.3.2021).

Podľa názoru kasačného súdu dôvod zastavenia konania podľa § 260 S.s.p. predstavuje prípad, kedy je nevyhnutné posudzovať procesnú zodpovednosť účastníkov za zastavenie konania vo vzťahu k povinnosti znášať trovy konania podľa § 171 ods. 1 S.s.p. Kasačný súd má za to, že krajský súd nevzal do úvahy osobitnú úpravu náhrady trov konania podľa § 171 ods. 1 S.s.p, keď výrok o zastavení konania premietol do rozhodnutia o trovách konania len odkazom na všeobecnú úpravu v zmysle § 170 písm. b) S.s.p. Kasačný súd sa tak stotožnil s námietkami žalobcu a žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom pri aplikácii § 170 písm. b) S.s.p.“

41. Poukazujúc na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že uznesenie krajského súdu je správne a zákonné, nakoľko v danom prípade vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a po dôkladnom právnom posúdení veci kasačným súdom aplikujúc zákonné ustanovenia S.s.p., ani jednému z účastníkov konania nie je možné vo vzťahu k druhému účastníkovi konania pričítať procesnú zodpovednosť za zavinenie. Žalobca v danom prípade podaním zo dňa 12.07.2021 zobral žalobu späť, správny súd správne zastavil konanie podľa § 260 S.s.p. a dospel k záveru, že žalobca nezavinil zastavenie konania. Tu najvyšší správny súd poukazuje na to, že žalobca nebol vyzvaný na späťvzatie žaloby ale na vyjadrenie k zastaveniu konania v zmysle § 260 S.s.p. Žalobca nezmenil svoju negatórnu zásahovú žalobu na určovaciu zásahovú žalobu, čo znemožnilo krajskému súdu posudzovať povahu zásahu. Rovnako krajský súd správne uviedol, že žalovaná nezavinila zastavenie konania, nakoľko i podľa názoru najvyššieho správneho súdu ju žalobca svojim konaním voviedol do omylu, pretože sa vyjadroval, že odstránené veci

43. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.