1Svk/31/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Peter Beer, nar. 12.05.1965, bytom Aténska 17, 040 13 Košice, právne zastúpený Mgr. Ing. Peter Holéczy, so sídlom Vojenská 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKE 5702/2020, ČRZ: 8088/2020 zo dňa 08. januára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/124/2020 - 41 zo dňa 11. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

15 dní na podanie správnej žaloby podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. 4. Žalobca podaním doručeným Centru právnej pomoci, Kancelárii Košice dňa 03. februára 2020 požiadal o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci Centrom vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného. Deň 03. február 2020 bol tak prvým dňom, keď lehota na podanie správnej žaloby s poukazom na § 71 ods. 2 SSP prestala plynúť. Nadväzujúc na túto skutočnosť správny súd v napadnutom uznesení konštatoval, že od 26. januára 2020 do 03. februára 2020 tak uplynulo prvých 8 dní z 15 dní na podanie správnej žaloby. 5. Rozhodnutím číslo KaKE/8498/2020, ČRZ: 38657/2020 zo dňa 23. marca 2020 bol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní pred súdom o preskúmanie rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. marca 2020. S poukazom na ustanovenie § 71 ods. 2 SSP lehota na podanie správnej žaloby neplynula (spočívala) od 03. februára 2020 do 31. marca 2020. Správny súd vyhodnotil, že plynutie zvyšku z 15 dňovej lehoty malo pokračovať od 01. apríla 2020 a uplynúť dňa 07. apríla 2020. 6. Dňa 27. marca 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z.z.“). Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. lehoty ustanovené právnymi predpismi súkromnoprávnych vzťahov na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. Správny súd posudzoval lehotu na podanie správnej žaloby v predmetnej veci v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z., podľa ktorého ustanovenie § 1 písm. a) zákona č. 62/ 2020 Z.z. platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní. 7. Správny súd v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 62/2020 Z.z. dňa 27. marca 2020 konštatoval, že lehota na podanie žaloby neplynula do 30. apríla 2020 a zvyšných 7 dní na podanie žaloby pokračovalo plynúť dňa 01. mája 2020 a uplynulo dňa 07. mája 2020. 8. Na základe vyššie uvedeného, keďže žalobca podal správnu žalobu dňa 21. mája 2020, správny súd vyhodnotil, že žaloba bola podaná oneskorene, a preto ju podľa § 98 ods. 1 písmeno d) SSP odmietol.

123/2020 a 7S/124/2020 nedôjde. Uviedol, že túto skutočnosť ovplyvniť nemohol, sťažovateľ mal za to, že v jeho prípade ide o prípad porovnateľný k akejsi „živelnej pohrome“, v dôsledku ktorej možno aj došlo k zmeškaniu lehoty na podanie žaloby. Napadnuté uznesenie správneho súdu podľa sťažovateľa nevychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 10. Sťažovateľ navrhol , aby mu súd odpustil zmeškanie lehoty na podanie žaloby podľa § 122 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby napadnuté uznesenie správneho súdu bolo zrušené v plnom rozsahu. Zároveň požiadal o odpustenie prípadného zmeškania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu správneho súdu, o odpustenie poplatku za podanie kasačnej sťažnosti, o odpustenie poplatku za podanie žaloby a o odpustenie ďalších prípadných poplatkov spojených s konaním o žalobe aj o kasačnej sťažnosti. 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 20. júla 2023 uviedol, že samotný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že žaloba bola podaná po lehote, no nie jeho zavinením. Podľa žalovaného skutočnosti uvádzané sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.

III. Právne závery kasačného súdu

že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Úlohou kasačného súdu bolo preskúmať, či správny súd správne určil uplynutie lehoty na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKE 5702/ 2020, ČRZ: 8088/2020 zo dňa 08. januára 2020, ktorým sťažovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a taktiež posúdiť návrh sťažovateľa na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného.

Podľa § 181 ods. 4 SSP „Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.“. 16. Podľa § 10 ods. 5 tretej vety zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi „Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.“.

Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. KaKE 5702/2020, ČRZ: 8088/2020 zo dňa 08. januára 2020 bolo žalobcovi doručené dňa 25. januára 2020 a právoplatnosť nadobudlo dňa 25. januára 2020. Od tohto dňa plynula lehota 15 dní na podanie správnej žaloby podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

22. S poukazom na § 71 ods. 2 SSP, lehota na podanie správnej žaloby od 03. februára 2020 do 31. marca 2020 neplynula (spočívala). Plynutie lehoty malo pokračovať od 01. apríla 2020 a 15.deň lehoty na podanie správnej žaloby mal pripadnúť na 07. apríla 2020.

neplynú. 24. V danom prípade, z lehoty 15 dní na podanie správnej žaloby, prvých 8 dní plynulo do 03. februára 2020, kedy sťažovateľ požiadal Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Lehota zostatkových 7 dní z 15 dňovej lehoty, ktorá neplynula podľa § 71 ods. 2 SSP a ktorá by v plynutí pokračovala od 01. apríla 2020, v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. neplynula do 30. apríla 2020. V plynutí tak pokračovala od 01. mája 2020, t.j. lehota na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného uplynula 07. mája 2020. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal správnu žalobu až dňa 21. mája 2020, správny súd v súlade so zákonom odmietol správnu žalobu ako oneskorene podanú podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP.

27. Pokiaľ sa sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti domáhal odpustenia zmeškania lehoty podľa § 122 CSP, kasačný súd zdôrazňuje, že aplikácia Civilného sporového poriadku na správne súdne konanie je v rozsahu danom § 25 SSP len subsidiárna, pričom uplatneniu § 122 CSP bráni výslovné ustanovenie § 181 ods. 4 SSP explicitne ustanovujúce nemožnosť odpustenia zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby. 28. K námietke sťažovateľa, že v súvislosti s podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného sa spoliehal na svojho právneho zástupcu, ktorý ju podal oneskorene a tento prípad je možné prirovnať k „živelnej pohrome“, kasačný súd uvádza, že ju považuje za nedôvodnú. Zo súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ bol v predmetnom konaní zastúpený právnym zástupcom advokátom Mgr. Ing. Petrom Holéczym. V spise sa taktiež nachádza plnomocenstvo zo dňa 20. mája 2020, na základe ktorého sťažovateľ splnomocnil právneho zástupcu v konaní pred súdom o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, vrátane spísania žaloby, prípadne aj kasačnej sťažnosti. Zo spisu taktiež vyplýva, že právny zástupca podal v mene sťažovateľa správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného dňa 21. mája 2020, t.j. 14 dní po lehote na podanie žaloby. Kasačný súd poukazuje na to, že advokát koná pri výkone advokácie v mene klienta a v medziach zákona podľa jeho pokynov. Advokát teda aj v rámci úkonu podania žaloby koná v mene toho, koho právne zastupuje. Z uvedeného dôvodu sa sťažovateľ nemôže dištancovať od právnych krokov, ktoré jeho právny zástupca urobil, resp. takéto dištancovanie nemá právny dopad na súdne konanie ako také. Sťažovateľ má však možnosť namietať postup advokáta. Podľa § 26 zákona 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Advokát sa môže zbaviť tejto zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Preskúmanie uvedených skutočností však nemôže byť predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci. 29. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že postup správneho súdu, ktorý napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcu ako oneskorene podanú bol zákonný a nebolo ním porušené žiadne procesné právo sťažovateľa, vrátane práva na súdnu ochranu. Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 30. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.