1Svk/3/2022

1. Dňa 31.5.2018 bola Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) doručená žaloba žalobkyne. Krajský súd uznesením č.k. 4Sa/14/2018-69 z 17.1.2019 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby a to na správne označenie druhu žaloby, náležité špecifikovanie žalobného návrhu, v prípade podania žaloby proti nečinnosti na preukázanie skutočnosti, že boli splnené podmienky pre podanie takejto žaloby spočívajúce v domáhaní sa nápravy prostredníctvom sťažnosti alebo podnetu prokuratúre a uvedenie ustanovení Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), o ktoré sa opiera uplatňovaný nárok.

3. Žalobkyňa sa ďalej vo vzťahu k žalobnému návrhu vo veci nezákonného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a nasl. SSP domáhala toho, aby krajský súd ako správny súd uložil žalovanému v 2./ rade v súčinnosti so žalovaným v 3./ rade povinnosť - zabezpečiť výmaz zapísanej ťarchy na LV č. XXXX, k.ú. M., zapísanej pod "C" por. č. 3 a 4, ktorá znie: „Zriaďuje sa vecné bremeno v zmysle § 31 zákona č. 143/1998 Zb. - spočívajúce v povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a.s., Na letisko 100, 058 98 Poprad, IČO: 35912651 zriaďovať oplotenia, aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovať, prevádzkovať letecké pozemné zariadenia a ich ochranné pásma a vstupovať v súvislosti so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení a oplotenia alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v GP č. 74/2015 podľa Z 4289/15 (C-KN p. č. 1908/30) - 96/16“,

4. Uznesením č.k. 4Sa/14/2018-189 z 29.4.2021 krajský súd zastavil konanie vo vzťahu k žalobcom v 2/ až 4/ rade, právnym nástupcom pôvodného žalobcu v 2/ rade Q.Á_ X.. 5. Uznesením č.k. 4Sa/14/2018-198 z 21.10.2021 krajský súd vo: - výroku I. konanie vo vzťahu k žalobe proti nečinnosti zastavil, - výroku II. odmietol žalobu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, - výroku III. zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade, - výroku IV. nepriznal právo na náhradu trov účastníkom konania.

II. Konanie na kasačnom súde

A) 7. Proti výrokom I., III. a IV. rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523440'&ucin-k-dni='30.12.9999'>SSP teda, že krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. V sťažnostnom bode k výroku I. sťažovateľka uviedla, že viackrát namietala u žalovaného jeho nečinnosť a na správny súd sa obrátila práve na základe výzvy žalovaného. V sťažnostnom bode k výroku III. sťažovateľka namietala, že územné konanie sa priamo týka žalovaného v 2/ rade a preto je nevyhnutné, aby bol účastníkom konania a teda zastavenie konania proti nemu bolo nedôvodné. B) 9. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril len žalovaný v 2/ rade, ktorý ju navrhol zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov.

III. Právny názor kasačného súdu

11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523438'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala sťažovateľka v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami. 12. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa môže žalobca domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní (§ 242 ods. 1 SSP). Žalobným návrhom sa pritom nemožno domáhať konkrétneho spôsobu rozhodnutia v administratívnom konaní (ako to chybne formulovala sťažovateľka ako žalobkyňa), ale žalobca

14. V predmetnej veci bolo dôvodom zamietnutia žaloby proti nečinnosti nesplnenie procesnej podmienky spočívajúcej v nevyčerpaní sťažnosti alebo podnetu na prokuratúru. V tejto procesnej podmienke sa prejavuje princíp subsidiarity správneho súdnictva spočívajúci v tom, že v zákonom taxatívne určených prípadoch sa možno na správny súd obrátiť až po vyčerpaní príslušných administratívnych postupov (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 66 a 1202 s.). Povahu takéhoto postupu má aj podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo podnetu na prokuratúru podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Nepostačuje teda akékoľvek predchádzajúce namietanie nečinnosti vo vzťahu k žalovanému orgánu verejnej správy, ale toto namietanie musí mať uvedenú kvalifikovanú podobu. 15.

Bez právnej relevancie je aj námietka sťažovateľky, že na podanie žaloby proti nečinnosti bola priamo vyzvaná žalovaným v 1/ rade. Jednak táto skutočnosť by nemala žiaden dopad na potrebu splnenia zákonnej procesnej podmienky spočívajúcej v neúspešnom vyčerpaní sťažnosti alebo podnetu na prokuratúru a zároveň zo strany sťažovateľky sa zjavne jednalo o nepochopenie odkazu na súd zrealizovaného žalovaným v 1/ rade v zmysle § 88a ods. 3 a § 137 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Súdnym konaním, ktoré má stavebný zákon na mysli v uvedených zákonných ustanoveniach, je totiž jednoznačne civilné sporové konanie [napr. na základe žaloby podľa § 137c Občianskeho zákonníka alebo žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku] a nie správne súdne konanie. 18.

Súčasne v konaní o žalobe proti nečinnosti zákon (§ 243 SSP) výslovne za jeho účastníkov označuje len žalobcu a žalovaného, prípadne do konania vstúpeného prokurátora, čo znamená, že sa vo vzťahu k tomuto konaniu neuplatní režim tzv. ďalších účastníkov konania, v rámci ktorého by postavenie účastníka správneho súdneho konania automaticky patrilo účastníkovi administratívneho konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. a) SSP. Zároveň nie je kasačnému súdu zrejmá ani procesná logika podania kasačnej sťažnosti proti výroku III. rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa vzťahoval na žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmietnutú vo výroku II. rozhodnutia krajského súdu, proti ktorému však sťažovateľka kasačnú sťažnosť nepodala. 19.

Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523461'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ako nedôvodnú zamietol. 21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s §