1Svk/3/2023

1. Žalobca podaním z 07. apríla 2021 požiadal žalovaného Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Prešov o ustanovenie advokáta vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 9CoD/4/2020, 9CoD/3/2021 z 28. januára 2021 v dedičskej veci po poručiteľke K. D., zomr. XX. S. XXXX. 2. Z dôvodu, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci nebola podaná na predpísanom tlačive a neobsahovala všetky potrebné doklady pre rozhodnutie vo veci, žalovaný rozhodnutím č. KaPO/8698/2021, ČRZ: 32644/2021 z 15.apríla 2021 prerušil správne konanie a vyzval žalobcu, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia odstránil nedostatky svojho podania a k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doplnil nasledujúce údaje a doklady:

ktoré žalobca uviedol vo svojej žiadosti, - uviedol, z akých konkrétnych dôvodov považuje rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoD/4/2020 zo dňa 28. januára 2021 za nesprávne (dovolacie dôvody), v akom rozsahu ho chce napadnúť dovolaním a čoho sa chce domáhať (dovolací návrh), - podklady k preukázaniu stavu materiálnej núdze.

2021. 5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predložených dokladov je zrejmé, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 9CoD/4/2020, 9CoD/3/2021 z 28. januára 2021 bolo výrokom I. odmietnuté odvolanie žiadateľa ako dediča proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej ako „OS Spišská Nová Ves“) sp. zn. 1D/123/2009-371 z 11. apríla 2018 a výrokom II. bolo uznesenie OS Spišská Nová Ves sp. zn.: 1D/123/2009-428 zo dňa 10. decembra 2018 zrušené a vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia predmetného uznesenia o pokračovaní v konaní vyplýva, že OS Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 1D/123/2009-278 z 19. februára 2015 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/389/2009.

O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.: 9CoD/4/2020, 9CoD/3/2021 z 28. januára 2021 tak, že výrokom I. odmietol odvolanie žalobcu proti uzneseniu OS Spišská Nová Ves pod sp. zn.: 1D/123/2009-371 zo dňa 11. apríla 2018, z dôvodu, že proti uzneseniu súdu o pokračovaní v súdnom konaní, po odpadnutí prekážky súdu brániacej v pokračovaní v konaní, v zmysle § 202 ods.3 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „OSP“) odvolanie nie je prípustné, keďže ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania. Odvolací súd preto odvolanie žalobcu odmietol v zmysle § 218 ods.1 písm. c) OSP.

9. V nadväznosti na uvedené skutočnosti následne žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný konštatoval zrejmú bezúspešnosť dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 9CoD/4/2020 zo dňa 28. januára 2021. Po právnom posúdení mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal existenciu podmienok na podanie dovolania proti predmetnému uzneseniu, predovšetkým tak nie je ani v hrubých znakoch splnená podmienka prípustnosti podľa § 420 a § 421 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), keďže prípadné dovolanie by napádalo rozhodnutie o odmietnutí odvolania, proti ktorému ani odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí odvolania tak nie je uznesením podľa § 420 a § 421 CSP, preto nie je splnená objektívna podmienka prípustnosti dovolania. Žalovaný zdôraznil, že jeho úlohou nie je podpora „súdnych sporov bez racionálneho základu“, t.j. zrejme bezúspešných, a bolo by preto v rozpore so zásadou hospodárnosti konania priznať žalobcovi právnu pomoc spočívajúcu v spracovaní a podaní neúčelného prostriedku nápravy. 10. Vo veci, s ktorou sa žalobca ako žiadateľ na žalovaného obrátil, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc podľa § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“). Nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný sa tak nezaoberal splnením ďalších podmienok.

11. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu a vrátenia veci na nové konanie a rozhodovanie a zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo vydané v piatok 28. mája 2021, štyri dni po doručení časti dokladov žalobcom. Pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní postačovali napokon doklady doručené žalobcom a doklady zadovážené vlastnou činnosťou žalovaného - rozhodujúce neboli odôvodnenia súdnych rozhodnutí, ale ich výroky, keďže od toho sa odvíjalo posúdenie podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, teda, či proti žalobcom určenému uzneseniu súdu je možné z procesného hľadiska podať dovolanie s vyhliadkou na aspoň čiastočný úspech. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v bode 4. správnej žaloby uviedol žalobné body, ale bez ich bližšieho odôvodnenia, napr. v čom má spočívať nesprávne posúdenie veci, v čom má spočívať rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom alebo k porušeniu ktorých konkrétnych ustanovení zákona malo v správnom konaní dôjsť. Žalovaný mal za to, že v konaní o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, dostatočne zistil vo veci skutočný stav, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom

15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“ po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a rozsudkom č. k. 6S/ 63/2021 - 40 z 19. mája 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu zamietol.

§ 4, § 6 ods. 1, § 6a a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. Jednou z daných právnych podmienok je teda aj preukázanie skutočností, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Centrum právnej pomoci, ako príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci sa musí otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu zaoberať, pretože bez splnenia podmienky, že nejde o „zrejmú bezúspešnosť sporu“, nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keby žiadateľ splnil ďalšie dve podmienky (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22. augusta 2012).

Správny súd bral na zreteľ, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.

2005 Z. z. a teda z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, pretože dovolanie proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné. 19. Správny súd poukázal na § 419 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Zároveň v ustanovení § 420 CSP a § 421 CSP sú taxatívne vymenované prípady, kedy je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, nie je takým rozhodnutím, proti ktorému by bolo prípustné dovolanie za podmienok uvedených ustanoveniach § 420 CSP a § 421 CSP. Keďže je v tomto prípade vylúčená prípustnosť dovolania proti žalobcom predloženému rozhodnutiu odvolacieho súdu, podľa správneho súdu žalovaný správne posúdil, že nie je splnená podmienka podľa § 6 ods.1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z., teda že v tomto prípade ide o zrejmú bezúspešnosť sporu (resp. ak by bolo podané dovolanie proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu, jeho výsledkom by bol neúspech žalobcu ako dovolateľa vzhľadom na charakter rozhodnutia, proti ktorému zákon dovolanie nepripúšťa). 20. Správny súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo zistené, aby žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, resp. si ho nesprávne z administratívneho spisu vyvodil. Žalovaný dostatočne zisťoval skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom splnenia podmienok pre priznanie/nepriznanie poskytovania právnej pomoci a skutkový stav aj správne vyhodnotil zo získaných podkladov, preto v tomto smere podľa správneho súdu niet čo žalovanému vytknúť. Taktiež z pripojeného administratívneho spisu nebolo zistené, že v konaní boli porušené také ustanovenia o konaní pred ním, ktoré by mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca ako žiadateľ bol riadne vyzvaný na doplnenie neúplného podania a taktiež bol poučený o následkoch jeho nedoplnenia ako aj o svojich procesných právach. A napokon správny súd nevzhliadol ani nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s ním má za to, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľné a je možné z neho jasne a zrozumiteľne zistiť, o čom a ako žalovaný rozhodol a prečo rozhodol práve tak.

21. Proti rozsudku správneho súdu č.k. 6S/63/2021 - 40 z 19. mája 2022 podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ taktiež žiadal, aby si Najvyšší správny súd Slovenskej republiky súd vyžiadal spisy vzťahujúce sa na právnu vec uvedenú v sťažnosti, ďalej žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za kasačnú sťažnosť a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov celého konania. 22. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti odkázal, že kasačná sťažnosť sa opiera o dôvody uplatnené v konaní pred správnym súdom. Sťažovateľ značnú časť svojej kasačnej sťažnosti venuje opisovaniu skutkových okolností, ktoré sa týkajú konania pred OS Spišská Nová Ves a Krajským súdom v Košiciach. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vyslovil názory a obvinenia na advokáta, notárku, sudcov a pracovníkov Centra právnej pomoci, resp. sťažovateľ uviedol svoje názory na fungovanie Centra právnej pomoci, Kancelárie Prešov. 23. Sťažovateľ namietal, že správny súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s obsahom správnej žaloby a neuviedol žiadny dôkaz o právoplatnom skončení veci sp. zn. 15C/389/2009 na Okresnom súde Košice I. Podľa sťažovateľa správny súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď žalobu zamietol. Sťažovateľ namietal nezákonné konanie žalovaného, ktorý z podkladov mal vyvodiť nesprávne závery, právnu normu žalovaný podľa sťažovateľa aplikoval na nezistený skutkový stav. 24. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 29. novembra 2022 uviedol, že považuje napadnutý rozsudok správneho súdu za správny a zákonný, jeho odôvodnenie je podľa žalovaného primerané, dostatočné a zrozumiteľné. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku ako i s jeho skutkovými a právnymi závermi. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 25. Sťažovateľ k vyjadreniu žalovaného podal repliku z 24. januára 2023, v ktorej uviedol, že žalovaný sa nevyjadril v súlade s § 450 ods. 3 SSP k obsahu kasačnej sťažnosti, ako mu bolo výzvou uložené. Sťažovateľ potvrdil, že na podanej kasačnej sťažnosti trvá. 26. Prejednávaná vec bola dňa 26. januára 2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

27. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023], preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

29. Spornou právnou otázkou, s ktorou sa kasačný súd v prejednávanej veci musel vysporiadať, bolo, či sťažovateľ splnil podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., konkrétne, či podanie dovolania proti výroku I. Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 9CoD/4/2020, 9CoD/3/2021 z 28. januára 2021, v rámci ktorého sa sťažovateľ dožadoval práva na poskytnutie právnej pomoci, nie je zrejme bezúspešné. Zrejmá bezúspešnosť konania bola v danom prípade žalovaným a správnym súdom ustálená na nemožnosti sťažovateľa dosiahnuť v súdnom konaní úspech z procesných dôvodov, pretože uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o pokračovaní v konaní nie je takým rozhodnutím, proti ktorému by bolo prípustné

31. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“) ako štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi.

33. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

35. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 36. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Za plne opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo či už zo skutkových tvrdení žiadateľa, bez potreby vykonávania dokazovania, nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napríklad v prípade zániku práva uplynutím času, dôkaznej núdze a podobne. Za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon č. 327/2005 Z. z. už vyššie citovaným ustanovením § 8 žalovanému zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku (§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

39. Správny súd poukázal na § 419 CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Zároveň v ustanovení § 420 CSP a § 421 CSP sú taxatívne vymenované prípady, kedy je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu dovolacieho súdu. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí za ďalších zákonom určených podmienok.

Keďže je v tomto prípade vylúčená prípustnosť dovolania proti sťažovateľom predloženému rozhodnutiu odvolacieho súdu, žalovaný a správny súd správne posúdili, že nie je splnená podmienka podľa § 6 ods.1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z., teda že v tomto prípade ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Správny súd správne a jasne naznačil, že ak by bolo podané dovolanie proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu, jeho výsledkom by bol neúspech sťažovateľa ako dovolateľa vzhľadom na charakter rozhodnutia, proti ktorému zákon dovolanie nepripúšťa.

Len jednoduchý nesúhlas sťažovateľa so závermi správneho súdu a opakovanie žalobných bodov týmto náležitostiam nezodpovedajú (pozri obsiahlejší rozbor v uzneseniach kasačného súdu sp. zn. 7 Sžsk 55/ 2020, 5 Sžk 18/2021, 4 Sžk 24/2021 a 6 Svk 17/2021). Z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ len všeobecne vyčíta správnemu súdu nesprávne právne posúdenie. Nijako však nereaguje na jeho konkrétne argumenty, a najmä na rozhodujúci argument pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to, že uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie nie je takým rozhodnutím, proti ktorému by bolo prípustné dovolanie za podmienok uvedených ustanoveniach § 420 CSP a § 421 CSP. Za daných okolností kasačný súd odkazuje na uvedené odôvodnenie správneho súdu, ktoré považuje za náležité a správne.

42. Kasačný súd k otázke skúmania zrejmej bezúspešnosti sporu poukazuje na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30. novembra 2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám.

Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je demonštratívne vymedzený

Pri posudzovaní schopnosti žiadateľa označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení nie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej, avšak musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na podporu

43. Vo svetle rozsudku kasačného súdu sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30. novembra 2017 konajúci kasačný súd má za to, že podanie dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o pokračovaní v konaní nie je prípustné, teda v danom prípade nastala právne relevantná okolnosť, ktorá odôvodňuje záver o zrejmej bezúspešnosti sťažovateľa v súdnom konaní, t.j. na strane sťažovateľa ako dovolateľa nutne dochádza k nemožnosti dosiahnuť úspech v konaní z procesných dôvodov.

Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.

V. Záver

33. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vo výroku za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. 34. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. júna 2024