1Svk/3/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:7021200166.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-7S/25/2021
- IČS
- 7021200166
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) R.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., proti žalovanému Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/964/2021, ČRZ: 7715/2021 zo dňa 29. januára 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/25/2021-48 zo dňa 30. marca 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/25/2021-48 zo dňa 30. marca 2023 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaPO/964/2021, ČRZ: 7715/2021 zo dňa 29. januára 2021 sa zrušujea vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovateľovi priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania na krajskom súde i kasačnom súde.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KaPO/964/2021, ČRZ: 7715/2021 zo dňa 29. januára 2021 podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci preskúmania zákonnosti správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 73705/2017 zo dňa 25.01.2017, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/8/2017. 2. V rozhodnutí uviedol, že žiadateľ nesplnil podmienku hodnoty sporu ako jednu z troch podmienok upravených v ustanovení § 6a ods. 1 v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z., pričom uviedol, že tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Hodnota sporu bola v tomto prípade 18,10 eur, pričom je nižšia ako hodnota minimálnej mzdy platná na rok 2017. 3. Ďalej sa žalovaný zaoberal tým, či je splnená u žiadateľa podmienka upravená v ustanovení §5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., avšak má za to, že preskúmanie rozhodnutia žalovaného a aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o vyrubení dane vo výške 18,10 eur nie je vecou osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti a to kvôli sume 18,10 eur, ktorú je žiadateľ schopný zaplatiť, a ktorá svojou výškou nie je spôsobilá spôsobiť vážnu ujmu na majetku, hoci žiadateľ môže mať opačný subjektívny pocit.
II. Konanie na krajskom súde
4. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 5. V odôvodnení poukázal na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 29.10.2015. Krajský súd v Bratislave uvedeným rozsudkom potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Hlohovec zo dňa 15.07.2014, ktorým navrhovateľovi v tomto konaní nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody Leopoldov o povinnosti navrhovateľa uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 eur. Odvolací súd hodnotil tento záver v tomto konaní o tom, že hodnota sporu, s ktorým sa naň žiadateľ spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci obrátil, neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ako správny. 6. Poukázal na to, že správny súd v obdobných veciach v minulých rokoch zastával právny názor, že hodnotu sporu v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, nie je možné vyčísliť v peniazoch. Išlo napríklad o rozsudok správneho súdu č. k. 8S/63/2017-48 zo dňa 18.10.2018, č. k. 8S/45/2018-43 zo dňa 21.02.2019 a v iných. Uvedený právny názor správny súd zaujal z dôvodu nejednotnosti rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Kým v rozsudku sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 Najvyšší súd SR posudzoval konanie o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého obsahom bolo finančné plnenie, ako spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, v inom rozsudku sp. zn. 6Sžo/70/2016 zo dňa 28.09. 2017 Najvyšší súd SR zaujal právny názor, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obsahom je finančné plnenie, nie je možné považovať za spor, ktorého hodnotu v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 327/2005 Z.z. možno vyčísliť v peniazoch. 7. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR v novších rozhodnutiach už kvalifikoval konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obsahom bolo uloženie peňažnej povinnosti, ako spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Ide napríklad o rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26. 06. 2019 a sp. zn. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05. 11. 2019. V rozsudku sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26. 06. 2019 Najvyšší súd SR uviedol:
„V zmysle vyššie uvedeného je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/ 2005 Z. z. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c) uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci, a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Zákon č. 327/2005 Z.z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“.
8. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa § 4 ods. 1 písm. a) je vo všeobecnosti pod pojem „spor“ možno rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebné posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z, a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c), t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch.
Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti v presne stanovenej výške. Iným prípadom v rámci správneho súdnictva, v ktorom by hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť v peniazoch, sú napr. konania podľa 4. časti S.s.p., t. j. konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánov verejnej správy a iné.“
9. Správny súd konštatoval, že s poukázaním na citované rozsudky Najvyššieho súdu SR je možno dospieť k záveru, že právny názor, podľa ktorého právnu vec správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 73705/2017 zo dňa 25.01.2017 je potrebné považovať za spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, čo je už ustáleným právnym názorom a reprezentuje súčasnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Preto v súlade s ust. § 139 ods. 2, prvá veta S.s.p. odkazuje súd na túto ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Správny súd nezistil dôvody pre odklon od ustálenej rozhodovacej praxe ohľadne právneho posúdenia konania v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti správneho orgánu ukladajúceho peňažné plnenie (§ 139 ods. 3 S.s.p.).
10. Vzhľadom na uvedené preto správny súd považuje za vecne správny právny názor žalovaného, podľa ktorého žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zák. č. 327/2005 Z. z. hodnota sporu bola v sume 18,10 EUR, t. j. v sume neprevyšujúcej v tom čase hodnotu minimálnej mzdy stanovenej nariadením vlády SR č. 280/2016 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017, ku dňu doručenia žiadosti, t.j. sumu 435,- eur. Správne teda žalovaný vyhodnotil, že poskytnutie právnej pomoci sa týka veci, ktorej hodnotu je možné vyčísliť v peniazoch.
Pretože žalobca nepreukázal splnenie už uvedenej zákonnej podmienky, nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších dvoch kumulatívnych zákonných podmienok pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 327/2005 Z.z.
11. Taktiež pokiaľ ide o nepriznanie pomoci žalobcovi podľa ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Súd má za to, že suma 18,10 eur nie je svojou výškou spôsobilá spôsobiť vážnu ujmu na majetku žiadateľa. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že žalobca opakovane podáva na súd žaloby s ktorými je spojené poštovné, ktorého hodnota podstatne prevyšuje sumu 18,10 eur, a preto ak je schopný zaplatiť takúto sumu poštovného za správne žaloby, tak potom nemôže mu suma 18,10 eur spôsobiť vážnu ujmu na jeho majetku.
12. Záverom súd považuje za potrebné ešte uviesť, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6S/71/2018 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného číslo 4N 6026/17-KaPO, ČRZ: 57579/2017 zo dňa 11.07.2017 z dôvodu, že žalovaný prekročil rozsah právomoci, keď ako keby v postavení všeobecného súdu vyhodnocoval žalobcom predložené listinné dôkazy na základe tohto vyhodnotenia dospel k záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 73705/2017 zo dňa 25.01.2017.
Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o vrátení veci späť žalovanému do administratívneho konania na nové konanie a rozhodnutie o žiadosti žalobcu zo dňa 05.04.2017. Vec teda nebola vrátená z dôvodu, že žalobca spĺňa všetky tri podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 písmeno c) zákona č. 327/2005 Z.z. ani z dôvodu, že spĺňa podmienku upravenú v ustanovení §5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., ale z dôvodu, že sám žalovaný vyhodnotil konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.: 8S/8/2017 ako zrejme bezúspešné.
13. Súd majúc za to, že právne posúdenie žalovaného bolo správne a súd v konaní nevzhliadol ani ďalšiu žalobnú námietku vznesenú žalobcom za takú, ktorá by privodila zrušenie napadnutého rozhodnutia - súd v konaní po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného mal za to, že tento si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania a rozhodnutie je zákonné a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a § 168 S.s.p. tak, že účastníkom súd nepriznal právo na náhradu trov konania.
III. Konanie na kasačnom súde
15. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Podľa jeho názoru konanie ako celok nevykazuje znaky spravodlivosti a zákonnosti. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov celého konania. 16. Sťažovateľ uviedol, že rozsudok krajského súdu míňa podstatu správneho súdnictva, kde je zákonne stanovená ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Vec sama, pre ktorú žalovaný nepriznal nárok na právnu pomoc, má pre žiadateľa a sťažovateľa zásadný a mimoriadny význam. 17. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 19. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný sťažovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. 20. Po preskúmaní veci kasačný súd uvádza, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte rozhodol dňa 30.januára 2024 pod sp. zn. 19SVs/3/2022 v právnej veci žalobcu Ing. B. proti žalovanému Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO 4N 21210/2017, ČRZ: 126917/2017 zo dňa 27.decembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/57/2018-69 zo dňa 10.septembra 2020, na základe postúpenia veci veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/13/2021 zo dňa 10.septembra 2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/57/2018-69 zo dňa 10.decembra 2020 zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. KaPO 4N 21210/2017, ČRZ: 126917/ 2017 zo dňa 27.decembra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 21. Veľký senát uzavrel, že na účely § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci je potrebné považovať predmet správneho súdneho konania (sporu) za taký, ktorého hodnotu nie je možné vyčísliť v peniazoch, a to aj v prípade, ak je predmetom správneho súdneho prieskumu rozhodnutie správneho orgánu ukladajúceho povinnosť zaplatiť určitú sumu. 22. Uvedené právne závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sa v plnom rozsahu vzťahujú i na prejedávaný prípad, preto kasačný súd v plnom rozsahu na ne odkazuje. 23. O trovách konania pred krajským i kasačným súdom bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v kasačnom konaní úspešnému sťažovateľovi bolo voči žalovanému priznané právo na úplnú náhradu doterajších trov. 24. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. januára 2025