1Svk/3/2025

1. Obec Horná Lehota, špeciálny stavebný úrad dňa 20.02.2023 pod číslom: OK-855/22 vo veci T. Ť.Ý., J. I. XXX - nariadenie odstránenia vjazdu a účelovej komunikácie - oznámením konania a upustenia od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania oznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o nariadení odstránenia „Vjazdu z pozemku KN-C p.č.:XXXX/XX a účelovej komunikácie z pozemku KN-C p.č.:XXXX/X“ k stavbe rekreačnej chaty s. č. XXX, postavenej na pozemku KN-C p.č.:XXXXX/X k. ú. V. I. a súčasne upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. 2. Obec Horná Lehota, špeciálny stavebný úrad rozhodnutím číslo: NOS-855/22 Ev. č.: 01/ 2023 dňa 23.03.2023 podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení ( ďalej len „stavebný zákon“) a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona nariadil T. Ť., bytom J. I. XXX v lehote 30 dní od nariadenia právoplatnosti tohto rozhodnutia odstránenie: „Vjazdu z časti pozemku KN-C p.č.:XXXX/XX a účelovej komunikácie z časti pozemku KN-C p.č.: XXXX/X“, ktoré vedú k stavbe rekreačnej chaty s. č. XXX, postavenej na pozemku KN-C p.č.:XXXX/Xvk. ú V. I.. 3. Okresný úrad Brezno, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal dňa 29.06.2023 rozhodnutie č. OU-BR-OCDPK-2023/007424-001, ktorým odvolanie T. Ť., J. I. XXX, XXX XX I. zamietol a potvrdil rozhodnutie o nariadení odstránenia vjazdu a účelovej komunikácie podľa § 3b ods. 1 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) vydané obcou Horná Lehota 99, 976 81 Podbrezová ako príslušného orgánu miestnej štátnej správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií podľa § 3 ods. 2 cestného zákona.

4. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 5S/ 38/2023-109 zo dňa 21.08.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. e) a d) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) rozhodnutie Okresného úradu Brezno, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BR-OCDPK-2023/007424-001 zo dňa 29.06. 2023 spolu s rozhodnutím Obce Horná Lehota č. NOS-855/22 zo dňa 23.03.2023 zrušil a vec vrátil obci Horná lehota na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania

Konanie vyústilo do vydania prvostupňového rozhodnutia nariaďujúceho žalobcovi odstránenie „Vjazdu z časti pozemku KN-C p. č. XXXX/XX a účelovej komunikácie z časti pozemku KN-C p. č. XXXX/ X“ vedúcich k stavbe rekreačnej chaty s. č. XXX postavenej na pozemku KN-C XXXX/X v

6. Ako ďalej uviedol správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že vlastníctvo k rekreačnej chate nadobudol v roku 2017 s tým, že k chate bol v tom čase a dávno predtým zabezpečený prístup, ktorý nie je stavbou cesty, nie je na jeho pozemku a ktorý on nevybudoval, pretože bol využívaný už od roku 1968 predchádzajúcim majiteľom. Namietal tak prioritne nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav veci, nakoľko špeciálny stavebný úrad a žalovaný vychádzali z toho, že ide o stavbu cesty a povinnosť jej odstránia prislúcha žalobcovi, ktorý ju vybudoval. Žalobca tiež namietal, že žalovaný ani špeciálny stavebný úrad neuviedli, na základe čoho má mať povinnosť odstrániť prejazd, z čoho plynie, že namietal aj nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

postavenie a právomoci štátnych orgánov neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak vytvára právnu istotu v tom, že žiaden orgán štátu nie je oprávnený svojvoľne rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom.

Podľa ods. 2 odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b/ nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3. Podľa § 88a ods. 1, 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.

9. Ako ďalej dôvodil správny súd konanie o dodatočnom povolení stavby a následne konanie o odstránení stavby začal špeciálny stavebný úrad z vlastného podnetu (z úradnej povinnosti), tzn. bremeno preukázania skutočností odôvodňujúcich začatie tohto konania prameniacich zo zmienenej právnej úpravy znáša on, pričom je vylúčené, aby toto konanie začal v prípade, ak splnenie zákonných podmienok jeho začatia spoľahlivo neosvedčí (bráni tomu práve čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Preukázanie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, podľa špeciálnym stavebným úradom uplatneného ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, je na stavebníkovi, ktorý na to musí predložiť potrebné doklady, avšak toto bremeno ho zaťažuje len vtedy, ak boli splnené podmienky na začatie konania o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránení stavby, tzn., ak bolo nepochybne zistené, že ide o stavbu, ktorú postavil konkrétny stavebník (v tomto prípade žalobca) bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Špeciálny stavebný úrad by teda bol oprávnený začať konanie dodatočnom povolení stavby a konanie o odstránení stavby (ktoré v danom

10. Podľa názoru správneho súdu špeciálny stavebný úrad ako skutkový podklad prvostupňového rozhodnutia zjavne použil najmä úkon označený ako „odstúpenie“ z 18.07.2022, ktorý je súčasťou administratívneho spisu pod č.l. 1. Orgán štátneho stavebného

11. Následne správny súd uviedol, že žalobca vo „Vyjadrení k oznámeniu konania o dodatočnom povolení stavby“ z 11.01.2023 zrozumiteľne uviedol, že nebol realizátorom vjazdu, nie je vlastníkom pozemkov, po ktorých vedie prístup k stavbe chaty a tiež to, že orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že predmetný vjazd nie je stavbou, čo znamená, že špeciálny stavebný úrad nie je kompetentný vo veci konať. Priložene predložil rozsudok

od 60tych až 80tych rokov minulého storočia po súčasnosť. Z obhliadky na mieste samom okresný súd zistil, že k rekreačnej chate vo vlastníctve žalobcu vedie aktuálne jediná prístupová cesta, ktorá sčasti prechádza cez pozemok vo vlastníctve žalovanej (ďalšieho účastníka).

12. Ako ďalej uviedol správny súd špeciálny stavebný úrad na vyjadrenie žalobcu reagoval úkonom z 20.01.2023, ktorým žalobcovi bez ďalšieho oznámil, že bude konať v zmysle výzvy z 23.11.2022 (výzva na podanie žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie stavby), dňa 20.02.2023 vydal oznámenie o začatí konania o odstránení stavby s upustením od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania a dňa 23.03.2023 vydal prvostupňové rozhodnutie o

13. K odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca, okrem zápisnice Okresného súdu Brezno o obhliadke a fotodokumentácie (vzťahujúce sa k rozsudku sp. zn. 2C/12/2020-562 zo dňa 11.03.2022), predložil aj v predchádzajúcom jeho vyjadrení zmienené „Oznámenie o výsledku z miestneho zisťovania pri výkone ŠSD“ z 27.11.2020, ktoré vykonala N.. X. Š. - poverená starostom obce Horná Lehota. Z tohto oznámenia vyplýva, že v danom území bol zistený vjazd z účelovej miestnej komunikácie vo vlastníctve obce Horná Lehota a ďalej vyjazdené koľaje od motorových vozidiel vysypané nespevneným štrkom, bez asfaltových úprav a bez spevnených podkladových vrstiev. V časti „Vyhodnotenie miestneho zisťovania ŠSD“ je uvedené, že predmetnú komunikáciu je možné definovať ako poľnú cestu nespevnenú, ktorá umožňuje prístup k existujúcej rekreačnej chate, pričom je očividné, že táto komunikácia bola existujúca už predtým ako ju kúpil súčasný vlastník - žalobca, nakoľko okolitý terén by s najväčšou pravdepodobnosťou iný prístup nedovoľoval, čomu svedčí aj existujúce oplotenie.

cesta k chate vo vlastníctve žalobcu existuje a na tento účel sa využíva už desaťročia, pričom ide len o ujazdený povrch miestami vysypaný štrkom, nie stavbu cesty. Bolo zjavným pochybením, že na tieto podklady v konaní neprihliadol žiadny z konajúcich orgánov oboch inštancií.

Tiež možno uzavrieť, že nič nenasvedčuje tomu, že ide o stavbu cesty, nakoľko existencia cestného telesa umiestneného na zemskom povrchu v dotknutom území jednoducho nebola ani len konštatovaná. Naopak orgán štátneho stavebného dohľadu v stanovisku z 27.11.2020 výslovne uzavrel, že o stavbu cesty nejde.

Hoci výsledky opakovane vykonaného štátneho stavebného dohľadu (ktoré tvoria základ skutkového stavu) boli na účely voľby ďalšieho procesného postupu zákonným podkladom, pre vzájomne protirečiaci a nedostačujúci obsah neposkytovali špeciálnemu stavebnému úradu relevantný podklad na to, aby mohol bez ďalšieho dospieť k záveru o splnení všetkých podmienok pre prijatie kategorického záveru o odstránení vjazdu a prístupovej cesty (viď bod 23. tohto rozsudku), ktorý má nepriaznivý dopad na subjektívne práva žalobcu, nakoľko práve jemu ukladá povinnosť jej odstránenia.

Relevantné skutočnosti, ktorými sa žalobca v konaní bránil, resp. ktoré boli špeciálnemu stavebnému úradu z jeho úradnej činnosti známe, pri hodnotení všetkých dôkazov samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach nezohľadnil, na základe čoho nemohol dospieť k správnym a úplným skutkovým zisteniam, nakoľko išlo o skutočnosti, ktoré mali na výsledok hodnotenia tak zásadný vplyv, že pokiaľ by ich konajúce orgány neprehliadali, mohli dospieť k diametrálne odlišným skutkovým záverom (zodpovedajúcim objektívnej realite a pravidlám logického uvažovania).

Pokiaľ tak prvostupňový orgán ani žalovaný neurobili, rezignovali tým na zákonnú požiadavku spoľahlivo a úplne zisteného skutočného stavu veci pre vydanie rozhodnutia podľa § 46 Správneho poriadku. Takýto záver je možné prijať aj napriek nepreskúmateľnému obsahu preskúmavaných rozhodnutí, z obsahu ktorých je však zrejmé, že spôsob prístupu k rekreačnej chate žalobcu konajúce orgány klasifikovali ako stavbu - vjazd a účelovú komunikáciu, ktorej odstránenie uložili priamo žalobcovi, a to na základe podkladov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu a s ktorými sa správny súd oboznámil.

Nebolo totiž bez pochybností zistené, či ide o stavbu, či túto „stavbu“, ktorá v časti určenej na odstránenie nie je umiestnená na pozemku v jeho vlastníctve (a nebol zabezpečený ani iný podklad k vlastníctvu „stavby“ cesty žalobcom), vybudoval žalobca. Postupom a rozhodnutiami konajúcich orgánov verejnej správy oboch stupňov pri uložení povinnosti odstrániť „stavbu“ vjazdu a účelovej komunikácie žalobcovi tak došlo k ujme na jeho právach, na základe čoho mu bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu jeho subjektívnych práv v oblasti verejnej správy.

e/ stavebného zákona, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto v určenej lehote nevykoná rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prevzal úplný výrok a časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a doplnil, že hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom bol povinný v súlade s § 32 Správneho poriadku dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Preskúmal podané odvolanie a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci na tunajší úrad, či bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov žalovaný ako druhostupňový odvolací orgán podľa § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

21. Taktiež podľa názoru správneho súdu žalobca dôvodne namietal aj to, že nie je presne identifikované, o aký vjazd, stavbu a účelovú komunikáciu ide, pretože z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, kde presne v dotknutom území vymedzenom len podľa parcelných čísiel pozemkov sa má vjazd a prístupová komunikácia nachádzať. Z právneho hľadiska tiež nie je zrejmé, ako mala byť táto cesta klasifikovaná, nakoľko podľa cestného zákona (zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení platnom a účinnom od 01.01.2023) nemožno uvažovať o miestnej ani účelovej komunikácii, nakoľko zákon v tomto znení pozná len miestnu alebo účelovú cestu. Rozhodnutia sú preto aj z tohto dôvodu nezrozumiteľné.

rozhodnutie. Vzhľadom na to, že žalovaný v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie bez výhrad potvrdil a odvolanie žalobcu bez relevantného odôvodnenia zamietol, zaťažil napadnuté rozhodnutie rovnakou vadou nezákonnosti. 23. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP pre nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Rozhodnutie, ktoré vydá bude obsahovať vyčerpávajúce odôvodnenie. 24. Námietky ďalších účastníkov uvedené vo vyjadrení k správnej žalobe nemali vplyv na uvedené nedostatky v zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu. Správna žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou, ktorá bola zastúpená advokátom. Správna žaloba bola v súlade s jej obsahom posúdená tak, že spĺňala všetky zákonné náležitosti, takže nebolo prekážky ďalšieho postupu správneho súdu, nakoľko žalobné námietky boli správnemu súdu zrozumiteľné. K (ne)zrozumiteľnosti preskúmavaných rozhodnutí postačuje odkaz na predchádzajúce body tohto rozsudku s tým, že v nich nebol vymedzený žiadny skutok, ale právna povinnosť odstrániť stavbu, keďže nešlo o rozhodnutia sankčnej povahy. Na tvrdenie ďalších účastníkov, že nelegálnosť príjazdovej cesty preukazuje aj geometrický plán možno reagovať len tak, že geometrický plán je len technickým podkladom právnych úkonov alebo rozhodnutí a sám o sebe nemá žiadne právne účinky. Navyše, pokiaľ nie je preukázané, že ide o stavbu cesty, nie je dôvod polemizovať o tom,

vydané. Pokiaľ mali ďalší účastníci na mysli tzv. iné právo k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona z titulu vecného bremena zriadeného v prospech práva prechodu žalobcu, ide o právo oprávňujúce osobu oprávnenú z vecného bremena na určité úkony, ktoré však samo o sebe - bez ďalšieho nemá za následok „automatickú“ právnu zodpovednosť za všetko, čo sa na dotknutom úseku pozemku zaťaženom vecným bremenom udeje.

nezrozumiteľné. Správny súd nie je oprávnený ich konkretizovať, spresňovať, vykladať ani prispôsobovať obsahu preskúmavaných rozhodnutí alebo obsahu spisu. Ďalší účastníci za kľúčové pre rozhodnutie a posúdenie veci považovali rozpor s územným plánom (nezákonnosť stavby nebola v preskúmavaných rozhodnutiach odôvodnená nesúladom s územným plánom) a ust. § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z,.z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré zakazuje prejazd cez pozemky v druhom stupni ochrany, pričom súd (nie je uvedené aký, zrejme OS Brezno v rozsudku, ktorým zriadil vecné bremeno) ignoroval gramatický obsah pojmu „vjazd“, ktorý je diametrálne odlišný od gramatického významu slova „prejazd“.

Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania (princíp subsidiarity správneho súdnictva vyžaduje prerokovanie a právoplatné rozhodnutie veci príslušným orgánom verejnej správy s využitím prípustného riadneho opravného prostriedku). Ďalšie tvrdenia ďalších účastníkov konania majú povahu ich názorov a polemík vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré však nemajú žiadny dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 25. Žalobca v podanej správnej žalobe navrhol zrušiť aj oznámenie o začatí konania o nariadení odstránení stavby č. OK-855/22 zo dňa 20.02.2023. Tento úkon však nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nezakladá ani neukladá žalobcovi žiadne práva alebo povinnosti, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na

Oznámenie o začatí konania nemožno považovať za rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a/ alebo b/ SSP, iba ktoré podliehajú preskúmaniu zákonnosti na základe všeobecnej správnej žaloby (§ 6 ods. 1, 2 písm. a/ SSP), ktorá bola podaná žalobcom.

súdny úradník. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, keďže im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.

27. Proti rozsudku správneho súdu podali ďalší účastníci (sťažovatelia) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, t. j. že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Pokiaľ sa jedná o sťažnostný bod v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP, sťažovatelia po analýze rozsudku majú za to, že Správny súd v Banskej Bystrici zjavne nepreskúmateľne a nedostatočne odôvodnil rozsudok a tým došlo k naplneniu citovaného ustanovenia zákona. Uviedli, že odôvodnenie rozsudku je zmätočné, správny súd skákal „od buka do buka“ - odôvodnenie rozsudku nemá stanovenú logickú postupnosť, ale skáče z jednej témy do druhej a to bez toho, aby uvedené bolo zo strany správneho súdu logicky prepojené. Sťažovatelia tak nevedia objektívne posúdiť, prečo správny súd rozhodol tak, ako rozhodol a zároveň nevedia z odôvodnenia rozsudku zistiť, v čom bola argumentácia žalovaného a ďalších účastníkov prednesená v písomných podaniach nesprávna a neaplikovateľná.

je preto zmätočný a neúplný, a teda nepreskúmateľný. Uvedené nepochybne zakladá vadu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti. 33. Následne sťažovatelia poukázali na bod 24. odôvodnenia rozsudku - „špeciálny stavebný úrad ako skutkový podklad prvostupňového rozhodnutia zjavne použil najmä úkon označený ako „odstúpenie“ z 18. 07. 2022, ktorý je súčasťou administratívneho spisu pod č. l. 1.

34. Sťažovatelia ďalej uviedli, že správny súd v napadnutom rozsudku ignoroval, že začatiu konania o odstránení stavby č. NOS-855/22 predchádzalo vykonanie štátneho odborného dozoru, a to dňa 31.05.2022, čo dokumentuje zápisnica z jeho výkonu, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, pričom vykonaním dozoru bolo jednoznačne zistené, že na pozemku KN-C parc. č. XXXX/X je prevedená šírková úprava (násyp na koľaje vozidiel), z pozemku XXXX/X (miestna komunikácia) je prevedené pripojenie zo zmiešanej zeminy so štrkom na pozemok parc. č. XXXX/XX. Z výkonu štátneho odborného dozoru bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Uvedená zápisnica z miestneho šetrenia bola zaslaná na vyjadrenie aj žalobcovi a ďalším účastníkom s tým, aby sa k predmetnému vyjadrili, pričom pokiaľ sa nevyjadria, bude sa mať za to, že súhlasia so zisteným skutkovým stavom. Nie je preto pravdivé tvrdenie správneho súdu, že špeciálny stavebný úrad vychádzal výlučne a len z oznámenia, ale mal k dispozícii relevantné podklady z miestneho šetrenia vrátane fotodokumentácie, vyjadrenia jednotlivých subjektov a dotknutých účastníkov a následne z nich aj vychádzal pri vydaní rozhodnutia.

Je zrejmé, že všetky dôkazy, ktoré sú založené v administratívnom spise sú hodnotené len v prospech žalobcu a nie objektívne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a s povinnosťou zistiť skutkový stav veci. Pokiaľ sa súd len domnieva a nevychádza zo skutočne zisteného stavu je jeho rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné. Rozhodnutie správneho súdu nesmie v odôvodnení pracovať s dohadmi a domnienkami - týmto nenapĺňa právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Až po realizácii úprav, ktoré umožnili prejazd motorových vozidiel, pričom toto realizoval žalobca, čo sám potvrdil, možno považovať za vybudovanie cesty. Pokiaľ správny súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Brezno, z jeho obsahu je zrejmé, že žalobca bol vlastníkom stavby od roku 2017, pričom v tom čase sa tu relevantný štrkový násyp nenachádzal.

36. Podľa názoru sťažovateľov postup špeciálneho stavebného úradu nemožno za žiadnych okolností hodnotiť ako arbitrárny, keď ďalšie miestne šetrenie prípadne nariadenie pojednávania by neviedli k zisteniu žiadnych nových skutočností, keď administratívny spis bol rozsiahly a jeho obsahom boli všetky relevantné podklady, ktoré vytvorili pevný základ pre vydanie rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu. Ďalšie miestne zisťovanie by bolo

Súd absolútne kapituloval na svoju povinnosť vysporiadať sa so zápisnicou z vykonania štátneho stavebného dozoru z mája 2022 a záverov, ktoré obsahuje, pričom pristúpil len selektívne k akcentovaniu na závery formulované z vykonania štátneho stavebného dohľadu v novembri 2020.

39. Podľa názoru sťažovateľov neobstoja závery správneho súdu, že správne orgány postupovali arbitrárne, v rozpore so záujmami žalobcu, resp. by ho svojim postupom ukrátili na jeho právach, keď dodržanie postupu uvedeného v ustanovení § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona vyplýva z obsahu administratívneho spisu.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

41. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 42. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 26. novembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

44. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

45. Sťažovatelia ako dôvod kasačnej sťažnosti vymedzili ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V kasačnej sťažnosti uviedli, že nesúhlasia so závermi rozsudku a považujú ich za nesprávne, nepreskúmateľné a v rozpore s platným právnym stavom. Podľa ich názoru rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené a tým došlo k naplneniu citovaného ustanovenia zákona.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

konania. 48. Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku je jednoznačne zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.

50. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec.

52. V kasačnej sťažnosti sťažovatelia namietali odôvodnenie rozsudku správneho súdu uvedené v bode 19., v ktorom správny súd uviedol, že „preskúmaním veci správny súd z administratívneho spisu zistil, že na základe oznámenia orgánu štátneho stavebného dohľadu, špeciálny stavebný úrad začal z vlastného podnetu najskôr konanie o dodatočnom stavebnom povolení „vjazd účelovej komunikácie“ a v dôsledku nepodania žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie stavby následne začal konanie o odstránenie stavby, pričom upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.“ V tejto súvislosti poukázali na to, že z obsahu vlastného spisového materiálu, ktorý si pripojil správny súd v čase svojho rozhodovania, a to predovšetkým z predkladacej správy k odvolaniu zo dňa 19.05.2023 je zrejmé, že žalovaný začal konať vo veci síce z úradnej moci (čo zákon nevylučuje), ale na základe oznámenia prokurátora č. Pd 106/22/6603-05, a teda záver o okolnostiach začatia konania je preto zmätočný a neúplný, a teda nepreskúmateľný. Uvedené nepochybne zakladá vadu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti.

V uvedenej právnej veci z hľadiska posúdenia zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozsudku je úplne nepodstatné na základe akých okolností došlo k začatia konania. Odôvodnenie súdu, že špeciálny stavebný úrad začal konanie na základe oznámenia štátneho stavebného dohľadu nespôsobuje nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia. Podstatné v danej veci je, že špeciálny stavebný úrad začal z vlastného podnetu konanie najskôr o dodatočnom povolení stavby „vjazd a účelová komunikácia“ a v dôsledku nepodania žiadosti o dodatočné povolenie stavby následne začal konanie o odstránení stavby, pričom upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Konanie vyústilo do vydania prvostupňového rozhodnutia nariaďujúceho žalobcovi odstránenie „Vjazdu z časti pozemku KN-C p. č. XXX/XX a účelovej komunikácie z časti pozemku KN-C p. č. XXXX/X“ vedúcich k stavbe rekreačnej chaty s. č. XXX postavenej na pozemku KN-C p. č. XXXX/Xvk. ú V. I., a pre odstránenie určujúce špecifické podmienky, ktoré je predmetom preskúmania zo strany správneho súdu.

alebo v rozpore s ním, stavbu cesty vybudoval konkrétny stavebník) pre začatie konania o dodatočnom povolení stavby alebo konania o odstránení stavby, ktoré majú práve vzhľadom na zmienenú ústavnú garanciu hraníc uplatňovania verejnej moci, pre začatie toho konania povahu conditio sine qua non.“

56. V tejto súvislosti kasačný uvádza, že sťažovatelia nijaký spôsobom neozrejmili svoje úvahy, prečo považujú argumentáciu správneho súdu uvedenú v odôvodnení rozsudku len za domnienky. Podľa názoru kasačného súdu správny súd dôvodil tým, že úkon označený ako „odstúpenie“ z 18.07.2022 neobsahuje žiadne relevantné informácie preukazujúce naplnenie troch požiadaviek a to, že jednoznačne ide o stavbu, stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, stavbu cesty vybudoval konkrétny stavebník.

Sťažovatelia uviedli že súd opakovane ignoroval rozhodujúce skutočnosti a v odôvodnení rozsudku sa s nimi nevysporiadal. 59. Podľa názoru kasačného súdu správny súd správne vyhodnotil postup prvostupňového orgánu, ktorý rozhodoval v konaní o dodatočnom povolení stavby a tým aj o odstránení stavby, keď konštatoval, že nepostupoval zákonným spôsobom. Prvostupňový správny orgán začatím konania o dodatočnom povolení stavby (a tým aj naň nadväzujúcim následným začatím konania o odstránení stavby) nepostupoval zákonným spôsobom, ktorý zákon predpokladá v ust. § 88 ods. 1 písm. b), ods. 2 a v ust. § 88 ods. 1, 2 stavebného zákona, čím nerešpektoval zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob konania a rozhodovania orgánov štátnej moci vyplývajúci z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

S uvedeným sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje. 61. Správny súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Správny súd v rozhodnutí zopakoval aké boli predložené dôkazy, opätovne zhodnotil skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania a pri svojom právnom závere podrobne a presvedčivo odôvodnil z čoho vychádzal. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami účastníkov konania.

V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší správny súd osvojil záver, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie a kasačnú sťažnosť bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú.

Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.