1Svk/3/2026

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalší účastníkom 1/ a 2/ sa priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov kasačného konania v plnej výške.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. Stavebný úrad listom zo dňa 19.02.2013 oznámil všetkým účastníkom konania začatie kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby a nariadil termín ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 15.03.2013.

stanoviská Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej „HaZU“) a Krajského pamiatkového úradu (ďalej „KPU“). Za účelom predloženia vyžiadaných dokladov a vyjadrení bola stavebníkovi doručená výzva zo dňa 28.03.2013 a kolaudačné konanie bolo prerušené až do času doplnenia požadovaných dokladov, o čom boli účastníci konania a dotknuté orgány upovedomené.

S09 a S14. 5. Rozhodnutím č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013 starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto rozhodol o námietkach predpojatosti vznesených účastníkmi konania voči zamestnancovi stavebného úradu tak, že podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) nevylúčil dotknutého zamestnanca z prejednávania a rozhodovania vo veci.

20.05.2013, d) RUVZ č. HŽP/6974/2013 zo dňa 24.04.2013. 7. Listom zo dňa 02.12.2013 stavebný úrad účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámil pokračovanie kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby.

Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané aj v rozsahu zmien: - 5.01 Schodisko - dva vyrovnávacie stupne do haly sa zrušili a pričlenili sa do schodiska, - 5.06 Hala - zmena otvárania na 2 ks. okenných výplní smerom na balkón, namiesto otočných dverí budú dvere posuvné, - 5.07 Očistný priestor - dvere na vstupe do miestnosti sa zrušili, miestnosť sa zmenšila a celý priestor sa dispozične upravil, čím vznikli dve nové miestnosti 5.15 a 5.16, - 5.08. Sauna - miestnosť sa zmenšila, - 5.09 Pracovňa - vstupné dvere sa zmenili z posuvných na otočné, - 5.12 Technológia - miestnosť sa zmenšila, otočili sa vstupné dvere, - 5.13 Terasa - menšia výmera, zmena tvaru zábradlia, doplnenie zábradlia po celom obvode, z dôvodu prístupu osôb cez terasu na streche objektu a zmena povrchovej úpravy terasy tehlovým obkladom, zníženie výškovej úrovne atiky o 120 mm na úroveň 174,03 m. n. m., - 5.14 Balkón - nové označenie jestvujúceho priestoru kvôli zadefinovaniu povrchovej úpravy, - 5.15 Parná sauna - nová miestnosť vytvorená v rámci miestnosti č. 5.07, - 5.16 Chodba - nová miestnosť vytvorená v rámci miestnosti č. 5.07.

Rovnako tak stavebný orgán vyhovel žiadosti účastníkov konania o obmedzenie užívania nepochôdznej časti strechy zo strany objektu D. XX. Námietkami týkajúcimi sa účastníkmi tvrdenej predpojatosti zamestnanca stavebného úradu, ktoré boli v plnom rozsahu vyhodnotené v rozhodnutí č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013 sa stavebný úrad nezaoberal a ostatným námietkam vzneseným účastníkmi konania nevyhovel.

Dňa 21.06.2013 bol spisový materiál vrátený stavebnému úradu s odpoveďou nadriadeného správneho orgánu č. A/2013/1367/ZAV zo dňa 14.06.2013 o tom, že podnetu po jeho preskúmaní nevyhovel a stavebné povolenie ponechal v platnosti. 11. Žalobcovia ako účastníci kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby namietali postup stavebného úradu pri oznámení začatia spojeného konania, keďže stavebník k podanému návrhu nepripojil všetky potrebné podklady a stavebný úrad tak mal najskôr stavebníka vyzvať na ich doplnenie, a až po prípadnom doplnení oznámiť začatie konania, prípadne konanie zastaviť. V tejto súvislosti stavebný úrad v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že predmetom administratívneho konania bol návrh na kolaudáciu dokončenej stavby spojený so zmenami realizovanými oproti pôvodne vydanému stavebnému povoleniu. Stavebný úrad okrem relevantných ustanovení stavebného zákona týkajúcich sa kolaudácie stavieb vychádzal aj z § 17 a 18 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z. (ďalej „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“).

Keďže na základe predložených zmien stavebný úrad vyhodnotil, že skutočné zrealizovanie stavby sa podstatne neodlišuje od overenej projektovej dokumentácie, v zmysle § 81 ods. 4 stavebného zákona spojil kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby. Následne v priebehu konania, s ohľadom

Na ústnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2013 bola účastníkom konania určená lehota 15 dní na nahliadnutie do spisovej dokumentácie, ktorá bola do toho času súčasťou administratívneho spisu. Po prerušení a následnom pokračovaní v konaní boli účastníci konania oboznámení o možnosti uplatnenia práva nahliadnuť do doplnených podkladov rozhodnutia a zároveň boli poučení o možnosti uplatniť námietky či pripomienky. 13. Žalobcovia v rámci administratívneho konania namietali nemožnosť vedenia konania podľa § 68 stavebného zákona v situácii, keď boli zmeny na stavbe v čase začatia konania

Posúdenie, či sa jedná o podstatnú alebo nepodstatnú zmenu skutočného vyhotovenia stavby je pritom na posúdení stavebného úradu, ktorý však vychádza z § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. 14. Ako nedôvodné vyhodnotil stavebný úrad námietky účastníkov konania ohľadne rozporu stavby s podmienkami územného rozhodnutia, stavebného povolenia a s overenou dokumentáciou, kedy bolo primárne namietané osadenie oceľového zábradlia na terase v rozpore so svetlotechnickými normami a predpismi s následkom zhoršenia svetelných pomerov susednej stavby. Pri hodnotení zmien skutočného vyhotovenia stavby vyzval stavebný úrad stavebníka na doplnenie dokumentácie potrebnej pre riadne posúdenie uskutočnených zmien z hľadiska vplyvu na užívanie susedných pozemkov a stavieb, následkom čoho bol stavebníkom predložený (okrem iného) výškopisný plán stavby vypracovaný B.. R. a svetlotechnický posudok vypracovaný B.. B., D..

v zmysle ktorého osadenie zábradlia na zrealizovanú zníženú atiku neovplyvní pôvodný stav distribúcie denného osvetlenia susednej stavby. Na základe námietok niektorých účastníkov konania požiadal stavebný úrad o stanovisko RUVZ, ktorý v reakcii zo dňa 24.04.2013 uviedol, že po preskúmaní dotknutého posudku s jeho závermi súhlasí. RUVZ ďalej uviedol, že v prípade rekonštrukcie resp. opravy stavby tak, ako je tomu aj v prejednávanom prípade, je možné časti pôvodnej stavby nahradiť novými až do výšky pôvodného ekvivalentného uhla tienenia.

15. Námietky účastníkov konania smerovali aj voči spôsobu vedenia spojeného kolaudačného konania. K vedeniu ústneho pojednávania konaného dňa 15.03.2013 v suteréne bytového domu a nie priamo v dotknutej stavbe (byte) stavebný úrad uviedol, že zástupca stavebníka pred dňom nariadeného ústneho pojednávania a miestneho zisťovania stavebnému úradu telefonicky tlmočil nesúhlas so vstupom účastníkov konania do dotknutej stavby. Vzhľadom na stav, kedy

Poverený zamestnanec stavebného úradu sa dňa 14.03.2013 o 10.15 hod. zúčastnil ohliadky miesta stavby, o čom bol vykonaný záznam v následne vyhotovenom protokole zo dňa 15.03.2013. Za účelom realizácie úkonov v konaní stavebný úrad zabezpečil na termín ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním náhradný priestor, kde bolo prítomným účastníkom konania a zástupcom dotknutých orgánov umožnené nahliadať do podkladov rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a prípadne vzniesť námietky či pripomienky. Splnomocnený zástupca stavebníka na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním dňa 15.03.2013 sprístupnil dotknutú stavbu výhradne prítomným zástupcom dotknutých orgánov a tvrdenie účastníkov konania, že iným účastníkom konania bol vstup na dotknutú stavbu povolený, sa podľa stavebného úradu nezakladá na pravde. V daných súvislostiach venoval stavebný úrad časť odôvodnenia úvahám týkajúcim sa výkladu a realizácii § 38 správneho poriadku vzhľadom na ústavou garantované právo na nedotknuteľnosť obydlia. Poukázal aj na stav, kedy bol následne stavebník vyzvaný

16. Stavebný úrad dospel k záveru, že zmeny reálneho uskutočnenia stavby v porovnaní s odsúhlasenou projektovou dokumentáciou je možné považovať za zmeny nepodstatné, pre ktoré sa nevyžadovalo vedenie osobitného konania o zmene stavby pred jej dokončením. Vplyv osadeného zábradlia bolo v konaní možné posúdiť na podklade predložených odborných stanovísk a zameraní, ktoré tvorili súčasť predloženého spisového materiálu a ku ktorým sa mohli účastníci a dotknuté orgány počas konania vyjadriť. Vo vzťahu k susednej stavbe D. XX stavebný úrad konštatoval, že vstupom účastníkov konania do dotknutej stavby a uskutočnením obhliadky nebolo možné získať iné informácie alebo podklady, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k posúdeniu vplyvu kolaudovanej stavby na susedný objekt. Zábradlie bolo viditeľné voľným okom z okien susednej stavby a vplyv na zatienenie bolo možné vyhodnotiť iba na podklade meraní a posudkov, nie ohliadkou miesta. Svoj postup v konaní zároveň stavebný úrad zvolil vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, pričom mal preukázané, že takýmto postupom nebol žiaden účastník zbavený možnosti účinne hájiť svoje práva.

18. K námietkam uplatneným v konaní p. G. ako zástupcom niektorých vlastníkov bytov a nebytových priestorov stavebný úrad uviedol, že namietané podmienky boli v priebehu konania zo strany stavebníka splnené. 19. Súhrnom uvedeného dospel stavebný úrad k záveru, že v konaní neboli zistené dôvody, ktoré by boli prekážkou pre povolenie užívania dotknutej stavby vrátane vykonaných zmien a bolo tak vydané kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania stavby.

21. Pôvodný žalovaný v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia odkazoval (prípadne aj priamo citoval) na relevantné časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, keďže odvolacie námietky v značnej časti korešpondovali s námietkami, ktoré odvolatelia produkovali už v priebehu prvostupňového spojeného kolaudačného konania. Po oboznámení sa s odvolacou argumentáciou účastníkov konania dospel k záveru, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych či procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie prvostupňového kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu.

22. Správny súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 4S/5/2024-294 zo dňa 14.05.2025 žalobu podľa ust. 190 Správneho súdneho poriadku ( ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. 23. Dňom 01.04.2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

25. Správny súd žalobnú argumentáciu týkajúcu sa žalobcami tvrdeného zásahu správnych orgánov do precedenčnej zásady a do rovnosti účastníkov konania nevyhodnotil ako takú, ktorej vyhodnotením v prejednávanej veci by bolo dôvodné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého či jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia.

Súčasťou administratívneho spisu nie je samostatný dokument (úradný záznam) o telefonickom kontakte zástupcu stavebníka vykonanom pred nariadeným ústnym pojednávaním, v rámci ktorého mal zástupca tlmočiť nesúhlas stavebníka so vstupom do kolaudovanej stavby (bytu vo vlastníctve stavebníka), ale popis vzniknutej situácie sa nachádza až v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu (str. 26 rozhodnutia). Ďalej mal správny súd k dispozícii popis realizácie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním tak, ako je zachytený vo vyhotovenom protokole zo dňa 14.03.2013, obsahom ktorého je nielen zachytenie priebehu tohto procesného úkonu zo strany povereného zamestnanca stavebného úradu, ale zachytené sú aj námietky a vyjadrenia žalobcov, do protokolu dopísané priamo zástupcami zúčastnenými na ústnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2013. Z obsahu protokolu spísaného dňa 15.03.2013 vyplýva, že poverený zamestnanec stavebného úradu vykonal obhliadku stavby už dňa 14.03.2013 o 10.15 hod., ktorému popisu sekunduje odôvodnenie na str. 26 a 27 prvostupňového rozhodnutia.

PP bytového domu, v ktorom sa nachádza aj kolaudovaná stavba (byt). Podľa záznamu spísaného zamestnancom stavebného úradu, doplnenia námietok do protokolu spísaného dňa 15.03.2013 ako aj podľa opisu priebehu ústneho pojednávania uvádzaného v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (najmä str. 27) vyplýva, že vstup do kolaudovanej stavby nebol zo strany stavebníka umožnený žiadnemu z účastníkov konania (na úkone dňa 15.03.2013 boli prítomní viacerí účastníci konania), ale len prítomným zástupcom dotknutých orgánov.

odopretia možnosti účastníkov konania dňa 15.03.2013 vstúpiť do kolaudovanej stavby zo dňa 08.04.2013, v rámci ktorej reakcie (vyjadrenia) uviedol, že na obhliadku nevpustil len manželov M. ako fyzické osoby, a to vzhľadom na dlhotrvajúce konflikty.

neprebehlo. 26. Správny súd, po oboznámení sa okolnosťami ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním konaným dňa 15.03.2013 tak, ako to vyplýva z predloženého administratívneho spisu, musel skonštatovať existenciu špecifických okolností vedeného konania, vyplývajúcich z konania stavebníka, ktorý odmietol vstup účastníkov konania na kolaudovanú stavbu.

Stavebný úrad následne zvoleným postupom vo veci síce uvádzané inštitúty neaplikoval, ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním neodročil a ani miestne zisťovanie nezopakoval, z obsahu predloženého administratívneho spisu však vyplynuli ďalšie procesné úkony stavebného úradu, ktoré v spojenom kolaudačnom konaní, aj ako priamu reakciu na vzniknutý stav, vykonal. Stavebný úrad za účelom riadneho zistenia skutkového stavu (skutočného vyhotovenia stavby) vykonal miestne zisťovanie dňa 14.03.2013 a v konaní bolo zabezpečené, že miestneho zisťovania konaného dňa 15.03.2013 sa zúčastnili aj zástupcovia dotknutých orgánov. Stavebný úrad zároveň vyzval stavebníka na doplnenie dokumentácie o chýbajúce doklady a potvrdenia, vrátane záväzných stanovísk dotknutých orgánov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Sžp/13/2011 zo dňa 29.02.2012 uviedol, že „miestne zisťovanie, ktoré sa uskutočňuje spravidla komisionálne, vykonáva stavebný úrad pre riadne objasnenie veci a zistenie skutočného stavu na účely zistenia alebo overenia skutočností potrebných v súvislosti s vydaní rozhodnutia v konaní podľa stavebného zákona.“ V tom istom rozhodnutí najvyšší súd zároveň uviedol, že „ohliadka podľa § 38 správneho poriadku je typickým dôkazným prostriedkom, pomocou ktorého správny orgán získava poznatok o dôležitej skutočnosti, ktorá má byť podkladom pre správne rozhodnutie. Ohliadku nariadi správny orgán spravidla vtedy, ak predložené dôkazy neposkytujú spoľahlivý podklad pre vydanie rozhodnutia alebo ak niektoré skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné.“

29. Správny súd sa v danom prípade nestotožnil ani s argumentačnou líniou žalobcov o zásahu do rovnosti účastníkov administratívneho konania. Po oboznámení sa so stavebným úradom vykonanými procesných úkonmi tak, ako sú zachytené v listinách tvoriacich predložený administratívny spis, správny súd nezistil negatívny zásah do práv žalobcov oproti iným účastníkom konania. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že účasť na miestnom zisťovaní bola odopretá výlučnej im (resp. ich zástupcom), takéto tvrdenie nemá oporu v predloženom administratívnom spise. Z obsahu protokolu spísaného na ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní konanom dňa 15.03.2013 v spojení s prezenčnou listinou (príloha č. 1 protokolu) vyplýva, že okrem zástupcov žalobcov sa na danom úkone zúčastnili aj iní účastníci konania a zástupcovia dotknutých orgánov. Zároveň je z obsahu protokolu zrejmé aj to, že miestneho zisťovania sa zúčastnili výlučne zástupcovia dotknutých orgánov (t. j. subjekty rozdielne od účastníkov konania) a naopak, prítomní účastníci konania v čase miestneho zisťovania zostali v náhradnom priestore. Takýto popis okolností miestneho zisťovania vykonávaného

30. Za irelevantné v danom prípade považoval správny súd vyjadrenie stavebníka (resp. jeho zástupcu) zo dňa 08.04.2013 obsahujúce úmysel odmietnuť prístup do kolaudovaného bytu výlučne niektorým účastníkom konania či úvahy stavebného úradu týkajúce sa ústavného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR.

31. Ako ďalej uviedol správny súd, už v odseku 61. tohto súdneho rozhodnutia bolo uvedené, že zvolenie ďalšieho procesného postupu v reakcii na konanie stavebníka bolo v kompetencii stavebného úradu, avšak z hľadiska preskúmavania zákonnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia v tomto súdnom konaní na základe žalobcami vznesenej žalobnej argumentácie je podstatné, že správny orgán svojím ďalším procesným postupom, bez potreby nariaďovania nového miestneho zisťovania, zabezpečil také zistenie skutkového stavu, ktoré tvorilo dostatočný podklad pre meritórne rozhodnutie vo veci.

Nie je úplne presnou formuláciou, že zamestnanec stavebného úradu odmietol miestne zisťovanie na ústnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2013 ako aj kontrolu reálneho vyhotovenia stavby účastníkmi konania, ale v kontexte vyššie popísaných okolností miestneho zisťovania stavebný úrad nemal procesné možnosti na to, aby priamo na mieste zabezpečil prístup na kolaudovanú stavbu všetkým zúčastneným subjektom. Stavebný úrad v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia dostatočne a najmä racionálne opísal okolnosti a úvahy, pre ktoré v prejednávanej veci pristúpil k miestnemu zisťovaniu už aj 14.03.2013 v úradných hodinách, pričom daný postup bol zaznamenaný aj v protokole vyhotovenom na ústnom pojednávaní konanom dňa

zo dňa 05.06.2013 aj čiastočne (hoci aj v iných súvislostiach) obsahom časti odôvodnenia vydaného kolaudačného rozhodnutia. V podstate jedinou novou námietkou predpojatosti je odkazovanie žalobcov na realizáciu dodatočných obhliadok stavby konaných dňa 11.12.2013 a 25.08.2014, ktorých dôvodnosť (kontrola odstránenia drobných nedostatkov) stavebný úrad plnohodnotne vysvetlil v odôvodení prvostupňového rozhodnutia a súčasťou predloženého administratívneho spisu sú úradné záznamy, ktoré boli pri týchto úkonoch vyhotovené.

Predmetné stavebné povolenie bolo následne posúdené aj nadriadeným správnym orgánom v rámci konania o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý toto stavebné rozhodnutie ponechal v platnosti (bližšie odsek 10. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia). Stavebné povolenie spolu so schválenou projektovou dokumentáciou zároveň nebolo predmetom aktuálne posudzovaného kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby. Námietka žalobcov týkajúca sa stavebného povolenia a schválenej projektovej dokumentácie tak v tomto súdnom konaní, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu vydaného v kolaudačnom konaní v spojení s napadnutým rozhodnutím vydaným vo veci odvolacím orgánom, nie je relevantná.

36. Samotná rekonštrukcia strechy nebola zmenou, ktorú by stavebník realizoval nad rámec projektovej dokumentácie schválenej v súvislosti s vydaným stavebným povolením. Stav faktickej realizácie rekonštrukcie bol následne zdokumentovaný predloženým výškopisným plánom skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 20.02.2013 a výkresmi skutočného vyhotovenia č. S09 a S14. K vyhotoveniu stavby vrátane vykonaných zmien sa následne vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom predložené stanoviská boli kladné (bližšie odsek 6. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia) Účastníci konania zároveň v konaní predložili svetlotechnický posudok vypracovaný B.. B., D.. (stavebník) a odborné stanovisko vypracované B.. D., V.. (žalobcovia). Na základe námietok niektorých účastníkov konania uplatnených voči svetlotechnickému posudku B.. B. D.. požiadal stavebný úrad o stanovisko RUVZ, ktorý v reakcii zo dňa 24.04.2013 uviedol, že po preskúmaní dotknutého posudku s jeho závermi súhlasí.

Ako ďalej uviedol správny súd, stavebný úrad mal v danom prípade zabezpečený dostatočný podklad pre relevantné posúdenie toho, či rekonštrukcia strechy a zmena v podobe inštalácie zábradlia mala negatívny dopad na svetelné podmienky susednej nehnuteľnosti (objekt D. XX). Keďže sa v otázke takéhoto posudzovania jednalo o technickú záležitosť, určitou limitáciou úvah stavebného úradu boli práve predložené listiny - odborné vyjadrenie, svetlotechnický posudok či stanoviská dotknutých orgánov.

38. Taktiež podľa názoru správneho súdu, pokiaľ stavebný úrad v skutkových okolnostiach prejednávanej veci dospel k záveru, že vykonaná rekonštrukcia strechy a zároveň zmena oproti schválenej projektovej dokumentácie spočívajúca v osadení zábradlia nebude mať negatívny dopad na žalobcov ako vlastníkov objektu D. XX z hľadiska zhoršenia svetelných podmienok (neprípustná miera tienenia), takýto záver vyplynul z vyššie uvedených podkladov, nejednalo sa o ničím nepodloženú svojvôľu v rámci vykonávania správnej úvahy a účastníci konania najmä v rámci prvostupňového rozhodnutia dostali dostatočne zrejmé a určité odôvodnenie toho, akým spôsobom a na základe akých podkladov k uvedenému záveru stavebný úrad

byť) posudzovanie prípadne iných alternatív realizácie, na ktoré poukazujú žalobcovia v podanej správnej žalobe (napr. osadenie zábradlia pred atiku). 41. V časti žalobnej argumentácie označenej ako „nesúlad kolaudačného rozhodnutia so zákonom“ žalobcovia poukázali na časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v rámci ktorých stavebný úrad prezentoval závery o nepodstatnosti zmien vykonaných stavebníkom oproti schválenej projektovej dokumentácie a podmienkam určeným v právoplatnom stavebnom povolení.

orgánu o nepodstatnosti zmien vykonaných v interiéry stavby, teda zmien, vo vzťahu ku ktorým, na rozdiel napr. od zmeny spočívajúcej v osadení zábradlia na strešnú atiku, žalobcovia v rámci podanej správnej žaloby ani len netvrdili zásah do svojich subjektívnych práv. 42. Žalobcovia v závere podanej správnej žaloby poukázali na teoretické východiská zisťovania skutočného stavu a na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, avšak v tejto časti žaloby neuviedli žiadne konkrétne okolnosti prejednávanej veci, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako relevantne a zároveň dostatočne individualizovane vznesenú žalobnú námietku. Len pre úplnosť správny súd uviedol, že ani v rámci vyhodnocovania konkrétnych žalobných námietok žalobcov uvádzaných v iných častiach podanej správnej žaloby nezistil pochybenia správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu či vo fáze dokazovania.

43. Proti rozsudku správneho súdu podali sťažovatelia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, t. j. že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

predpisy. V bode 58 uviedol, čo bolo predmetom súdneho prieskumu a v bode 59 správne (konečne) rozhodol o námietke ďalších účastníkov konania 1/ a 2/, ktorí namietali aktívnu (žalobnú) legitimáciu žalobcov. 45. Sťažovatelia namietali porušenie precedenčnej zásady a vedomé narušenie rovnosti účastníkov konania. Poukázali na odôvodnenie žaloby v ktorej uviedli, že zamestnanec Mestskej časti Bratislava - Staré mesto nariadil na deň 15.03.2013 ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním týkajúce sa kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby podľa § 68 stavebného zákona, pričom viedol ústne pojednávanie a miestne zisťovanie v suteréne bytového domu Š. X H. R. napriek tomu, že ústne pojednávanie a miestne zisťovanie sa podľa oznámenia malo týkať kolaudačného konania a zmeny stavby pred dokončením podkrovného bytu č. 14 (zapísaného na LV č. XXXX k-ú E. G. ako byt č. 14 na 3.p.). Zamestnanec správneho orgánu umožnil obhliadku a miestne zisťovanie priamo v dotknutých priestoroch bytu č. 14 a na terase bytu č. 14 iným účastníkom konania - vlastníkom bytov v

XX. 46. Taktiež už v samotnej žalobe poukázali na to, že stavebník (ďalší účastník konania 1/) vyslovil, že si nepraje, aby sťažovateľom bola umožnená obhliadka a miestne zisťovanie uskutočnených zmien, táto údajná požiadavka stavebníka o obmedzení práv niektorému z účastníkov konania nie je zachytená v protokole z kolaudačného konania a nebola ani vznesená ani v návrhu na začatie konania.

Uviedli, že precedenčná zásada je prostriedkom ochrany pred svojvôľou správneho orgánu, pred neprimeraným a nezákonným uplatňovaním subjektívnych názorov zamestnanca správneho orgánu. V danom prípade zamestnanec správneho orgánu svojim konaním spočívajúcim v neprimeranom odklone od bežnej rozhodovacej praxe, podstatným spôsobom a zjavne vedome narušil rovnosť subjektov pred zákonom.

49. Sťažovatelia mali za to, že stavebný úrad vyhodnotil požiadavku o neumožnení vstupu sťažovateľom na obhliadku predmetu kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby pred jej dokončením nesprávne a v rozpore so správnym poriadkom. Sťažovatelia trvali na svojej osobnej účasti na obhliadke bytu stavebníka. Stavebný úrad mal postupovať podľa § 38 správneho poriadku a zabezpečiť uskutočnenie obhliadky predmetu kolaudačného konania. Mal takúto povinnosť uložiť stavebníkovi a pokračovať v kolaudačnom konaní až po riadne uskutočnenej obhliadke bytu s účasťou sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi kolaudačného

51. Sťažovatelia nesúhlasili s tvrdením správneho súdu, že zmenu stavby, ktorou sú priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy sťažovateľov ako účastníkov administratívneho konania, bolo možné si pozrieť zvonka. Každá stavby je viditeľná zvonka, tak načo vôbec zákonodarca priznáva právo vlastníkom dotknutých stavieb / alebo susedných pozemkov byť účastníkom stavebných konaní. Predmetom odopretej obhliadky nebolo iba zábradlie, ale vzhľadom na zámer stavebníka o vybudovanie dvoch ďalších podlaží, bola nevyhnutná kontrola zo strany sťažovateľov, či si stavebník nepripravil (neupravil) terasu tak, aby mohol vybudovať spomínané dve ďalšie podlažia. Sťažovatelia vychádzali zo skutočností, že stavebník na terase zabudoval a namontoval veľké množstvo kovových konštrukcií zjavne na podporu statiky na vybudovanie zamýšľaných dvoch podlaží. Na túto skutočnosť právny zástupca sťažovateľov opakovane upozorňoval. 52. Štatutárny orgán sťažovateľa 1/ je osoba, ktorá dlhé roky pôsobila ako znalkyňa v odvetví statika, tento predmet vyučovala aj na vysokej škole. Je teda osobou, ktorá vie posúdiť, či

Sťažovatelia taktiež poukázali na to, že už v žalobe namietali konanie zamestnanca správneho orgánu a žiadali o jeho vylúčenie z konania. Opakovane poukazovali na skutočnosť, že zamestnanec správneho orgánu neumožnil sťažovateľom uskutočniť kontrolu vykonaných prác v byte stavebníka.

XX. Stavebný úrad nemohol vydať kolaudačné rozhodnutie ani schváliť zmenu stavby, ktorá je v rozpore s platnými predpismi. 56. Sťažovatelia v tomto smere namietali odôvodnenie rozsudku správneho súdu a podľa ich názoru bolo povinnosťou správneho súdu riadne sa zaoberať a nie konštatovať, že už všetko bolo vyriešené v administratívnom spise. Správny súd nechápal alebo nechcel chápať, že podstatou podanej žaloby boli práve rozhodnutia správneho orgánu, ktoré mal správny súd dôsledne preskúmať a nie sa na ne odvolávať.

so zákonom. V tomto smere dôvodili tým, že projektová dokumentácia nemôže byť vypracovaná (ani stavebné povolenie nemôže byť vydané) v rozpore s platnými svetlotechnickými predpismi, keďže nie je možné navrhnúť a následne schváliť dokumentáciu ktorou dôjde k prekročeniu povoleného stupňa zatienenia objektu D. Č.. XX vo vlastníctve sťažovateľov.

mal stavebník vyriešené predelenie oddychovej časti plochej strechy od nepochôdznej časti tak, aby takéto predelenie plne zodpovedalo bezpečnostným predpisom. Takéto predelenie oddychovej časti plochej strechy od nepochôdznej časti bolo v stavebnom konaní z hľadiska dodržanie bezpečnostných predpisov dostačujúce, preto argument správneho orgánu, že stavebník osadil zábradlie na atiku zo strany D. Č.. XX z bezpečnostných dôvodov je

zamietnuť. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý považuje za vecne správny, riadne odôvodnený a rešpektujúci judikatúru najvyšších súdnych autorít. Žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. 60. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žiadali priznať náhradu trov konania.

61. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 62. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 26. marca 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 63. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcov 1/ a 2/ podľa § 190 SSP, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky ako odvolacieho správneho orgánu č. OU-OVBP2-2016/3553/ZAV zo dňa 17.02.2016, ktorým boli zamietnuté odvolania účastníkov konania a zároveň bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. 52/78/2015/STA/Ham-H/1 zo dňa 15.01.2015, ktorým došlo k povoleniu užívania dotknutej nehnuteľnosti - „Rekonštrukcia a dostavba podkrovného bytu č. 14, Š.F. X, R.“. 64. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu. 65. Sťažovatelia ako dôvod kasačnej sťažnosti vymedzili ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V kasačnej sťažnosti uviedli, že nesúhlasia so závermi rozsudku a považujú ich za nesprávne a v rozpore s platným právnym stavom. Jednotlivé body rozsudku nepredstavujú žiadne právne posúdenie žaloby.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

konania. 68. Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku je jednoznačne zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.

Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec.

72. Sťažovatelia ako ďalší dôvod kasačnej sťažnosti vymedzili ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu je podľa názoru sťažovateľov nesprávne odôvodnené v časti neumožnenia účasti stavebným úradom sťažovateľom na ohliadke bytu. 74. Správny súd žalobnú argumentáciu sťažovateľov týkajúcu sa tvrdeného zásahu správnych orgánov do precedenčnej zásady a do rovnosti účastníkov konania nevyhodnotil ako takú, ktorej vyhodnotením v prejednávanej veci by bolo dôvodné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého či jemu predchádzajúceho rozhodnutia.

76. Ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu stavebný úrad vykonal obhliadku deň pred ústnym pojednávaním (14.03.2013) za účelom kontroly jej skutočného vyhotovenia, porovnania či je stavba realizovaná v súlade s odsúhlasenou projektovou dokumentáciou, vrátane uskutočnených zmien, ktoré sú zakreslené vo výkresoch skutočného vyhotovenia, ktoré bolo potrebné overiť miestnou obhliadkou. Na ústnom pojednávaní (15.03.2013) stavebný úrad vyzval splnomocneného zástupcu stavebníka, aby sprístupnil predmetný byt č. 14 zástupcom dotknutých orgánov za účelom vykonania obhliadky skutočného vyhotovenia stavby a posúdenia uskutočnených zmien z hľadiska nimi sledovaných záujmov.

Poverený zamestnanec stavebného úradu vykonal miestne zisťovanie stavby ešte následne dňa 11.12.2013 a 25.08.2014. O uvedenom úkone sú v administratívnom spise uložené úradné záznamy. 79. Kasačný súd konštatuje, že stavebný úrad po obdržaní informácie týkajúcej sa zámeru stavebníka kolaudovanú stavbu nesprístupniť účastníkom konania, následným operatívnym procesným postupom zvoleným na pojednávaní a miestnom zisťovaní konanom dňa 15.03.2013 ako aj následne v priebehu spojeného kolaudačného konania, zabezpečil dostatočné obstaranie skutkových podkladov pre rozhodnutie veci.

81. Kasačný súd v uvedenej právnej veci konštatuje, že prešetrením skutočností týkajúcich sa prípadnej zaujatosti zamestnanca správneho orgánu, pochybnosť o nepredpojatosti nebola dôvodná. Stavebný úrad nevylúčil zamestnanca správneho orgánu z prejednania a rozhodovania v tejto veci. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia starostu mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013. So závermi v uvedenom rozhodnutí sa plne stotožnil i odvolací správny orgán.

zákonom. 83. Správny súd k tejto námietke sťažovateľov uvedenej v žalobe konštatoval, že v súvislosti so žiadosťou stavebníka o vydanie stavebného povolenia, súčasťou ktorej bola aj predložená projektová dokumentácia, prebehlo samostatné administratívne konanie, v rámci ktorého došlo k vydaniu stavebného povolenia č. 4526/23539/2010/URS/Bud/G-48 zo dňa 26.05.2010, právoplatného dňom 21.06.2010. Predmetné stavebné povolenie bolo následne posúdené aj nadriadeným správnym orgánom v rámci konania o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý toto stavebné povolenie ponechal v platnosti.

85. Sťažovatelia ďalej namietali nesúlad konania o zmene stavby s podmienkami územného rozhodnutia. 86. Ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu v uvedenej veci došlo k zmene osadenia oceľového zábradlia na severnom okraji nepochôdznej časti strechy dvorného traktu.

Súčasne bolo stavebníkom na atiku na severnom okraji strechy osadené subtílne oceľové zábradlie z joklových profilov, ktoré bolo zdôvodnené potrebou bezpečnosti osôb, prípadne vstupujúcich z pôvodnej časti strechy na nepochôdznu časť strechy.

89. Je nesporné, že stavebný úrad uskutočnenú zmenu stavby posúdil aj z hľadiska svetlotechnických pomerov vzhľadom na dotknutý susedný objekt D. Č.. XX. Zo záveru vypracovaného svetlotechnického posudku predloženého ku kolaudácii (B.. B., marec 2013) vyplýva, že: „Osadenie navrhovaného zábradlia na zrealizovanú zníženú atiku neovplyvní pôvodný stav distribúcie osvetlenia na fasáde dotknutého objektu D. Č.. XX, R..

. . . . . . .vypracovaný nový svetlotechnický posudok B.. K.. B., D.. v marci 2013, ktorý preukázal, že osadenie zábradlia na zrealizovanú zníženú atiku neovplyvní pôvodný stav denného osvetlenia v dotknutom objekte D. Č.. XX. Informácia, že „zmena výšky aj smerom nadol a následne doplnenie na pôvodnú nevyhovujúcu výšku sa považuje za prekročenie povoleného uhla zatienenia“ nie je presná, uvedený výklad platí v prípade ak sa pôvodná stavba alebo jej podstatná časť odstráni a nahradí inou stavbou. Ak sa jedná o rekonštrukciu resp. opravu, je možné časti pôvodnej stavby nahradiť novými až do výšky pôvodného ekvivalentného uhla zatienenia. Po preskúmaní predloženého svetlotechnického posudku vám oznamujem, že s jeho závermi súhlasím. Za vstupné údaje v plnej miere zodpovedá spracovateľ posudku.“ 91.

92. Zrealizovanými zmenami v nijakom prípade nemohli byť dotknuté práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Posúdenie toho, či sú vykonané zmeny stavby podstatnými resp. nepodstatnými odchýlkami, je na správnej úvahe stavebného úradu.

94. Sťažovatelia ako ďalší dôvod kasačnej sťažnosti vymedzili ust. § 440 ods. 1 písm. h) SSP, teda že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 95. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že sťažovateľ musí v kasačnej sťažnosti presne uviesť, ktorý konkrétny judikát ( rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov v Slovenskej republiky) nerešpektoval správny súd vo svojom rozhodnutí. 96. V uvedenej právnej veci sťažovatelia bez ďalšieho uviedli ako sťažnostný bod ust. § 440 ods. 1 písm. h) SSP, preto kasačný súd vyhodnotil uvedenú kasačnú námietku ako nedôvodnú. 97. Správny súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Správny súd v rozhodnutí zopakoval aké boli predložené dôkazy, opätovne zhodnotil skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania a pri svojom právnom závere podrobne a presvedčivo odôvodnil z čoho vychádzal. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami účastníkov konania. 98. Kasačný súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že správny súd v danej veci postupoval vecne správne a skutkovo aj právne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom. Kasačný súd je toho názoru, že správny súd dôvodne zamietol žalobu sťažovateľov s poukazom na ust. § 190 SSP. 99. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší správny súd osvojil záver, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie a kasačnú sťažnosť bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú. 100. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľom, ktorí v tomto konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ priznal voči sťažovateľom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov konania v zmysle § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 169 SSP. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ vznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. (výzva Správneho súdu v Bratislave zo dňa 30.07.2025 na vyjadrenie sa ku kasačnej sťažnosti) 101. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.