← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·26. 3. 2026

1Svk/3/2026

ECLI:SK:NSSSR:2026:1016200709.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
4S/5/2024
IČS
1016200709
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ G & T Group, s.r.o., so sídlom Palisády 729/36, 811 06 Bratislava, IČO: 35832495, 2/ PRO HUMANITY a.s., so sídlom Palisády 729/36, 811 06 Bratislava, IČO: 35814861, obaja právne zastúpení: DL Droit - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Palisády 729/36, 811 06 Bratislava, IČO: 45859272, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: 1/ N.. D.. R. Q., V.., U.. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX R., 2/ K. Q., U.. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX R., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., so sídlom Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, IČO: 47245751, 3/ A. K., U.. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX R., 4/ L. K., U.. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX R., 5/ K. G., U.. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX R., 6/ B.. G. G., U.. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX R., 7/ C. Č., U.. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX R., 8/ G.. F. Č. K., U.. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX R., 9/ B.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. C., 10/ F. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX R., 11/ N. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX R., 12/ G.. K.. A. G., U.. XX.XX.XXXX, bytom H.É. M. X, XXX XX H. M., 13/ D.. K. G., U.. XX.XX.XXXX, bytom H. M. X, XXX XX H. M., ďalší účastníci konania 3/ až 9/ a 11/ až 13/ zastúpení spoločným zástupcom - ďalším účastníkom konania 10/, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-OVBP2-2016/3553/ZAV zo dňa 17.02.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 4S/5/2024-294 zo dňa 14. mája 2025 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalší účastníkom 1/ a 2/ sa priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov kasačného konania v plnej výške.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Dňa 08.02.2013 a následnými doplneniami zo dňa 12.02.2013 a 13.03.2013 podal ďalší účastník konania 1/ v postavení stavebníka (ďalej „stavebník“) Mestskej časti Bratislava - Staré mesto ako stavebnému úradu (ďalej „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia spojeného so zmenou stavby - rekonštrukcia a dostavba podkrovného bytu č. 14 na Š. Z. Č.. X H. R. (ďalej „stavba“).

2. Stavebný úrad listom zo dňa 19.02.2013 oznámil všetkým účastníkom konania začatie kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby a nariadil termín ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 15.03.2013.

3. Z protokolu spísaného dňa 15.03.2013 vyplynulo, že poverený zamestnanec stavebného úradu bol ohliadnuť uskutočnenie stavby dňa 14.03.2013 o 10.15 hod. a ďalej, že na miestnom zisťovaní konanom dňa 15.03.2013 boli prítomní zástupcovia dotknutých orgánov, zatiaľ čo prítomným účastníkom konania nebol vstup do bytu (stavby) zo strany stavebníka umožnený. Súčasťou protokolu boli aj námietky vznesené účastníkmi konania - žalobcami a účastníkom konania p. G., ktorý bol splnomocnený na zastupovanie aj ďalších účastníkov konania (vlastníkov bytov v dotknutom bytovom dome). Súčasťou predloženého protokolu bol aj zoznam dokladov a podaní, ktoré zamestnanec stavebného orgánu nariadil stavebníkovi k podanej žiadosti doplniť - doplnenie geodetického zamerania strechy nad bytom, vyjadrenie stavebníka k pripomienkam p. G. spolu s navrhovaným termínom odstránenia drobných nedostatkov, doklad o vykurovacej skúške, potvrdenie o preskúšaní dymovodu, súhlas na prevádzku malého zdroja znečistenia, písomné vyjadrenie stavebníka k dôvodom, pre ktoré odoprel účastníkom konania vstup do nehnuteľnosti za účelom vykonania ohliadky a

stanoviská Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej „HaZU“) a Krajského pamiatkového úradu (ďalej „KPU“). Za účelom predloženia vyžiadaných dokladov a vyjadrení bola stavebníkovi doručená výzva zo dňa 28.03.2013 a kolaudačné konanie bolo prerušené až do času doplnenia požadovaných dokladov, o čom boli účastníci konania a dotknuté orgány upovedomené.

4. Listom zo dňa 05.04.2013 stavebný úrad požiadal Regionálny úrad verejného zdravotníctva (ďalej „RUVZ“) o stanovisko k zmenám vykonaným stavebníkom pri realizácii stavby oproti stavebnému povoleniu, ku ktorej žiadosti priložil kópiu protokolu spísaného dňa 15.03.2013, písomné námietky účastníkov konania (vrátane listiny predloženej žalobcami - odborného stanoviska k zatieneniu objektu D. XX vypracovaného B.. D., V.. zo dňa 12.03.2013), výškopisný plán skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 20.02.2013, geodetické zameranie objektu pred začatím stavebných úprav vypracované B.. L. zo dňa 04.12.2008, svetlotechnický posudok vypracovaný B.. B., D.. z marca 2013 a výkresy skutočného vyhotovenia stavby č.

S09 a S14. 5. Rozhodnutím č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013 starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto rozhodol o námietkach predpojatosti vznesených účastníkmi konania voči zamestnancovi stavebného úradu tak, že podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) nevylúčil dotknutého zamestnanca z prejednávania a rozhodovania vo veci.

6. Stavebník požadované doklady a vyjadrenia uvádzané v odseku 3. odôvodenia tohto súdneho rozhodnutia stavebnému úradu predložil, zároveň boli stavebnému úradu doručené aj kladné stanoviská dotknutých orgánov: a) HaZU č. KRHZ-BA-HZUB6-1380/2013-001 zo dňa 13.05.2013 a č. KRHZ-BA- HZUB6-4215/2013-001 zo dňa 12.12.2013, b) KPU č. KPÚ BA-2013/1265-4/4561/BAL zo dňa 10.05.2013 a č. KPUBA-2013/1265-7/ 66356/BAL zo dňa 16.10.2013, c) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OZP 46230/2013/267809/Si zo dňa

20.05.2013, d) RUVZ č. HŽP/6974/2013 zo dňa 24.04.2013. 7. Listom zo dňa 02.12.2013 stavebný úrad účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámil pokračovanie kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby.

8. Súčasťou administratívneho spisu vedeného stavebným úradom sú aj úradné záznamy zo dňa 11.12.2013 a 25.08.2014 týkajúce sa kontroly odstránenia drobných nedostatkov. 9. Stavebný úrad rozhodnutím č. 52/78/2015/STA/Ham-H/1 zo dňa 15.01.2015 (ďalej „kolaudačné rozhodnutie“, „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „stavebný zákon“) povolil užívanie zmeny dokončenej stavby s určením podmienok pre užívanie stavby podľa § 82 predmetného zákona.

Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané aj v rozsahu zmien: - 5.01 Schodisko - dva vyrovnávacie stupne do haly sa zrušili a pričlenili sa do schodiska, - 5.06 Hala - zmena otvárania na 2 ks. okenných výplní smerom na balkón, namiesto otočných dverí budú dvere posuvné, - 5.07 Očistný priestor - dvere na vstupe do miestnosti sa zrušili, miestnosť sa zmenšila a celý priestor sa dispozične upravil, čím vznikli dve nové miestnosti 5.15 a 5.16, - 5.08. Sauna - miestnosť sa zmenšila, - 5.09 Pracovňa - vstupné dvere sa zmenili z posuvných na otočné, - 5.12 Technológia - miestnosť sa zmenšila, otočili sa vstupné dvere, - 5.13 Terasa - menšia výmera, zmena tvaru zábradlia, doplnenie zábradlia po celom obvode, z dôvodu prístupu osôb cez terasu na streche objektu a zmena povrchovej úpravy terasy tehlovým obkladom, zníženie výškovej úrovne atiky o 120 mm na úroveň 174,03 m. n. m., - 5.14 Balkón - nové označenie jestvujúceho priestoru kvôli zadefinovaniu povrchovej úpravy, - 5.15 Parná sauna - nová miestnosť vytvorená v rámci miestnosti č. 5.07, - 5.16 Chodba - nová miestnosť vytvorená v rámci miestnosti č. 5.07.

Stavebný úrad vyhovel žiadosti účastníkov konania o písomné určenie primeranej náhradnej lehoty na nahliadnutie do podkladov rozhodnutia a vyjadrenie sa k nim a žiadosti o vysvetlenie, prečo správny orgán realizoval miestne zisťovanie v inej lehote ako sám nariadil.

Rovnako tak stavebný orgán vyhovel žiadosti účastníkov konania o obmedzenie užívania nepochôdznej časti strechy zo strany objektu D. XX. Námietkami týkajúcimi sa účastníkmi tvrdenej predpojatosti zamestnanca stavebného úradu, ktoré boli v plnom rozsahu vyhodnotené v rozhodnutí č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013 sa stavebný úrad nezaoberal a ostatným námietkam vzneseným účastníkmi konania nevyhovel.

10. K námietkam žalobcov ohľadom nezákonnosti stavebného povolenia č. 4526/23539/ 2010/URS/Bud/G-48 zo dňa 26.05.2010, právoplatného dňom 21.06.2010, stavebný úrad uviedol, že tieto podľa obsahu posúdil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a podľa § 65 správneho poriadku ich dňom 19.03.2013 postúpil nadriadenému správnemu orgánu spolu s kompletným spisovým materiálom.

Dňa 21.06.2013 bol spisový materiál vrátený stavebnému úradu s odpoveďou nadriadeného správneho orgánu č. A/2013/1367/ZAV zo dňa 14.06.2013 o tom, že podnetu po jeho preskúmaní nevyhovel a stavebné povolenie ponechal v platnosti. 11. Žalobcovia ako účastníci kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby namietali postup stavebného úradu pri oznámení začatia spojeného konania, keďže stavebník k podanému návrhu nepripojil všetky potrebné podklady a stavebný úrad tak mal najskôr stavebníka vyzvať na ich doplnenie, a až po prípadnom doplnení oznámiť začatie konania, prípadne konanie zastaviť. V tejto súvislosti stavebný úrad v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že predmetom administratívneho konania bol návrh na kolaudáciu dokončenej stavby spojený so zmenami realizovanými oproti pôvodne vydanému stavebnému povoleniu. Stavebný úrad okrem relevantných ustanovení stavebného zákona týkajúcich sa kolaudácie stavieb vychádzal aj z § 17 a 18 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z. (ďalej „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“).

Aplikovaný § 17 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. definuje formálne náležitosti návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a ods. 2 upravuje tie náležitosti, ktoré sa pripájajú podľa potreby, v rámci voľnej úvahy stavebného úradu. Keďže návrh stavebníka obsahoval všetky potrebné náležitosti podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. ako aj prehľad (opis) zmien oproti dokumentácii overenej v stavebnom povolení v zmysle § 17 ods. 2 bod a) predmetnej vyhlášky, stavebný úrad prvotne vyhodnotil podaný návrh ako postačujúci.

Keďže na základe predložených zmien stavebný úrad vyhodnotil, že skutočné zrealizovanie stavby sa podstatne neodlišuje od overenej projektovej dokumentácie, v zmysle § 81 ods. 4 stavebného zákona spojil kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby. Následne v priebehu konania, s ohľadom

na zabezpečenie zachovania práv a právom chránených záujmov dotknutých účastníkov konania, stavebný úrad nad rozsah § 18 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. určil stavebníkovi povinnosť predloženia ďalšej dokumentácie. 12. K zásahu do procesných práv účastníkov konania nedošlo podľa názoru stavebného úradu ani v situácii realizácie oprávnenia nahliadania do podkladov rozhodnutia.

Na ústnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2013 bola účastníkom konania určená lehota 15 dní na nahliadnutie do spisovej dokumentácie, ktorá bola do toho času súčasťou administratívneho spisu. Po prerušení a následnom pokračovaní v konaní boli účastníci konania oboznámení o možnosti uplatnenia práva nahliadnuť do doplnených podkladov rozhodnutia a zároveň boli poučení o možnosti uplatniť námietky či pripomienky. 13. Žalobcovia v rámci administratívneho konania namietali nemožnosť vedenia konania podľa § 68 stavebného zákona v situácii, keď boli zmeny na stavbe v čase začatia konania

už zrealizované. Stavebný úrad v tejto súvislosti uviedol, že v návrhu uvádzané odchýlky skutočného vyhodnotenia od overenej projektovej dokumentácie schválenej stavebným povolením vyhodnotil ako nepodstatné, na základe čoho kolaudačné konanie v podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona spojil s konaním o zmene stavby. Pokiaľ by v priebehu konania vyšla najavo iná a podstatná zmena, bola by uvedená v protokole a zároveň by bola predmetom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby podľa § 88a stavebného zákona.

Posúdenie, či sa jedná o podstatnú alebo nepodstatnú zmenu skutočného vyhotovenia stavby je pritom na posúdení stavebného úradu, ktorý však vychádza z § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. 14. Ako nedôvodné vyhodnotil stavebný úrad námietky účastníkov konania ohľadne rozporu stavby s podmienkami územného rozhodnutia, stavebného povolenia a s overenou dokumentáciou, kedy bolo primárne namietané osadenie oceľového zábradlia na terase v rozpore so svetlotechnickými normami a predpismi s následkom zhoršenia svetelných pomerov susednej stavby. Pri hodnotení zmien skutočného vyhotovenia stavby vyzval stavebný úrad stavebníka na doplnenie dokumentácie potrebnej pre riadne posúdenie uskutočnených zmien z hľadiska vplyvu na užívanie susedných pozemkov a stavieb, následkom čoho bol stavebníkom predložený (okrem iného) výškopisný plán stavby vypracovaný B.. R. a svetlotechnický posudok vypracovaný B.. B., D..

Z uvedenej dokumentácie stavebný úrad zistil, že po uskutočnení stavebných prác povolených v rámci vydaného stavebného povolenia, kedy došlo k odstráneniu pôvodnej strechy až po nosný systém z drevených trámov (vrátane atiky) bola pôvodná úroveň atiky znížená o cca 120 mm a stavebníkom bolo na severnom okraji strechy osadené subtílne oceľové zábradlie z joklových profilov, ktoré bolo osadené pre potreby bezpečnosti osôb prípadne vstupujúcich z pochôdznej časti terasy na nepochôdznu časť strechy. Východiskom pri hodnotení osadenia zábradlia bola pre stavebný úrad úprava obsiahnutá v § 28 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej „vyhláška 532/2002 Z. z.“) s prihliadnutím na skutkový stav dotknutej stavby (hĺbka voľného priestoru na severnom okraji strechy dvorného traktu objektu viac ako 16 metrov). Pri posudzovaní zmeny z hľadiska svetelných pomerov susednej stavby D.N_ XX vychádzal stavebný úrad z posudku B.. B. D..,

v zmysle ktorého osadenie zábradlia na zrealizovanú zníženú atiku neovplyvní pôvodný stav distribúcie denného osvetlenia susednej stavby. Na základe námietok niektorých účastníkov konania požiadal stavebný úrad o stanovisko RUVZ, ktorý v reakcii zo dňa 24.04.2013 uviedol, že po preskúmaní dotknutého posudku s jeho závermi súhlasí. RUVZ ďalej uviedol, že v prípade rekonštrukcie resp. opravy stavby tak, ako je tomu aj v prejednávanom prípade, je možné časti pôvodnej stavby nahradiť novými až do výšky pôvodného ekvivalentného uhla tienenia.

Ako irelevantné boli stavebným úradom posúdené aj námietky týkajúce sa neúplnosti resp. skresľovania skutočností, ktoré stavebný úrad v žiadosti adresovanej RUVZ uvádzal - z obsahu samotnej žiadosti je zrejmé, že jej prílohou boli všetky námietky vznesené účastníkmi konania či odborné vyjadrenie B.. D. V.. zo dňa 12.03.2013.

15. Námietky účastníkov konania smerovali aj voči spôsobu vedenia spojeného kolaudačného konania. K vedeniu ústneho pojednávania konaného dňa 15.03.2013 v suteréne bytového domu a nie priamo v dotknutej stavbe (byte) stavebný úrad uviedol, že zástupca stavebníka pred dňom nariadeného ústneho pojednávania a miestneho zisťovania stavebnému úradu telefonicky tlmočil nesúhlas so vstupom účastníkov konania do dotknutej stavby. Vzhľadom na stav, kedy

už boli všetci účastníci konania upovedomení o termíne ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, musel stavebný úrad operatívne určiť ďalší postup vedeného konania. Vzhľadom na nesúhlas stavebníka so vstupom do dotknutej stavby v rozpore s § 28 stavebného poriadku, ale zároveň s prihliadnutím na ústavné právo vlastníka na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, stavebný úrad za účelom oboznámenia sa so skutočným stavom vyhotovenia dotknutej stavby dňa 14.03.2013 vyzval stavebníka na sprístupnenie stavby tak, aby sa mohol poverený zamestnanec stavebného úradu na ústnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2013 relevantne vyjadriť k skutočnému vyhotoveniu stavby.

Poverený zamestnanec stavebného úradu sa dňa 14.03.2013 o 10.15 hod. zúčastnil ohliadky miesta stavby, o čom bol vykonaný záznam v následne vyhotovenom protokole zo dňa 15.03.2013. Za účelom realizácie úkonov v konaní stavebný úrad zabezpečil na termín ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním náhradný priestor, kde bolo prítomným účastníkom konania a zástupcom dotknutých orgánov umožnené nahliadať do podkladov rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a prípadne vzniesť námietky či pripomienky. Splnomocnený zástupca stavebníka na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním dňa 15.03.2013 sprístupnil dotknutú stavbu výhradne prítomným zástupcom dotknutých orgánov a tvrdenie účastníkov konania, že iným účastníkom konania bol vstup na dotknutú stavbu povolený, sa podľa stavebného úradu nezakladá na pravde. V daných súvislostiach venoval stavebný úrad časť odôvodnenia úvahám týkajúcim sa výkladu a realizácii § 38 správneho poriadku vzhľadom na ústavou garantované právo na nedotknuteľnosť obydlia. Poukázal aj na stav, kedy bol následne stavebník vyzvaný

na písomné vyjadrenie k dôvodom svojho konania ako aj na ďalší procesný postup v spojenom konaní, kedy bola stavebníkovi uložená povinnosť predložiť ďalšie doklady či stanoviská relevantných orgánov tak, aby došlo k dôkladnému posúdeniu realizácie zmien stavby a ich prípadný dopad na práva účastníkov konania.

16. Stavebný úrad dospel k záveru, že zmeny reálneho uskutočnenia stavby v porovnaní s odsúhlasenou projektovou dokumentáciou je možné považovať za zmeny nepodstatné, pre ktoré sa nevyžadovalo vedenie osobitného konania o zmene stavby pred jej dokončením. Vplyv osadeného zábradlia bolo v konaní možné posúdiť na podklade predložených odborných stanovísk a zameraní, ktoré tvorili súčasť predloženého spisového materiálu a ku ktorým sa mohli účastníci a dotknuté orgány počas konania vyjadriť. Vo vzťahu k susednej stavbe D. XX stavebný úrad konštatoval, že vstupom účastníkov konania do dotknutej stavby a uskutočnením obhliadky nebolo možné získať iné informácie alebo podklady, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k posúdeniu vplyvu kolaudovanej stavby na susedný objekt. Zábradlie bolo viditeľné voľným okom z okien susednej stavby a vplyv na zatienenie bolo možné vyhodnotiť iba na podklade meraní a posudkov, nie ohliadkou miesta. Svoj postup v konaní zároveň stavebný úrad zvolil vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, pričom mal preukázané, že takýmto postupom nebol žiaden účastník zbavený možnosti účinne hájiť svoje práva.

Z rovnakých dôvodov stavebný úrad nenariadil ani nové miestne zisťovanie tak, ako to niektorí účastníci konania (žalobcovia) navrhovali. 17. Účastníci konania namietali ďalší postup povereného zamestnanca stavebného úradu vo vzťahu k stavebníkovi, keď poukázali na nimi vnímané udržiavanie kontaktu so stavebníkom a neoboznamovanie ďalších účastníkov konania s postupom v konaní. V tejto súvislosti stavebný úrad uviedol, že v konaní boli vykonané ďalšie miestne zisťovania výlučne za účelom kontroly odstránenia drobných nedostatkov a nebola potrebná súčinnosť účastníkov konania.

18. K námietkam uplatneným v konaní p. G. ako zástupcom niektorých vlastníkov bytov a nebytových priestorov stavebný úrad uviedol, že namietané podmienky boli v priebehu konania zo strany stavebníka splnené. 19. Súhrnom uvedeného dospel stavebný úrad k záveru, že v konaní neboli zistené dôvody, ktoré by boli prekážkou pre povolenie užívania dotknutej stavby vrátane vykonaných zmien a bolo tak vydané kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania stavby.

20. Proti prvostupňovému (kolaudačnému) rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol pôvodný žalovaný rozhodnutím č. OU-OVBP2-2016/3553/ZAV zo dňa 17.02.2016 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) tak, odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil.

21. Pôvodný žalovaný v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia odkazoval (prípadne aj priamo citoval) na relevantné časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, keďže odvolacie námietky v značnej časti korešpondovali s námietkami, ktoré odvolatelia produkovali už v priebehu prvostupňového spojeného kolaudačného konania. Po oboznámení sa s odvolacou argumentáciou účastníkov konania dospel k záveru, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych či procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie prvostupňového kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu.

II. Konanie na správnom súde

22. Správny súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 4S/5/2024-294 zo dňa 14.05.2025 žalobu podľa ust. 190 Správneho súdneho poriadku ( ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. 23. Dňom 01.04.2024 podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Správny súd na základe uvedenej právnej úpravy ďalej konal s označeným žalovaným. 24. Ako uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku predmetom súdneho prieskumu bolo v danom prípade rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky ako odvolacieho správneho orgánu č. OU -OVBP2-2016/3553/ZAV zo dňa 17.02.2016, ktorým boli zamietnuté odvolania účastníkov konania a zároveň bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. 52/78/2015/STA/Ham-H/1 zo dňa 15.01.2015, ktorým došlo k povoleniu užívania dotknutej nehnuteľnosti - „Rekonštrukcia a dostavba podkrovného bytu č. 14, Š. X, R.“.

25. Správny súd žalobnú argumentáciu týkajúcu sa žalobcami tvrdeného zásahu správnych orgánov do precedenčnej zásady a do rovnosti účastníkov konania nevyhodnotil ako takú, ktorej vyhodnotením v prejednávanej veci by bolo dôvodné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého či jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia.

Pri vyhodnocovaní uvedenej žalobnej argumentácie vychádzal správny súd z obsahu predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého sú aj listy, protokoly či úradné záznamy zachytávajúce procesný postup stavebného úradu (resp. konkrétneho zamestnanca stavebného úradu) v konaní, pričom zistil nasledovné: Účastníci konania (§ 78 ods. 1, 2 stavebného zákona) ako aj dotknuté orgány (§ 140a stavebného zákona) boli oboznámení o začatí administratívneho konania, ako aj o nariadenom termíne ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci.

Súčasťou administratívneho spisu nie je samostatný dokument (úradný záznam) o telefonickom kontakte zástupcu stavebníka vykonanom pred nariadeným ústnym pojednávaním, v rámci ktorého mal zástupca tlmočiť nesúhlas stavebníka so vstupom do kolaudovanej stavby (bytu vo vlastníctve stavebníka), ale popis vzniknutej situácie sa nachádza až v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu (str. 26 rozhodnutia). Ďalej mal správny súd k dispozícii popis realizácie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním tak, ako je zachytený vo vyhotovenom protokole zo dňa 14.03.2013, obsahom ktorého je nielen zachytenie priebehu tohto procesného úkonu zo strany povereného zamestnanca stavebného úradu, ale zachytené sú aj námietky a vyjadrenia žalobcov, do protokolu dopísané priamo zástupcami zúčastnenými na ústnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2013. Z obsahu protokolu spísaného dňa 15.03.2013 vyplýva, že poverený zamestnanec stavebného úradu vykonal obhliadku stavby už dňa 14.03.2013 o 10.15 hod., ktorému popisu sekunduje odôvodnenie na str. 26 a 27 prvostupňového rozhodnutia.

Z popisu priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zachyteného v protokole zo dňa 15.03.2013 ako aj z prílohy č. 1 tohto protokolu vyplýva, že v stanovený termín sa na nariadený úkon dostavili poverený zamestnanec stavebného úradu, niektorí účastníci konania (resp. ich zástupcovia) a niektorí zástupcovia dotknutých orgánov. Nespornou skutočnosťou je aj to, že ústne pojednávanie bolo vykonávane nie priamo v kolaudovanom byte, ale v náhradnom priestore - neobývanom byte na 1.

PP bytového domu, v ktorom sa nachádza aj kolaudovaná stavba (byt). Podľa záznamu spísaného zamestnancom stavebného úradu, doplnenia námietok do protokolu spísaného dňa 15.03.2013 ako aj podľa opisu priebehu ústneho pojednávania uvádzaného v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (najmä str. 27) vyplýva, že vstup do kolaudovanej stavby nebol zo strany stavebníka umožnený žiadnemu z účastníkov konania (na úkone dňa 15.03.2013 boli prítomní viacerí účastníci konania), ale len prítomným zástupcom dotknutých orgánov.

Situáciu odopretia možnosti účastníkom konania vstúpiť do kolaudovanej stavby zo strany stavebníka (resp. jeho zástupcu) zamestnanec stavebného úradu podľa opisu zachyteného v protokole zo dňa 15.03.2013 ako aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia riešil na mieste tak, že ústne pojednávanie za účasti prítomných účastníkov konania a prítomných zástupcov dotknutých orgánov, vrátane nahliadania do spisov a do priloženej dokumentácie, sa uskutočnilo v náhradnom priestore (neobývaný byt na 1. PP bytového domu). Miestne zisťovanie reálneho uskutočnenia stavby sa tak reálne uskutočnilo dňa 14.03.2013 za prítomnosti povereného zamestnanca stavebného úradu a dňa 15.03.2013 za prítomnosti zástupcov dotknutých orgánov. Zároveň poverený zamestnanec stavebného úradu určil stavebníkovi zoznam dokladov a vyjadrení, ktoré bol povinný k podanej žiadosti doplniť (bližšie odsek 3. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia). Súčasťou administratívneho spisu je aj reakcia stavebníka (resp. jeho zástupcu) na výzvu stavebného úradu o poskytnutie písomného vyjadrenia týkajúceho sa

odopretia možnosti účastníkov konania dňa 15.03.2013 vstúpiť do kolaudovanej stavby zo dňa 08.04.2013, v rámci ktorej reakcie (vyjadrenia) uviedol, že na obhliadku nevpustil len manželov M. ako fyzické osoby, a to vzhľadom na dlhotrvajúce konflikty.

Poverený zamestnanec stavebného úradu vykonal miestne zisťovanie stavby ešte následne dňa 11.12.2013 a 25.08.2014, o čom sú v administratívnom spise uložené úradné záznamy (bližšie odsek 8. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia), miestne zisťovanie za prítomnosti účastníkov konania či dotknutých orgánov už v rámci spojeného kolaudačného konania

neprebehlo. 26. Správny súd, po oboznámení sa okolnosťami ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním konaným dňa 15.03.2013 tak, ako to vyplýva z predloženého administratívneho spisu, musel skonštatovať existenciu špecifických okolností vedeného konania, vyplývajúcich z konania stavebníka, ktorý odmietol vstup účastníkov konania na kolaudovanú stavbu.

Aj keď správny poriadok upravuje procesné inštitúty, ktorými môže správny orgán reagovať na určitú formu sťažovania či odopretia spolupráce účastníka v konaní (možnosť nariadenia predbežného opatrenia podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a b/, možnosť uloženia poriadkového opatrenia podľa § 45 ods. 1), v danom prípade možno súhlasiť s argumentáciou stavebného úradu o tom, že na vzniknutú situáciu musel reagovať operatívne a v krátkom časovom horizonte, keďže stavebník svoj zámer odoprieť vstup účastníkov konania na stavbu oznámil stavebnému úradu tesne pred nariadeným termínom ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Uvedený názor správneho súdu ale neznamená, že v priebehu administratívneho konania nebolo v možnostiach stavebného úradu vykonať aj iný procesný postup - okrem aplikácie už vyššie spomínaných inštitútov upravených v § 43 ods. 1 písm. a/, b/, § 45 ods. 1 správneho poriadku mohol napr. ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním odročiť či miestne zisťovanie zopakovať tak, ako to navrhovali žalobcovia.

Stavebný úrad následne zvoleným postupom vo veci síce uvádzané inštitúty neaplikoval, ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním neodročil a ani miestne zisťovanie nezopakoval, z obsahu predloženého administratívneho spisu však vyplynuli ďalšie procesné úkony stavebného úradu, ktoré v spojenom kolaudačnom konaní, aj ako priamu reakciu na vzniknutý stav, vykonal. Stavebný úrad za účelom riadneho zistenia skutkového stavu (skutočného vyhotovenia stavby) vykonal miestne zisťovanie dňa 14.03.2013 a v konaní bolo zabezpečené, že miestneho zisťovania konaného dňa 15.03.2013 sa zúčastnili aj zástupcovia dotknutých orgánov. Stavebný úrad zároveň vyzval stavebníka na doplnenie dokumentácie o chýbajúce doklady a potvrdenia, vrátane záväzných stanovísk dotknutých orgánov.

27. Pri hodnotení udržateľnosti postupu správneho orgánu v okolnostiach prejednávanej veci, najmä z pohľadu zákonnosti zvoleného postupu stavebného úradu, správny súd prihliadal aj na primárnu úlohu miestneho zisťovania v rámci vedeného správneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Sžp/13/2011 zo dňa 29.02.2012 uviedol, že „miestne zisťovanie, ktoré sa uskutočňuje spravidla komisionálne, vykonáva stavebný úrad pre riadne objasnenie veci a zistenie skutočného stavu na účely zistenia alebo overenia skutočností potrebných v súvislosti s vydaní rozhodnutia v konaní podľa stavebného zákona.“ V tom istom rozhodnutí najvyšší súd zároveň uviedol, že „ohliadka podľa § 38 správneho poriadku je typickým dôkazným prostriedkom, pomocou ktorého správny orgán získava poznatok o dôležitej skutočnosti, ktorá má byť podkladom pre správne rozhodnutie. Ohliadku nariadi správny orgán spravidla vtedy, ak predložené dôkazy neposkytujú spoľahlivý podklad pre vydanie rozhodnutia alebo ak niektoré skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné.“

28. Po oboznámení sa s predloženým administratívnym spisom správny súd skonštatoval, že stavebný úrad po obdržaní informácie týkajúcej sa zámeru stavebníka kolaudovanú stavu nesprístupniť účastníkom konania (bez ohľadu na ním tvrdené dôvody), následným operatívnym procesným postupom zvoleným na pojednávaní a miestnom zisťovaní konanom dňa 15.03.2013, ako aj následne v priebehu spojeného kolaudačného konania, zabezpečil dostatočné obstaranie skutkových podkladov pre rozhodnutie vo veci.

29. Správny súd sa v danom prípade nestotožnil ani s argumentačnou líniou žalobcov o zásahu do rovnosti účastníkov administratívneho konania. Po oboznámení sa so stavebným úradom vykonanými procesných úkonmi tak, ako sú zachytené v listinách tvoriacich predložený administratívny spis, správny súd nezistil negatívny zásah do práv žalobcov oproti iným účastníkom konania. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že účasť na miestnom zisťovaní bola odopretá výlučnej im (resp. ich zástupcom), takéto tvrdenie nemá oporu v predloženom administratívnom spise. Z obsahu protokolu spísaného na ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní konanom dňa 15.03.2013 v spojení s prezenčnou listinou (príloha č. 1 protokolu) vyplýva, že okrem zástupcov žalobcov sa na danom úkone zúčastnili aj iní účastníci konania a zástupcovia dotknutých orgánov. Zároveň je z obsahu protokolu zrejmé aj to, že miestneho zisťovania sa zúčastnili výlučne zástupcovia dotknutých orgánov (t. j. subjekty rozdielne od účastníkov konania) a naopak, prítomní účastníci konania v čase miestneho zisťovania zostali v náhradnom priestore. Takýto popis okolností miestneho zisťovania vykonávaného

dňa 15.03.2013 je okrem odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (str. 27 rozhodnutia) zaznamenaný aj ako písomné stanovisko, resp. doplnenie námietok samotnými žalobcami v protokole zo dňa 15.03.2013 v znení „pracovníčka správneho orgánu umožnila obhliadku miesta realizovaných zmien iba dotknutým orgánom“ (str. 4. protokolu).

30. Za irelevantné v danom prípade považoval správny súd vyjadrenie stavebníka (resp. jeho zástupcu) zo dňa 08.04.2013 obsahujúce úmysel odmietnuť prístup do kolaudovaného bytu výlučne niektorým účastníkom konania či úvahy stavebného úradu týkajúce sa ústavného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR.

Podstatnou skutočnosťou vyplývajúcou z prieskumu úkonov vykonaných stavebným úradom je zachovanie rovnosti práv účastníkov vo vedenom administratívnom konaní, a to bez ohľadu na prípadný úmysel a faktické konania toho-ktorého účastníka.

31. Ako ďalej uviedol správny súd, už v odseku 61. tohto súdneho rozhodnutia bolo uvedené, že zvolenie ďalšieho procesného postupu v reakcii na konanie stavebníka bolo v kompetencii stavebného úradu, avšak z hľadiska preskúmavania zákonnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia v tomto súdnom konaní na základe žalobcami vznesenej žalobnej argumentácie je podstatné, že správny orgán svojím ďalším procesným postupom, bez potreby nariaďovania nového miestneho zisťovania, zabezpečil také zistenie skutkového stavu, ktoré tvorilo dostatočný podklad pre meritórne rozhodnutie vo veci.

32. Ohľadom súhrnu žalobných námietok žalobcov týkajúcich sa nimi vnímanej predpojatosti zamestnanca stavebného úradu správny súd primárne odkázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013, v rámci ktorého sa nadriadený správny orgán s totožnými námietkami žalobcov plnohodnotne, a podľa názoru správneho súdu aj vecne správne, vysporiadal.

Nie je úplne presnou formuláciou, že zamestnanec stavebného úradu odmietol miestne zisťovanie na ústnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2013 ako aj kontrolu reálneho vyhotovenia stavby účastníkmi konania, ale v kontexte vyššie popísaných okolností miestneho zisťovania stavebný úrad nemal procesné možnosti na to, aby priamo na mieste zabezpečil prístup na kolaudovanú stavbu všetkým zúčastneným subjektom. Stavebný úrad v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia dostatočne a najmä racionálne opísal okolnosti a úvahy, pre ktoré v prejednávanej veci pristúpil k miestnemu zisťovaniu už aj 14.03.2013 v úradných hodinách, pričom daný postup bol zaznamenaný aj v protokole vyhotovenom na ústnom pojednávaní konanom dňa

15.03.2013. Tvrdenia žalobcov o zamestnancom stavebného úradu vykonaných opakovaných „návštevách“ stavby dňa 14.03.2013 či o vykonávaní miestneho zisťovania mimo úradných hodín neboli nijakým spôsobom preukázané. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na nimi vnímané účelové konanie zamestnanca stavebného úradu v súvislosti so spojením kolaudačného konania so zmenou stavby v čase, kedy už boli zmeny stavby zrealizované, správny súd poukazuje na § 84 ods. 4 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že spojenie kolaudačného konania s konaním o zmene stavby je možné, pokiaľ sa skutočné zrealizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, teda jedná sa o stavbu, ktorá je už realizovaná so zmenami. Z obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd nezistil ani žalobcami tvrdené šikanózne vedenie konania či navodzovanie nepriateľského napätia. K jednotlivým dôvodom namietanej predpojatosti sa v rámci administratívneho konania vyjadril aj dotknutý zamestnanec stavebného úradu a vyhodnotenie predmetných námietok bolo okrem už spomínaného rozhodnutia starostu č. 1630/25378/2013/STA/Kom

zo dňa 05.06.2013 aj čiastočne (hoci aj v iných súvislostiach) obsahom časti odôvodnenia vydaného kolaudačného rozhodnutia. V podstate jedinou novou námietkou predpojatosti je odkazovanie žalobcov na realizáciu dodatočných obhliadok stavby konaných dňa 11.12.2013 a 25.08.2014, ktorých dôvodnosť (kontrola odstránenia drobných nedostatkov) stavebný úrad plnohodnotne vysvetlil v odôvodení prvostupňového rozhodnutia a súčasťou predloženého administratívneho spisu sú úradné záznamy, ktoré boli pri týchto úkonoch vyhotovené.

33. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil správny súd námietky žalobcov týkajúce sa tvrdenej predpojatosti zamestnanca stavebného úradu ako nedôvodné. 34. K námietke žalobcov týkajúcej sa tvrdeného nesúladu projektovej dokumentácie schválenej v rámci vydaného stavebného povolenia s podmienkami územného rozhodnutia správny súd uvádza, že v súvislosti so žiadosťou stavebníka o vydanie stavebného povolenia, súčasťou ktorej bola aj predložená projektová dokumentácia, prebehlo samostatné administratívne konanie, v rámci ktorého došlo k vydaniu stavebného povolenia č. 4526/ 23539/ 2010/URS/Bud/G-48 zo dňa 26.05.2010, právoplatného dňom 21.06.2010.

Predmetné stavebné povolenie bolo následne posúdené aj nadriadeným správnym orgánom v rámci konania o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý toto stavebné rozhodnutie ponechal v platnosti (bližšie odsek 10. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia). Stavebné povolenie spolu so schválenou projektovou dokumentáciou zároveň nebolo predmetom aktuálne posudzovaného kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby. Námietka žalobcov týkajúca sa stavebného povolenia a schválenej projektovej dokumentácie tak v tomto súdnom konaní, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu vydaného v kolaudačnom konaní v spojení s napadnutým rozhodnutím vydaným vo veci odvolacím orgánom, nie je relevantná.

35. Podstatou žalobcami namietaného nesúladu vykonanej zmeny stavby s územným rozhodnutím je v danom prípade tvrdená zmena svetelných podmienok susednej nehnuteľnosti D. XX súvisiaca s vykonanou rekonštrukciou strechy, ako aj v súvislosti s osadením zábradlia na zrekonštruovanú atiku nad rámec schválenej projektovej dokumentácie.

36. Samotná rekonštrukcia strechy nebola zmenou, ktorú by stavebník realizoval nad rámec projektovej dokumentácie schválenej v súvislosti s vydaným stavebným povolením. Stav faktickej realizácie rekonštrukcie bol následne zdokumentovaný predloženým výškopisným plánom skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 20.02.2013 a výkresmi skutočného vyhotovenia č. S09 a S14. K vyhotoveniu stavby vrátane vykonaných zmien sa následne vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom predložené stanoviská boli kladné (bližšie odsek 6. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia) Účastníci konania zároveň v konaní predložili svetlotechnický posudok vypracovaný B.. B., D.. (stavebník) a odborné stanovisko vypracované B.. D., V.. (žalobcovia). Na základe námietok niektorých účastníkov konania uplatnených voči svetlotechnickému posudku B.. B. D.. požiadal stavebný úrad o stanovisko RUVZ, ktorý v reakcii zo dňa 24.04.2013 uviedol, že po preskúmaní dotknutého posudku s jeho závermi súhlasí.

RUVZ ďalej uviedol, že v prípade rekonštrukcie resp. opravy stavby tak, ako je tomu aj v prejednávanom prípade, je možné časti pôvodnej stavby nahradiť novými až do výšky pôvodného ekvivalentného uhla tienenia. Uvedený záver bol zároveň v priamom kontraste so záverom uvádzaným žalobcami, vyplývajúcim z odborného stanoviska vypracovaného B.. B., D.. 37.

Ako ďalej uviedol správny súd, stavebný úrad mal v danom prípade zabezpečený dostatočný podklad pre relevantné posúdenie toho, či rekonštrukcia strechy a zmena v podobe inštalácie zábradlia mala negatívny dopad na svetelné podmienky susednej nehnuteľnosti (objekt D. XX). Keďže sa v otázke takéhoto posudzovania jednalo o technickú záležitosť, určitou limitáciou úvah stavebného úradu boli práve predložené listiny - odborné vyjadrenie, svetlotechnický posudok či stanoviská dotknutých orgánov.

Stavebným úradom zvolený postup pri zabezpečovaní dostatočného podkladu na riadne posúdenie problematiky svetelných podmienok susednej nehnuteľnosti bol v danom prípade dostatočný, keď po vykonaní miestneho zisťovania (zrejme aj v súvislosti s procesnými osobitosťami miestneho zisťovania popísanými v odsekoch vyššie) a po doručení námietok účastníkov konania tieto spolu s relevantnými listinami (odborné stanovisko vypracované B.. D., V.., výškopisný plán skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 20.02.2013, geodetické zameranie objektu pred začatím stavebných úprav vypracované B.. L. zo dňa 04.12.2008, svetlotechnický posudok vypracovaný B.. B., D.. a výkresy skutočného vyhotovenia stavby č. S09 a S14) doručil RUVZ ako prílohu žiadosti o podanie stanoviska k záverom predloženého svetlotechnického posudku. RUVZ v odpovedi zo dňa 24.04.2013 oznámil, že so závermi svetlotechnického posudku o tom, že osadenie zábradlia na zrealizovanú atiku neovplyvní stav distribúcie denného osvetlenia na fasáde susednej nehnuteľnosti, súhlasí.

38. Taktiež podľa názoru správneho súdu, pokiaľ stavebný úrad v skutkových okolnostiach prejednávanej veci dospel k záveru, že vykonaná rekonštrukcia strechy a zároveň zmena oproti schválenej projektovej dokumentácie spočívajúca v osadení zábradlia nebude mať negatívny dopad na žalobcov ako vlastníkov objektu D. XX z hľadiska zhoršenia svetelných podmienok (neprípustná miera tienenia), takýto záver vyplynul z vyššie uvedených podkladov, nejednalo sa o ničím nepodloženú svojvôľu v rámci vykonávania správnej úvahy a účastníci konania najmä v rámci prvostupňového rozhodnutia dostali dostatočne zrejmé a určité odôvodnenie toho, akým spôsobom a na základe akých podkladov k uvedenému záveru stavebný úrad

dospel. 39. Nad rámec posudzovania osadenia zábradlia z pohľadu prípadného zásahu do svetelných podmienok susednej nehnuteľnosti, stavebný úrad stavebníkom vykonanú zmenu realizovanú oproti schválenej projektovej dokumentácii (osadenie zábradlia) považoval aj za plne opodstatnenú, vzhľadom na hĺbkové pomery voľného priestoru na severnom okraji strechy (bližšie str. 25. prvostupňového rozhodnutia). S uvedenými úvahami, zasadenými do celkového kontextu pomerov dotknutej nehnuteľnosti, sa ako s relevantnými v rámci tohto kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby v plnom rozsahu stotožnil aj správny súd. 40. Žalobcami uvádzaný stav, kedy bolo v stavebnom povolení a v schválenej projektovej dokumentácii predelenie oddychovej časti plochej strechy od nepochôdznej časti riešené osadením kvetináčov pred atiku strechy, bol v danom prípade vyhodnocovaný vo vedenom kolaudačnom konaní spojenom so zmenou stavby práve s ohľadom na to, že došlo k zmene riešenia stavby vo forme osadenia zábradlia. Uvádzaná zmena bola predmetom prieskumu správneho orgánu, táto bola v rámci konania o zmene stavby akceptovaná ako vykonanie nepodstatnej zmeny a predmetom administratívneho konania ďalej nebolo (a ani nemuselo

byť) posudzovanie prípadne iných alternatív realizácie, na ktoré poukazujú žalobcovia v podanej správnej žalobe (napr. osadenie zábradlia pred atiku). 41. V časti žalobnej argumentácie označenej ako „nesúlad kolaudačného rozhodnutia so zákonom“ žalobcovia poukázali na časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v rámci ktorých stavebný úrad prezentoval závery o nepodstatnosti zmien vykonaných stavebníkom oproti schválenej projektovej dokumentácie a podmienkam určeným v právoplatnom stavebnom povolení.

Konkrétne žalobcovia uviedli, že zmena dispozičného riešenia, zmena výmery jednotlivých miestností a vybudovanie nových (parná sauna a chodba) nie je možné považovať za nepodstatné zmeny. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že posúdenie toho, či sú vykonané zmeny stavby podstatnými resp. nepodstatnými odchýlkami, je na správnej úvahe stavebného úradu. Stavebný úrad v danom prípade akceptoval žiadosť stavebníka a s kolaudačným konaním spojil aj konanie o zmene stavby, vykonané zmeny vzhliadol poverený zamestnanec stavebného úradu a pri rozhodovaní vychádzal z predloženej dokumentácie, pričom zrealizované zmeny, aj z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, vyhodnotil ako nepodstatné. Svoje úvahy v tomto smere následne stavebný úrad popísal aj v odôvodnení vydaného kolaudačného rozhodnutia a správny súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by namietaný proces správnej úvahy orgánu verejnej správy bolo možné na základe žalobnej argumentácie žalobcov vyhodnotiť ako nezákonný. Len na doplnenie v tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobcovia v konkrétnostiach namietali závery stavebného

orgánu o nepodstatnosti zmien vykonaných v interiéry stavby, teda zmien, vo vzťahu ku ktorým, na rozdiel napr. od zmeny spočívajúcej v osadení zábradlia na strešnú atiku, žalobcovia v rámci podanej správnej žaloby ani len netvrdili zásah do svojich subjektívnych práv. 42. Žalobcovia v závere podanej správnej žaloby poukázali na teoretické východiská zisťovania skutočného stavu a na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, avšak v tejto časti žaloby neuviedli žiadne konkrétne okolnosti prejednávanej veci, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako relevantne a zároveň dostatočne individualizovane vznesenú žalobnú námietku. Len pre úplnosť správny súd uviedol, že ani v rámci vyhodnocovania konkrétnych žalobných námietok žalobcov uvádzaných v iných častiach podanej správnej žaloby nezistil pochybenia správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu či vo fáze dokazovania.

III. Konanie na kasačnom súde

43. Proti rozsudku správneho súdu podali sťažovatelia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, t. j. že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

44. Podľa názoru sťažovateľov správny súd v bodoch 1 až 57 napadnutého rozsudku nevyjadril žiaden právny názor. Zhrnul priebeh administratívneho konania, obsah žaloby, vyjadrenie pôvodného žalovaného, vyjadrenie účastníkov konania, ďalší priebeh konania, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov a citoval vybrané právne

predpisy. V bode 58 uviedol, čo bolo predmetom súdneho prieskumu a v bode 59 správne (konečne) rozhodol o námietke ďalších účastníkov konania 1/ a 2/, ktorí namietali aktívnu (žalobnú) legitimáciu žalobcov. 45. Sťažovatelia namietali porušenie precedenčnej zásady a vedomé narušenie rovnosti účastníkov konania. Poukázali na odôvodnenie žaloby v ktorej uviedli, že zamestnanec Mestskej časti Bratislava - Staré mesto nariadil na deň 15.03.2013 ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním týkajúce sa kolaudačného konania spojeného s konaním o zmene stavby podľa § 68 stavebného zákona, pričom viedol ústne pojednávanie a miestne zisťovanie v suteréne bytového domu Š. X H. R. napriek tomu, že ústne pojednávanie a miestne zisťovanie sa podľa oznámenia malo týkať kolaudačného konania a zmeny stavby pred dokončením podkrovného bytu č. 14 (zapísaného na LV č. XXXX k-ú E. G. ako byt č. 14 na 3.p.). Zamestnanec správneho orgánu umožnil obhliadku a miestne zisťovanie priamo v dotknutých priestoroch bytu č. 14 a na terase bytu č. 14 iným účastníkom konania - vlastníkom bytov v

bytovom dome zapísaným na LV č. XXXX, ktorí sa kolaudačného konania zúčastnili, okrem sťažovateľov. Sťažovatelia boli zmenou stavby pred jej dokončením priamo dotknutí (na rozdiel od vlastníkov bytov). Zamestnanec správneho orgánu vyslovene odmietol obhliadku a miestne zisťovanie priamo v dotknutých priestoroch (alebo aspoň na terase bytu č. 14), pričom kolaudácia a zmena stavby pred dokončením, ktorá bola predmetom konania práve u sťažovateľov najviac zasahuje do ich práv a právom chránených záujmov ako vlastníkov susedného pozemku a stavby D. Č..

XX. 46. Taktiež už v samotnej žalobe poukázali na to, že stavebník (ďalší účastník konania 1/) vyslovil, že si nepraje, aby sťažovateľom bola umožnená obhliadka a miestne zisťovanie uskutočnených zmien, táto údajná požiadavka stavebníka o obmedzení práv niektorému z účastníkov konania nie je zachytená v protokole z kolaudačného konania a nebola ani vznesená ani v návrhu na začatie konania.

47. Dôvodili porušením čl. 13 ods. 3 Ústavy SR a to z dôvodu porušenia princípu rovnosti účastníkov pred zákonom. Postup správneho orgánu považovali za protizákonný z dôvodu porušenia precedenčnej zásady a to zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania a zásady legitímnych očakávaní spočívajúcej v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných prípadoch.

Uviedli, že precedenčná zásada je prostriedkom ochrany pred svojvôľou správneho orgánu, pred neprimeraným a nezákonným uplatňovaním subjektívnych názorov zamestnanca správneho orgánu. V danom prípade zamestnanec správneho orgánu svojim konaním spočívajúcim v neprimeranom odklone od bežnej rozhodovacej praxe, podstatným spôsobom a zjavne vedome narušil rovnosť subjektov pred zákonom.

48. Poukázali na bod 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd vyslovil, že „musel konštatovať existenciu špecifických okolností vedenia konania“. V tejto súvislosti uviedli, že i nie je známe v ktorom právnom predpise sú zakotvené „špecifické okolnosti vedenia konania?

49. Sťažovatelia mali za to, že stavebný úrad vyhodnotil požiadavku o neumožnení vstupu sťažovateľom na obhliadku predmetu kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby pred jej dokončením nesprávne a v rozpore so správnym poriadkom. Sťažovatelia trvali na svojej osobnej účasti na obhliadke bytu stavebníka. Stavebný úrad mal postupovať podľa § 38 správneho poriadku a zabezpečiť uskutočnenie obhliadky predmetu kolaudačného konania. Mal takúto povinnosť uložiť stavebníkovi a pokračovať v kolaudačnom konaní až po riadne uskutočnenej obhliadke bytu s účasťou sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi kolaudačného

konania. 50. Podľa názoru sťažovateľov schválením postupu stavebného úradu správnym súdom došlo k precedensu, podľa ktorého bude stačiť, ak kedykoľvek v budúcnosti ktorýkoľvek stavebník prehlási, že si nepraje, aby účastníci konania v zmysle stavebného zákona boli vpustení na miestnu obhliadku, stavebný úrad stavebníkovi vyhovie a súd takého flagrantné porušenie zákona schváli.

51. Sťažovatelia nesúhlasili s tvrdením správneho súdu, že zmenu stavby, ktorou sú priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy sťažovateľov ako účastníkov administratívneho konania, bolo možné si pozrieť zvonka. Každá stavby je viditeľná zvonka, tak načo vôbec zákonodarca priznáva právo vlastníkom dotknutých stavieb / alebo susedných pozemkov byť účastníkom stavebných konaní. Predmetom odopretej obhliadky nebolo iba zábradlie, ale vzhľadom na zámer stavebníka o vybudovanie dvoch ďalších podlaží, bola nevyhnutná kontrola zo strany sťažovateľov, či si stavebník nepripravil (neupravil) terasu tak, aby mohol vybudovať spomínané dve ďalšie podlažia. Sťažovatelia vychádzali zo skutočností, že stavebník na terase zabudoval a namontoval veľké množstvo kovových konštrukcií zjavne na podporu statiky na vybudovanie zamýšľaných dvoch podlaží. Na túto skutočnosť právny zástupca sťažovateľov opakovane upozorňoval. 52. Štatutárny orgán sťažovateľa 1/ je osoba, ktorá dlhé roky pôsobila ako znalkyňa v odvetví statika, tento predmet vyučovala aj na vysokej škole. Je teda osobou, ktorá vie posúdiť, či

došlo k takým stavebno-technickým zásahom do konštrukcie terasy, ktoré by umožňovali stavebníkovi kedykoľvek (aj na „čierno“), teda v rozpore s platnými predpismi vybudovať nadstavbu a následne si takúto stavbu dať dodatočne zlegalizovať. Pre sťažovateľov ako vlastníkov objektu D. Č.. XX by to znamenalo absolútnu nemožnosť užívať vnútorné dvorné priestory svojho objektu na súčasný účel a samozrejme stratu zisku z prenajatých priestorov. 53. Ďalej uviedli, že nadmerným zaťažením terasy bez predchádzajúceho odborného statického posúdenia môže kedykoľvek dôjsť k zrúteniu stavby a k ohrozeniu životov na majetku nielen užívateľov bytov v bytovom dome žijúcich v štyroch spodných podlažiach, ale i k ohrozeniu sťažovateľov, ktorých by takéto zrútenie zasiahlo priamo vo vnútornom dvore stavby D. Č.. XX (využívanom ako parkovisko) s veľkými následkami na životoch a majetku. Sťažovateľov netrápi iba posunuté zábradlie ale vyššie uvedené závažnejšie skutočnosti. Dodatočné niekoľkotonové zaťaženie stavby je veľmi ťažko posudzovať ako nepodstatnú zmenu. 54.

Sťažovatelia taktiež poukázali na to, že už v žalobe namietali konanie zamestnanca správneho orgánu a žiadali o jeho vylúčenie z konania. Opakovane poukazovali na skutočnosť, že zamestnanec správneho orgánu neumožnil sťažovateľom uskutočniť kontrolu vykonaných prác v byte stavebníka.

55. Sťažovatelia taktiež opakovane poukazovali na skutočnosť, že niektoré zmeny stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania podľa § 68 stavebného zákona, sú v rozpore s príslušnými svetlotechnickými normami a predpismi. Stavebník v priebehu výstavby zbúral horné časti konštrukcií zo severného okraja terasy a tieto opätovne vybudoval, čím v rozpore s platnými predpismi (zmenou výšky smerom dole a následným doplnením na pôvodnú - nevyhovujúcu úroveň) prekročil stupeň zatienenia. Navyše zo strany vnútorného dvora objektu D. Č.. XX na nové konštrukcie doplnené na pôvodnú nevyhovujúcu úroveň osadil zábradlie, ktoré nebolo stavebným povolením povolené. Svetlotechnický posudok predložený stavebníkom vedome neriešil skutočnosť, že zmenou výšky smerom hmoty dole a následným doplnením na pôvodnú nevyhovujúcu úroveň stavebník porušil platné právne predpisy a normy týkajúce sa svetlotechniky a zatienenia susedného objektu D. Č..

XX. Stavebný úrad nemohol vydať kolaudačné rozhodnutie ani schváliť zmenu stavby, ktorá je v rozpore s platnými predpismi. 56. Sťažovatelia v tomto smere namietali odôvodnenie rozsudku správneho súdu a podľa ich názoru bolo povinnosťou správneho súdu riadne sa zaoberať a nie konštatovať, že už všetko bolo vyriešené v administratívnom spise. Správny súd nechápal alebo nechcel chápať, že podstatou podanej žaloby boli práve rozhodnutia správneho orgánu, ktoré mal správny súd dôsledne preskúmať a nie sa na ne odvolávať.

57. Sťažovatelia ďalej v kasačnej sťažnosti poukázali na nesúlad projektovej dokumentácie schválenej v stavebnom konaní s podmienkami územného rozhodnutia, nesúlad konania o zmene stavby s podmienkami územného rozhodnutia a na nesúlad kolaudačného rozhodnutia

so zákonom. V tomto smere dôvodili tým, že projektová dokumentácia nemôže byť vypracovaná (ani stavebné povolenie nemôže byť vydané) v rozpore s platnými svetlotechnickými predpismi, keďže nie je možné navrhnúť a následne schváliť dokumentáciu ktorou dôjde k prekročeniu povoleného stupňa zatienenia objektu D. Č.. XX vo vlastníctve sťažovateľov.

Zmeny navrhované v konaní o dodatočnom povolení stavby sú v rozpore s územným rozhodnutím. Plochá strecha vo dvornom trakte Š. X bola po celú dobu nepochôdzna bez nainštalovania zábradlia zo strany D. Č.. XX. Plochá strecha vo dvornom trakte Š. X zo strany D. Č.. XX mala podľa územného rozhodnutia a stavebného povolenia ostať v páse širokom 2,76m a naďalej nepochôdzna, teda jej charakter sa nemení, a preto nie je žiaden dôvod aby na atike zo strany D. Č.. XX bolo novo osadené zábradlie. V stavebnom povolení

mal stavebník vyriešené predelenie oddychovej časti plochej strechy od nepochôdznej časti tak, aby takéto predelenie plne zodpovedalo bezpečnostným predpisom. Takéto predelenie oddychovej časti plochej strechy od nepochôdznej časti bolo v stavebnom konaní z hľadiska dodržanie bezpečnostných predpisov dostačujúce, preto argument správneho orgánu, že stavebník osadil zábradlie na atiku zo strany D. Č.. XX z bezpečnostných dôvodov je

zavádzajúce. 58. Podľa názoru sťažovateľov zmena dispozičného riešenia, zmena výmery jednotlivých miestností a najmä vybudovanie minimálne dvoch nových miestností (miestnosť č. 5.15 parná sauna a 5.16 chodba) zrealizované bez predchádzajúceho povolenia nie je možné považovať za nepodstatné zmeny. 59. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

zamietnuť. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý považuje za vecne správny, riadne odôvodnený a rešpektujúci judikatúru najvyšších súdnych autorít. Žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. 60. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žiadali priznať náhradu trov konania.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

61. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 62. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 26. marca 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 63. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcov 1/ a 2/ podľa § 190 SSP, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky ako odvolacieho správneho orgánu č. OU-OVBP2-2016/3553/ZAV zo dňa 17.02.2016, ktorým boli zamietnuté odvolania účastníkov konania a zároveň bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. 52/78/2015/STA/Ham-H/1 zo dňa 15.01.2015, ktorým došlo k povoleniu užívania dotknutej nehnuteľnosti - „Rekonštrukcia a dostavba podkrovného bytu č. 14, Š.F. X, R.“. 64. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu. 65. Sťažovatelia ako dôvod kasačnej sťažnosti vymedzili ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V kasačnej sťažnosti uviedli, že nesúhlasia so závermi rozsudku a považujú ich za nesprávne a v rozpore s platným právnym stavom. Jednotlivé body rozsudku nepredstavujú žiadne právne posúdenie žaloby.

66. Podľa § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

67. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka

konania. 68. Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku je jednoznačne zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.

69. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v dostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané sťažovateľmi v žalobe. Správny súd dostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci. V odôvodnení rozsudku správny súd vyslovil konečné závery o nedôvodnosti žalobných námietok žalobcov, ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý tomuto záveru predchádzal, a prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Správny súd svoje vyjadrenie neobmedzil iba na závery z administratívneho spisu bez toho, aby uviedol svoje vlastné právne posúdenie k podstatným žalobným námietkam sťažovateľov. 70.

Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec.

Vlastná argumentácia správneho súdu musí poskytnúť komplexný a zrozumiteľný obraz o predmete konania a vo vzťahu k argumentácii účastníkov musí obsahovať jasné odpovede na otázky, ktoré sú predmetom sporu. 71. Správny súd pre potreby prejednávanej veci dostatočne vysvetlil svoje právne závery. Správny súd na žalobné námietky reagoval a jeho vyslovené právne závery možno považovať za dostatočné pre naplnenie princípov spravodlivého procesu.

72. Sťažovatelia ako ďalší dôvod kasačnej sťažnosti vymedzili ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

73. V kasačnej sťažnosti namietali porušenie precedenčnej zásady a vedomého narušenia rovnosti účastníkov konania. Podľa ich názoru stavebný úrad vyhodnotil námietku o neumožnení vstupu sťažovateľom na ohliadku predmetu kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby pred dokončením nesprávne a v rozpore so správnym poriadkom.

Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu je podľa názoru sťažovateľov nesprávne odôvodnené v časti neumožnenia účasti stavebným úradom sťažovateľom na ohliadke bytu. 74. Správny súd žalobnú argumentáciu sťažovateľov týkajúcu sa tvrdeného zásahu správnych orgánov do precedenčnej zásady a do rovnosti účastníkov konania nevyhodnotil ako takú, ktorej vyhodnotením v prejednávanej veci by bolo dôvodné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého či jemu predchádzajúceho rozhodnutia.

75. Podľa názoru kasačného súdu je nesporné, že splnomocnený zástupca stavebníka oznámil stavebnému úradu, že stavebník nesúhlasí, aby účastníci konania vstupovali do predmetnej nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Účastníci konania boli o tejto skutočnosti na ústnom pojednávaní upovedomení. Vzhľadom k tomu, že stavebník nesúhlasil so vstupom účastníkov konania do bytu č. 14, ktorého sa kolaudácia týkala, stavebný úrad prerokoval zmenu stavby s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi štátnej správy v rozsahu v akom sa dotýkala ich práv a právom chránených záujmov.

76. Ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu stavebný úrad vykonal obhliadku deň pred ústnym pojednávaním (14.03.2013) za účelom kontroly jej skutočného vyhotovenia, porovnania či je stavba realizovaná v súlade s odsúhlasenou projektovou dokumentáciou, vrátane uskutočnených zmien, ktoré sú zakreslené vo výkresoch skutočného vyhotovenia, ktoré bolo potrebné overiť miestnou obhliadkou. Na ústnom pojednávaní (15.03.2013) stavebný úrad vyzval splnomocneného zástupcu stavebníka, aby sprístupnil predmetný byt č. 14 zástupcom dotknutých orgánov za účelom vykonania obhliadky skutočného vyhotovenia stavby a posúdenia uskutočnených zmien z hľadiska nimi sledovaných záujmov.

77. Kasačný súd konštatuje, že vstup do kolaudovanej budovy nebol zo strany stavebníka umožnený žiadnemu z účastníkov konania, ale len prítomným zástupcom dotknutých orgánov. 78. Ako je ďalej zrejmé z obsahu administratívneho spisu situáciu odopretia možnosti účastníkom konania vstúpiť do kolaudovanej stavby zo strany stavebníka (resp. jeho zástupcu) zamestnanec stavebného úradu podľa opisu zachyteného v protokole zo dňa 15.03.2013 ako aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia riešil na mieste tak, že ústne pojednávanie za účasti prítomných účastníkov konania a prítomných zástupcov dotknutých orgánov, vrátane nahliadania do spisov a do priloženej dokumentácie, sa uskutočnilo v náhradnom priestore. Rovnako z administratívneho spisu vyplýva, že miestne zisťovanie reálneho uskutočnenia stavby sa uskutočnilo dňa 14.03.2013 za prítomnosti povereného zamestnanca stavebného úradu a dňa 15.03.2013 za prítomnosti zástupcov dotknutých orgánov.

Poverený zamestnanec stavebného úradu vykonal miestne zisťovanie stavby ešte následne dňa 11.12.2013 a 25.08.2014. O uvedenom úkone sú v administratívnom spise uložené úradné záznamy. 79. Kasačný súd konštatuje, že stavebný úrad po obdržaní informácie týkajúcej sa zámeru stavebníka kolaudovanú stavbu nesprístupniť účastníkom konania, následným operatívnym procesným postupom zvoleným na pojednávaní a miestnom zisťovaní konanom dňa 15.03.2013 ako aj následne v priebehu spojeného kolaudačného konania, zabezpečil dostatočné obstaranie skutkových podkladov pre rozhodnutie veci.

80. Kasačný súd po oboznámení sa s vykonanými procesnými úkonmi zo strany stavebného úradu, tak ako sú zachytené v listinách tvoriacich administratívny spis, nezistil žiadny zásah do práv sťažovateľov oproti iným účastníkom konania.

81. Kasačný súd v uvedenej právnej veci konštatuje, že prešetrením skutočností týkajúcich sa prípadnej zaujatosti zamestnanca správneho orgánu, pochybnosť o nepredpojatosti nebola dôvodná. Stavebný úrad nevylúčil zamestnanca správneho orgánu z prejednania a rozhodovania v tejto veci. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia starostu mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 1630/25378/2013/STA/Kom zo dňa 05.06.2013. So závermi v uvedenom rozhodnutí sa plne stotožnil i odvolací správny orgán.

82. Sťažovatelia ako ďalší dôvod kasačnej sťažnosti uviedli, že správny súd sa nevysporiadal s ich žalobnými námietkami v súvislosti s nesúladom projektovej dokumentácie schválenej v stavebnom konaní s podmienkami územného rozhodnutia, nesúladom konania o zmene stavby s podmienkami územného rozhodnutia a rovnako nesúladom kolaudačného konania so

zákonom. 83. Správny súd k tejto námietke sťažovateľov uvedenej v žalobe konštatoval, že v súvislosti so žiadosťou stavebníka o vydanie stavebného povolenia, súčasťou ktorej bola aj predložená projektová dokumentácia, prebehlo samostatné administratívne konanie, v rámci ktorého došlo k vydaniu stavebného povolenia č. 4526/23539/2010/URS/Bud/G-48 zo dňa 26.05.2010, právoplatného dňom 21.06.2010. Predmetné stavebné povolenie bolo následne posúdené aj nadriadeným správnym orgánom v rámci konania o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý toto stavebné povolenie ponechal v platnosti.

84. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že predmetné stavebné povolenie spolu so schválenou projektovou dokumentáciou nebolo predmetom aktuálne posudzovaného kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby. Preto tieto námietky sťažovateľov vyhodnotil ako právne irelevantné vo vzťah k predmetu sporu.

85. Sťažovatelia ďalej namietali nesúlad konania o zmene stavby s podmienkami územného rozhodnutia. 86. Ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu v uvedenej veci došlo k zmene osadenia oceľového zábradlia na severnom okraji nepochôdznej časti strechy dvorného traktu.

Stavebný úrad pri posudzovaní tejto zmeny prihliadal na skutočnosť, aby jej odsúhlasením neboli neprimerane obmedzené práva a záujmy sťažovateľov a teda dotknutých účastníkov konania ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti. 87. Je nesporné, že stavebný úrad vyzval stavebníka na doloženie geodetickej dokumentácie ku kolaudačnému konaniu. Stavebník doložil výškopisný plán vypracovaný odborne spôsobilou osobu autorizovaným geodetom a kartografom B.. R. R. a svetlotechnický posudok vo vzťahu k objektu D. Č.. XX, R. vypracovaný odborne spôsobilou osobou B.. K. B., D.. - Inžiniersko-projektový ateliér, pričom z predložených dokumentov vyplynulo, že pôvodná výšková úroveň atiky 174,15 m n. m. bola v dôsledku rekonštrukčných prác vykonaných na streche znížená o cca 120 mm na úroveň 174,03 m n. m. (resp. 174,05 m n. m.).

Súčasne bolo stavebníkom na atiku na severnom okraji strechy osadené subtílne oceľové zábradlie z joklových profilov, ktoré bolo zdôvodnené potrebou bezpečnosti osôb, prípadne vstupujúcich z pôvodnej časti strechy na nepochôdznu časť strechy.

88. Ako je ďalej zrejmé, stavebný úrad pri posudzovaní zmeny týkajúcej sa osadenia zábradlia túto vyhodnotil ako opodstatnenú, pričom prihliadal na § 28 vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že každá pochôdzna plocha stavby, kde je nebezpečenstvo pádu osôb a ku ktorej je možný prístup osôb, sa musí zabezpečiť ochranným zábradlím prípadne inou zábranou vo vodorovnom aj zvislom smere. K skutočnému vyhotoveniu stavby a uskutočnenej zmeny stavby podľa dokumentácie skutočného vyhotovenia sa z hľadiska svojich kompetencií vyjadril aj Krajský pamiatkový úrad Bratislava, ktorý vo svojom záväznom stanovisku č. KPÚ BA-2013/1265-4/4561/BAL zo dňa 10.05.2013 vyjadril, že súhlasí so zmenou stavby pred dokončením.

89. Je nesporné, že stavebný úrad uskutočnenú zmenu stavby posúdil aj z hľadiska svetlotechnických pomerov vzhľadom na dotknutý susedný objekt D. Č.. XX. Zo záveru vypracovaného svetlotechnického posudku predloženého ku kolaudácii (B.. B., marec 2013) vyplýva, že: „Osadenie navrhovaného zábradlia na zrealizovanú zníženú atiku neovplyvní pôvodný stav distribúcie osvetlenia na fasáde dotknutého objektu D. Č.. XX, R..

Navrhované riešenie vyhovuje.“ 90. Kasačný sú odkazuje tiež na vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva hl. m. Bratislavy k námietkam týkajúcich sa svetlotechnického posudku vypracovaného B.. K. B. (marec 2013) uvedeného v liste č. HŽP/6974/2013 zo dňa 24.04.2013. v ktorom sa uvádza nasledovné“ „.

. . . . . . .vypracovaný nový svetlotechnický posudok B.. K.. B., D.. v marci 2013, ktorý preukázal, že osadenie zábradlia na zrealizovanú zníženú atiku neovplyvní pôvodný stav denného osvetlenia v dotknutom objekte D. Č.. XX. Informácia, že „zmena výšky aj smerom nadol a následne doplnenie na pôvodnú nevyhovujúcu výšku sa považuje za prekročenie povoleného uhla zatienenia“ nie je presná, uvedený výklad platí v prípade ak sa pôvodná stavba alebo jej podstatná časť odstráni a nahradí inou stavbou. Ak sa jedná o rekonštrukciu resp. opravu, je možné časti pôvodnej stavby nahradiť novými až do výšky pôvodného ekvivalentného uhla zatienenia. Po preskúmaní predloženého svetlotechnického posudku vám oznamujem, že s jeho závermi súhlasím. Za vstupné údaje v plnej miere zodpovedá spracovateľ posudku.“ 91.

Pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľov označenú ako nesúlad kolaudačného rozhodnutia so zákonom, kasačný súd uvádza, že posúdenie zmien, ktoré boli vykonané oproti dokumentácii overenej v stavebnom konaní je výlučne v kompetencii stavebného úradu, ktorý sa pri posudzovaní opieral o ustanovenie § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Zmeny oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní, ktoré stavebník uskutočnil (išlo o zmenu dispozičného riešenia interiéru bytu - k miestnosti označenej 5.07 pribudli miestnosť č. 5.15 a 5.16, zmena spôsobu otvárania okenných výplní a dverí v miestnosti č. 5.06 a 5.09 z otváracích na posuvné, zmena materiálového riešenia povrchovej úpravy terasy) prvostupňový správny orgán na základe obhliadky a predložených dokladov vyhodnotil ako nepodstatné a v súlade so zákonom a podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona kolaudačné konanie spojil s konaním o zmene stavby.

92. Zrealizovanými zmenami v nijakom prípade nemohli byť dotknuté práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Posúdenie toho, či sú vykonané zmeny stavby podstatnými resp. nepodstatnými odchýlkami, je na správnej úvahe stavebného úradu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2016/3553/ZAV zo dňa 17.02.2016 je dostatočne rozvedená správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil. 93. Kasačný súd taktiež zdôrazňuje, že sťažovatelia v konkrétnostiach namietali závery stavebného úradu o nepodstatnosti zmien vykonaných v interiéri stavby, t.j. zmien vo vzťahu ku ktorým, na rozdiel od zmeny spočívajúcej v osadení zábradlia na strešnú atiku, sťažovatelia v rámci podanej správnej žaloby ani len netvrdili zásah do svojich subjektívnych práv.

94. Sťažovatelia ako ďalší dôvod kasačnej sťažnosti vymedzili ust. § 440 ods. 1 písm. h) SSP, teda že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 95. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že sťažovateľ musí v kasačnej sťažnosti presne uviesť, ktorý konkrétny judikát ( rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov v Slovenskej republiky) nerešpektoval správny súd vo svojom rozhodnutí. 96. V uvedenej právnej veci sťažovatelia bez ďalšieho uviedli ako sťažnostný bod ust. § 440 ods. 1 písm. h) SSP, preto kasačný súd vyhodnotil uvedenú kasačnú námietku ako nedôvodnú. 97. Správny súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Správny súd v rozhodnutí zopakoval aké boli predložené dôkazy, opätovne zhodnotil skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania a pri svojom právnom závere podrobne a presvedčivo odôvodnil z čoho vychádzal. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami účastníkov konania. 98. Kasačný súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že správny súd v danej veci postupoval vecne správne a skutkovo aj právne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom. Kasačný súd je toho názoru, že správny súd dôvodne zamietol žalobu sťažovateľov s poukazom na ust. § 190 SSP. 99. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší správny súd osvojil záver, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie a kasačnú sťažnosť bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú. 100. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľom, ktorí v tomto konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ priznal voči sťažovateľom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov konania v zmysle § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 169 SSP. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ vznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. (výzva Správneho súdu v Bratislave zo dňa 30.07.2025 na vyjadrenie sa ku kasačnej sťažnosti) 101. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. marca 2026

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Svk/3/2026 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik