1Svk/32/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ G.. W. F., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX W., 2/ F.. U. M., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX W., obaja žalobcovia právne zastúpení: Okenica & Co. s. r. o., advokátske spoločenstvo so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 36866512, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (do 31.03.2024 Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava), za účasti: 1/ VODOHOSPODÁRSKE STAVBY MALACKY, a.s., so sídlom Pezinská 1098, 901 01 Malacky, IČO: 31412114, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava, IČO: 31782809, 2/ A & Z ACOUSTICS s.r.o., so sídlom Víťazná 12, 831 06 Bratislava, IČO: 36628646, 3/ Cirkevný zbor evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Bratislava Legionárska, so sídlom Legionárska 4, 811 07 Bratislava, IČO: 42267145, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/35358/ZAV zo dňa 08. júla 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/6/2021-272 zo dňa 20. januára 2022, takto

1. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „stavebný úrad“) vydal dňa 19.05.2006 rozhodnutie o umiestnení stavby č. 237, č. j. SÚ/2006/8969-9/Zar (ďalej aj „územné rozhodnutie“), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2006/1575-HRC zo dňa 15.08.2006 právoplatným dňa 14.09.2006.

3. Stavebný úrad rozhodnutím č. SÚ/2008/21780/5938-25/PÍX-35 zo dňa 04.12.2008 vydal stavebníkovi stavebné povolenie. Na odvolanie obyvateľov domov na ulici Sputniková č. 19-29 a na ulici Planét č. 13-17 v Bratislave bolo stavebné povolenie potvrdené, a to rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho stavebného úradu č. A/2009/1888/SAM zo dňa 02.10.2009. 4. Žalobu žalobkyne H.. N. Q. a spol. proti vydanému stavebnému povoleniu Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/193/2009-156 zo dňa 12.05.2011 zamietol (ďalej aj „rozsudok 1 krajského súdu“).

5. Krajský súd vo veci opätovne rozhodol, v intenciách právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení 1 najvyššieho súdu, rozsudkom č. k. 1S/193/2009-209 zo dňa 11.10.2012 (ďalej aj „rozsudok 2 krajského súdu“) tak, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vo veci stavebného povolenia na predmetnú stavbu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

potvrdil. Uviedol, že námietky obyvateľov priľahlých bytových domov k povoľovanej stavbe sa týkali predovšetkým prekročenia najvyšších prípustných limitov pre hluk stanovených všeobecne záväznými predpismi vo vonkajšom prostredí stavby, s ktorými sa podľa názoru konajúcich súdov stavebné úrady a ani dotknuté orgány - Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave a Úrad verejného zdravotníctva vo svojich stanoviskách nevysporiadali, keď iba konštatovali, že stavba nezhorší hlukové pomery na fasádach susedných bytových domov.

Napriek pretrvávajúcim námietkam obyvateľov bytového domu na ulici Sputniková č. 19-29 k hlukovej štúdii, stavebný úrad rozhodnutím č. SU-CS 4319/2015/14/JAM/JCU-145 zo dňa 27.11.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie o povolení stavby“), podľa § 60 - 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) v spojení s § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, vydal stavebné povolenie na stavbu „Bytový dom Sputnik - Ružinov - Ostredky - Sputniková“ podľa objektovej skladby bližšie špecifikovanej v predmetnom

záujmami. Predmetnú stavbu posúdil z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi a dospel k záveru, že uskutočnením a ani budúcim užívaním stavby nebudú ohrozené a ani neprimerane obmedzené záujmy účastníkov konania. Uviedol, že stanovisko dotknutého orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hl. m. č. HŽP/7849/2016 zo dňa 21.04.2016, ktorý chráni verejné záujmy podľa osobitných predpisov, považuje za dostatočné pre vydanie tohto rozhodnutia.

dôvodov. V odôvodnení rozsudku 3 krajského súdu argumentoval tým, že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcov nevysporiadal a ani tento postup neodôvodnil. 10. Proti rozsudku 3 krajského súdu podal stavebník kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžk/46/2019 zo dňa 24.11.2020 (ďalej aj „rozsudok 3 najvyššieho súdu“) tak, že zrušil rozsudok 3 krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že právny názor krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov je nesprávny. Kasačný súd uložil krajskému súdu povinnosť v intenciách právnych stanovísk kasačného súdu v ďalšom konaní vyhodnotiť okrem žalobných bodov najmä otázku žalobnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na podanie správnej žaloby. Kasačný súd uviedol, že subjektívny záujem žalobcov či iných vlastníkov bytov v susedných bytových domoch na nepovolení stavby a ich nesúhlas s jej zriadením, ktorý sa však podľa obsahu žalobných bodov bezprostredne nedotýka ich subjektívnych práv,

II. Konanie pred správnym súdom

O trovách konania ďalších účastníkov konania, vrátane trov kasačného konania, krajský súd rozhodol tak, že ďalším účastníkom priznal voči žalobcom právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

Na základe záverov správnych súdov si v zmysle platnej právnej úpravy vyžiadal nové posúdenie hlukových pomerov v mieste stavby a zabezpečil aj súhlasné záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, v dôsledku čoho došlo nepochybne k posunu v skutkových zisteniach oproti stavu, ktorý existoval v čase skoršieho a následne zrušeného stavebného povolenia. Stavebný úrad v rozhodnutí o povolení stavby svoje závery vo vzťahu k námietkam vlastníkov bytov v dome na Sputnikovej 19-29 v Bratislave náležite odôvodnil (strany 16 - 23 prvostupňového rozhodnutia), pričom ich oprel predovšetkým o spomenuté nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemal v pôvodnom konaní k dispozícii.

Krajský súd uviedol, že žalovaný zamietol odvolanie účastníkov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom v podstate len odkázal na hlukovú štúdiu vypracovanú spoločnosťou A & Z ACOUSTICS s.r.o. (ďalší účastník konania v 2. rade, pozn. kasačného súdu) a súhlasné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, ktorý konštatoval súlad hlukových pomerov vo vonkajšom prostredí stavby s vyhláškou č. 549/2007 Z. z. V dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia nezaujal osobitné stanovisko k odbornému vyjadreniu (hlukovej štúdii) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, na ktoré poukazovali žalobcovia a ani k ďalším odvolacím námietkam týkajúcim sa prekročených prípustných hodnôt hluku v priľahlom prostredí povolenej stavby.

15. Krajský súd zastával názor, že z podkladov preskúmavaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava ako dotknutý orgán, v ktorého kompetencii je vydávať záväzné stanoviská k otázke dodržiavania požiadaviek vyplývajúcich z vyhlášky č. 549/2007 Z. z., na základe odborného stanoviska (hlukovej štúdie) vypracovanej ďalším účastníkom konania v 2. rade vyslovil súhlas s povolením stavby, pričom konštatoval, že po realizácii opatrení na ochranu vnútorného prostredia stavby bude táto vyhovovať požiadavkám vyhlášky č. 549/2007 Z. z. Na základe stanovísk tohto dotknutého orgánu zaviazal stavebný úrad stavebníka dodržiavať požiadavky vyhlášky a ku kolaudácii stavby predložiť protokol z merania hluku z technických zariadení objektu a dopravy a protokol z merania zvukovo-izolačných vlastností deliacich konštrukcií medzi bytovými a nebytovými priestormi v zmysle príslušnej technickej normy.

16. Skutočnosť, že autor odborného vyjadrenia Slovenskej technickej univerzity v roku 2008 inak interpretoval výsledky meraní Regionálneho úradu verejného zdravotníctva k hlukovej záťaži navrhovanej stavby, nemôže podľa názoru krajského súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, spochybniť neskoršie stanoviská kompetentného dotknutého orgánu takým spôsobom, pre ktorý by bolo možné považovať rozhodnutie žalovaného za arbitrárne.

Skutočné dodržanie uložených opatrení na ochranu vnútorného prostredia stavby a neprekročenie prípustných hodnôt hluku pre danú kategóriu územia o viac ako 5dB v primeranej časti priľahlého vonkajšieho prostredia stavby bude preverené v kolaudačnom konaní. V tejto súvislosti správny súd podotkol, že otázka primeranosti časti priľahlého vonkajšieho prostredia stavby, ako aj uváženie rozsahu či presnej lokalizácie oddychovej zóny v jej blízkosti, v ktorých posudzovaná hodnota hluku z dopravy nemá prekročiť stanovené prípustné hodnoty, patrí do diskrečnej právomoci

Netvrdia pritom, že by zriadenie stavby či jej užívanie malo ovplyvniť niektoré z ich subjektívnych práv, ktoré by im garantoval zákon, vyhláška, alebo iný právny predpis. Z limitov stanovených vyhláškou nevznikajú vlastníkom bytov v okolitých domoch žiadne práva ani právom chránené záujmy.

20. Krajský súd dospel k záveru, že subjektívny záujem žalobcov či iných vlastníkov bytov v susedných bytových domoch na nepovolení stavby a ich nesúhlas s jej zriadením, ktorý sa podľa obsahu žalobných bodov bezprostredne nedotýka ich subjektívnych práv, ani verejného záujmu na ochrane životného prostredia, nezakladá ich aktívnu legitimáciu na podanie správnej

SSP. Nakoľko žalobcovia v správnej žalobe nepoukazovali na svoje postavenie zainteresovanej verejnosti a na verejný záujem na ochrane životného prostredia, krajský súd mal za to, že žalobcovia nie sú aktívne žalobne legitimovaní ani podľa § 178 ods. 3 SSP.

21. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podali žalobcovia (ďalej aj „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovatelia domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovatelia zastávali názor, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, pričom odôvodnenie jeho záverov označili ako nedostatočné a nezrozumiteľné; - namietajúc nesprávnosť právneho záveru krajského súdu o tom, že „obsah žalobných bodov (sa) bezprostredne nedotýka ich subjektívnych práv, ani verejného záujmu na ochrane životného prostredia, nezakladá ich aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby“, sťažovatelia poukázali na znenie § 3 ods. 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Navyše, správne orgány nesprávne interpretovali a aplikovali ustanovenia dotknutých právnych predpisov a dospeli k právnym záverom, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platnom právnom predpise. Právne závery správneho súdu o tom, že sťažovatelia „vlastne nie sú aktívne legitimovaní ani na podanie žaloby “ sťažovatelia považovali za odmietnutie spravodlivosti, a teda i za porušenie práva na spravodlivý proces.

nesúhlasné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava, vydané dokonca ešte pred vydaním územného rozhodnutia dňa 02.05.2006, len za „pripomienku účastníka konania“. Sťažovatelia považovali za potrebné v tejto časti poukázať tiež na to, že existencia akéhokoľvek „záväzného“ stanoviska nezbavuje správny orgán resp. súd povinností hodnotiť dôkazy a skutočnosti, uviesť akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia; - pri povoľovaní dotknutej stavby v stavebnom konaní neboli dodržané limity hluku a vibrácií stanovené vyhláškou č. 549/2007 Z. z. a zároveň neboli aplikované dostatočné „kompenzačné mechanizmy“, ktoré predmetný všeobecne záväzný právny predpis stanovuje.

Z meraní realizovaných stavebníkom vyplynulo, že nie sú splnené limity pre hluk vo vonkajšom prostredí, a neboli dostatočne naplnené „kompenzačné mechanizmy“ v zmysle uvedenej vyhlášky tak, aby dotknutá stavba mohla byť napriek tomu povolená. Sťažovatelia

Ide teda o akúsi vyhláškou stanovenú výnimku z pravidla. Žiadnu oporu vo vyhláške, ani v inom právnom predpise však nemá počínanie žalovaného, ktorým si svojvoľne prisvojuje právo na výnimku z tejto výnimky, resp. právo nad rámec tejto vyhláškou stanovenej výnimky ešte navýšiť najvyššie prípustné hladiny hluku vo vonkajšom prostredí, odvolávajúc sa na to, že sa to týka iba jedného časového intervalu.

Návrh na priznanie odkladného účinku sťažovatelia odôvodnili tým, že v súčasnosti existujú dve rovnocenné rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v tej istej veci, čo spôsobuje neželaný stav právnej neistoty účastníkov konania, v ktorom nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie žalovaného je právoplatné a vykonateľné. Žalovaný v „medziobdobí“ vydal dňa 28.10.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2019/120707/ZAV, ktorým opätovne zamietol odvolanie účastníkov konania (vrátane sťažovateľov) a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava, Ružinov č. SU/CS 4319/2015/14/JAN/JCU-145 zo dňa 27.11.2015 (prvostupňové rozhodnutie). Žalovaný vydanie nového rozhodnutia o odvolaní odôvodnil právne záväzným názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 1S/ 203/2016 zo dňa 27.06.2019 (rozsudok 3 krajského súdu). Tento rozsudok však bol následne zrušený Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 1Sžk/46/2019 zo dňa 24.11.2020 (rozsudok 3 najvyššieho súdu). V jednom a tom istom stavebnom konaní tak aktuálne existujú dve

25. Návrh na priznanie odkladného účinku sťažovatelia následne odôvodňovali tým, že pokiaľ nedôjde k odkladu vykonateľnosti napadnutého rozsudku, bude stavebník pokračovať v zmysle právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia v skolaudovaní dotknutej stavby.

Z tohto dôvodu mali sťažovatelia za to, že tu vzniká i „iný vážny nenapraviteľný následok“, keďže stavba bude dokončená a skolaudovaná v rozpore s právnymi predpismi a pri nedodržaní príslušných iných záväzných noriem.

Mali za to, že nespôsobí žiadne závažnejšie ujmy. 27. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľov nevyjadril. 28. Ďalší účastník konania v 1. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny, spravodlivý, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vydaný na základe správneho právneho posúdenia veci.

konanie. Napadnutý rozsudok krajského súdu je novým rozhodnutím, pričom krajský súd bol v súlade s § 469 SSP v ďalšom konaní viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 1Sžk/46/2019, ktorým sa riadil dôsledne a vydal nové rozhodnutie, ktoré riadne a precízne odôvodnil, a to v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Ďalší účastník konania v 1. rade považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľov za nedôvodnú a neopodstatnenú, bez akéhokoľvek vecného a právneho podkladu.

29. Z dôvodov bližšie špecifikovaných vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľov ďalší účastník konania v 1. rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľov ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o návrh sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, mal za to, že podmienky na jeho priznanie nie sú splnené s tým, že predmetná stavba je už dokončená. Označil ho za zmätočný a neopodstatnený a navrhol ho zamietnuť.

33. Podľa § 2 ods. 1 SSP: „V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“ 34. Podľa § 2 ods. 2 SSP: „Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“ 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP: „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“ 36. Podľa § 177 ods. 1 SSP: „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 37. Podľa § 178 ods. 1 SSP: „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.“ 38. Podľa § 178 ods. 3 SSP: „Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.“

39. Predmetom kasačného konania v danej veci bol napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu sťažovateľov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o povolení stavby „Bytový dom Sputnik - Ružinov - Ostredky - Sputniková“.

povinnosť vyhodnotiť žalobné body, najmä otázku žalobnej legitimácie žalobcov (sťažovateľov) na podanie správnej žaloby, a to v intenciách právnych stanovísk najvyššieho súdu. 41. Krajský súd, dôsledne rešpektujúc právne stanoviská najvyššieho súdu uvedené v odsekoch 30 až 45 rozsudku, tak v prvom rade posúdil otázku, či žalobcovia (sťažovatelia) sú osobami, ktorým svedčí aktívna žalobná legitimácia, pričom dospel k presvedčeniu, že žalobcom (sťažovateľom) aktívna žalobná legitimácia neprislúcha.

43. Od vymedzenia všeobecnej správnej žaloby, jej predmetu a účelu sa odvíja aj aktívna žalobná legitimácia. V prípade ochrany subjektívnych práv svedčí fyzickej osobe (a právnickej osobe), ktorá tvrdí, že na nich bola ukrátená ako účastník administratívneho konania.

Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C.H_Beck, 2016, s. 876). 45. Pokiaľ ide o prvú podmienku, sťažovatelia boli nesporne účastníkmi administratívneho konania. V zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona im svedčalo účastníctvo v stavebnom konaní ako osobám, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám mohli byť stavebným povolení priamo dotknuté.

46. Z obsahu podanej správnej žaloby však nevyplýva, že by sťažovatelia poukazovali na to, že by boli v dôsledku preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v spojení s vydaným stavebným povolením ukrátení na svojich subjektívnych právach. Sťažovatelia neurčili, ktorých ich subjektívnych práv a akým spôsobom sa ich rozhodnutia a postup stavebných úradov dotýkajú a ako tieto rozhodnutia a ich dôsledky zasahujú do ich právneho postavenia ako účastníkov administratívneho konania. Takýto dotyk v správnej žalobe sťažovatelia ani len netvrdili a v nadväznosti na absenciu takýchto tvrdení následne ani neosvedčovali resp. nepreukazovali. V správnej žalobe žalobcov tak absentujú akékoľvek námietky týkajúce sa zásahu do subjektívnych práv žalobcov ako vlastníkov bytov v susedných bytových domoch k povoľovanej stavbe. Žalobcovia v správnej žalobe netvrdili, že práve v dôsledku povoľovanej stavby by malo dôjsť k zvýšeniu hlučnosti oproti aktuálnemu stavu (alebo napríklad k strate ich výhľadu či súkromia alebo inému narušeniu ich pohody bývania, kedy by bolo možné uvažovať o zásahu napadnutých rozhodnutí do ich subjektívnych práv).

Je teda bezrozporné, že sťažovatelia netvrdili vplyv zriadenia stavby alebo jej užívania na niektoré z ich subjektívnych práv, ktoré by im garantoval niektorý zo všeobecných záväzných právnych predpisov. 47. Kasačný súd v tejto súvislosti prízvukuje, že zamietnutie správnej žaloby samo o sebe neznamená, že v správnom súdnom konaní preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy netrpí žiadnymi vadami, ktoré by mohli viesť k ich zrušeniu.

48. Sťažovatelia v správnej žalobe netvrdili ani to, že im prislúcha postavenie zainteresovanej verejnosti resp., že svojím podaním sledujú verejný záujem v oblasti životného prostredia a odvodzovali by tak svoju žalobnú legitimáciu v tomto smere. Sledovanie ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia sa zo správnej žaloby žalobcov (sťažovateľov) nedá ani vyvodiť. Hoci takýto záujem je potrebné v správnej žalobe dokumentovať, zo strany žalobcov k tomuto nedošlo.

Ako však kasačný súd naznačil vyššie, účastníctvo v správnom konaní je len jednou z podmienok pre založenie aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Druhou podmienkou je dotyk na subjektívnych právach. Právo na riadne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nesporne je procesným právom účastníka konania. Pre prístup k správnemu súdu však nestačí len tvrdenie o porušení práva na odôvodnenie rozhodnutia samo o sebe, bez možnosti identifikovať hmotnoprávne subjektívne právo žalobcov, ktorému sa má (práve cez procesnoprávne práva a záruky) poskytnúť súdna ochrana.

51. Po vyhodnotení sťažovateľmi uplatnených sťažnostných bodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v otázke aktívnej žalobnej legitimácie žalobcov považuje za správne a súladné so zákonom.

výsledkom správneho súdneho konania pred krajským súdom resp. s výrokom napadnutého rozsudku nemôže samá o sebe napĺňať atribúty porušenia práva na spravodlivý proces. 53. Ako kasačný súd uviedol vyššie, subjektívny záujem sťažovateľov ako vlastníkov bytov v susedných bytových domoch na nepovolení stavby, ktorý sa však (vychádzajúc zo žalobných bodov uplatnených sťažovateľmi v správnej žalobe) bezprostredne nedotýka ich subjektívnych práv a ani verejného záujmu na ochrane životného prostredia, nezakladá ich aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby. Krajský súd sa pritom v odôvodnení rozsudku nevyjadril len k otázke aktívnej žalobnej legitimácie, ale nad rámec nej reagoval aj na ďalšie žalobné námietky smerujúce proti napadnutým rozhodnutiam. Sťažovateľom v správnom súdnom konaní pred správnym súdom prislúchali všetky procesné práva a povinnosti účastníkov súdneho konania, správna žaloba sťažovateľov bola krajským súdom vecne preskúmaná v zmysle právneho názoru vyjadrenom v predchádzajúcom rozsudku 3 najvyššieho súdu a bolo o nej meritórne rozhodnuté.

Zostalo preto právne irelevantné a v predmetnej veci nepodstatné, aby sa aj kasačný súd v rámci kasačného konania zaoberal ďalšími kasačnými dôvodmi sťažovateľov vzťahujúcimi sa k veci samej. 55. Z vyššie prezentovaných dôvodov kasačný súd konštatuje, že sťažovatelia uplatnené kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) a ani g) SSP neosvedčili.

krajský súd (a ani najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Sžk/46/2019) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Námietky sťažovateľov uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z tohto dôvodu

59. Priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačným súdom znamená len zmrazenie účinkov rozsudku správneho súdu. Kasačný súd nemôže samostatne odložiť aj účinky administratívneho rozhodnutia. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti by sťažovateľov chránil pred účinkami tu napadnutého administratívneho rozhodnutia len vtedy, ak by bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe. Uvedené však v predmetnej veci nenastalo, keďže krajský súd návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Ak žalobca v konaní pred krajským súdom nepodal návrh na priznanie odkladného účinku alebo jeho návrh na priznanie odkladného účinku nebol úspešný, nie je namieste takúto ochranu poskytovať v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

61. V súdenej veci preto kasačný súd nezistil dôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Tvrdenia, ktorými sťažovatelia odôvodňovali opodstatnenosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nemôžu viesť k tomu, aby bolo žiadosti vyhovené, pretože sťažovatelia nepredostreli a neosvedčili relevantnú argumentáciu o hroziacej vážnej ujme, značnej finančnej/hospodárskej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

úradu. Sťažovatelia mali za to, že nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie žalovaného je právoplatné a vykonateľné. V tomto bode kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť v zásade nemá odkladný účinok a napadnuté rozhodnutia správnych súdov sú právoplatné a

konanie. Následne rozsudkom 3 najvyššieho súdu najvyšší súd rozsudok 3 krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V novom konaní krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov (sťažovateľov) zamietol. V „medziobdobí“, po zrušení rozhodnutia žalovaného a vrátení veci na ďalšie konanie, žalovaný, viazaný právnym názorom vysloveným v rozsudku 3 krajského súdu, však vydal v novom konaní dňa 28.10.2019 „nové“ rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2019/120707/ZAV, ktorým opätovne zamietol odvolanie účastníkov konania a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného orgánu (vo veci vydané stavebné povolenie). Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.10.2019 je predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 6S/8/2020.

bolo prípadne mimo vplyvu žalovaného. Vždy je však potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti rozhodovanej veci tak, aby boli šetrené a vzájomne vyvažované princípy právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere.“ 64. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd návrh sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol.

66. Kasačný súd konal od 01.04.2024 ako so žalovaným s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (príslušným regionálnym úradom), na ktorý prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni, ak v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad [§ 118 stavebného zákona, § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov; oba v znení zákona č. 46/2024 Z. z.].

V Bratislave dňa 27. júna 2024