1Svk/32/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:4018200763.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/38/2019
- IČS
- 4018200763
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): J. L., nar. XX. H. XXXX, L. C. XX, XXX XX F., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, IČO: 36863408, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-50/ 2018/RK zo dňa 13. júna 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/38/2019 - 145 zo dňa 13. augusta 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Stručný priebeh administratívneho konania a konania na správnom súde
1. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-50/2018/RK zo dňa 13.06.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. KM-TO-2018/001878-016, KM-TO-2017/ 007898 zo dňa 03.04.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný v konaní podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „infozákon“) čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, a to z dôvodu, že ide o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona.
2. Správnou žalobou zo dňa 21.08.2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V správnej žalobe žalobca okrem uvedenia navrhovaného petitu a návrhu na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku neuviedol žiadne žalobné body (tzv. blanketová žaloba), pričom uviedol len: „K tejto žalobe v takejto forme, teda bez náležitostí uvedených v ust. § 182 S.s.p. dochádza z mojej strany z dôvodu dodržania lehoty citovanej ust. §181 ods. 1 S.s.p., a to čiste len z objektívnych dôvodov.
Zároveň sa týmto zaväzujem, že vyššie spomínané náležitosti tejto mojej žaloby doručím na tunajší súd v čo najkratšom čase.“ 3. Na výzvu Krajského súdu v Košiciach žalobca prípisom zo dňa 17.09.2018 predložil napadnuté rozhodnutie a vyplnené tlačivo na dokladovanie pomerov pre priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov. Následne Krajský súd v Košiciach zisťoval dožiadaniami majetkové pomery žalobcu a uznesením sp. zn. 7S/100/2018 zo dňa 23.10.2018 mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Na výzvu Krajského súdu v Košiciach žalobca prípisom zo dňa 28.01.2019 predložil kópiu prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach na základe toho ďalej uznesením sp. zn. 7S/100/2018 zo dňa 01.02.2019 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému.
4. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/38/2019 zo dňa 14.02.2020 vyzval žalobcu, aby v lehote pätnástich dní v zmysle § 57 ods. 1 písm. d), § 182 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) doplnil žalobu, a to tak, že uvedie čo svojím podaním sleduje, tzv. žalobné body, s poučením o možnosti inak odmietnuť podanie. Žalobca podal proti uvedenému uzneseniu sťažnosť zo dňa 23.03.2020, v ktorej zároveň žiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby o minimálne 30 dní, pričom uviedol, že si je vedomý, že od podania žaloby ubehlo necelých 18 mesiacov, a jeho žaloba mala byť už dávno doplnená, no nemá právnické vzdelanie a vyskytli sa mu nečakané právne, rodinné aj iné komplikácie, preto žalobu nemohol doplniť ani do uplynutia v uznesení stanovenej lehoty. Krajský súd v Bratislave v odpovedi sp. zn. 1S/38/2019 zo dňa 14.04.2020 oznámil žalobcovi, že súhlasí s predĺžením lehoty na odstránenie vád podania do 30.04.2020.
Dňa 30.04.2020 bola žalobcom odoslaná a dňa 04.05.2020 doručená na Krajský súd v Bratislave oprava a doplnenie podania žalobcu zo dňa 21.08.2018 (žaloby) v rozsahu 33 strán. 5. Na základe § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel dňom 01.06.2023 výkon správneho súdnictva vo veci žalobcu z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“).
6. Uznesením č. k. BA-1S/38/2019 - 145 zo dňa 13.08.2024 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) správny súd zastavil konanie podľa § 99 písm. b) SSP z dôvodu, že zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania (spočívajúci v absencii vymedzenia žalobných bodov), ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 7. Správny súd zdôraznil, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu
porušené. 8. Ďalej správny súd akcentoval, že konanie v správnom súdnictve je koncentrované a žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná (v preskúmavanom prípade do 21.08.2018) a plynie od oznámenia preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu (ktoré v danom prípade bolo žalobcovi doručené 21.06.2018).
K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd v zmysle § 183 SSP nemôže prihliadať. 9. Správny súd ďalej dôvodil, že správna žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu musí vždy obsahovať aspoň jeden žalobný bod, z ktorého musí byť zrejmé, z akých skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Ak tomu tak nie je, potom môže byť tento nedostatok súdom odstraňovaný len v lehote na podanie žaloby.
10. Správny súd konštatoval, že v tomto prípade bola podaná blanketová žaloba v posledný deň lehoty na podanie žaloby, pričom nebola žalobcom následne dobrovoľne doplnená, k čomu sa žalobca zaväzoval v žalobe. Až po výzve súdu a opätovne predĺženej lehote na doplnenie bola žaloba doplnená o žalobné body po 20 mesiacoch od uplynutia lehoty na podanie žaloby. Správny súd mal za to, že v prípadoch, keď lehota na podanie žaloby už uplynula, súd ani nie je povinný vyzývať žalobcu na odstránenie týchto vád, lebo takto široko chápanej povinnosti súdu by odporovala zásada dispozičná a zásada koncentrácie konania.
O taký neodstrániteľný nedostatok ide aj v prípade žalobcu, pretože v žalobe podanej v posledný deň zákonnej lehoty neuviedol ani v hrubých obrysoch, z akých dôvodov a skutkových okolností považuje napádané rozhodnutia za nezákonné. Preto hoci Krajský súd v Bratislave postupoval podľa § 59 ods. 1 SSP a vyzval žalobcu na odstraňovanie vád podania, aj za situácie kedy fakticky už uplynula lehota na doplnenie žalobných bodov v zmysle § 183 SSP v nadväznosti na § 181 ods. 1 a 3 SSP, správny súd mal za to, že takáto výzva na doplnenie žalobných bodov už nemohla predĺžiť zákonnú lehotu na uvedenie žalobných bodov v zmysle § 183 SSP. S ohľadom na uvedené správny súd nemohol za danej situácie v zmysle § 183 SSP prihliadnuť na žalobné body doplnené žalobcom po 20 mesiacoch od uplynutia lehoty na podanie žaloby.
11. Správny súd dal do pozornosti, že nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je súd podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva aj zásada iudex ne eat ultra petita patrium (sudca nech nejde nad návrh strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
12. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. f/ SSP (porušenie práva na spravodlivý proces). Kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté
uznesenie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu súdu. Žiadal tiež oslobodenie od súdneho poplatku a oslobodenie od platenia trov a platenia trov protistrane z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP. 13. Sťažovateľ v podstatnom argumentoval tým, že svoju blanketovú žalobu zo dňa 21.08.2018 doplnil a opravil podaním zo dňa 30.04.2020 doručeným Krajskému súdu Bratislava dňa 04.05.2020. Poukázal na § 59 ods. 1 a 3 SSP a uviedol, že Krajský súd v Bratislave ho správne vyzval na opravu a doplnenie jeho žaloby, a to výzvou sp. zn. 1S/38/2019 zo dňa 14.02.2020 a súhlasil aj s predĺžením lehoty na toto doplnenie a opravu v jeho písomnej odpovedi zo dňa 14.04.2020. Tvrdil teda, že svoju blanketovú žalobu doplnil o 33 strán textu v lehote odsúhlasenej Krajským súdom v Bratislave. Vytkol správnemu súdu, že konanie zastavil „z rýdzeho a nevinného dôvodu“, že žalobu nedoplnil v lehote podľa § 183 SSP. Prezentoval názor, že v jeho prípade išlo o prípad neúplného a nezrozumiteľného podania podľa § 59 ods. 1 SSP a správny súd toto „len tak bez ničoho“ nesprávne zamenil tým, čo je uvedené v § 62 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. 14. Ďalej sťažovateľ namietal, že správne súdne konanie trvalo skoro šesť rokov (od podania správnej žaloby dňa 21.08.2018 po vydanie napadnutého uznesenia dňa 13.08.2024) a vyznačovalo sa prieťahmi. Vyjadril ponos nad tým, že až dňa 13.08.2024 sa prišlo na to, že v prípade jeho doplnenia a opravy žaloby ide o zmenu rozsahu a dôvodov žaloby, ktorú bolo možné učiniť len v dvojmesačnej lehote. Tvrdil, že rozhodnutím podľa § 99 písm. b) SSP došlo k tomu, že mu ako účastníkovi konania bolo znemožnené, aby realizoval jeho procesné práva. 15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nie je oprávnený posudzovať (prípadnú) ne/činnosť správneho súdu, príp. prieťahy v súdnom konaní a rovnako ani spochybňovať právne vyhodnotenie žalobcom podanej správnej žaloby z hľadiska splnenia procesných podmienok ustanovených SSP. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie žalovaného, žalovaný zotrval na v ňom uvedených právnych záveroch a skutočnostiach.
III. Konanie pred kasačným súdom
16. Prejednávaná vec bola dňa 10.12.2024 náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/32/2024.
17. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP), že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a posúdení veci kasačný súd dospel po neverejnej porade senátu jednomyseľne k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.
18. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP: „V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).“
19. Podľa § 183 SSP: „Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.“ 20. Podľa § 181 ods. 1 a 4 SSP „(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (4) Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.“
21. Podľa § 99 písm. b) SSP, „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.“ 22. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti nespochybňuje, že proti rozhodnutiu žalovaného podal tzv. blanketovú (bianko) správnu žalobu, ktorá neobsahovala nijaké žalobné body, a nespochybňuje ani to, že túto žalobu podal v posledný deň lehoty na podanie správnej žaloby. Namietal však, že túto žalobu opravil a doplnil na základe výzvy Krajského súdu v Bratislave v lehote odsúhlasenej týmto súdom (hoci po dvojmesačnej zákonnej lehote na podanie správnej žaloby), ako aj že súdne konanie trvalo neprimerane dlho a až po šiestich rokoch „prišiel“ súd na to, že sťažovateľ nemohol žalobu doplniť po lehote na podanie správnej žaloby a že konanie musí byť z tohto dôvodu zastavené.
23. Kasačný súd uvedené námietky vyhodnotil ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. 24. Pokiaľ ide o sťažovateľom tvrdené prieťahy v súdnom konaní, kasačný súd uvádza, že táto námietka v kasačnom prieskume zákonnosti napadnutého uznesenia o zastavení súdneho konania nemá nijakú relevanciu. Kasačný súd pripúšťa, že správne súdne konanie trvalo skutočne dlho (ca. šesť rokov), pričom už krátko po podaní bianko správnej žaloby v posledný deň na jej podanie bolo zrejmé, že absentuje procesná podmienka pre pokračovanie v konaní spočívajúca vo vymedzení žalobných bodov a túto nie je možné v zákonnej lehote odstrániť, a teda že sú splnené podmienky pre zastavenie konania (hoci istý časový úsek bolo konanie zdržané aj kvôli postupu a návrhom samotného sťažovateľa). Sťažovateľ však mal k dispozícii iné právne prostriedky na ochranu svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (podanie ústavnej sťažnosti, podanie sťažnosti podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch predsedovi súdu), ktoré súdiac podľa obsahu súdneho spisu nevyužil.
Na posúdenie zákonnosti napadnutého uznesenia nemá namietaná celková dĺžka súdneho konania vplyv. 25. Pokiaľ ide o námietku, že sťažovateľ bianko správnu žalobu opravil a doplnil na základe výzvy krajského súdu a v lehote odsúhlasenej týmto súdom podaním zo dňa 30.04.2020, čím sťažovateľ v podstate namietal, že nedostatok spočívajúci v absencii žalobných bodov odstránil, kasačný súd konštatuje, že ani táto námietka nie je dôvodná, pretože tento nedostatok už bol v čase podania takéhoto doplnenia a opravy žaloby na účely aplikácie § 99 písm. b) SSP neodstrániteľný.
26. Ako bolo uvedené vyššie, medzi účastníkmi nebolo sporné, že sťažovateľ podal bianko žalobu v posledný deň lehoty na jej podanie, a teda že táto žaloba neobsahovala vymedzenie žalobných bodov tak, ako žalobcovi ukladá ust. § 182 ods. 1 písm. e) SSP.
Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zrozumiteľne sťažovateľovi vysvetlil, že (i) žalobné body možno meniť alebo dopĺňať len v lehote na podanie žaloby, čím sa realizuje zásada koncentrácie konania, ako aj že (ii) správny súd nie je opravený vyhľadávať a dopĺňať žalobné body za žalobcu, čím sa realizuje zásada dispozičná. V nadväznosti na uvedené vyhodnotil absenciu žalobných bodov ako prekážku brániacu pokračovať v konaní, pretože tento nedostatok bránil správnemu súdu vo vecnom preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov. Súčasne vyhodnotil tento nedostatok ako neodstrániteľný, pretože ho nebolo možné v čase, keď to zákon ešte umožňuje (§ 183 SSP v spojitosti s § 181 ods. 1 a 4 SSP), odstrániť. Pokiaľ správny súd nemal procesnú podmienku spočívajúcu vo vymedzení žalobných bodov za splnenú a súčasne išlo o neodstrániteľný nedostatok tejto procesnej podmienky, jediným zákonom predvídaným postupom bolo konanie o žalobe sťažovateľa zastaviť (§ 99 písm. b/ SSP), čo správny súd aj urobil.
27. Správny súd poukázal tiež na to, že Krajský súd v Bratislave postupoval podľa § 59 ods. 1 SSP a vyzval žalobcu na odstraňovanie vád podania, aj za situácie kedy fakticky už uplynula lehota na doplnenie žalobných bodov v zmysle § 183 SSP v nadväznosti na § 181 ods. 1 a 3 SSP. Správny súd mal za to, že takáto výzva na doplnenie žalobných bodov už nemohla predĺžiť zákonnú lehotu na uvedenie žalobných bodov v zmysle § 183 SSP, ako aj že súd nie je povinný vyzývať žalobcu na odstránenie týchto vád, lebo takto široko chápanej povinnosti súdu by odporovala zásada dispozičná a zásada koncentrácie konania.
28. S uvedeným posúdením správneho súdu sa stotožňuje aj kasačný súd. Zo znenia § 59 ods. 1 SSP síce vyplýva všeobecná povinnosť súdu vyzvať žalobcu na doplnenie alebo opravu jeho podania, no realizácia tejto povinnosti v prípade absencie žalobných bodov, ktoré žalobca už objektívne nemôže doplniť v lehote na podanie žaloby, sa dostáva do rozporu so zásadou koncentrácie konania, hospodárnosti konania a dispozičnej zásady. Lehota, ktorá bola stanovená Krajským súdom v Bratislave na odstránenie vád podania podľa § 59 ods. 1 v spojení s 58 ods. 2 SSP v žiadnom prípade nemôže prelomiť koncentračnú zásadu vo vzťahu k špecifikácii žalobných bodov, ktorá vyplýva zo zákonných ustanovení § 183 SSP v spojitosti s § 181 ods. 1 a 4 SSP.
V prípade, žeby tomu tak bolo, subjekty legitimované podať správne žaloby by si podávaním tzv. bianko správnych žalôb bez akéhokoľvek vymedzenia žalobných bodov a ich dopĺňaním až na základe výzvy súdu mohli vo svojej podstate umelo predlžovať lehotu na podanie správnej žaloby, čím by sa obchádzal účel zákonných ustanovení § 183 SSP a § 181 ods. 1 a 4 SSP.
29. Kasačný súd teda konštatuje, že správny súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď na podanie obsahujúce doplnenie žalobných bodov sťažovateľom zo dňa 30.04.2020 neprihliadal, pretože toto bolo učinené až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby stanovenej v § 181 ods. 1 SSP. Skutočnosť, že takéto doplnenie sťažovateľ realizoval v lehote, ktorú mu stanovil Krajský súd v Bratislave v zmysle § 59 ods. 1 SSP, na uvedenom posúdení nemôže z vyššie uvedených dôvodov nič zmeniť.
30. Zhrňujúc uvedené kasačný súd uvádza, že sťažovateľ vadu svojej správnej žaloby neodstránil v lehote, v ktorej procesný predpis ešte zásah do obsahu správnej žaloby ohľadne špecifikácie žalobných bodov umožňuje, a de facto neustrážil svoje právo takýto zásah uskutočniť.
V zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým) má uvedené v konečnom dôsledku negatívny dopad na výsledok konania pre tohto účastníka. Sťažovateľ mal možnosť podať správnu žalobu v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom len v rámci tejto zákonnej lehoty mal možnosť meniť/dopĺňať obsah správnej žaloby vo vzťahu k žalobným bodom, resp. jej dôvodom.
IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov
31. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k §167 ods. 1 a § 168 SSP, tak že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP. 33. K sťažovateľom požadovanej aplikácii § 167 ods. 3 písm. a) SSP kasačný súd uvádza, že podľa tohto ustanovenia môže správny súd náhradu trov konania nepriznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Znamená to, že správny súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka konania nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka konania, ktorý spôsobil vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi (Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2018, Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol., s. 812 - 831). V požadovanej veci však kasačný súd náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal už z dôvodu, že nemal naplnený predpoklad podľa § 168 SSP. Ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP neslúži na to, aby bol úspešný žalovaný zaviazaný na úhradu trov konania neúspešnému žalobcovi (čoho sa domáha sťažovateľ), ale na to, aby súd náhradu trov konania za výnimočných okolností nepriznal, hoci aplikujúc zásadu úspechu alebo procesného zavinenia by rozhodol o ich priznaní. 34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. apríla 2025