1Svk/34/2023

1. Žalobkyňa sa žiadosťou zo dňa 05.08.2018 (ďalej aj „žiadosť“) doručenou vyšetrovateľovi expozitúry Východ národnej jednotky finančnej polície národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru SR domáhala podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj „Infozákon“ alebo „zákon o slobode informácií“) o zaslanie fotokópií dokumentov (opatrených dátumom, úradnou pečiatkou a podpisom kompetentnej osoby s textom, že obsah dokumentu súhlasí s originálom dokumentu) týkajúcich sa trestnej veci, v ktorej bola obvinenou osobou, a to: i. predkladacej správy pre prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej aj „ÚŠP GP SR“), vykonávajúceho dozor nad dodržiavaním zákonnosti v trestnej veci vedenej pod sp. zn.: ČVS: PPZ-383/NKA-FP-VY-2013 po skončení vyšetrovania, s uvedením dátumu expedície správy a originálu vyšetrovacieho spisu prokurátorovi vykonávajúcemu dozor a dátumu prijatia veci ÚŠP GP SR; ii. písomného pokynu prokurátorky M. číslo VII/1 GV 254/09-20 zo dňa 08.12.2009, podľa ktorého bol údajný skutok prijímania úplatku vzťahujúci sa na osobu žalobkyne vylúčený na samostatné konanie ČVS: KRP-13/OEK-PO-2010; iii. písomného pokynu prokurátorky M. číslo VII/1 GV 234/09-30 zo dňa 14.06.2010, ktorým boli obe trestné veci vzťahujúce sa na osobu žalobkyne spojené do spoločného konania. 2. Keďže povinná osoba na žiadosť v zákonnej lehote nereagovala, žalobkyňa zaslala vyšetrovateľovi podanie označené ako „Vec: Odvolanie - k č. k. ČVS: KÚV-7/20-199 /ČVS: PPZ-383/NKA-FP-VY-2013/“ zo dňa 26.08.2018 (ďalej aj „odvolanie“). Žalobkyňa v ňom uviedla, že s poukazom na § 18 ods. 3 Infozákona došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým bolo poskytnutie informácie odmietnuté a že proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu podáva odvolanie. 3. Na odvolanie žalobkyne reagoval žalovaný listom č. ČVS: PPZ-383/NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“), ktorým jej oznámil, že jej žiadosť nebola od počiatku posudzovaná v režime Infozákona. Tento postup odôvodnil tým, že žalobkyni prináleží v trestnom konaní procesné postavenie obvineného, a teda žiadosť má byť riešená v režime Trestného poriadku príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní. Odvolal sa na to, že žiadosť žalobkyne bola zaslaná na zaujatie stanoviska tlačovému odboru kancelárie ministra vnútra SR, ktorý je gestorom poskytovania informácií v podmienkach ministerstva a podľa tohto stanoviska žiadosť nie je žiadosťou podľa zákona o slobode informácií. Následne dôvodil, že ak nebolo konané podľa zákona o slobode informácií, nemohlo byť vydané ani fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 tohto zákona a odvolanie žalobkyne nie je ani opravným prostriedkom - odvolaním proti fiktívnemu rozhodnutiu.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhala: i. aby súd uložil povinnosť povinnej osobe - Ministerstvu vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra Bratislava, národná jednotka finančnej polície, exp. Východ, Košice - vyšetrovateľovi PZ Z..

Proti prvému uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR (ďalej aj „NS SR“) uznesením sp. zn. 1Sžk/10/2020 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj „prvé uznesenie kasačného súdu“) tak, že prvé uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia kasačný súd konštatoval, že správny súd sa mal pri posudzovaní svojej právomoci a prípustnosti správnej žaloby zaoberať nielen tým, akému štátnemu orgánu bola žiadosť adresovaná, ale aj jej obsahom, či sa jej podaním začalo administratívne konanie, či v ňom postupoval žalovaný zákonom stanoveným spôsobom a prípadne aká je právna kvalita a následky listu žalovaného. S tým potom súvisí potreba vysporiadať sa s otázkou, či správna žaloba iniciuje konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, alebo konanie o všeobecnej správnej žalobe (proti opatreniu), prípadne či je kvôli umožneniu garantovaného prístupu k súdu potrebný určitý menej formálny postup. Kasačný súd pripomenul, že pri žalobe proti nečinnosti sa (okrem výnimočných prípadov)

Kasačný súd tiež poznamenal, že ak správny súd dospeje k zisteniu, že vec nepatrí do jeho právomoci, musí buď zastaviť konanie a prípadne postúpiť vec príslušnému orgánu inému než súdu, alebo vec postúpiť príslušnému súdu. Záver o chýbajúcej právomoci podľa kasačného súdu nezakladá dôvod pre odmietnutie správnej žaloby, k čomu správny súd smeroval.

2021. 7. Následne správny súd rozsudkom č. k. 6S/57/2021-33 zo dňa 09.02.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) (I) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre jeho nepreskúmateľnosť a (ii) priznal žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Trestného poriadku. Uviedol, že povinnej osobe právna úprava Infozákona umožňuje v rámci rozhodnutia o infožiadosti informáciu sprístupniť, rozhodnúť o čiastočnom alebo úplnom odmietnutí sprístupnenia, alebo žiadosť o sprístupnenie informácie odložiť.

9. Správny súd dôvodil, že žalobkyňa požiadala žalovaného o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií žiadosťou zo dňa 05.08.2018 podanou na poštovú prepravu dňa 06.08.2018 a keďže žalovaný v lehote na vybavenie žiadosti požadované informácie neposkytol a takisto nevydal rozhodnutie, že požadované informácie nesprístupňuje, bolo vydané fiktívne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Žalovaný teda v prvom stupni vydal tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré je vzhľadom na absenciu základných formálnych a materiálnych náležitostí nepreskúmateľné, a

Keďže žalovaný v lehote na vybavenie odvolania o tomto nerozhodol, opätovne nepovažujúc podanie žalobkyne za vybaviteľné v režime zákona o slobode informácií, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Obdobne ide o rozhodnutie, ktoré nespĺňa náležitosti ani po formálnej a ani obsahovej stránke. Takéto rozhodnutie nie je možné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov správnym súdom preskúmať z hľadiska jeho zákonnosti.

11. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že žalovaný postupoval spôsobom, ktorý je v rozpore s platnou právnou úpravou Infozákona, rozhodnutie žalovaného zrušil a uložil mu povinnosť znovu posúdiť žiadosť žalobkyne a rozhodnúť o nej, resp. rozhodnúť o žalobkyňou podanom odvolaní v súlade s právnym názorom správneho súdu.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

13. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť zo dňa 29.03.2023 (ďalej aj „kasačná sťažnosť 1“). Odôvodnil ju tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve (§ 440 ods. 1 písm. a/ SSP), že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. 14. Kasačnú sťažnosť 1 proti napadnutému rozsudku (výroku I a II) odôvodnil sťažovateľ nasledovne: - žiadosť žalobkyne žalovaný nevyhodnotil a ani neriešil v intenciách Infozákona, ale túto posúdil podľa jej obsahu a subsumoval ju pod režim trestného práva. Práva a povinnosti žalobkyne ako obvinenej sú regulované Trestným poriadkom, a preto o nich môže rozhodnúť výlučne orgán činný v trestnom konaní a v štádiu súdneho konania súd; - žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyrozumel žalobkyňu, že pokiaľ mienila disponovať materiálmi, ktoré sa týkajú jej trestnej veci, mala legálnu a legitímnu možnosť postupovať podľa Trestného poriadku a oboznámiť sa s celým obsahom vyšetrovacieho spisu viažuceho sa k jej osobe. Žalobkyňa však uplatnila prístup spočívajúci v podávaní neúčelných až absurdných podaní, využívajúc neadekvátnu všeobecnú právnu úpravu Infozákona; - Trestný poriadok garantuje obvinenému extenzívny rozsah práv na účely uplatňovania obhajoby. Naopak podľa Infozákona by žiadosti žalobkyne bolo nevyhovené, nakoľko by bol uplatnený obmedzujúci dôvod sprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií;

- právne irelevantné sú tvrdenia žalobkyne o tom, že mala byť s poukazom na § 15 Infozákona informovaná o postúpení jej žiadosti tlačovému odboru žalovaného, nakoľko tento úkon, t. j. žiadosť o stanovisko, nebol postúpením žiadosti podľa § 15 ods. 1 Infozákona; - taktiež právne irelevantné sú tvrdenia žalobkyne o tom, že je už takmer 20 rokov neúčinne trestne stíhaná, čo malo byť konštatované právoplatným uznesením Špecializovaného trestného súdu, ktorý mal odmietnuť obžalobu UŠP GP SR podanú voči jej osobe a vec vrátil pre závažné procesné chyby, ako aj že nebola objasnená krádež jej vyšetrovacieho spisu z kancelárie pôvodného vyšetrovateľa Policajného zboru; - vyšetrovateľ Policajného zboru nie je orgánom verejnej správy, ktorý by vykonával činnosť v oblasti verejnej správy, ale je činný v oblasti, ktorú upravuje trestné právo.

nepreskúmateľný; - z napadnutého rozsudku zároveň nie je možné určiť, na základe akého dôvodu krajský súd vylúčil konanie o žalobe proti nečinnosti správneho orgánu na samostatné konanie. Žalovaný nedokáže identifikovať, aký akt nečinnosti bude krajský súd preskúmavať v samostatnom konaní, keď v konaní, ktoré je predmetom tejto kasačnej sťažnosti, dospel k záveru o údajnej nečinnosti žalovaného v (administratívnom) konaní podľa zákona o slobode informácií a existencii fiktívneho rozhodnutia; - krajský súd na jednej stranne tvrdí, že začalo konanie podľa zákona o slobode informácií, a teda malo dôjsť k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia a súčasne aj fiktívneho druhostupňového rozhodnutia, ale na strane druhej, namiesto zrušenia údajného fiktívneho druhostupňového rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, zrušil list, ktorý nemožno považovať za „rozhodnutie“ o odvolaní žalobkyne. V takom prípade mal krajský súd zrušiť tieto fiktívne rozhodnutia a konanie o žalobe v časti preskúmania listu žalovaného zastaviť z dôvodu nespôsobilosti správneho súdneho prieskumu;

List preto nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a konanie o žalobe malo byť zastavené podľa § 7 ods. 1 písm. b) SSP; otázka údajnej nečinnosti žalovaného mala byť krajským súdom prejednaná v konaní, ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie; - krajský súd nerešpektoval ani pokyny kasačného súdu, podľa ktorých sa mal vysporiadať s otázkou, či žaloba žalobkyne iniciuje konanie voči nečinnosti orgánu verejnej správy alebo konanie o všeobecnej správnej žalobe, napríklad formou komunikácie so žalobkyňou, čo však krajský súd evidentne neurobil; - rozsudok krajského súdu vniesol do rozhodovacej praxe správnych orgánov podľa zákona o slobode informácií neistotu s dôsledkami na výkon pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, a nemenej s negatívnymi konzekvenciami na myslenie občana, v ktorom sa buduje uvedomenie, že štátne orgány budú konať na základe jeho imperatívu; - na podklade rozsudku krajského súdu sa v oblasti práva na informácie vytvára nebezpečný precedens spočívajúci v tom, že každé podanie označené ako žiadosť podľa zákona o slobode informácií, bude musieť byť vybavené v režime zákona o slobode informácií, t. j. v závislosti

Odôvodnil ju tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve (§ 440 ods. 1 písm. a/ SSP) a že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia dopĺňacieho rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na nové konanie.

rozsudku ani dopĺňacieho rozsudku. Naopak, podľa jej názoru sa žalovaný snaží zahmliť svoje nezákonné konanie špekulatívnymi a obsiahlymi tvrdeniami.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

22. Podľa § 3 ods. 1 Infozákona: „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ 23. Podľa § 18 ods. 2 Infozákona: „Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. [... ]“ 24. Podľa § 18 ods. 3 Infozákona: „Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).“ 25. Podľa § 19 ods. 1 Infozákona: „Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. [... ]“ 26. Podľa § 19 ods. 2 Infozákona prvá veta: „O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť.“ 27. Podľa § 19 ods. 3 Infozákona: „Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.“ 28. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku: „Rozhodnutie musí obsahovať výrok,

odôvodnenie

a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.“

30. Predmetom kasačnej sťažnosti 1 je napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zrušil ako nepreskúmateľné rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný oznámil žalobkyni, že jej podanie nebolo možné vyhodnotiť ako žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle Infozákona z dôvodu, že žalobkyni prináleží procesné postavenie obvinenej v trestnom konaní, a teda žiadosť má byť riešená v režime Trestného poriadku príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní. 31. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci v rámci nastolených sťažnostných bodov je vyriešenie stretu dvoch režimov oboznamovania sa s informáciami - prístupom žalobkyne k informáciám na základe všeobecnej právnej úpravy Infozákona na jednej strane a prístupom žalobkyne ako obvinenej v trestnom konaní k jej vyšetrovaciemu spisu na strane druhej. Inými slovami, podstatná je právna kvalifikácia podanej žiadosti žalobkyne, a síce či túto je potrebné považovať za infožiadosť, ktorej doručenie povinnej osobe zahájilo administratívne konanie v rámci režimu Infozákona alebo za žiadosť obvinenej v rámci trestného konania podliehajúcu režimu Trestného poriadku. Od vyriešenia tejto otázky sa následne odvíja otázka, či žiadosť žalobkyne mali riešiť správne orgány alebo orgány činné v trestnom konaní a v nadväznosti na to aj otázka, či má správny súd právomoc na preskúmanie žaloby žalobkyne podanej proti rozhodnutiu žalovaného vydanému vo veci jej žiadosti a podaného odvolania. 32. Vzájomným vzťahom medzi jednotlivými režimami oboznamovania sa s informáciami v právnom systéme Slovenskej republiky sa kasačný súd už zaoberal viackrát. Dospel pritom k právnemu názoru, ktorý už možno považovať za ustálený, a síce že vzťah medzi Infozákonom a osobitnými právnymi úpravami je komplementárny, nie vylučujúci. Prijatím Infozákona popri už existujúcich osobitných právnych úpravách tak vznikli dva spôsoby prístupu k informáciám, každý so svojimi špecifikami, vzájomne sa dopĺňajúce, kooperujúce. Jeden možný spôsob získania informácie však nevylučuje použitie druhého spôsobu. 33. Kasačný súd teda už stabilne judikuje, že: „Zámerom InfZ preto nebolo brániť osobám v postupe aj podľa osobitných právnych režimov, a čo je ešte dôležitejšie, zámerom nebolo ani brániť týmto osobám v tom, aby si zvolili právny režim InfZ. Osoba, ktorá má nárok na informáciu podľa osobitného predpisu, nie je InfZ zbavená možnosti využiť jeho právny režim s výhodami, resp. s nevýhodami, ktoré z neho plynú.“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 1Sžik/3/ 2021 zo dňa 29.09.2022) ako aj že „Je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že sa jedná o návrhové konania, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup, podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou“ (rozsudky NSS SR sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 3Svk/12/2021 zo dňa 25.08.2022).

35. Kasačný súd podotýka, že vyššie citovaná a súvisiaca judikatúra sa týkala vzťahu Infozákona a iných osobitných predpisov než Trestný poriadok (napr. zákon o prokuratúre, katastrálny zákon), pričom v recentnom rozsudku sp. zn. 4Svk/47/2023 zo dňa 31.07.2024 Najvyšší správny súd SR potvrdil citované závery aj vo vzťahu medzi Infozákonom a Trestným poriadkom v otázke prístupu k informáciám. Kasačný súd nevidí žiaden logický dôvod na to, aby sa od citovaných judikatórnych záverov v tu prejednávanej veci odchýlil.

36. Kasačnému súdu tak prislúcha posúdiť žiadosť žalobkyne v prejednávanej veci na účely vyriešenia otázky, v akom právnom režime (Infozákon alebo Trestný poriadok) mala byť táto žiadosť vybavovaná. 37. Preskúmaním obsahu žiadosti žalobkyne kasačný súd zistil, že žalobkyňa v žiadosti explicitne uviedla, že žiada o poskytnutie informácií na základe Infozákona.

38. V prejednávanej veci však povinná osoba žiadosť žalobkyne odignorovala a reagovala až na následne podané odvolanie, a to tu napadnutým rozhodnutím, v ktorom vôľu žalobkyne sama prekvalifikovala a žalobkyňu odkázala na režim Trestného poriadku.

40. Vzhľadom na vyššie uvedený komplementárny vzťah všeobecnej úpravy Infozákona a osobitnej úpravy Trestného poriadku tak nemožno na vyriešenie vzťahu týchto predpisov použiť zásadu lex specialis derogat legi generali, ktorej aplikácie sa domáhal sťažovateľ.

41. V nadväznosti na uvedené možno jednoznačne prijať právny záver, totožný aj s názorom krajského súdu, že podaním žiadosti žalobkyne začalo administratívne konanie a boli aktivované povinnosti žalovaného vyplývajúce mu z právnej úpravy Infozákona.

43. Nakoľko nebolo sporné, že povinná osoba v prejednávanej veci v zákonnej lehote informácie neposkytla ani nevydala písomné rozhodnutie a vo veci bola absolútne nečinná, nastúpila fikcia vydania negatívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 Infozákona. Žalobkyňa napadla toto fiktívne prvostupňové rozhodnutie odvolaním. Na toto odvolanie reagoval žalovaný listom - tu napadnutým rozhodnutím, v ktorom informoval sťažovateľku, že jej žiadosť nebolo možné vybaviť v režime Infozákona, keďže jej prináleží procesné postavenie obvinenej v trestnom konaní.

45. Pokiaľ ide o otázku (i), teda či bolo vo veci vydané druhostupňové fiktívne rozhodnutie alebo písomné rozhodnutie, kasačný súd podotýka, že Infozákon zavádza tzv. fiktívne rozhodnutie ako účinný nástroj pre nečinnosť povinnej osoby. Fikcia rozhodnutia nastáva až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote absolútne nečinná (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sži/ 5/2011 zo dňa 16.11.2012, rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.02.2022).

plnohodnotnejšej realizácie základných práv a slobôd. V uvedenom prípade žalobkyňa nenapadla fiktívne negatívne druhostupňové rozhodnutie, ale list žalovaného (napadnuté rozhodnutie). Tento list žalovaného poskytoval vysvetlenie neposkytnutia informácií, a preto nezakladal absolútnu nečinnosť žalovaného, pričom bolo aj v prospech realizácie práva žalobkyne na súdnu ochranu tento list považovať za rozhodnutie (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP v spojitosti s § 19 ods. 3 Infozákona) a preskúmať jeho zákonnosť. Preto sa kasačný súd zhoduje s názorom krajského súdu, ktorý tento list preskúmaval (ako vyplýva zo záhlavia napadnutého rozsudku), zrušil ho (ako vyplýva z výroku napadnutého rozsudku) a v odôvodnení sa aj vyjadril k jeho povahe a nepreskúmateľnosti.

zrušiť výlučne len z dôvodu tejto nesprávnosti, pokiaľ je správny výrok napadnutého rozsudku i podstatná časť odôvodnenia. 47. Pokiaľ ide o námietku (ii), teda že rozhodnutie žalovaného nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu, pretože nespôsobuje dotyk na subjektívnych právach žalobkyne, ale má len informatívnu povahu, kasačný súd sa s názorom sťažovateľa nemôže stotožniť.

48. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného preto uzatvára, že krajský súd vec posúdil po právnej stránke správne, keď napadnuté rozhodnutie zrušil pre absenciu dôvodov, teda ako nepreskúmateľné (navyše ho ani nevydal na to oprávnený odvolací orgán), a pre rozpor postupu žalovaného s ustanoveniami Infozákona, ktorý je na prípad žiadosti žalobkyne

50. Kasačný súd rozumie argumentácii sťažovateľa a uznáva, že pri zmene právnej kvalifikácie žiadosti žalobkyne z infožiadosti na žiadosť podľa Trestného poriadku mohol byť žalovaný vedený aj snahou poskytnúť jej širší rozsah práv podľa Trestného poriadku.

Najvyšší správny súd SR sa vo svojej judikatúre už zamýšľal nad možnými dôvodmi, prečo si osoba žiadateľa bude chcieť zvoliť práve režim Infozákona: „[Infozákon] je na povinné osoby relatívne prísny:

súde. Ak ho bude povinná osoba ignorovať, žiadateľ bude mať otvorenú cestu k správnemu súdu prostredníctvom žaloby proti tzv. fiktívnemu nevyhovujúcemu rozhodnutiu (§ 18 ods. 3 InfZ). Uvažujúc ďalej o motiváciách osôb zvoliť si postup podľa InfZ, Najvyšší správny súd uvádza, že žiadateľ môže požiadať o informácie podľa InfZ aj na diaľku a na diaľku ich aj vie získať. Toto nesporne šetrí žiadateľom čas či náklady na dopravu, a povinným osobám materiálne náklady.“ Preto kasačný súd vníma ako nebezpečný precedens práve postup automatického prekvalifikovania žiadosti mimo režim Infozákona, ktorý by povinným osobám vo všeobecnosti umožňoval jednoducho sa zbaviť ich zákonných povinností vyplývajúcich im z Infozákona. „Povinná osoba sa nemôže tomuto prísnemu režimu vyhnúť prekvalifikovaním žiadosti podľa obsahu proti vôli žiadateľa“ (rozsudok NSS sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.12.2021).

Uznesenie

krajského súdu o vylúčení veci na samostatné konanie (§ 66 SSP) je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania a proti takému rozhodnutiu krajského súdu nie je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a/ SSP).

kasačného konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie o nečinnosti je predmetnom samostatného konania pred správnym súdom, proti ktorému je prípustná samostatná kasačná sťažnosť, s ktorou sa kasačný súd prípadne vysporiada v samostatnom kasačnom konaní.

Následne sú preto aj vydané rozhodnutia (fiktívne prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného) a postup im predchádzajúci predmetom preskúmania správnym súdom (§ 2 ods. 1 a 2 SSP, § 3 ods. 1 SSP). 54. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, t. j. že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu vyhodnotil kasačný súd ako takisto nedôvodný. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nevymedzil ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu (nijaké rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NSS SR, resp. NS SR, ani súbor viacerých rozhodnutí kasačného súdu tvoriacich ustálenú judikatúru), od ktorej by sa mal krajský súd odchýliť. Naopak, kasačný súd v dôvodoch tohto rozhodnutia poukazuje na viaceré rozhodnutia kasačného súdu, ktoré v nastolenej právnej otázke stretu viacerých právnych režimov prístupu k informáciám konštituovali stabilnú rozhodovaciu činnosť a s ktorou je napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom súlade.

Niektoré pokyny kasačného súdu nemali záväzný, ale odporúčací charakter (napr. korešpondencia so žalobkyňou s cieľom vyjasniť prípadné nedostatky žaloby), a preto ich nerešpektovanie nemôže založiť naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. i/ SSP.

56. Predmetom kasačnej sťažnosti 2 je dopĺňací rozsudok, ktorým krajský súd doplnil do napadnutého rozsudku výrok (III), ktorým rozhodol o trovách predchádzajúceho konania na kasačnom súde tak, že tieto priznal žalobkyni. Sťažovateľ uplatnil sťažnostné dôvody § 440 ods. 1 písm. a/ a g/ SSP.

V prejednávanej veci správny súd po vrátení veci kasačným súdom žalobe vyhovel a rozhodnutie žalovaného zrušil, čím žalobkyňa dosiahla vo veci plný úspech. 58. Pokiaľ ide o kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. a/ SSP, teda že krajský súd nemal na rozhodovanie právomoc, kasačný súd odkazuje na bod 53 vyššie, v ktorom sa právomocou správneho súdu konať vo veci a preskúmavať napadnuté rozhodnutie zaoberal a jasne konštatoval jej existenciu. Právomoc správneho súdu bola jednoznačne daná aj na rozhodovanie o trovách predchádzajúceho kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

Dôvody hodné osobitného zreteľa videl sťažovateľ v nasledovných okolnostiach: prvotné odmietnutie podania, nevysporiadaná otázka právomoci súdu na konanie, vylúčenie časti podania na samostatné konanie, preskúmavanie konania, ktoré sa nikdy neuskutočnilo a postoj a konanie žalobkyne, napriek písomnému oznámeniu a poučeniu.

62. Ustanovenie § 167 ods. 1 SSP upravuje zásadu úspechu v konaní, ktorá je základným kritériom priznania náhrady trov konania. Naopak, nepriznanie náhrady trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP prichádza do úvahy len výnimočne. Osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne (viď Dôvodová správa k SSP, osobitná časť, § 167).

Nemožno ho hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by úspešnej žalobkyni mala byť náhrada trov kasačného konania odopretá. Pre prvotne nesprávny a nezákonný postup krajského súdu predsa nemôže byť bez ďalšieho postihnutý účastník konania nepriznaním náhrady trov konania, ktorá mu inak náleží. Pokiaľ ide o vylúčenie časti podania na samostatné konanie, kasačný súd odkazuje na bod 52 vyššie - tento postup krajského súdu je vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania irelevantný. Ďalšie uvádzané dôvody - preskúmanie konania, ktoré sa nikdy neuskutočnilo a postoj a konanie žalobkyne, napriek písomnému oznámeniu a poučeniu - svojou povahou už zasahujú do merita veci a kasačný súd v podrobnostiach odkazuje na svoje odôvodnenie vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti 1. V nadväznosti na tieto dôvody kasačný súd na tomto mieste sumarizuje, že bolo ústavou a zákonom garantovaným právom žalobkyne využiť na prístup k informáciám aj všeobecnú úpravu Infozákona.

64. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli vylúčiť základnú a všeobecnú zásadu úspechu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, preto podľa kasačného súdu v prejednávanej veci nenastali a ich aplikáciou sa správny súd ani nemusel zaoberať. Krajský súd rozhodol vecne správne a zákonne, keď náhradu trov konania priznal žalobkyni, pretože mala vo veci úspech, a to na základe záveru, že žalovaný vydal vo veci nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré je bez ďalšieho nezákonné.