1Svk/34/2024

1. Žalovaný vydal dňa 26.10.2021 pod číslom URHH/001544/2021-160 053574/2021 list - opatrenie (ďalej aj „napadnuté opatrenie“), ktorým prevádzkovateľom hazardných hier oznámil, že v súvislosti s odkladom splátok odvodov z prevádzkovania hazardných hier nastal nesúlad medzi povinnou výškou odvodov a výškou finančnej zábezpeky, pričom výška odvodov výrazne prevyšuje výšku finančnej zábezpeky z dôvodu odkladu splátok odvodov, ktoré u prevádzkovateľov hazardných hier nastali. Uvedená skutočnosť nastala v dôsledku prijatia zákonov vládou SR (zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19 v znení zákona č. 156/2020 Z. z., zákon č. 115/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/ 2020 Z. z.) v súvislosti s pandémiou, ktoré umožnili odklad splátok úhrady odvodov. 2. Uvedeným listom žalovaný požiadal prevádzkovateľov hazardných hier (v danom prípade aj žalobkyňu) o úhradu všetkých povinností (odvodov, úrokov, pokút...) najneskôr do 15. decembra 2021, aby mal žalovaný možnosť platby zaúčtovať do 31.12.2021. Na vyrovnanie všetkých neuhradených povinností po 01.01.2022 Úrad pre reguláciu hazardných hier použije finančnú zábezpeku prevádzkovateľov podľa § 67 ods. 5 písm. f) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách v platnom znení (ďalej aj „ZoHH“). V prípade, ak finančná zábezpeka nebude pokrývať výšku finančných povinností, Úrad pristúpi k ich vymáhaniu prostredníctvom exekúcie. Prevádzkovateľom, ktorí následne do 30 dní nedoplnia finančnú zábezpeku, Úrad v súlade s § 91 a nasl. zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách v platnom znení, uloží príslušnú pokutu. 3. S ohľadom na zmeny počtu zariadení a s tým súvisiace zmeny výšky odvodov vyzval prevádzkovateľov hazardných hier na zvýšenie finančnej zábezpeky na úroveň výšky 50% predpokladaných celoročných odvodov z prevádzkovania hazardných hier v roku 2021 v súlade s ustanovením § 67 ods. 2 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách v platnom znení, ktorý definuje výšku finančnej zábezpeky ako sumu minimálnu.

4. Správny súd napadnutým uznesením 1. návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol, II. návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 30.12.2021 zamietol, III. správny súd žalobu žalobkyne podľa § 98 ods.1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) odmietol ako neprípustnú, IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 5. Správny súd po zrušení pôvodného rozhodnutia krajského súdu (č.k. 6S/349/2021-48 zo dňa 07.07.2022 Najvyšším správny súdom Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/52/2022 zo dňa 21.12.2023) pristúpil k zisťovaniu, či sú v danom prípade splnené podmienky na konanie vo veci, ktorého predmetom by bolo posúdenie zákonnosti opatrenia žalovaného. Medzi podmienky na konanie nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka. Všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 6. Ako uviedol správny súd v odôvodnení svojho uznesenia žalobkyňa v danom prípade všeobecnou správnou žalobou napáda opatrenie žalovaného, ktoré po zohľadnení jeho obsahu nemohol správny súd považovať za opatrenie, na ktoré sa vzťahuje súdny prieskum zákonnosti vykonávaný v rámci správneho súdnictva. 7. Je zrejmé, že v danom prípade sa nejednalo o individuálny akt žalovaného (v postavení správneho orgánu na úseku hazardných hier) smerovaný výlučne voči žalobkyni, ale adresátom napadnutého opatrenia zo dňa 26.10.2021 bol okruh konkrétnych subjektov - prevádzkovateľov hazardných hier pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť bola správnemu súdu zrejmá nielen z obsahového vymedzenia napadnutého opatrenia (doručovanie „podľa rozdeľovníka“, používanie plurálu a podobne), ale aj z vyjadrení žalovaného uvádzaných v tomto súdnom konaní. Naviac, správny súd mal z vlastnej úradnej činnosti zistené, že na krajskom súde boli v minulosti podané viaceré správne žaloby prevádzkovateľov voči opatreniu žalovaného identického znenia, rozdielneho po formálnej stránke de facto len v subjekte adresáta „podľa rozdeľovníka“ (napr. konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/350/2021, právoplatne skončené odmietnutím žaloby pre neprípustnosť súdneho prieskumu).

V uvedenom konštatovaní, podávajúcom informáciu o špecifickej právnej úprave účinnej v rozhodnom čase, správny súd bez ďalšieho nevidel možnosť vzniku ujmy na subjektívnych právach prevádzkovateľov (vrátane žalobcu). 9. Druhý odsek napadnutého opatrenia obsahuje informáciu o tom, že špecifická právna úprava účinná v predchádzajúcom období vniesla nesúlad do povinností prevádzkovateľov medzi výškou odvodov a výškou finančnej zábezpeky.

Optikou prípustnosti prieskumu zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy sa však ani v tejto časti bez ďalšieho nejedná o autoritatívny akt žalovaného, ktorého následkom by bol zásah do subjektívnych práv žalobkyne. Daný záver správneho súdu vyplýva zo situácie, keď problematiku plnenia povinností prevádzkovateľov vo všeobecnosti upravuje ZoHH, relevantná právna úprava bola na určité časové obdobie modifikovaná právnou úpravou schválenou v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a po strate účinnosti danej „modifikácie“ sa povinnosti prevádzkovateľov spravujú opätovne úpravou ZoHH. Inými slovami, žiadosť žalovaného na plnenie si povinností prevádzkovateľov vyplývajúcich zo ZoHH na čas po strate účinnosti právnej úpravy v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 nemožno považovať za ukladanie povinností či modifikácie subjektívnych práv žalobkyne nad rámec účinnej právnej úpravy, o ktorej mala žalobkyňa vedomosť.

11. Napokon, napadnuté opatrenie žalovaného po obsahovej stránke vo štvrtom (a zároveň poslednom) odseku obsahuje výzvu žalovaného na zvýšenie finančnej zábezpeky v súlade s ustanovením § 67 ods. 2 ZoHH. Predmetnou výzvou de facto žalovaný ako správny orgán vyzýva prevádzkovateľov hazardných hier, vzhľadom na, v čase vydania napadnutého opatrenia, blížiaci sa koniec účinnosti právnej úpravy, týkajúcej sa mimoriadnych opatrení vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19, o riadne plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona, keďže vzhľadom na mimoriadne opatrenia účinné v predchádzajúcom období mohlo dôjsť k zákonom povolenej diskrepancii, ktorú bolo potrebné do budúceho obdobia vyriešiť. Nejedná sa však o „výzvu“ v pravom slova zmysle, vedúcu automaticky k následkom zasahujúcim so subjektívnych práv prevádzkovateľov

správneho súdu) do dnešného dňa neeviduje prípad navýšenia finančnej zábezpeky zo strany prevádzkovateľov hazardnej hry, ku ktorému by došlo na základe výzvy Úradu, čo Úrad v plnej miere akceptuje ako rozhodnutie jednotlivých regulovaných subjektov“.

12. Správny súd po vyhodnotení obsahovej stránky žalobou napadnutého opatrenia žalovaného zo dňa 26.10.2021 dospel k záveru, že sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy napĺňajúce znaky § 7 písm. e) SSP, a to vzhľadom na absenciu zásahu do subjektívnych práv adresáta vydaného správneho aktu.

14. Voči predmetnému uzneseniu podal iný prevádzkovateľ hazardných hier (žalobca v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 6S/350/2021) kasačnú sťažnosť, o ktorej na Najvyššom správnom súde prebehlo kasačné konanie vedené pod sp. zn. 7Svk/52/2022. Kasačný súd uznesením zo dňa 31.01.2023 podanú kasačnú sťažnosť zamietol, pričom dospel k záveru o neprípustnosti súdneho prieskumu z dôvodu podľa § 7 písm. e) SSP, t. j. k rovnakému záveru, k akému dospel správny súd aj v tomto konaní. V konkrétnostiach kasačný súd (okrem iného) uviedol: 15. „.

16. 26. Kasačný súd nesúhlasí ani s tvrdením sťažovateľa, že krajský súd pochybil tým, že sa v napadnutom uznesení nevyjadril k zvýšeniu výšky finančnej zábezpeky. K uvedenej námietke kasačný súd konštatuje. Predmetné oznámenie žalovaného predstavuje jeden celok, pričom nemožno hľadať pochybenie správneho súdu v tom, ak sa nevyjadril ku všetkým sťažovateľovým námietkam, týkajúcim sa predmetného oznámenia žalovaného, keďže podstatnou otázkou v danom prípade bolo posúdenie, či vôbec toto oznámenie žalovaného je možné podrobiť súdnemu prieskumu. Ako už bolo vyššie uvedené, oznámenie žalovaného predstavovalo sprostredkovanie informácie žalovaného vo vzťahu k prevádzkovateľom hazardnej hry týkajúcej sa ich zákonných povinností. Správny orgán v predmetnom oznámení nezaviazal jednotlivých prevádzkovateľov hazardnej hry povinnosťami, ktoré im už sami o sebe nevyplývali zo zákona. V konečnom dôsledku aj z vyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti vyplynulo, že jednotliví prevádzkovatelia hazardnej hry napriek zaslanému

V prípade, ak žalovaný identifikoval nesúlad medzi povinnou výškou odvodov a výškou finančnej zábezpeky, informoval o povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o hazardných hrách priamo prevádzkovateľov hazardnej hry za účelom dorovnania týchto záväzkov.

uviedol: 20. „17. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd zistil, že tento pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa vzhľadom na predmet posudzovaného konania nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy (zákona o hazardných hrách a Správneho súdneho poriadku), ktorými by poprel jej účel a význam.

21. 18. Nemožno prisvedčiť názoru sťažovateľky o porušení jej základného práva na súdnu ochranu, keďže si ho neuplatňovala v štádiu na to určenom, ale predčasne, a to napadnutím oznámenia orgánu štátnej správy, ktorým ju (ako aj iných prevádzkovateľov hazardných hier) požiadal o splnenie zákonných povinností (úhrady odvodov, úrokov, pokút.

decembra 2021 na účel vykonania účtovnej závierky a následne ju (ich) upozornil, ako bude postupovať v prípade nesplnenia zákonných povinností. 22. 19. Súdnej ochrany sa sťažovateľka bude môcť dovolávať až proti prípadnému rozhodnutiu orgánu štátnej správy o uložení povinnosti plniť to, čo v zákonom stanovených lehotách neplnila dobrovoľne, resp. inému typu rozhodnutia vydanému z pozície jeho mocenskej autority.“ 23. Len na doplnenie správny súd poukázal aj na stav, kedy bolo v minulosti predmetnom súdneho prieskumu aj opatrenie žalovaného č. URHH/00331/2021-160, 052873/2021 zo dňa 25.10.2021, ktoré je po obsahovej stránke v majoritnej časti totožné s opatrením zo dňa 26.10.2021, voči ktorému smeruje žaloba v tomto súdnom konaní. V danom prípade bola rovnako konštatovaná neprípustnosť súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP nielen krajským súdom (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/352/2021 zo dňa 25.02.2022), ale aj súdom kasačným (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/53/2022 zo dňa 29.03.2023) a napokon aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 134/2024 zo dňa 07.03.2024). 24. Žalobné body ako aj body kasačnej sťažnosti uvádzané žalobkyňou, mimo argumentácie týkajúcej sa otázky prípustnosti súdneho prieskumu, vyhodnotil správny súd vzhľadom na závery vyplývajúce nielen z úvah prezentovaných správnym súdom v tomto súdnom konaní, ale aj v konaniach popísaných v odsekoch 25. až 27. odôvodnenia tohto rozhodnutia, za irelevantné. 25. Vzhľadom na uvedené správny súd opätovne, po zrušení pôvodne vydaného uznesenia z dôvodu kasačným súdom konštatovanej nepresvedčivosti jeho odôvodnenia, žalobu žalobkyne ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietol, pričom svoje úvahy o neprípustnosti súdneho prieskumu aktuálne dopĺňa aj vyššie uvedenými úvahami a závermi kasačného súdu, resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky. 26. Súčasťou podanej žaloby žalobkyne bol v danom prípade aj procesný návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP. Keďže správny súd dospel k záveru o potrebe odmietnutia žaloby, súčasne rozhodol aj o vyššie uvedených návrhoch žalobkyne, ktoré v rámci správneho súdnictva nemôžu existovať izolovane od konania vedeného o podanej správnej žalobe.

27. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté uznesenie správneho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení opatrenia žalovaného, ktoré správny súd vyhodnotil ako rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré doposiaľ nezasiahlo do subjektívnych práv sťažovateľky.

zo súdneho prieskum a napokon priame reakcie súdu na konkrétne žalobné námietky vznesené sťažovateľkou a to pri takejto zásadnej otázke. 29. Poukázala na to, že individuálnosť opatrenia žalovaného sa odzrkadľuje napríklad v uložení povinnosti navýšiť finančnú zábezpeku na výšku, ktorá je u každého prevádzkovateľa

nevšimol. V prípade konania vedeného na kasačnom súde pod sp. zn. 7Svk/52/2022 a následné konanie vedené na Ústavnom súde pod č. k. I ÚS 337/2023 sa týkajú spoločnosti SYNOT TIP, a.s. 31. Taktiež uviedla, že zásadne odmieta konštatovanie súdu o tom, že „správny súd svoje úvahy o neprípustnosti súdneho prieskumu aktuálne dopĺňa aj vyššie uvedenými úvahami a závermi kasačného súdu, resp. ústavného súdu“. Napadnuté uznesenie správneho súdu neobsahuje žiadne relevantné vlastné úvahy správneho súdu o neprípustnosti súdneho prieskumu. Obsahuje len odkaz na iné rozhodnutia správneho súdu, kasačného súdu a ústavného súdu.

sťažovateľky. Správny súd sa napadnutou žalobou zaoberal iba povrchne a významne bagatelizoval obsah napadnutého opatrenia žalovaného. 33. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka poukázala na to, že správny súd sa v obmedzenej miere, navyše nesprávne, zaoberal len otázkou, či napadnutým opatrením žalovaného boli dotknuté jej subjektívne práva. Správny súd vôbec neskúmal dopad napadnutého opatrenia na oprávnené záujmy sťažovateľky ani dopad na jej povinnosti a už vôbec sa nezaoberal otázkou, či napadnutým opatrením môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti sťažovateľky priamo dotknuté. Správny súd skrátenie lehoty na zaplatenie všetkých finančných povinností sťažovateľky (odvodov, úrokov, pokút) najneskôr do 15.12.2021 vníma len ako žiadosť, ktorú nemožno považovať za ukladanie povinností či modifikácie subjektívnych práv sťažovateľky nad rámec účinnej právnej úpravy, o ktorej mala sťažovateľka vedomosť. Takýmto spôsobom formulovaná žiadosť obsahujúca alebo upozorňujúca na „hrozbu“ použitia

34. Podľa sťažovateľky napádané uznesenie správneho súdu je vydané v rozpore s ustanovením čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru a čl. 36 Listiny. Sťažovateľka ďalej poukázala na povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a v tejto súvislosti na ustálenú judikatúru ESĽP. 35. Ďalej uviedla, že jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi účastníkov súdneho konania. Iba tým, že súd vo svojom rozhodnutí zareaguje na argumenty účastníkov konania, dá najavo, že boli vypočutí, a že sa ich argumentmi zaoberal.

Sťažovateľka taktiež uviedla, že napádané opatrenie žalovaného má písomnú formu a je nepochybné, že „minimálne“ v časti autoritatívnej výzvy na zvýšenie finančnej zábezpeky sú ním priamo dotknuté jej práva, právom chránené záujmy a povinnosti, v dôsledku čoho napádané opatrenie ako také podľa nej podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti formou opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

Akékoľvek ďalšie konanie žalovaného, napríklad vyrubenie sankcie, uvoľnenie finančnej zábezpeky a pod. by predstavovalo ďalší a nový zásah do subjektívnych práv sťažovateľky, ktorý by však bol iba následkom nesplnenia žalovaným uloženej povinnosti sťažovateľke.

40. Podľa názoru sťažovateľky sa v prípade vydaného opatrenia nejedná a ani nejednalo o výkon dohľadových opatrení žalovaného s charakterom predbežnej povahy, ktorý by bol zo zákona oprávnený vyzývať sťažovateľku na „dobrovoľné“ doplnenie finančnej zábezpeky nad rámec zákonom stanovenej výšky finančnej zábezpeky. Zákon o hazardných hrách takýto postup neupravuje. 41. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že výzvu žalovaného nie je možné chápať ako opatrenie alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ale len ako bežnú korešpondenciu medzi orgánmi verejnej správy a regulovaným subjektom, kedy orgán verejnej správy plniac si svoje zákonné povinnosti vyzýva subjekt na navýšenie svojej finančnej zábezpeky čisto na dobrovoľnom základe. Uvedená výzva nijakým spôsobom nerozhodovala a ani nerozhodla o právach a povinnostiach prevádzkovateľov, nakoľko tie určujú ustanovenia zákona o hazardných hrách, ktoré práve výšku finančnej zábezpeky pre jednotlivé druhy hazardných hier vnímajú ako výšku minimálnu.

42. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p. ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 445 S.s.p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

zamietol. S poukazom na skutkovú totožnosť prejednávanej veci, rovnaké právne posúdenie ako aj obsah sťažnostných námietok, kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP a poukazuje na uznesenie sp. zn. 7Svk/53/2022 zo dňa 29. marca 2023, s ktorého odôvodnením sa stotožňuje, a ktorý k predmetnej veci uviedol: 44. „V prerokúvanej veci správny súd odmietol žalobu proti prípisu - oznámeniu žalovaného z 25. októbra 2021, pretože ho považoval za vylúčené z prieskumu správnymi súdmi v zmysle § 7 písm. e) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na

priamo z ustanovenia § 67 ods. 2 zákona č. 30/2019 Z. z. Preto preskúmavané opatrenie nie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívneho práva žalobcu (porov. uznesenie sp. zn. 7 Svk 52/2022). 45. Tieto závery zodpovedajú aj doterajším záverom judikatúry, ktorá sa špecificky zaoberala právomocou správnych súdov preskúmať rôzne výzvy orgánov verejnej správy na splnenie určitých povinností. Najvyšší súd už napríklad zdôraznil, že výzvou, ktorou orgán verejnej správy žiada od dotknutého subjektu, aby vrátil určitý finančný príspevok, tento orgán neuplatňuje rozhodovaciu právomoc, ale len notifikuje (oznamuje) tomuto subjektu svoje

Takú spôsobilosť majú až následne vydané rozhodnutia, ktoré dotknutému subjektu uložia sankciu alebo povinnosť zaplatiť finančné prostriedky (porov. napr. uznesenie sp. zn. 10 Sžfk 27/2020 alebo 2 Sfk 13/2021). 46.

mohol uplatniť bez ohľadu na toto oznámenie. 47. Kasačný súd len pre úplnosť dodáva, že je pochopiteľné, že dôsledkom prípisu žalovaného môže byť určitá zmena jeho postavenia. Predovšetkým môže byť spojená s určitými trovami žalobcu (na právne zastúpenie a pod.), prípade jej dôsledkom môže byť povinnosť predložil na kontrolu určité dokumenty a podrobiť sa určitým kontrolným úkonom (napr. § 81 a nasl. zákona č. 30/2019 Z. z.). Podľa jasného znenia ustanovenia § 7 písm. e) SSP však výnimka, kedy opatrenie predbežnej povahy nie je vylúčené z preskúmania správnymi súdmi, predpokladá, že opatrenie mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach.

Zákon č. 30/2019 Z. z. v žiadnom svojom ustanovení nezaručuje subjektívne právo prevádzkovateľa hazardnej hry na to, aby nebol zaťažovaný dozorom alebo spoluprácou s orgánmi dozoru. Naopak, ako dozorovaný subjekt je v zmysle § 80 písm. a) cit. zák. aj z § 81 ods. 4 cit. zák. výslovne povinný poskytnúť počas dozoru potrebnú súčinnosť.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3:0 (§ 147 ods.2 S.s.p. v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.