1Svk/36/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Sibírska 55, Bratislava, IČO: 44138369, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOLICITOR SK, s.r.o. so sídlom Ďatelinova 10, Bratislava, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00166260, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ P. Z., nar. XX.XX.XXXX, M. XX/XX, N. T., 2/ D. S., nar. XX.XX.XXXX., M. XX/XX,. N. T., v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. VoÚ 34/2020/SI z 3.8.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/140/ 2020-133 z 1.2.2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

XXXX (ďalej len „dotknutý pozemok“) vo výlučnom vlastníctve predávajúceho. 2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. V 5157/15 z 23.7.2015 (ďalej aj „rozhodnutie o povolení vkladu“) povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu.

5. Následne prvostupňový orgán vydal rozhodnutie sp. zn. V 5157/2015-13 z 23.2.2016, ktorým prerušil vkladové konanie z dôvodu, že dňa 8.7.2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“).

s.r.o. následne doručil prvostupňovému orgánu podanie z 16.3.2016 označené ako „potvrdenie o dispozícii so zákonným predkupným právom štátu“, z ktorého vyplýva, že štát žalobcovi nevydal listinu o nevyužití zákonného predkupného práva podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. k dotknutému pozemku. V priebehu vkladového konania prvostupňový orgán zistil, že dňa XX.X.XXXX zomrel predávajúci Z. Z., za ktorého do konania nastúpili jeho dedičia - ďalší účastníci konania.

9. Všeobecnou správnou žalobou z 7.7.2016 žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností z 28.4.2016 ako i prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/165/2016-95 z 24.1.2018 napadnuté odvolacie ako i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

10. Prvostupňový orgán medzičasom rozhodnutím č. V 4881/16 z 20.5.2016 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k dotknutému pozemku v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. a to na základe kúpnej zmluvy č. 30203/5029/2015/Lužianky/007/Ju1Ev z 3.3.2016 uzavretej medzi predávajúcim Z. Z. a kupujúcim MH Invest, s.r.o.

zákona vyplýva, že pri prevodnej zmluve, ktorá nemá formu notárskej zápisnice, resp. nie je autorizovaná advokátom, je orgán katastra povinný skúmať aj oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Pokiaľ prevodca nie je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad, nie je možné rozhodnúť o povolení vkladu.

14. Vo vzťahu k problematike predkupného práva podľa zákona č. 175/1999 Z. z. žalovaný uviedol, že táto je bez právneho významu, keďže vklad bol zamietnutý z dôvodu, že prevodca nebol v čase rozhodovania vlastníkom dotknutého pozemku.

15. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 16. Žalobca predovšetkým namietal, že: - žalovaný sa nesprávne vysporiadal s existenciou konania o určenie vlastníckeho práva ako i jeho nesprávny záver o subjektívnej záväznosti rozhodnutia, keď práve ustanovenie § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozširuje túto subjektívnu záväznosť na každého ďalšieho nadobúdateľa, ak je na liste vlastníctva zapísaná poznámka o súdnom

- všetky rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktoré boli vydané po (zrušenom) rozhodnutí o zastavení vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie a táto skutočnosť mala byť zohľadnená aj čo sa týka nadväzujúcich rozhodnutí, - zrušenie rozhodnutia správnym súdom má účinky ex tunc, čím sa obnovuje vecnoprávna dispozícia pôvodného predávajúceho, ktorý je viazaný svojim obligačným prejavom, s tým, že všetky následné právne úkony sú neplatné, pretože nik nemôže previesť na iného viac práv, než má on sám, na čo musí prihliadať orgán katastra ex offo, - žalovaný nesprávne právne posúdil vec, pričom poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 3/98 z 5.2.1998, - kúpna zmluva bola uzavretá dňa 1.7.2015 teda ešte keď predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v podstate zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v

19. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že: - poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa zákonného predkupného práva štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z., - zdôraznil skutočnosť, že pôvodným vlastníkom dotknutého pozemku bol po zrušení rozhodnutia o povolení vkladu tento pozemok prevedený v prospech spoločnosti MH Invest,

20. Záverom krajský súd skonštatoval, že „namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zápis poznámok o prebiehajúcom súdnom konaní) je, vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.“

21. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), t. j. preto, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a kvôli nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

22. Sťažovateľ v sťažnostných bodoch dôvod kasačnej sťažnosti týkajúci porušenia jeho práva na spravodlivý proces odôvodnil predovšetkým tým, že: - napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože krajský súd iba popísal skutkový stav, odcitoval znenia právnych predpisov, avšak neuviedol, aký je obsah predkupného práva podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. a aké prípadné následky sú spojené s jeho porušením, - zo strany krajského súdu nedošlo k subsumcii skutkového stavu pod relevantné právne normy, - krajský súd posudzoval zákonnosť len cez procesnoprávne predpisy a nie cez hmotnoprávne predpisy, pričom bolo potrebné zaujať jasný právny záver ohľadne obsahu vecného predkupného práva štátu a jeho prípadného vplyvu na posudzovanie platnosti zmluvy, resp. skutočnosti majúcej vplyv na povolenie vkladu.

vkladu v prospech sťažovateľa a následne i jeho žaloby, - v dôsledku zrušenia zastavenia konania správnymi súdmi, stratili v dôsledku vyznačenia poznámky o konaní sp. zn. 11S/165/2016 opodstatnenie aj následne vydané rozhodnutia orgánu

nevyjadrili. Sťažovateľ následne v priebehu kasačného konania zmenil svojho právneho zástupcu.

25. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

26. V danom prípade bolo predmetom preskúmania zákonnosti zo strany správnych súdov rozhodnutie o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 27. Vkladové konanie č. V 5157/2015, v ktorom bolo dané rozhodnutie o zamietnutí vkladu vydané, skončilo najprv povolením vkladu, avšak z dôvodu nerešpektovania predkupného práva štátu daného § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., bolo rozhodnutie o povolení vkladu napadnuté protestom prokurátora. V dôsledku vyhovenia protestu prokurátora a zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu došlo k „obživnutiu“ vkladového konania č. V 5157/2015. Orgány katastra následne rozhodli o zastavení vkladového konania z dôvodu, že jeho účastníci nepredložili doklad o tom, že štát nevyužil svoje zákonné predkupné právo. Sťažovateľ síce toto rozhodnutie o zastavení vkladového konania napadol správnou žalobou, avšak keďže s touto nebol spojený odkladný účinok ex lege a tento ani nebol priznaný žalobe rozhodnutím správneho súdu, v medziobdobí od zastavenia vkladového konania do rozhodnutia o danej správnej žalobe sa dotknutý pozemok stal predmetom ďalšieho nakladania (V 4881/16).

28. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky poukazuje na to, že kasačný súd v obdobnej veci rozsudkom sp. zn. 1Svk/69/2022 z 31.7.2024 zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/171/2020-138 z 24.8.2022. Skutkové a právne okolnosti v uvedenej veci sú ekvivalentné ako v súdenej veci, pričom právne posúdenie krajského súdu i kasačná sťažnosť sú v podstate rovnaké.

33. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje zákonom ustanovené skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie.

34. Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona v závislosti od toho, či vkladová zmluva bola alebo nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom. Pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných prvou vetou § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého „okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.“

37. Nakladanie s nehnuteľnosťou v zásade patrí jej vlastníkovi (§ 123 Občianskeho zákonníka), ak osobitný zákon neustanovuje inak (napr. § 151m Občianskeho zákonníka). Judikatúra ale i právna teória dospeli k záveru, že osoba nakladajúca s nehnuteľnosťou nemusí byť na účel platného nakladania s ňou jej vlastníkom už v čase uzatvorenia prevodnej alebo inej vecnoprávnej zmluvy, ak príslušnú nehnuteľnosť dodatočne riadne nadobudne do svojho vlastníctva (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 142/2002 z 1.5.2004, ZSP, 31/2004, Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár. II. vydanie.

To znamená, že ak prvostupňový orgán zistil, že ďalší účastník konania prestal byť ako prevodca (predávajúci) vlastníkom (predávaného) dotknutého pozemku, pretože tento pozemok medzičasom predal tretej osobe, musel túto novú skutočnosť s odkazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona zohľadniť pri svojom rozhodovaní.

40. Keďže teda zo zápisu na liste vlastníctva v čase rozhodovania prvostupňového orgánu ako aj žalovaného jednoznačne vyplývalo, že prevodca, t.j. ďalší účastník konania ako predávajúci (už) nie je vlastníkom (prevádzaného) dotknutého pozemku, boli orgány katastra povinné rozhodnúť o zamietnutí vkladu.

Zápis duplicitného vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností pritom nie je právne prípustný, pretože odporuje samotnej podstate rozhodovania o návrhu na vklad a to bez ohľadu na rozsah prieskumu ustanovený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona. Ak je aj v katastri nehnuteľností (už) obsiahnutý zápis duplicitného vlastníctva v niektorej z jeho foriem (pozri Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.

42. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s právnymi účinkami zákonného predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., resp. tieto nesprávne posúdil, je potrebné uviesť, že tieto dva (navzájom si odporujúce) sťažnostné body sú právne irelevantné.

Rovnako v rámci správneho súdneho prieskumu sťažovateľom napadnutého rozhodnutia o zamietnutí vkladu nebolo zo strany krajského a ani kasačného súdu možné posudzovať ani zákonnosť iných rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva týkajúcich sa dotknutého pozemku (V 5400/16, V 6219/16 a V 11357/2017), resp. vykonania záznamu vlastníckeho práva na podklade vyvlastnenia (Z 9350/16). Správne súdy sú totiž oprávnené skúmať len tie skutočnosti, ktoré bol oprávnený a povinný skúmať aj žalovaný orgán verejnej správy.

47. Druhým dôvodom, ktorý správne spomenul v napadnutom rozsudku aj krajský súd, je skutočnosť, že na podklade daných rozhodnutí o povolení vkladu a vykonania záznamu bol v katastri nehnuteľnosti vyznačený vlastnícky stav, ktorý mal povahu hodnoverného a záväzného údaju katastra nehnuteľností v zmysle § 70 a § 71 katastrálneho zákona. Tieto atribúty tvoriace materiálnu publicitu katastra nehnuteľností pritom znamenajú, že orgán katastra je pri svojom rozhodovaní vo vkladovom konaní viazaný vlastníckym alebo vecnoprávnym stavom zapísaným a zakresleným v katastri nehnuteľností.

49. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na údajnú nedobromyseľnosť ďalších nadobúdateľov dotknutého pozemku, je potrebné zdôrazniť, že táto otázka bola vo vzťahu k rozhodovaniu vo vkladovom konaní bezpredmetná. Dobromyseľnosť ako taká jednak nie je žiadnym samostatným titulom nadobudnutia vlastníctva (porovnaj uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.4.2021) a súčasne má význam len pri nadobudnutí vlastníctva vydržaním, resp. pri zákonom ustanovených prípadoch nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka. Táto skutočnosť by preto

51. Pokiaľ ide o správne súdne konanie sp. zn. 26S/19/2016 týkajúce sa prieskumu zákonnosti rozhodnutia o zastavení konania, je potrebné uviesť, že práve v dôsledku zastavenia vkladového konania bolo možné vykonať následné zápisy k dotknutému pozemku vkladom a záznamom. Ich zákonnosť však nebola dotknutá ani tým, že sťažovateľ bol v danom správnom súdnom konaní úspešný. Len, ak by spoločne so správnou žalobou podanou proti rozhodnutiu o zastavení konania podal sťažovateľ aj návrh na priznanie odkladného účinku, ktorému by bolo správnym súdom vyhovené, nebol by orgán katastra vo vzťahu k dotknutému pozemku s odkazom na znenie § 186 ods. 1 SSP a zásadu priority zápisov do katastra nehnuteľností v zmysle § 41 ods. 2 katastrálneho zákona oprávnený povoliť nasledujúce vklady vlastníckeho práva, resp. vykonať jeho zápis záznamom. K uvedenému však nedošlo.

53. Pokiaľ ide o poznámku týkajúcu sa civilného sporového konania sp. zn. 16C/154/2016, tak táto v žiadnom prípade nepredstavovala predbežnú otázku, ktorej existencia by bola dôvodom pre prerušenie následných vkladových konaní, v ktorých bol povolený vklad vlastníckeho práva k dotknutému pozemku. Obligatórne prerušenie vkladového konania podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona je totiž spojené len s takým civilným sporovým konaním, v ktorom je predmetom sporu otázka platnosti vkladovej zmluvy z iného dôvodu než vlastníctva dotknutej nehnuteľnosti zo strany osoby nakladajúcej s touto nehnuteľnosťou. Pri spore o vlastníctvo takejto osoby je totiž orgán katastra viazaný hodnoverným a záväzným údajom o vlastníctve nehnuteľnosti zapísaným v katastri nehnuteľností, ktorý je v zmysle § 71 ods. 2 súčasne aj podkladom pre spisovanie vkladových listín a rozhodovanie vo vkladovom konaní (pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár 1.vydanie.

30. Pre úplnosť je potrebné doplniť, že vyššie uvedené závery týkajúce sa zápisov poznámok informujúcich o priebehu správneho súdneho konania sp. zn. 26S/19/2016 a civilného sporového konania sp. zn. 16C/154/2016 sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na správne súdne konanie sp. zn. 11S/165/2016 a civilné sporové konanie sp. zn. 10C/90/2016 týkajúce sa

V. Záver

31. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že zamietnutie vkladu prvostupňovým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím žalovaného bolo uskutočnené lege artis na základe dodržania zákonom ustanovených procesných podmienok a na podklade správneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 32. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona (vo všeobecnosti) nevyplýva. Ďalším účastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal. 34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. augusta 2024