1Svk/37/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., aktuálne umiestnený v ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, proti žalovanému (sťažovateľ) Centru právnej pomoci, Kancelária Žilina, Hviezdoslavova 6, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/13065/2022, zo dňa 29.06.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/131/2022-85 zo dňa 25.04. 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/131/2022 zo dňa 25. apríla 2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022 vyplýva, že týmto rozhodnutím správny súd odmietol žalobu žalobcu odkazujúc na ust. § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. a konštatujúc, že žaloba bola podaná oneskorene. Zároveň správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p., že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa názoru krajského súdu spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či v danej veci možno vo vzťahu k žalobcovi konštatovať zrejmú bezúspešnosť sporu [§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci], ktorá vylučuje poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď uvedený procesný predpis pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučoval zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravoval, čo je potrebné pod týmto pojmom

7. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci z ktorého vyplýva jeho účel a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám.

núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.

9. Ako ďalej uviedol krajský súd „Zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci predstavuje technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Definícia tohto pojmu je demonštratívne vymedzená pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého žalovaný pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence (pri obvyklej opatrnosti) neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci.

V takých prípadoch, v ktorých správny orgán ,,môže“ alebo ,,nemôže“, a v podobne vyjadrených situáciách (,,najmä“) je správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Preskúmanie sa vykoná podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon a ktoré tvoria nevyhnutné východiská pre výsledok správneho uváženia premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu. Vychádza sa nielen z týchto kritérií, ale aj z účelu zákona, ktorý tvorí významné interpretačné hľadisko.

Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. 11. V posudzovanej veci pristúpil žalovaný k posúdeniu možnosti úspechu iniciovaného konania o kasačnej sťažnosti, vo vzťahu ku ktorému žalobca vyslovil požiadavku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v konaní o správnej žalobe žalobcu nemožno dosiahnuť úspech z dôvodu jej oneskoreného podania.

13. Podľa názoru správneho súdu žalovaný predmetnú vec posudzoval v kontexte iného konania, ako toho, ku ktorému žalobca žiadal poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, čím vec nesprávne právne posúdil. Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany žalovaného podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci je posúdením možného úspechu či neúspechu v konaní, vo vzťahu ku ktorému žiadateľ uplatnil nárok podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. Ak žalovaný zameral svoju pozornosť na skúmanie konania, ktoré predchádzalo konaniu o kasačnej sťažnosti, nepostupoval správne.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ dôvodil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p. 16. Uviedol, že samotné odôvodnenie rozsudku je pomerne nekonzistentné. Správny súd videl problém v tom, že podľa jeho názoru sa žalovaný nezaoberal posudzovaním zrejmej bezúspešnosti v konaní o kasačnej sťažnosti, ale zrejmou bezúspešnosťou správnej žaloby a evokuje záver, že na podklade rozhodnutia o zrejmej bezúspešnosti správnej žaloby bol postavený záver o zrejmej bezúspešnosti konania o kasačnej sťažnosti. 17. Žalovaný uviedol, že vec posúdil v širšom kontexte. Konkrétne ak preukázal a vyargumentoval, že už samotné podanie správnej žaloby v danom čase bolo zrejme bezúspešné (a toto ani správny súd nerozporoval), tým viac sa uvedený dôvod musí vzťahovať aj na konanie o opravnom prostriedku, ktoré na to nadväzuje. 18. Podľa názoru žalovaného, ak vo veci žalobcu nemohla byť vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu pri podaní správnej žaloby, potom už vôbec nemohla byť vylúčená (resp. akokoľvek o nej diskutované), ak ide o opravný prostriedok (a minori ad maius). 19. Ďalej poukázal na to, že fakt skončenia konania o správnej žalobe bol žalovanému samozrejme známy a žalovaný v napadnutom rozhodnutí neposudzoval nárok na právnu pomoc do konania o správnej žalobe. O tej žalovaný argumentoval nie pro futuro, ale ex post ako podklad pre odvodenie záveru o následnej zrejmej bezúspešnosti (aj) kasačnej sťažnosti. Ak teda racionálny výklad nesmeruje k záveru, že žalovaný posudzoval otázku zrejmej bezúspešnosti ku konaniu, ktoré už bolo právoplatne skončené, ostáva potom len druhý (a posledný) výklad, že tak činil vo vzťahu k tomu, o čo požiadal žalobca, teda do konania o kasačnej sťažnosti. 20. Ako ďalej uviedol žalovaný, rozhodnutie súdu pri jeho formalistickom a úzkom výklade tak bude mať za následok opakovanie konania a v ďalšom kroku následne vydanie rozhodnutia, ktoré už potom zrejme prejde testom prípadného opakovaného prieskumu (čo je možné vyčítať medzi riadkami napadnutého rozsudku). Správny súd pritom nespochybnil, že správna žaloba bola podaná oneskorene.

22. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. novembra 2024 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 23. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina č. KaZA/13065/2022 zo dňa 29.06.2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a ktorým sťažovateľovi podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci v spojení so správnym poriadkom a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022 z dôvodu nesplnenia podmienky na priznanie nároku podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci a to, že sťažovateľ nepreukázal, že sa v prípade jeho sporu nejedná o zrejmú bezúspešnosť. 24. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia č. KaZA/13065/2022 zo dňa 29.06.2022 uviedol, že sťažovateľ sa správnou žalobou zo dňa 14.01.2021 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného (Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov) č. 593051-1/2019-DT zo dňa 29.07.2019 (podstatou bolo disciplinárne rozhodnutie voči žalobcovi). Sťažovateľovi bolo správnou žalobou napádané rozhodnutie doručené dňa 29.07.2019 (pondelok), pričom dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby by mu uplynula dňa 30.09.2019 (pondelok). Dňa 25.09.2019 sťažovateľ odoslal žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a určenie advokáta, o čom bolo rozhodnuté rozhodnutím č. KaZA/29275/2021-49 zo dňa 15.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2019. Správnu žalobu však sťažovateľ podal až dňa 15.01.2021. Sťažovateľ sa skutočne nemohol domáhať úspešnosti podanej správnej žaloby, keďže lehota na jej podanie mu uplynula dňa 25.11.2019 (potom, ako mu zvyšných 5 dní z lehoty začalo plynúť dňa 19.11.2022 - deň nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia). Podanie žiadosti o ustanovenie advokáta síce prerušuje plynutie lehoty na podanie správnej žaloby, avšak len na čas do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Je zrejmé, že vo veci, s ktorou sa sťažovateľ obrátil na žalovaného, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. 25. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Kasačný súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného zistil, že sťažovateľ žiadosťou zo dňa 01.06.2022, doručenou žalovanému dňa 02.06.2022, požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/2021 zo dňa 07.04.2022.

29. Kasačný súd sa nestotožňuje s argumentáciou krajského súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého uznesenia, že „z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva analýza, či tu možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť konania o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí žaloby z dôvodu jej oneskoreného podania. Predmetom skúmania správneho orgánu v danej veci malo byť vyhodnotenie podmienok pre priznanie či nepriznanie nároku na bezplatnú právnu. Pokiaľ pritom žalovaný postupoval v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci v nadväznosti na § 8 označeného predpisu, bolo jeho povinnosťou zaoberať sa naplnením zákonných podmienok v konaní o kasačnej sťažnosti, nie v konaní o správnej žalobe, ktoré bolo právoplatne ukončené uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/58/ 2021 zo dňa 07.04.2022.“

Pokiaľ správna žaloba bola odmietnutá ako oneskorene podaná, o čom zo strany krajského súdu neboli vznesené žiadne pochybnosti, je zrejmé, že aj kasačná sťažnosť bude nedôvodná, a preto v danej veci sťažovateľ nepreukázal, že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť.

31. Kasačný súd ešte k otázke skúmania zrejmej bezúspešnosti sporu poukazuje na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám

327/2005 Z.z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi.

Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní schopnosti

32. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že túto vyhodnotil ako dôvodnú, a preto napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenej veci je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto

34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. krajský súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.). 35. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).