1Svk/38/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NUBIUM, s. r. o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47545674, právne zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 37925458, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky Nitra, so sídlom Novozámocká 3976/67D, 949 05 Nitra (do 31.03.2024 Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra), za účasti: 1/ V.. C. U., nar. XX. B. XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX H., 2/ V.. F. H., nar. XX. N. XXXX, bytom C. C. W. XXX/XX, XXX XX T. R., 3/ V.. C. U., nar. XX. N. XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX T. - F., 4/ M. U., nar. XX. Z. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX V. C. S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/028399-003 zo dňa 26. novembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/ 6/2020-233 zo dňa 09. decembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Stavebný úrad prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že v stavebnom konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona stavebný úrad posudzuje aj skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu, a teda aj to, či je umiestnenie reklamnej stavby v súlade s verejným záujmom. V danom prípade predstavuje verejný záujem predovšetkým

založený schválením územného plánu príslušným orgánom nastal dňom schválenia územného plánu. V takomto prípade je nutné v novom konaní prihliadať už na novo definované zámery a ciele územného plánovania vyjadrené v územnom pláne, resp. jeho zmenách a doplnkoch vo forme záväzných zásad a regulatívov. Preto žiadosti o zmenu doby trvania existujúcej reklamnej stavby, ktorá po uplynutí lehoty platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nie

Nitra. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/028399-003 zo dňa 26.11.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania a uzavrel, že nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na nové rozhodnutie.

Podľa Územného plánu Mesta Nitra, zmien a doplnkov č. 6, schválených uznesením č. 264/2018-MZ zo dňa 13.09.2018, je v pamiatkovej zóne Nitry a centrálnej mestskej zóne v Nitre neprípustné umiestnenie reklamnej stavby typu „Billboard“.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia, vrátenia veci stavebného úradu na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov

Zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a rozhodol, že žalovanému a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva. 6. Úvodom vlastného právneho posúdenia krajský súd poukázal na inštitút skráteného odôvodnenia rozsudku, zakotvený v § 140 SSP, zmyslom ktorého je, aby z dôvodu hospodárnosti pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu a totožného predmetu konania správny súd nemusel nadbytočne opakovať tie isté dôvody rozhodnutia a v rozsudku sa obmedzil len na poukázanie na totožný rozsudok.

Krajský súd konkrétne poukázal na konanie vedené na správnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/24/ 2020, v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k. 11S/24/2010-131 zo dňa 24.02.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 11S/24/2020-153 zo dňa 24.03.2021 (ďalej aj „citovaný rozsudok“ alebo „rozsudok sp. zn. 11S/24/2020“). Pre úplnosť krajský súd doplnil, že nezistil žiadny legitímny dôvod na to, aby sa v prejednávanej veci odchýlil od právneho posúdenia tak procesného návrhu žalobcu na prerušenie konania ako i veci samej v citovanom rozsudku.

neplynie. Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným Stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania. Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v danom prípade v rozpore s Územným plánom mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22.05.2003 a zmenami a doplnkami územného plánu mesta Nitra č. 5 schválenými Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015- MZ zo dňa 11.06.2015 a dodatkom č. 5 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Nitra č. 3/2003, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/ 2015 zo dňa 11.06.2015, kapitola I. bod 8.2 Regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach. Reklamná stavba je umiestnená na pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/X. - ostatné plochy o výmere 2799 m2 katastrálne územie T., v pamiatkovej zóne, na ktorej ploche je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb - billboardov.

rozhodnutí. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným Stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti na účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

11. V rámci sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body: - krajský súd nesprávne aplikoval § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona ako aj čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a nesprávne z nich vyvodil, že existuje oprávnenie plošne regulovať umiestňovanie konkrétnych typov reklamných stavieb v určitom území územným plánom obce. V tomto bode sťažovateľ namietal nesprávnosť záverov krajského súdu o tom, že tieto ustanovenia umožňujú mestu upraviť v územnom pláne plošný zákaz umiestňovania konkrétnych rozmerovo určených typov reklamných stavieb na určitých

Takúto úpravu by podľa sťažovateľa mohol prijať len zákonodarca; - krajský súd nevzal do úvahy § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, v zmysle ktorého sa na umiestnenie reklamnej stavby nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby.

Konkrétne namietal porušenie svojho práva na podnikanie (čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy). Rovnako sa domnieval, že ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva nespĺňajúce požiadavku zákonnosti a primeranej náhrady (rozporné s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy) ako aj o narušenie jeho legitímnych očakávaní spadajúcich pod ochranu majetku podľa čl. 20 ústavy (keďže sťažovateľ už v minulosti povolenia na reklamné stavby získal); - poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 16/99 zo dňa 30.03.1999 sťažovateľ zastával názor, že stavebný úrad postupoval nezákonne a neústavne s ohľadom na to, že územným plánom boli arbitrárne a ničím nepodložene stanovené územia s obmedzeným výkonom vlastníckych práv a obmedzením podnikania, kde sa nesmie umiestňovať reklamná stavba typu billboard s konkrétnym rozmerom; - nie je možné považovať nečinnosť prokuratúry (akoby naznačenú správnym súdom) za dôvod alebo ospravedlnenie neplnenia úlohy správneho súdu podľa § 2 ods. 1 SSP v prípade namietaného rozporu s konkrétnymi ustanoveniami ústavy. Pri ochrane individuálnych práv

12. V rámci sťažnostného dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces sťažovateľ spojil argumentáciu v rámci sťažnostných bodov s argumentáciou týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v spojení s citovaným rozsudkom a námietkami o nezákonnosti a neústavnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb vymedzených typovo a rozmerovo v podobe plošného zákazu obsiahnutého v územnom pláne.

V tomto bode sťažovateľ podotkol, že je na mieste skúmať inštitucionálny základ predpojatosti a právomoci konania zamestnancov mesta zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, pričom dôvody predpojatosti majú pôvod v organizácii práce.

13. Vo vzťahu k sťažnostnému dôvodu odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sťažovateľ uviedol, že krajský súd nerešpektoval právne závery prezentované v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Sžo 3/2011 (požiadavky kladené na hodnotenie dôkazov), sp. zn. 5Sži 1/2009, sp. zn. 1Sžo 23/2010, sp. zn. 1Sžd 18/ 2011 (nezohľadnenie nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného) a sp. zn. 6Svzn 2/2013. 14. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevyjadrili.

19. Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona v rozhodnom znení: „Územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch.“ 20. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona v rozhodnom znení: „V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného, dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.“ 21. Podľa § 43 ods. 2 prvá veta Stavebného zákona v rozhodnom znení: „Reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.“ 22. Podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona v rozhodnom znení: „Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.“ 23. Podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona v rozhodnom znení: „Ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.“

SR zo dňa 28.09.2023. 27. Kasačný súd preto postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/9/2021 zo dňa 28.09.2023 vydaného v obdobnej skutkovej a právnej situácii, kedy kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky sťažovateľa ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP zamietol. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami či doplneniami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 28. „Úvodom kasačný súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom. [...] 29. Kasačný súd sa v súvislosti s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa v rozsahu kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom zaoberal v sťažnostných bodoch nastolenými otázkami, (I) či stavebný úrad pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej môže zohľadňovať verejný záujem uvedený v územnom pláne; (II) či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov a (III) otázkou posúdenia dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to osobitne aj v otázke žiadosti sťažovateľa o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov vo vzťahu k reguláciám obsiahnutým v záväznej časti Územného plánu mesta Nitra. 30. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké sťažovateľom namietané právne otázky v obdobných veciach už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, pričom kasačný súd zamietol kasačné sťažnosti sťažovateľa. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Svk 9/2021 z 16.12.2021, s ktorým sa konajúci kasačný senát stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza.

IV. B

Úprava podmienok a limitov umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce 33. Druhá zásadná právna otázka, ktorú [sťažovateľ nastolil] svojou kasačnou sťažnosťou je, či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov. [...] 34. [...] Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona zásady a regulatívy priestorového a funkčného využívania územia obce upravuje práve územný plán obce a podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona sa tieto zásady a regulatívy schvaľujú v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Takýto regulatív pritom podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona môže mať aj charakter zákazov či obmedzení vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Inými slovami zásady a regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v záväznej časti územného plánu obce môžu podľa právneho názoru kasačného súdu zahŕňať aj podmienky, zákazy a obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce v závislosti od ich typu či rozmerov s ohľadom na funkciu tohto územia. Relevantná úprava obsiahnutá v Územnom pláne mesta Nitra preto má zákonný základ. 35. Na týchto záveroch kasačného súdu v zásade nič nemení ani argumentácia [sťažovateľa] odkazom na § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, keďže samotná skutočnosť, že reklamné stavby nepodliehajú územnému konaniu o umiestnení stavby ešte neznamená a nemôže znamenať, že rámce ich umiestňovania nemožno upraviť v územnom pláne obce [...] a následne ich zohľadniť v stavebnom konaní [...].

Odôvodnenie

napádaného rozsudku a žiadosť o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov 36. [. . .] Kasačný súd sa stotožňuje s náhľadom správneho súdu v tom, že povinnosť všeobecného súdu podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy vzniká len vtedy, ak sa súd domnieva (dospel k názoru), že dotknuté právne predpisy sú vo vzájomnom rozpore (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 29/2020 zo dňa 9. decembra 2020, bod 22 a iné).

. ., má všeobecný súd v zásade tieto možnosti: Buď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy, alebo vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú, alebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá vec ústavnému súdu. V tomto zmysle nemožno pod domnienkou (čl. 144 ods. 1 ústavy) či pod dospením k záveru.

Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 474 - 475). [Sťažovateľ v zásade nepredložil] žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť súlad Územného plánu mesta Nitra s čl. 20 ods. 3 Ústavy a odôvodňovala by tak prípadnú potrebu iniciovať konanie o súlade Územného plánu mesta Nitra s čl. 20 ods. 3 Ústavy. Kasačný súd rovnako ako správny súd, vyvažujúc dotknutie vlastníka s verejným záujmom premietajúcim sa do územného plánovania, považuje úpravu obsiahnutú v Územnom pláne mesta Nitra za

39. Ku kasačnému dôvodu porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že sa krajský súd dostatočne nevysporiadal s argumentáciou týkajúcou sa predpojatosti zamestnancov prvostupňového orgánu, kasačný súd [dáva za pravdu sťažovateľovi v tom, že poukaz krajského súdu na citovaný rozsudok sp. zn. 11S/24/2020 nebol vo vzťahu k tejto žalobnej námietke na mieste. Krajský súd vo veci sp. zn. 11S/ 24/2020 v bode 36 totiž uviedol, že v podaní žalobcu zo dňa 20.09.2017 označenom ako „Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ nebola uvedená spisová značka konania, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, z čoho krajský súd vyvodil, že námietku zaujatosti voči zamestnancom prvostupňového orgánu sťažovateľ relevantne v administratívnom konaní nevzniesol. Preskúmaním administratívneho spisu v tu prejednávanej veci však kasačný súd zistil, že v predmetnom podaní sťažovateľ spisovú značku konania uviedol, a teda námietku predpojatosti v administratívnom konaní relevantne vzniesol.

Navyše, všetky rozhodnutia vydané stavebným úradom boli podpísané primátorom mesta Nitra ako jeho štatutárnym orgánom. Poverení zamestnanci v zmysle ich pracovného zaradenia síce vec vybavovali, no ich úkony sa podľa administratívneho spisu obmedzovali na administratívno-technické zabezpečenie konania, prípadne úkony plynúce z ich zaradenia na Útvare hlavného architekta, referát urbanizmu a architektúry (napríklad predloženie odvolania odvolaciemu orgánu zo dňa 19. júna 2020, prípadne zo dňa 9. júla 2018, výzvy na ukončenie nájomných zmlúv a pod.). Zároveň samotná skutočnosť, že na príprave vydania prvostupňového rozhodnutia mohli participovať zamestnanci mesta Nitra zaradení na Útvare hlavného architekta nemá za následok absenciu právomoci prvostupňového orgánu vo veci konať a rozhodnúť. Tá sa totiž spája s obcou/mestom ako takým a nie konkrétnym zamestnancom pripravujúcim podklady pre rozhodnutie. S uvedeným posúdením sa stotožňuje aj kasačný súd v prejednávanej veci.]

koordinácie procesu ich spracovania až? po? ich ?schválenie a zabezpečenia aktuálnosti územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov, koordinácie súčinnosti a súladu územnoplánovacích podkladov obstarávaných inými subjektmi so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou mesta vykonáva činnosti a?vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených stavebným zákonom na úseku povoľovania reklamných stavieb a?súvisiacej legislatívy. Žalobcom namietaní zamestnanci V.. Z.. Z. Y. (referent?urbanizmu a architektúry) a I..

42. K sťažnostnému bodu týkajúcemu sa odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného?súdu je potrebné skonštatovať, že sťažovateľom namietané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svzn/2/2013, 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010,

43. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 44. Kasačný súd konal od 01.04.2024 s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (a príslušným regionálnym úradom), na ktorý prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni, ak v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad [§ 118 Stavebného zákona, § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov; oba v znení zákona č. 46/2024 Z. z.]. 45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali, preto im kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im uložil kasačný súd, nevznikli a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich priznanie. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.