1Svk/39/2022

1. Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) ako príslušný správny orgán na rozhodovanie podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ROEP“) na základe návrhu H. G., U. A. (právnej predchodkyne žalobkýň 2/ a 3/) a O.F. J. v konaní podľa § 7 ods. 6 zákona o ROEP rozhodnutím č. C ROEP 89-6/2011/Dň zo dňa 30. novembra 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol Výrokom č. 3 tak, že „Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor v zmysle § 7 ods. 6 zákona nemení údaje registra obnovenej evidencie pôdy (ďalej len „ROEP“) schváleného rozhodnutím č. C 30/2013/Pe zo dňa 30.12.2013 v k. ú. R. k parcelám registra E KN č. 1-425/1 a 1-425/2“. 2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. Co 1/2016/Mi zo dňa 15. apríla 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) rozhodol o odvolaní žalobcov 1/ a 4/ a právnej predchodkyne žalobkýň 2/ a 3/ tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil odvolaním napadnutý výrok č. 3 prvostupňového rozhodnutia.

II. Priebeh konania na správnom súde

Správne orgány podľa nich nepostupovali v súlade so zákonom ROEP, preto považovali ich rozhodnutia za skutkovo a právne nesprávne. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) o správnej žalobe žalobcov v poradí prvým rozsudkom, č. k. 3S/25/2016-83 zo dňa 26. mája 2017, rozhodol tak, že správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 190/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)

V tejto súvislosti najvyšší súd v bode 31. rozsudku skonštatoval nasledovné závery: „31. V prejednávanej veci kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že správny súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, keď správny súd zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nevysvetlil ako posúdil žalobnú námietku spočívajúcu v tom, že nie je prípustné, aby si orgán verejnej správy z geometrického plánu vybral len niektoré údaje o parcelách (výmeru pozemku), ale už nie jeho geometrické určenie, tiež z rozhodnutia správneho súdu nie je zrejmé, ako posúdil žalobnú námietku, že predmetné parcely nikdy nemali byť predmetom ROEP, keďže tieto parcely mali svoje geometrické určenie aj výmeru. Správny súd sa tiež dostatočne nevysporiadal so žalobnou námietkou, ktorá spochybňuje záver, že predmetné parcely nie sú spôsobilým predmetom vydržania. Uvedeným konaním správny súd porušil jednak ustanovenie § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy v medziach žalobných bodov, ako aj právo žalobcov na spravodlivý proces. Kasačný súd musí preto námietke žalobcov o

V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobcovia namietali predovšetkým skutočnosť, že schválený ROEP v k. ú. R. nerešpektoval geometrický plán č. 11/98 (ďalej „GP č. 11/ 98“), na základe ktorého došlo k oprave výmery parc. č. XXX/Xač. XXX/X pod PVZ 183/ 2000 a zmenené výmery boli zohľadnené na listoch vlastníctva. Podľa názoru správneho súdu posúdenie tejto otázky bezprostredne súvisí s posúdením (ne)platnosti GP č. 11/98, pretože ak je tento platný, s poukazom na § 1 ods. 5 zákona o ROEP by parc. č. XXX/X a XXX/X nemali byť predmetom ROEP, vzhľadom na ich úplnú evidenciu v súbore geodetických a popisných informácií. Ich evidencia ako parcely registra „E“ vychádzala z pokynu pre geodetov, podľa ktorého nebolo možné v geometrickom pláne rozdeliť líniovú stavbu, ktorou je aj koryto umelého toku Delňa, kde zasahujú predmetné parcely, ale je nutné ponechať časti pozemkov pod líniovou stavbou v registri E KN.

dňa 03.06.1998, pod č. 900/98, v súlade s § 9 zákona č. 215/1995 Z. z. Podľa správneho súdu postupom podľa § 58 vyhlášky č. 178/1996 Z. z. správny orgán pred úradným overením plánu preskúmal súlad východiskových údajov katastra nehnuteľností uvedených v GP č. 11/ 98, s platnými údajmi katastra a ak došlo k jeho úradnému overeniu a geometrický plán bol premietnutý do katastra tak, že do listu vlastníctva boli vpísané údaje podľa nové stavu výkazu výmer. Zo strany katastra nehnuteľností tak došlo k akceptácii, a teda aj premietnutiu geometrického určenia pozemkov (súradníc lomových bodov).

R..

12. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, a teda z dôvodu nesprávneho procesného postupu, ktorým správny súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon podľa § 440 ods. 1 písm. i/ SSP z dôvodu nerešpektovania záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. Kasačnému súdu v zmysle § 462 ods. 1 SSP navrhol, aby rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Správny súd námietky žalobcov premietol ako dôvody nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Týmto postupom však neodstránil nedostatky vytýkané kasačným súdom a odôvodnenie založil na argumentácii žalobcov bez posúdenia podstatných skutkových tvrdení sťažovateľa. Odklon od rozhodnutia kasačného súdu podľa sťažovateľa náležite neodôvodnil v rozhodnutí.

či ROEP schválený rozhodnutím č. C 30/2013/Pe zo dňa 30.12.2013, k. ú. R. obsahoval údaje o pozemkoch v rozpore s § 6 ods. 1 zákona. Správne orgány boli názoru, že v konaní neboli preukázané podmienky na zmenu údajov schváleného ROEP-u podľa § 7 ods. 6 zákona.

Preskúmaním zápisu pôvodnej parcely mpč. XXX/X v PKV č. XX, v pôvodnom k. ú. Š. bolo zistené, že pod bodom 14 bola na podklade vyvlastňovacieho rozhodnutia a výkazu plôch z parc. č. XXX/X odčlenená plocha 825 m2, označená „w“ a pričlenená k parc. č. XXX v PKV č. XX a plocha parc. č. XXX/X bola opravená na 620 m2. Preskúmaním zápisu pôvodnej parcely mpč. XXX/X v PKV č. XX, v pôvodnom k. ú. Š. bolo pod bodom 18 zistený zápis, ktorým sa podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia z parc. č. XXX/X odčlenila plocha 927 m2, označená ako „v“ a táto bola pričlenená k parc. č. XXX v PKV č. XX. Plocha parcely bola opravená na 660 m2. V konaní o ROEP bola zohľadnená táto listina zapísaná v katastri nehnuteľností.

Správny orgán v rámci konania o ROEP zistil, že GP č. 11/98 nerešpektoval, že časť parciel zasiahla do vodného toku a tiež nezohľadnil vyvlastňovacie rozhodnutie. Správny orgán by tento GP zohľadnil v rámci konania o registri, ak by bol podkladom k právnej listine - nadobúdaciemu titulu.

18. K záveru správneho súdu o čiastočnom prevzatí údajov z geometrického plánu sťažovateľ uviedol, že zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností znamená premietnutie údajov do súboru geodetických a popisných informácií, a podľa časti „nový stav“ sa zapíšu novovzniknuté parcely s výmerami na príslušný list vlastníctva a vykoná sa zákres novovzniknutých parciel a všetkých súvisiacich zmien na katastrálnej mape. Nie je tak možné pri zápise geometrického plánu prevziať len časť údajov a tvrdenia žalobcov považuje za vytrhnuté z kontextu. Geometrický plán nebol vyhotovený podľa platných predpisov ako technický podklad na zápis vlastníckeho práva a nebol za týmto účelom predložený ako súčasť listiny o právnom úkone, ale za účelom opravy výmery dotknutých parciel.

Predmetom tohto konania bol postup podľa § 7 ods. 6 zákona o ROEP zaoberajúci sa skúmaním súladu zápisu údajov v schválenom registri. K bodom 147 a 148 odôvodnenia napadnutého rozsudku sťažovateľ poukázal na obsah svojich rozhodnutí.

21. Správny súd tak podľa neho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na postup podľa § 7 ods. 6 v spojení s § 6 ods. 1 zákona o ROEP, keďže v správnom konaní nebol preukázaný rozpor schváleného registra s údajmi podľa § 6 ods. 1 tohto zákona. 22. Žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadali túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že žiadali v prípade parciel č. XXX/Xač. XXX/X o postup podľa § 67 ods. 1 katastrálneho zákona, a teda žiadali o zápis údajov o pozemkoch v ich vlastníctve.

23. Podľa názoru žalobcov je geometrický plán najvyššou formou identifikácie pozemkov, najmä ak bol overený vtedajšou správou katastra podľa § 58 vyhlášky ÚGKK SR č. 178/1996 Z. z. K námietke žalovaného, podľa ktorej konanie o vydržaní nie je možné začať po schválení registra, uviedli, že návrh podľa § 11 zákona o ROEP bol podaný včas a to vo fáze zostavovania registra.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

26. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 1S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho prípadne vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní včasnosti, ako aj splnenia ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva zo správneho súdu (Krajského súdu v Prešove) v zmysle § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený od 18. septembra 2024 na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk.

28. Podľa § 139 ods. 1 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

29. Podľa § 6 ods. 1 zákona o ROEP podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní

Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. 31. Kasačná sťažnosť žalovaného bola postavená na tvrdení, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, a nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti a namietal tiež nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu.

33. Sťažovateľ pripomenul, že predpokladom zmeny údajov schváleného registra podľa § 7 ods. 6 zákona je zistenie, že register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch v rozpore s údajmi podľa podkladmi na jeho zostavenie podľa § 6 ods. 1. Sťažovateľ tvrdil, že orgány na úseku správy katastra náležite právne odôvodnili, prečo rešpektovali listiny zapísané v katastri nehnuteľností a tiež dôvod nerešpektovania GP č. 11/98. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zrekapituloval argumentáciu o povinnosti zohľadniť pri zostavovaní registra vyvlastňovacie rozhodnutie a listiny zapísané v evidencii nehnuteľnosti, a to vyvlastňovacie rozhodnutie zn. výst. 2803/60 zo dňa 31.05.1961 vo vzťahu k mpč.

R. 34. Kasačný súd z obsahu napadnutého rozsudku správneho súdu zistil, že tento sa v bodoch 7, 8, 29, 60, 61 ako aj v ďalších bodoch rozsudku pri konštatácii obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného zaoberá existenciou vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 31.05.1961, a s tým súvisiacimi zmenami vo vlastníctve dielov parc. č. XXX/X „v“ a parc. č. XXX/X „w“ s tým, že vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo zrušené a parcela mpč. XXX prešla do vlastníctva štátu, a z oddelených častí vznikla parcela E KN č. X-XXX/XXX.

35. Na skutočnosť, že diely 13 a 15 uvádzané v GP č. 11/98 sú súčasťou parc. E KN č. X- XXX/XXX, ktorá je v teréne časťou vodného toku, označeného ako parcela C KN č. XXXX/X, poukazoval vo vyjadrení k správnej žalobe aj ďalší účastník konania 2/. Taktiež poukazoval na

V napadnutom rozsudku sa však správny súd s týmito skutočnosťami, napriek ich konštatácii, žiadnym spôsobom vecne nevysporiadal. 36. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti pomerne obsiahlo zhrnul dôvody, uvádzané už v rozhodnutí žalovaného, pre ktoré nebolo možné pri zostavovaní a schválení registra rešpektovať geometrický plán č. 11/98, a to jednak z dôvodu existencie vyvlastňovacieho rozhodnutia, a tiež z dôvodu povahy tohto geometrického plánu, ktorý nie listinou určujúcou vlastnícke právo, a išlo teda v zmysle § 67 katastrálneho zákona len podklad pre zápis údajov o pozemkoch a vlastníctve. Tento geometrický plán podľa argumentácie žalovaného nerešpektoval zmeny zapísané v katastri a tiež ako ďalší dôvod nezohľadnenia tohto plánu pri zostavovaní a schvaľovaní registra žalovaný vymedzil skutočnosť, že by tento plán na účely ROEP-u bol relevantný, pokiaľ by bol podkladom nadobúdacieho titulu.

37. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného zistil, že tieto dôvody o spôsobe zápisu GP č. 11/98, jeho hodnovernosti a nemožnosti jeho zohľadnenia v rámci zostavovania registra boli podrobne a zrozumiteľne vysvetlené už v rozhodnutí žalovaného v (s. 5, 8 - 10 rozhodnutia). Správny súd vo vzťahu k týmto záverom žalovaného poukazuje na nedostatok konkrétnych a zrozumiteľných dôkazov a otvára otázku posúdenia platnosti geometrického plánu, napriek skutočnosti, že žalovaný sa k týmto otázkam v rozhodnutí pomerne jednoznačne vyjadril, najmä k nedostatku oprávnenia správnych orgánov určiť verejnú listinu za neplatnú. S argumentáciou žalovaného o dôvodoch nerešpektovania geometrického plánu pre jeho nesúlad s ostatnými údajmi katastra, keď konštatoval fakt, že z neho bola do katastrálneho operátu prenesená len (nesprávna) výmera a nie aj geometrické určenie pozemkov, sa správny súd v podstate vecne nevysporiadal, namiesto toho vyčítal žalovanému, že ten neuviedol, aký právny predpis umožňuje vybrať z geometrického plánu iba niektoré údaje o parcelách.

39. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti brojil proti záveru správneho súdu o nepreskúmateľnosti názoru správnych orgánov o tom, že nedošlo k vydržaniu časti parciel E KN č. XXX/Xač. XXX/X, ako súčastí parc. E KN č. X-XXX/XXX, ktorá je v teréne súčasťou vodného toku

z dôvodu schválenia registra preskúmaná v konaní podľa § 7 ods. 6 zákona o ROEP. Žalovaný argumetnoval, že držbu častí parciel nemožno odvodzovať od zápisu nesprávnej výmery parciel, ku ktorej došlo len na podklade úradného záznamu geometrického plánu úradným záznamom. Taktiež dôvodil, že dobromyseľnosť držby vylučuje skutočnosť, že žalobcami označené diely 13 a 15 boli časťami štátom vyvlastnených parciel, ktoré tvorili koryto rieky v správe Vodohospodárskeho podniku, š. p. a napokon považoval za nesplnenú aj podmienku trvania dobromyseľnej držby počas doby 10 rokov. Správny súd napriek skutočnosti, že sa o konkrétnych dôvodoch nesplnenia podmienok dobromyseľnosti držby uvádzaných v rozhodnutiach správnych orgánov v konštatačnej časti opakovane zmieňuje (napr. body 15, 16, 64, 66 a 68 rozsudku), v odôvodnení rozsudku bez bližšej konkretizácie uvádza len záver o nepreskúmateľnosti záveru o nesplnení podmienok držby, s poukazom na to, že v rozhodnutiach absentuje uvedenie hmotnoprávnych ustanovení o vydržaní a zrozumiteľné vysvetlenie o závere o nesplnení podmienok vydržania.

41. Rovnako vo vzťahu ku konštatovaniu správneho súdu o nepreskúmateľnosti záveru o vyššej presnosti celoplošnej digitalizácie oproti lokálnej (body 147 a 148 napadnutého rozsudku), sťažovateľ poukázal na svoje rozhodnutie. V tomto rozhodnutí na s. 9 sťažovateľ uviedol, že správny orgán nezodpovedal za digitalizáciu mapového podkladu pri spracovaní geometrického plánu. Ďalej odkázal na tom istom mieste v rozhodnutí na podrobné odôvodnenie v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré kasačný súd identifikoval na s. 14 tohto

napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdenie založil na nedostatočnosti dôkazov a presvedčivých argumentov v rozhodnutí žalovaného. V odôvodnení rozsudku sa však správny súd s argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutí žalovaného ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe účastníkov konania žiadnym konkrétnym spôsobom nevysporiadal.

absentuje. 43. Kasačný súd v súvislosti s názorom žalobcov a čiastočne prijatým v napadnutom rozsudku správneho súdu, o relevancii autorizácie a úradného overenia GP č. 11/98, na ktorom zotrvali aj vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, a teda že overený geometrický plán je najvyššou formou identifikácie pozemkov, poukazuje na závery rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/113/ 2017 zo dňa 22.05.2018, v zmysle ktorého: „13.5. Z ustanovenia § 55 ods. 1 vyhlášky č. 178/1996 Z.z. vyplýva geodetovi a kartografovi povinnosť, aby pred autorizačným overením vybraných geodetických a kartografických činností preskúmal ich náležitosti a presnosť. Podľa § 57 ods. 1 tejto vyhlášky sa geometrický plán predkladá na úradné overenie katastrálnemu úradu, v ktorého obvode sa nachádzajú dotknuté nehnuteľnosti.

predložil. 13. 6. S poukazom na uvedené ustanovenia právnych predpisov dovolací súd konštatuje, že z jednotlivých ustanovení nevyplývala povinnosť katastrálnemu odboru pri úradnom overení geometrického plánu vykonať „kontrolný prieskum“ geometrického plánu tak, ako to tvrdí dovolateľ.

Autorizačným overením preberá autorizovaný geodet a kartograf spoluzodpovednosť okrem iného, aj za presnosť meračských, výpočtových a zobrazovacích prác (§ 15 ods. 2 smernica). Spoločne s autorizovaným geodetom a kartografom vyplýva táto zodpovednosť aj fyzickým a právnickým osobám, ktoré geometrický plán vyhotovujú (§ 17 zákon č. 215/1995 Z.z.).

Kasačný súd vzhľadom na konštatované nedostatky napadnutého rozsudku správneho súdu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, preto bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Správny súd v Košiciach, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Prešove, bude musieť v zmysle § 469 SSP rešpektovať právny názor kasačného súdu o nedostatočnom odôvodnení záverov správneho súdu.

45. O náhrade trov konania o kasačnej sťažnosti rozhodne správny súd v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.