1Svk/39/2023

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): V. U., J.. XX. M. XXXX, Y. G. Š. Y. XX, XXX XX J., právne zastúpeného: JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO: 53109538, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, IČO: 00151866, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, IČO: 00308307, 2/ Obec Lužianky, so sídlom Rastislavova 266, 951 41 Lužianky, IČO: 34003517, 3/ Obec Zbehy, so sídlom Zbehy 69, 951 42 Zbehy, IČO: 00308668, 4/ Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 81235 Bratislava, IČO: 42181810, 5/ Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, IČO: 00003328, 6/ CTP Slovakia, s. r. o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO: 48292982, 7/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava, IČO: 36022047, 8/ F.. Z. S., J.. XX. M. XXXX, G. K. O. X, XXX XX J., 9/ K. I., J.. XX. N. XXXX, G. Z. X, XXX XX J., 10/ K. U., J.. XX. Z. XXXX, G. K. O. XX, XXX XX J., 11/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, 12/ V. U. K U., N. I. XX, XXX XX J., F.: XX XXX XXX, 13/ Z.. K. A., J.. XX. O. XXXX, G. P. XX, XXX XX J., 14/ Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 36561690, 15/ DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36609633, 17/ V.. M. L., J.. XX. N. XXXX, G. H. XX, XXX XX G., 18/ Slovenský vodohospodársky podnik š.p. OZ Piešťany, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 3/834, 921 01 Piešťany, IČO: 36022047, 19/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31364501, 20/ Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, so sídlom Námestie Jána Pavla II. 1012/7, 949 01 Nitra, IČO: 35593008, 21/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, právne zastúpeného: JUDr. Allan Böhm, advokát so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 30845238, 22/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345,

1. Dňa 19.10.2019 bol Okresnému úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia časti stavby „Príprava strategického parku Nitra“ a časti stavby „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ pre stavebné objekty: SO 515 Odvodnenie parkoviska OV - I. fáza, SO 533 Preložka výtlačnej kanalizácie v križovatke „D“, SO 534 Preložka výtlačnej kanalizácie DN 200 pri SO 203, SO 552 Preložka vodovodu DN 400 (úprava na PE-DN 300), SO 554 Preložka vodovodu DN 200 v križovatke „D“, SO 555 Preložka vodovodu DN 200 pri objekte 203, SO 560 Preložka vodovodu DN 200 na vetve K-I, SO 516 Odvodnenie parkoviska OV - II. Fáza (ďalej aj „vodné stavby“).

3. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal záväzné stanovisko č. OU-NR-OSZP3-2020/ 031606-002 zo dňa 05.08.2020, v ktorom posúdil návrh na začatie kolaudačného konania a nezistil v ňom také skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo v rozpore s podmienkami uvedenými v rozhodnutí zo zisťovacieho

4. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2020/002631-04/F47 zo dňa 10.08.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „vodoprávne povolenie“), podľa § 26 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej aj „vodný zákon“) v spojitosti s § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“), povolil stavebníkovi - Slovenskej správe ciest (ďalšiemu účastníkovi konania v 5. rade) uvedenie vyššie uvedených vodných stavieb do trvalého užívania pre zrealizovanú stavbu „Príprava cestnej infraštruktúry - Strategický park Nitra“. V prvostupňovom rozhodnutí, ktoré bolo na vedomie zaslané aj žalobcovi, sa správny orgán zaoberal aj jeho jednotlivými pripomienkami.

Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa svoje závery dostatočne a riadne odôvodnil a náležite sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu.

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia), vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

9. Prioritne správny súd skúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné. Z dôvodov bližšie špecifikovaných v bodoch 71 až 73 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti. Argumentoval najmä tým, že správny orgán prvého stupňa rozhodol ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 vodného zákona a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona. Správny súd bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa rozhodol vo vodoprávnom konaní ako príslušný správny orgán i s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie“). Správny súd mal za to, že o odvolaní žalobcu rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, a to v zmysle § 4 ods. 1 zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č.

nezistil. Argumentoval tým, že začatie kolaudačného konania oznámil správny orgán prvého stupňa listom č. OU-NR-OSZP3-2019/043204-02/F47 zo dňa 19.11.2019 všetkým účastníkom konania formou verejnej vyhlášky (uvedený list zároveň doručil na vedomie aj žalobcovi, čo vyplýva z doručenky založenej v administratívnom spise), pričom správnemu súdu z administratívneho spisu nevyplývalo, že by došlo k odopretiu práva v podávaní pripomienok, robení záznamov, kópií alebo výpisov zo spisov. Správny orgán prvého stupňa v oznámení o začatí konania poučil účastníkov konania o možnosti nahliadnuť do podkladov potrebných na vydanie rozhodnutia (a to pred dňom ústneho pojednávania na adrese správneho orgánu prvého stupňa a pri ústnom konaní). Zároveň ich poučil o následkoch neuplatnenia námietok a pripomienok v zmysle § 80 ods. 2 stavebného zákona. Zo strany správneho orgánu prvého stupňa tak boli zabezpečené procesné práva účastníkov konania v súlade so zákonom.

13. Správny súd uviedol, že prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie teda je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pod „umiestnením strategického parku“ (§ 32 ods. 2 stavebného zákona) sa musí rozumieť aj umiestnenie akejkoľvek stavby nachádzajúcej sa na pozemkoch strategického parku, pretože strategickým parkom sa v zmysle § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z. rozumie súhrn pozemkov a stavieb na nich sa nachádzajúcich.

Týmto bola podľa správneho súdu jednoznačne splnená podmienka stanovená v § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

Sám žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku Sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta Nitra nie je obsiahnutý. K tomu však

V tejto súvislosti správny súd doplnil, že územný plán mesta Nitry vo vzťahu k strategickému parku je otázka, ktorá bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavebných povolení a samotné kolaudačné konanie už túto otázku nerieši.

16. Správny súd na doplnenie uviedol, že žalovaný v tomto konaní nebol oprávnený posudzovať zákonnosť postupu príslušných správnych orgánov v iných konaniach a ani zákonnosť nimi vydaných rozhodnutí. V tomto bode správny súd zdôraznil, že právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho konania bolo pre správne orgány v prejednávanej veci záväzné, a to s poukazom na § 40 Správneho poriadku. Stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP.

17. Správny súd ďalej dôvodil, že v rámci žalobných bodov nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby strategického parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali kolaudačnému konaniu alebo ktoré budú naň

dôvodnú. 19. K poukazu žalobcu na Aarhuský dohovor správny súd uviedol, že žalobca bol účastníkom predmetného kolaudačného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného

Správny súd dospel k záveru, že žalobca relevantne nepreukázal, v čom boli ustanovenia Aarhuského dohovoru porušené a ako ich prípadné porušenie mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pričom sám žalobca využil práva, ktoré mu patrili v rámci uvedeného konania vrátane podania odvolania a správnej žaloby, teda tu nedošlo k porušeniu práv žalobcu.

21. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že stavby boli povolené do užívania Slovenskej správe ciest, i keď táto nebola držiteľom osvedčenia o významnej investícii, správny súd uviedol, že Slovenská správa ciest podala návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia časti stavby, ku ktorému boli doložené i stavebné povolenia na jednotlivé stavebné objekty, ktoré boli vydané stavebníkovi MH Invest, s.r.o. Zároveň predloženou zmluvou uzavretou medzi MH Invest, s.r.o. ako postupcom a Slovenskou správou ciest ako postupníkom o postúpení práv a povinností a kúpnou zmluvou v znení dodatkov, ktoré si správny súd zadovážil z administratívneho spisu v konaní sp. zn. 11S/83/2021, mal správny súd za preukázané, že došlo k postúpeniu práv a povinnosti zo stavebných povolení z MH Invest, s.r.o. na Slovenskú správu ciest, pričom takýto postup považoval správny súd za zákonný.

22. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 23. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol sťažovateľ najmä tieto sťažnostné body: - názor správneho súdu, že v predmetnej veci rozhodli správne orgány v rámci svojej právomoci a pôsobnosti, je nezákonný. Sťažovateľ tvrdil, že vecne príslušným na konanie v prvom stupni mal byť okresný úrad v sídle kraja ako stavebný úrad vo veciach významných investícii pre stavebné konanie podľa § 117b a na rozhodovanie o odvolaní ministerstvo. Argumentoval tým, že predmetom preskúmavaného rozhodnutia je stavba, ktorá je významnou investíciou a stavebný úrad odvodzuje svoju vecnú príslušnosť z § 120 stavebného zákona, teda pasuje sa do role špeciálneho stavebného úradu. Podľa sťažovateľa tu ide o konkurenciu špeciálnych právnych úprav, keď je naplnená aj hypotéza právnej normy obsiahnutej v § 117b (jedná sa o stavbu, ktorá je významnou investíciou) ako aj právnej normy obsiahnutej v § 120 (stavbou je cestná stavba s osobitnou právnou úpravou podľa zákona č. 135/1961 Z. z.). Správny orgán nezohľadnil danosť podmienky pre aplikáciu § 117b stavebného zákona, pretože stavba je primárne významnou investíciou; - posúdenie aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa v zmysle § 178 ods. 3 SSP (ako zainteresovanej verejnosti) krajským súdom je nesprávne. Sťažovateľ tvrdil, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje aj z § 178 ods. 1 SSP, keďže ako fyzická osoba bol ukrátený na svojich právach, a to z dôvodu, že je vlastníkom susediacich pozemkov. Namietal, že je riadnym účastníkom stavebných konaní v rámci budovania Strategického parku a priamo sa ho rozhodnutie dotýka z toho dôvodu, že bol pre túto stavbu vyvlastnený a vyvlastňovaný;

právnej normy § 32 ods. 2 stavebného zákona, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad, a to v podobe nutnosti dodržania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. Sťažovateľ v tomto bode tiež namietal, že v platnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku - sever, avšak nie

V tejto súvislosti podotkol, že krajský súd vôbec neuviedol, či a ako územný plán mesta Nitra rieši zastavovací plán a vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia; - v žiadnom prípade nie je postačujúce zdôvodnenie, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje len z dôvodu strategickej investície, hoci sa na ňu vydalo osvedčenie o významnej investícii. Stavebný úrad konal predčasne - pred stavebným konaním musí byť vedené územné konanie. Nebol tak posúdený verejný záujem na tom, či je možné predmetnú stavbu umiestniť do

Správny súd sa s týmito okolnosťami nevysporiadal. Podľa sťažovateľa stavebný úrad konal tak, aby mu spôsobil ujmu v konaní, a to nielen sťažovateľovi, keďže sa jedná o verejné právo a v zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.

zisťovacie konanie. Následne je podľa sťažovateľa nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona EIA, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

strategického parku, v rámci tohto evidentne neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona EIA. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebol posudzovaný, a preto je nutné ustáliť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Sťažovateľ argumentoval aj

prostredie; - správny súd sa nijako nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru. V konaní nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru; - celý proces vydávania osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a č. 2080/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 pre spoločnosť MH Invest s.r.o. bol nezákonný. Sťažovateľ tvrdil, že tieto osvedčenia sú nielen nezákonné, ale ani nikdy neboli právoplatné.

Sťažovateľ argumentoval tým, že v zámere nebola uvedená požiadavka na zmenu parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka, a teda ani správny orgán nepostupoval správne, keď neposúdil parametre cesty I/ 64 v celom úseku cesty I/64 (nielen v úseku v kat. území Dražovce) až po napojenie na cestu R1A v súvislosti s nárastom intenzity dopravy vyvolanou prevádzkou navrhovanej činnosti pri zachovaní dopravného prístupu do územia v lokalite Nitra Zobor - Šindolka v zmysle vydaného

25. Z ďalších účastníkov konania sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyjadrili ďalší účastníci v 1., 19., 21. a 26. rade. Napadnutý rozsudok považovali za vecne správny, zákonný, riadne a náležite odôvodnený.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

26. Prejednávaná vec bola dňa 16.10.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/39/2023. 27. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý

rozsudok

krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 28. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

30. Podľa § 2 ods. 2 SSP: „Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.“ 31.

33. Podľa § 178 ods. 3 SSP: „Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.“

35. Podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona: „Stavebný úrad oznámi účastníkom konania podľa § 78, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.“

37. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona: „V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.“

Podľa § 26 ods. 4 vodného zákona: „Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

43. Primárne považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že obsah rozhodnutia kasačného súdu vo veci samej do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti. Na jednej strane nekonkrétna a všeobecná kasačná argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Ale aj na druhej strane rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je však obsahovo nesúrodá, má za následok, že sa kasačný súd pri „vysporiadaní“ takejto kasačnej sťažnosti obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým odkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021-30 zo 15.7.2021, č. k 1 Afs 163/2021-52 z 12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo 14.4.2023). Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal kasačný súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná

Značná časť kasačnej sťažnosti spočíva v prekopírovaní rozsiahlej žalobnej argumentácie, na ktorú dal vyčerpávajúcim spôsobom odpoveď už krajský súd. Sťažovateľ len subsidiárne a v obmedzenej miere reaguje v podanej kasačnej sťažnosti na závery vyplývajúce z napadnutého rozsudku, prieskum ktorého je predmetom kasačného konania, pričom jeho námietky sú všeobecného charakteru a zväčša aj bez viazanosti ku skutkovým osobitostiam prejednávanej

46. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že stavebný úrad a aj žalovaný konali so sťažovateľom ako so zainteresovanou verejnosťou a aj krajský súd vyhodnotil správnu žalobu sťažovateľa ako správnu žalobu zainteresovanej verejnosti. V tejto súvislosti preto musí kasačný súd poukázať na to, že z ustálenej judikatúry založenej na rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022 (publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 1/2024) vyplýva, že: „Účasť verejnosti na rozhodovaní v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny / navrhovaná činnosť). Kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny.“ Uvedené znamená, že zainteresovanej verejnosti nevzniká na podklade §

47. Vzhľadom na to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 11.01.2021 a napadnutý rozsudok dňa 23.11.2022, je zrejmé, že sa do ich obsahu nemohla premietnuť judikatúra kasačného súdu založená na predmetnom rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022. To znamená, že jednak orgány verejnej správy ako i krajský súd tým, že priznali alebo akceptovali u sťažovateľa postavenie účastníka kolaudačného konania, tomuto priznali viac práv, než mu malo náležať.

Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022 konštatuje, že aj keby krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nemohol by byť sťažovateľ ako zainteresovaná verejnosť týmto rozhodnutím negatívne dotknutý na práve na ochranu životného prostredia, pretože mu v kolaudačnom konaní nemalo byť priznané postavenie jeho účastníka. To znamená, že ani rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím rovnako nemohol byť sťažovateľ dotknutý na práve na ochranu životného prostredia. Podľa názoru kasačného súdu by pritom už tento záver sám o sebe mal postačovať na zamietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľa.

49. V tejto súvislosti je nedôvodná aj námietka, že krajský súd nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, pretože mu malo svedčať aj účastníctvo podľa § 178 ods. 1 SSP, a to ako vlastníkovi susediacich pozemkov.

50. Napriek uvedenému kasačný súd ani po vecnom preskúmaní napadnutého rozsudku nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti sťažovateľa. 51. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k zhodnému záveru ako krajský súd.

zariadení. 52. Zo skutkových okolností súdenej veci je zrejmé, že kolaudované vodné stavby riešia odvodnenie parkoviska, preložku vodovodu a preložku kanalizácie vo vzťahu k časti stavby „Príprava strategického parku Nitra“ a časti stavby „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“.

53. Námietky sťažovateľa, ktoré sa týkajú územného konania, stavebného konania či konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nemajú v kolaudačnom konaní, s prihliadnutím na predmet kolaudačného konania, právnu relevanciu. Jedná sa o samostatné druhy konaní, ukončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je spôsobilé samostatného súdneho prieskumu, a preto je prieskum skôr vydaných rozhodnutí, ktoré sú pre správny orgán záväzné, vylúčený s poukazom na § 27 SSP.

55. Z uvedených rozhodnutí kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozsudok sp. zn. 10Sžk/20/2021 zo dňa 17.02.2023, ktorý k námietkam týkajúcim sa porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona v dôsledku absencie územného rozhodnutia a neposudzovania strategického parku podľa zákona EIA uviedol: 56. „Námietka sťažovateľa, týkajúca sa porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona v dôsledku absencie územného rozhodnutia, bola zo strany kasačného súdu vyhodnotená ako nedôvodná z dôvodu, že táto otázka už bola riešená v konaní o vydaní stavebného povolenia.

zóny. Prípravou územia sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností.

výnimka z potreby územného rozhodnutia vyplývajúca z citovaných osvedčení o významnej investícii. 58. Splnená pritom bola aj ďalšia zákonná podmienka § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože umiestnenie výstavby strategického parku nebolo v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra, keďže vyplývalo z územného plánu mesta (bez potreby vypracovania územného plánu zóny pre priestorovo funkčný celok Dražovce), ktorý bol schválený Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1

59. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rovnaké právne posúdenie predmetnej otázky aj v iných svojich rozhodnutiach vrátane rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 z 16.2.2022 (bod 50 odôvodnenia), ktorý prešiel aj testom ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 416/2022-21 z 17.8.2022. Totožný právny záver kasačného súdu i keď k iným stavbám je ďalej obsiahnutý aj v rozsudku sp. zn. 10Sžk/40/2020 z 23.2.2022 (bod 49 odôvodnenia) a rozsudku sp. zn. 8Sžk/42/2020 z 24.11.2021 (bod 34 odôvodnenia).

záver. Napr. v rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 z 16.2.2022 podľa ktorého „46. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení (tu kolaudačnom povolení), ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy. 47. Ohľadom uvedeného dáva kasačný súd do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom konštatuje, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo

. .“ 62. K námietke vecnej nepríslušnosti správnych orgánov kasačný súd konštatuje, že k uvedenej námietke sa vyčerpávajúco vyjadril krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a jeho právnemu názoru a argumentácii v tomto smere niet čo vytknúť (bod 9 tohto rozsudku). Kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 1 SSP tiež poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sžk/18/ 2021 zo dňa 30.03.2023, ktorý k námietke vecnej nepríslušnosti správnych orgánov v prípade, kedy ide o vodné stavby a zároveň významnú investíciu uviedol: 63. „Ako nedôvodný vyhodnotil kasačný súd aj tretí sťažnostný bod týkajúci sa absencie vecnej príslušnosti správnych orgánov v danej veci. Pokiaľ je totiž predmetom stavebného (vodoprávneho) konania vodná stavba, príslušnosť správneho orgánu je potrebné odvodzovať od § 60 a § 61 vodného zákona a to i vtedy, ak je uskutočňovaná stavba podľa vydaného osvedčenia významnou investíciou, resp. ak sa stavba uskutočňuje v rámci výstavby strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii.

v sídle kraja v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vykonávajúci v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode.

a/ vodného zákona vyplýva, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa taxatívne vymedzených ustanovení tohto zákona, medzi nimi aj vo veciach v zmysle § 21 a § 26.“

Ani podľa názoru kasačného súdu nedošlo zo strany správneho orgánu prvého stupňa k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý v odvolacom konaní preskúmaval námietky žalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní, pričom v rámci odvolacieho konania dokazovanie nedoplnil a ani nezabezpečoval žiadne nové podklady. Súčasne sa kasačný súd stotožňuje s názorom krajského súdu v tomto smere, že predmetná námietka sťažovateľa je nekonkrétna, keďže nie je zrejmé, s akým podkladom by nemal byť sťažovateľ oboznámený, resp. k akému podkladu mu nebolo umožnené vyjadriť sa.

67. K námietke ohľadom dopravného napojenia kasačný súd uvádza, že krajskému súdu nemožno vytknúť tú skutočnosť, že neposudzoval túto otázku, keď uvedené dopravné napojenie nebolo predmetom preskúmavaného rozhodnutia.

69. K námietke, že proces vydávania osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/ 2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a č. 2080/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 pre spoločnosť MH Invest s.r.o. bol nezákonný, možno uviesť, že táto námietka nemá súvis s predmetom kolaudačného konania a napadnutých rozhodnutí o uvedení vodných stavieb do užívania, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

71. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý je presvedčivo odôvodnený. Krajský súd rozhodol vecne správne, keď žalobe žalobcu nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 72. O nároku na náhradu trov kasačného konania sťažovateľa a žalovaného rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali, preto im kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 73. Ďalším účastníkom konania (účastníci konania v 16., 25., 27. a 33. rade sa vzdali svojho účastníctva v konaní) kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 67 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal. V kasačnom konaní vznikli trovy len ďalším účastníkom konania v 1., 19., 21. a 26. rade, avšak týmto v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť (vyjadrili sa na základe výzvy krajského súdu, v zmysle ktorej boli poučení, že ak sa nevyjadria, bude sa konať bez ich vyjadrenia, a teda nebola im uznesením uložená povinnosť vyjadriť sa). 74. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.