1Svk/40/2022

1. Okresný úrad Revúca, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. OU-RA-OSZP-2019/001079-009 zo dňa 08.11.2019 podľa § 68 písm. h) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) a podľa § 47 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. na základe žiadosti ďalšieho účastníka vydal súhlas pre ďalšieho účastníka na výrub náletových drevín druhového zloženia smrek obyčajný (PICEA ABIES), buk lesný (FAGUS SYLVATICA), breza previsnutá (BETULA PENDULA), čerešňa vtáčia (CERASUS AVIUM), vŕba rakyta (SALIX CAPREA), topoľ osikový (POPULUS TREMULA), lieska obyčajná (CORYLUS AVELLANA) rastúcich na parcele KN „C“ č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast v k.ú. U. K. na ploche cca 2 000m2 . Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. určil ďalšiemu účastníkovi bližšie podmienky vykonávania činnosti. V súlade s § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. uložil ďalšiemu účastníkovi povinnosť uskutočniť náhradnú výstavbu v počte 2 ks ovocných drevín podľa vlastného výberu na parcele KN „C“ č. XXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast v k.ú. U. K., ktorá je podľa LV č. XXX je vo vlastníctve ďalšieho účastníka v celosti, a to v termíne do 31. októbra 2020. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2020/ 004888-002 zo dňa 16.01.2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.

II. Konanie na krajskom súde

žalobca neuviedol, akého pochybenia v procesnom postupe, vo vyhodnotení podkladov rozhodnutia alebo v právnom posúdení veci sa mal žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy dopustiť, keď pre svoje rozhodnutia použili žalobcovi známe podklady (žiadosť, zápisnica z ústneho pojednávania, stanovisko ŠOP SR, Správy NP Muránska planina), ktoré žalobca ako podklady rozhodnutia nijako (teda ani z hľadiska ich rozsahu)

sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, alebo akej chyby v procesnom postupe sa dopustil a aký to malo vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, sú takéto námietky vo svojej podstate len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného, ktoré ale nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, a preto bola takto formulovaná žalobná námietka nedôvodná.

Pre úplnosť správny súd uviedol, že z § 48 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2002 Z.z. vyplýva, že orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy, teda uvedenie minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby nie je podstatnou okolnosťou pre určenie náhradnej výsadby. Preto ani nie je povinným obsahom odôvodnenia rozhodnutia, ktorým bol vydaný súhlas na výrub drevín s povinnosťou náhradnej výsadby podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože nie je skutočnosťou, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie, a preto s absenciou tohto údaja v odôvodnení rozhodnutia nemožno úspešne spájať jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ ide o absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, v preskúmavaných rozhodnutiach bolo uvedené, že odstránením samonáletových drevín z predmetnej parcely dôjde k jej zhodnoteniu a k obnoveniu jej pôvodného charakteru vedeného v katastri nehnuteľností, čím sa de facto zvýši hodnota dotknutej parcely v rámci širšieho

Z argumentácie žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín nebolo možné dospieť k záveru o nesprávnom alebo nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia a ani k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, pretože spoločenská hodnota drevín a primeranosť náhradnej výsadby bola vymedzená vyššie uvedeným spôsobom. Žalobca nijakým spôsobom neargumentoval, že by určená náhradná výsadba bola neprimeraná. Z toho dôvodu možno jeho žalobnú argumentáciu považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany orgánov verejnej správy, ktorý sám o sebe nepostačuje pre záver o dôvodnosti takto uplatnenej žalobnej námietky, pretože ňou nie je daný žiadny priestor na prieskum zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uviedol, že žalobca nenamietal proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o súhlase na výrub drevín, ani proti určeným podmienkam vykonania výrubu, ale namieta len nedostatočnosť preukázania vhodnosti a adekvátnosti určenej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu preto, že

Na tomto konaní boli ohliadnuté dreviny, dotknutá parcela, na ktorej sa dreviny určené na výrub nachádzajú, bol posúdený charakter lokality, stav drevín i dôvody ich výrubu a boli prijaté závery a opatrenia, ktoré boli prenesené do prvostupňového rozhodnutia, ako určené bližšie podmienky vykonania výrubu v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002

V administratívnom konaní bolo zabezpečené stanovisko ŠOP SR Správny NP Muránska Platina, ktorá súhlasila s vydaním súhlasu na výrub drevín, ktorých rozsah bol v teréne vyznačený, a to za určených podmienok. Žalobca, ktorý bol s týmito podkladmi prvostupňového aj odvolacieho konania oboznámený, súhlasil s výrubom drevín na základe žiadosti ďalšieho účastníka podľa predložených podkladov za dodržania odporúčaní a podmienok vyplývajúcich zo stanoviska ŠOP SR, Správy NP Muránska Planina. Z obsahu podkladov, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané, a ktoré bolo potvrdené aj rozhodnutím žalovaného je zrejmé, že primeranosťou náhradnej výsadby sa orgány verejnej správy pri rozhodovaní zaoberali a náhradnú výsadbu v počte dvoch kusov ovocných drevín považovali voči vykonanému výrubu za primeranú z dôvodov, ktoré boli zhrnuté v bodoch 8, 9 a 12 tohto rozsudku.

uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca poukaz žalobcu na právnu úpravu a tvrdenia žalobcu ohľadom obsahu spoločenskej hodnoty drevín, nevyhnutnosti jej uplatnenia a odôvodnenia v rozhodnutí žalovaného, či primeranosti náhradnej výsadby, bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, neposkytuje/nevymedzuje správnemu súdu žiadny obsah jeho prieskumu, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná.

náhradnej výsadby a s tým súvisiacej preskúmateľnosti rozhodnutia poukazuje správny súd na predchádzajúci bod tohto rozsudku. 6. Žalobná námietka uvedená v bode 17/ rozsudku bola nedôvodná, pretože je len všeobecnou námietkou, ktorej chýba právna argumentácia preukazujúca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre absenciu jeho postupu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

rozhodnutia. Tento žalobný bod obsahoval len skutkové tvrdenie žalobcu, že nebol žalovaným upovedomený o ukončení dokazovania v odvolacom administratívnom konaní a že mu nebol daný priestor na vyjadrenie a návrh nových dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo žalobca označil za dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu, ale rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd je oprávnený preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Tento žalobný bod však neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu ohľadom súvisu skutkových tvrdení žalobcu so zákonnosťou rozhodnutia žalovaného, teda aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného má absencia jeho postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

práva. Z § 134 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p. vyplýva, že správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov. V takto formulovanom žalobnom bode absentujú právne dôvody, na základe ktorých považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

Len na základe skutkových tvrdení (hoci v danej veci aj zodpovedajú obsahu administratívneho spisu v časti absencie postupu žalovaného podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku), nemožno dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože žalobcom tvrdené porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany žalovaného nebolo žalobcom vecne dané do súvisu s nezákonnosťou jeho rozhodnutia. Pritom nie každé opomenutie procesného postupu, resp. jeho nesprávnosť, má za následok nezákonnosť rozhodnutia, čo vyplýva z § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. Žalobca v tomto žalobnom bode neposkytol žiadnu právnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre tvrdené porušenie

Pre úplnosť správny súd poukazuje aj na svoju argumentáciu uvedenú v bode 47/ rozsudku v časti vzťahujúcej sa k absencii postupu žalovaného podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 7. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

Takto formulovaná žalobná námietka je nekonkrétna, pretože nie je zrejmé, čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Nemá ani oporu v obsahu administratívneho spisu, pretože žalobca v odvolaní nenamietal nedoručenie kópie administratívneho spisu prvostupňovým orgánom verejnej správy a nemá oporu ani v platnej právnej úprave.

Možno súhlasiť so žalobcom, že § 33 Správneho poriadku si nemožno zamieňať s § 23 Správneho poriadku. Uvedený záver ani žiadne ustanovenie právneho predpisu však prvostupňovému orgánu verejnej správy nijako nebráni dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v administratívnom konaní po oboznámení sa s ich obsahom nahliadnutím do administratívneho spisu tak, ako to urobil prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanej veci. V danom prípade si orgán verejnej správy splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania (podanie č. OU-RA-OSZP-2019/001079-006 zo dňa 28. 10. 2019), že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote s tým, že boli poučení, že môžu nahliadať do podkladov rozhodnutia „na tunajšom úrade v pracovných dňoch a v pracovnom čase“. Zároveň poučil účastníkov konania, že sa môžu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, príp. navrhnúť ich doplnenie.

V preskúmavanom prípade tomu tak nebolo. Účastníci konania, a teda aj žalobca, boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do administratívneho spisu nahliadnuť a oboznámiť sa s podkladmi

Z § 23 Správneho poriadku nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že orgán verejnej správy má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho častí.

Túto požiadavku zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva. Závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný mal v napadnutom rozhodnutí konštatovať, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady, toto tvrdenie žalobcu nemá oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, a preto nemá žiadny právny význam pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

Žalobca bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia a svoje právo sa k nim vyjadriť využil Vyjadrením zo dňa 30. 10. 2019. Pre úplnosť správny súd uviedol, že § 17 ods. 1 písm. c) zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda orgán verejnej správy nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. Žalobca v tejto časti žaloby poukázal aj rozsudok NS SR sp. zn. 1 So/115/2010 a citoval jeho časť ohľadom následkov nedostatočne odôvodneného rozhodnutia správneho orgánu na ústavné práva účastníka konania a tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa nevysporiadal s vadami prvostupňového rozhodnutia, ani s jeho nedostatočným odôvodnením. Žalobca pritom poukázal na povinnosť orgánov verejnej správy zaoberať sa vecou riadne, na potrebu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia a podmienky uplatnenia správnej úvahy a

Správny súd dodal, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo ak výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy, ak výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu alebo ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody

netrpia. Naopak, podľa správneho súdu majú všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné a zrozumiteľné a odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. 8. Žalobná námietka ohľadom nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy tak, ako bola uvedená v bode 19/ rozsudku neobsahovala žiadnu skutkovú, ani právnu argumentáciu vzťahujúcu sa konkrétne na rozhodnutie žalovaného, resp. prvostupňové orgánu verejnej správy v preskúmavanej veci. Žalobca v tomto žalobnom bode poukázal na obsah ústavného článku týkajúceho sa práva na priaznivé životné prostredie, právnu úpravu týkajúcu sa práv a povinností pri ochrane drevín, náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku a citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Vyjadril vlastné názory na výklad citovaných ustanovení, na potrebu riešenia konfliktu medzi vlastníckym právom a právom na životné prostredie, ktorá vyplýva z judikatúry Ústavného súdu, na verejný záujem na ochrane drevín a potrebu dostatočného odôvodnenia zásahu do tejto ochrany relevantnými a čo

Správny súd k uvedenému uvádza, že z citácie právnych predpisov, z poukazu na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ani z vlastných úvah žalobcu o tom, akým spôsobom má prebiehať rozhodovanie týkajúce sa veci ochrany prírody a krajiny a ani dôležitosť verejného záujmu na ochrane prírody a krajiny neposkytuje správnemu súdu žiadny priestor na to, aby mohol preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože tejto žalobnej námietke chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Je možné konštatovať, že v tejto časti správnej žaloby žalobca produkoval citácie právnych predpisov a citácie z rôznych rozsudkov súdov, avšak nevysvetlil ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca aj poukázal na to, že žiadal prvostupňový orgán verejnej správy, aby pri rozhodovaní o podanej žiadosti na súhlas drevín uplatnil relevantné a objektívne podklady výpočtov spoločenských hodnôt aj s odôvodnením a správny orgán napriek tomu vychádzal len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktorá bola

Samotný fakt, že závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Pokiaľ bolo obsahom tohto žalobného bodu prezentovanie vlastných skutkových a právnych názorov žalobcu, bez konkrétnej argumentácie ohľadom vplyvu týchto názorov žalobcu na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, išlo len o vyjadrenie jeho všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, ktoré samé o sebe nemôžu spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preto bola táto žalobná námietka nedôvodná. Len pre úplnosť správny súd uviedol, že preskúmaním obsahu rozhodnutia žalovaného (aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým tvoria jeden celok) správny súd jeho nepreskúmateľnosť nezistil. Rozhodnutie žalovaného obsahuje

9. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario, keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, pretože mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli.

III. Konanie na kasačnom súde

10. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Sťažovateľ namietal, že bolo porušené jeho právo na prístup k informáciám tým, že mu správny orgán nezaslal podklady na základe ktorých bolo vydané nepadnuté rozhodnutie. Sťažovateľ je názoru, že správny orgán mal postupovať v súlade s Aarhuským dohovorom. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd pristupoval k veci prísne formalisticky a nesprávne a svojou činnosťou nepochopiteľne prisvedčil šikanóznemu výkladu práva zo strany správnych orgánov. Správny súd nesprávne predpokladal prevahu hospodárskych práv a záujmov žiadateľa vyplývajúcich z jeho vlastníckeho práva. 12. Sťažovateľ zároveň požiadal kasačný súd, aby sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či výklad práva, ktorý aplikujú správneho orgány je v súlade so Smernicou EIA. 13. Žalovaný a ďalší účastník vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti nepodali.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

15. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

17. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m2, b) pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu, c) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v záhradách) a záhradkárskych osadách, d) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku, e) ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov, f) ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak ho vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, g) ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub je preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny,

18. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu v prejednávanej veci je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/46/2020-87 zo dňa 10. februára 2022, ktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

20. Po preskúmaní súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, kasačný súd uvádza, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na vyčerpávajúci výklad postupu správnych orgánov v administratívnom konaní, ktorý uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, s ktorým sa kasačný súd stotožnil.

Z uvedeného dôvodu kasačný súd považoval takto nekonkrétne formulovanú námietku len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu sťažovateľa s postupom žalovaného. V danom prípade si však orgán verejnej správy splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania (podanie OU-RA- OSZP-2019/001079-006 zo dňa 28.10.2019), že sú zhromaždená podklady pre rozhodnutie a že môžu podať námietky v stanovenej lehote s tým, že boli poučení, že môžu nahliadať do podkladov rozhodnutia. Orgán verejnej správy tak neporušil svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia. Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ svoje právo nevyužil a do administratívneho spisu nahliadnuť neprišiel.

Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. sťažovateľ neposkytol bližšie odôvodnenie a konkretizáciu, preto potom pre kasačný súd nebol vytvorený dostatočný priestor, aby sa s kasačnými námietkami vysporiadal. Iba všeobecný poukaz na pochybenia krajského súdu bez ich bližšieho odôvodnenia nepostačuje na zmenu záverov krajského súdu. Takto formulovanými námietkami sťažovateľ v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi krajského súdu, bez jeho vlastných tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, čo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti. Nie je úlohou kasačného súdu v kasačnom konaní dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyhľadávať a ani ich za sťažovateľa špecifikovať.

Z konania sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ nenamieta proti samotnému rozhodnutiu správneho orgánu o súhlase na výrub drevín, ani proti určeným podmienkam vykonania výrubu, ale namieta iba nedostatočné preukázanie vhodnosti a adekvátnosti určenej náhradnej výsadby voči povolenému výrubu.

sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. 24. Čo sa týka ďalších kasačných námietok kasačný súd dáva do pozornosti, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Kasačný sú po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré aj náležite odôvodnil.

26. V posudzovanej veci však kasačný súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Zo strany sťažovateľa navrhovaná prejudiciálna otázka bola nekonkrétna, sťažovateľ nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Kasačný súd preto (posúdiac uvedené v zmysle § 55 ods. 3 S.s.p.) tento návrh zamietol podľa § 25 S.s.p. v spojení s § 162 ods. 3 C.s.p.

28. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.