1Svk/40/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ U. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XX. M. XXX/XX, XXX XX P., 2/ A. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX. M. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpených JUDr. Zuzanou Karaffovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 50, 083 01 Sabinov, proti žalovanému Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (pôvodne: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, Kasárenské námestie 4, 040 01 Košice, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j.: 09226/2022/SDCPK/01812 z 10.1.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/11/2022-219 z 28.3.2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

preskúmal žiadosť stavebníka v súlade s ustanovením § 61 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a dňa 29.6.2020 oznámil verejnou vyhláškou začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom konania, dotknutým orgánom štátnej správy, samosprávy a dotknutým organizáciám a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 27.7.2020. V stavebnom konaní boli dňa 25.6.2021 vznesené námietky zo strany žalobcov, rozhodnutie o ktorých bolo premietnuté aj do dňa 21.10.2021 vydaného stavebného povolenia č. spisu: OU-PO-OCDPK-2021/01929-13 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

tomu nedôjde, - smerové vedenie trasy stavby bolo navrhované podľa pôvodnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Sabinov platnej od roku 1996 až do roku 2009 tak, že trasa viedla severnejšie oproti súčasnosti a to v tesnej blízkosti nehnuteľností žalobcov umiestnených na parcele č. XXX/X v katastrálnom území G.. Územie, kde je umiestnená stavba a prístavba žalobcov, bolo v územnom pláne zadefinované ako plocha vzrastlej zelene, sprievodná zeleň,

nehnuteľnosti. Podľa žalovaného preto stavebník ako aj špecializovaný stavebný úrad nemali zákonnú povinnosť prihliadať na zvýšenú potrebu ochrany nehnuteľností žalobcov, keďže tieto by sa mali užívať len na individuálnu rekreáciu a nie na celoročné trvalé bývanie, - žalobcovia si zamieňajú právo prechodu so zriadením prístupovej komunikácie.

vyžaduje. Zo stanoviska mesta Sabinov z 3.11.2021 vyplýva, že na žalobcami uvedenú prístupovú komunikáciu nebolo do dnešného dňa vydané rozhodnutie o jej umiestnení a mesto neeviduje v tejto lokalite vo svojom pasporte vybudovanie takejto komunikácie.

II. Konanie pred krajským súdom

5. V žalobe argumentovali v podstate tými istými žalobnými námietkami, ako v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. K žalobe sa vyjadrili žalovaný ako aj ďalší účastník konania. 6. Následne žalobcovia zaslali krajskému súdu svoju repliku z 9.5.2022.

- uznesenie Okresného súdu v Prešove sp. zn.: 20C/91/2021-60 z 28.02.2022 o schválení zmieru vo vzťahu k určeniu vlastníctva k príslušným pozemkom nemalo žiadny vplyv na predmet podanej žaloby a pretože išlo o právny stav, ktorý nastal po vydaní rozhodnutia žalovaného, krajský súd naň neprihliadal, - vyjadrenie stavebníka z 30.11.2021 nemuselo byť žalobcom doručené, pretože išlo o vyjadrenie k ich odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu, - vo vzťahu k námietke týkajúcej sa porušenia ochrany zdravia a života ľudí boli vedené samostatné konania o posudzovaní vplyvu stavby na životné prostredie.

zdravie obyvateľov, - žalovaný nevylúčil možnosť odškodnenia žalobcov za neoprávnený alebo neprimeraný zásah do ich vlastníctva pri strpení vykonania stavebných prác, - smerové vedenie trasy bolo pôvodne navrhované ešte podľa územnoplánovacej dokumentácie mesta Sabinov platnej od roku 1996 do roku 2009 severnejšie oproti pozemku žalobcov parc.č. XXX/X. v katastrálnom území G.. V roku 2008 mesto Sabinov obstaralo zmeny a doplnky k územnému plánu, v rámci ktorých bolo prevzaté aj nové trasovanie preložky cesty I/68, ktorá bola odklonená južnejšie od pôvodného trasovania, teda ďalej od pozemku žalobcov parc.č. XXX/X. Na základe uvedeného bolo dňa 20.7.2009 vydané na stavbu „I/68 Sabinov, preložka cesty“ územné rozhodnutie, o ktorom žalobcovia bezpochyby vedeli. Žalobcom bolo ešte predtým v zlúčenom územnom a stavebnom konaní dňa 21.4.2009 vydané stavebné povolenie na stavbu „záhradného domčeka“, ktorý bol skolaudovaný v roku 2017 ako stavba slúžiaca na individuálnu rekreáciu a nie na trvalé bývanie. Argumentácia žalobcov, že danú stavbu užívajú na trvalé bývanie s odkazom na rozhodnutie o pridelení súpisného je zavádzajúca, pretože

o umiestnení stavby, ktoré je v súlade v súčasnosti s platnou územno-plánovacou dokumentáciou, bolo zriadené pre stavbu podľa § 11 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) cestné ochranné pásmo. V zmysle § 11 ods. 2 cestného zákona v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne cesty alebo premávku na nich.

III. Konanie na kasačnom súde

- došlo k porušeniu práv sťažovateľov, - napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, - napadnutým rozsudkom došlo k odklonu od judikatúry, - napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a rovnosti.

sťažovateľov, - za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením cestného ochranného pásma neboli sťažovatelia doposiaľ odškodnení a krajský súd sa zaoberal len možnosťou odškodnenia do budúcna, - krajský súd v bode 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku poprel ich subjektívne práva a do popredia postavil verejný záujem na líniovej stavby, - krajský súd sa nedostatočne zaoberal ochranou subjektívnych práv sťažovateľov, - napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený s tým, že toto odôvodnenie sa týka „nedostatkov projektovej dokumentácie a jej nesúladu so skutočným stavom“, pričom v napadnutom rozsudku „absentuje vlastné vysporiadanie sa s podstatnými žalobnými námietkami a argumentáciou žaloby, ako aj vlastné právne odôvodnenie záverov“, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľov na spravodlivý proces. Podľa sťažovateľov „napríklad z bodov 28, 29, 34, 35 a 41 napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či ide o právny záver krajského súdu alebo o argumentáciu žalovaných, na ktorú krajský súd odkazuje, a vôbec nie je jednoznačné, ku ktorým námietkam uvedená argumentácia smeruje“,

obydlie, dokonca môže dôjsť k ohrozeniu stavby (poškodenie otrasmi, zrútenie) alebo dokonca zdravia a života ľudí.“ Podľa sťažovateľov sa ich nehnuteľnosti „budú nachádzať v blízkosti frekventovanej cestnej komunikácie, prípadná výstavba, prestavba, nadstavba akejkoľvek nehnuteľnosti je málo pravdepodobná a vzhľadom na postoj stavebníka a mesta Sabinov je nepravdepodobná a rovnako ťažko využiteľné je aj realizovanie na poľnohospodárske účely, záhradu a rekreáciu“, - krajský súd sa argumentačne nevysporiadal s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/72/2017, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/09 a rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Vrgu proti Rumunsku z 11.1.2011, - zákon stanovuje všeobecnú ochranu vlastníckeho práva majiteľa pozemku a stavby, ktorá musí byť skúmaná aj bez námietok ex offo, pričom žalovaný a ani krajský súd takto nekonali, - za odškodnenie nie je možné považovať protihlukovú stenu a cestné ochranné pásmo je zákonným vecným bremenom obmedzujúcim vlastnícke právo,

IV. Právny názor kasačného súdu

12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali žalobcovia - sťažovatelia v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. 13. Kasačný súd po preskúmaní kasačnej sťažnosti zistil, že táto z veľkej časti jednak kopíruje znenie podanej žaloby a súčasne je sčasti formulačne nejasná, keď opakovane namieta vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu a rozhodnutiu žalovaného (ďalej spolu aj „stavebné povolenie“) tie isté skutočnosti na rôznych miestach. Na základe uvedeného kasačný súd sťažovateľmi uplatnené sťažnostné body pre lepšiu zrozumiteľnosť rozdelil do štyroch skupín týkajúcich sa: A. nedostatočného a nezrozumiteľného odôvodnenia napadnutého rozsudku, B. ochrany vlastníckeho práva sťažovateľov, C. odškodnenia a cestného ochranného pásma, D. porušenia práva na spravodlivý proces.

15. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ale i kasačného súdu platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie všeobecného súdu, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 54/2019 z 11.2.2020).

17. Právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia správnym súdom je v správnom súdnom konaní vo vzťahu k dôvodom kasačnej sťažnosti obsiahnuté v porušení práva účastníka konania na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 18. Úlohou kasačného súdu bolo v danej veci v rozsahu kasačnej sťažnosti preskúmať, či požadované limity spravodlivého súdneho procesu boli vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku v prípade sťažovateľov dodržané a či sa náležité posúdenie ich veci zároveň odrazilo aj v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých pre vec právne a skutkovo relevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení napadnutého rozsudku.

20. Podľa názoru kasačného súdu však námietky sťažovateľov týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku boli buď nekonkrétne a abstraktné, alebo neboli opodstatnené. 21. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že sa krajský súd nevysporiadal s judikatúrou, na ktorú poukazovali, je potrebné zdôrazniť, že samotné označenie súdnych rozhodnutí bez konkretizácie ich obsahu, relevantných častí významných pre rozhodovanú vec a nadväzujúcich právnych záverov neznamená povinnosť správneho súdu tieto skutočnosti za sťažovateľa vyhľadávať a následne sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia argumentačne vysporiadavať. Uvedené sa rovnako týka aj výpočtu súdnych rozhodnutí v kasačnej sťažnosti. V tomto smere preto kasačný súd jednak nezistil pochybenie krajského súdu pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku a súčasne ani naplnenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP spočívajúceho v rozpore napadnutého rozsudku s ustálenou judikatúrou kasačného

23. Pokiaľ sťažovatelia ďalej namietali nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k ochrane ich vlastníckeho práva, kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom rozhodovania zo strany krajského súdu v rámci správneho súdneho konania bolo posudzovanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a nie otázka skúmania porušenia vlastníckeho práva sťažovateľov, ktorá by bola signifikantná v rámci prípadného civilného sporového konania. Právna argumentácia krajského súdu preto logicky smerovala k posudzovaniu tých skutočností, ktoré sa týkali zákonnosti stavebného povolenia a nie k otázkam ochrany vlastníctva sťažovateľov. Vo vzťahu k náležitej formulácií správnej žaloby by v zásade malo platiť, že žalobcom uplatnené žalobné body, t. j. v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP konkrétne skutkové a právne dôvody, na podklade ktorých považuje žalobca napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné, by mali „vyústiť“ do jedného alebo viacerých dôvodov nezákonnosti žalovaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. a) až g) SSP, na podklade ktorých sa žalobca domáha jeho zrušeniu správnym súdom.

Kasačný súd zároveň dodáva, že samotná skutočnosť, že sťažovatelia s odôvodnením napadnutého rozsudku nesúhlasia, resp. v odôvodnení neboli obsiahnuté nimi požadované závery bez ďalšieho neznamená, že napadnutý rozsudok nebol náležite odôvodnený. B. K ochrane vlastníckeho práva sťažovateľov

Občiansky zákonník. Komentár. II. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 850). Povahu takejto výnimky má pri vlastníctve nehnuteľností vo svojej podstate aj realizácia vlastníckeho práva zo strany vlastníka susednej, resp. inej nehnuteľnosti.

27. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že trasovanie stavby „I/68 Sabinov, preložka cesta“ bolo v územnom pláne mesta Sabinov obsiahnuté už od roku 1996. Najprv bolo zamýšľané severnejšie v tesnej blízkosti nehnuteľností sťažovateľov s tým, že v dôsledku zmeny územného plánu v roku 2008 bol prijatý južnejší variant vzdialenejší od nehnuteľností sťažovateľov. Z uvedeného je zrejmé, že už od roku 1996 mohli sťažovatelia z územného plánu zistiť približnú trasu zamýšľanej cestnej komunikácie. Jej upresnenie bolo následne výsledkom územného rozhodnutia prijatého dňa 20.7.2009 a právoplatného dňa 20.8.2009.

rozhodnej dobe. Predmetom správneho súdneho prieskumu však nie je zákonnosť územného rozhodnutia ale až následne vydaného stavebného povolenia. Ochrany svojho vlastníckeho práva sa preto sťažovatelia mali a mohli domáhať predovšetkým námietkami vzťahujúcimi sa k spôsobu vyhotovenia stavby. Tieto námietky by však museli byť dostatočne konkrétne a museli by pre svoju relevantnosť viesť k záveru o porušení nejakej hmotnoprávnej alebo procesnej právnej normy zo strany stavebných orgánov. Sťažovatelia však ani v žalobe a ani v kasačnej sťažnosti žiadne takéto právne relevantné námietky neprodukovali a prezentovali len abstraktné proklamácie o porušení ich vlastníckeho práva spojené s hypotetickou obavou, týkajúcou sa bližšie nekonkretizovaného porušenia ich majetku, života a zdravia.

29. Pre úplnosť kasačný súd rovnako ako krajský súd opakuje, že sťažovatelia sú formálne vlastníkmi „záhradného domčeku“ ako stavby určenej na individuálnu rekreáciu a nie na trvalé bývanie. Individuálny záujem sťažovateľov na rekreačnom užívaní tejto ich stavby a k nej prináležiacich pozemkov aj z pohľadu proporcionality nie je spôsobilý negovať verejný záujem na vybudovaní stavby „I/68 Sabinov, preložka cesta“, ktorá výrazne odťaží dopravné zaťaženie mesta Sabinov, resp. jeho centra. Sťažovatelia sa v čase územného a stavebného konania týkajúceho sa ich „záhradného domčeku“ mohli z územného plánu mesta Sabinov dozvedieť, že v blízkosti sa ráta s umiestnením pozemnej komunikácie. Pokiaľ boli sťažovatelia v tomto smere nečinní, platí, že právo je pre bdiacich - vigilantibus iura scripra sunt.

Zároveň pohoda bývania je primárne spojená so stavbou určenou na trvalé bývanie. Samotná skutočnosť, že sťažovatelia „záhradný domček“ následne (podľa žalovaného a ďalšieho účastníka konania) nelegálne prestavali a začali užívať na trvalé bývanie je preto v uvedenom rozsahu právne irelevantná.

Nakoniec sťažovatelia ani v žalobe a ani v kasačnej sťažnosti bližšie neidentifikovali druh a rozsah im spôsobenej škody. Pod škodou pritom nemožno považovať samotné povolenie stavby. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že odškodnenie im malo byť priznané už v dôsledku toho, že boli v rámci stavebného povolenia podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona zaviazaní strpieť vykonanie stavebných prác zo svojich pozemkov, kasačný súd poukazuje na to, že s uložením tejto povinnosti stavebný zákon nespája priznanie nejakej náhrady alebo odškodnenia.

32. Až v prípade, ak by v dôsledku vykonania stavebných prác z pozemkov sťažovateľov došlo k vzniku škody na týchto pozemkoch, pričom ich uvedenie do pôvodného stavu by nebolo hospodársky účelné, vzniklo by sťažovateľom podľa § 135 ods. 2 stavebného zákona právo na náhradu tejto ujmy podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Keďže predpokladom pre vznik takejto ujmy je výkon stavebných prác na podklade právoplatného stavebného povolenia, je logické, že o prípadnej náhrade za takúto ujmu nemohlo byť rozhodované už v rámci stavebného konania. Tento záver nakoniec

33. Rovnako neobstojí ani tvrdenie sťažovateľov, že cestné ochranné pásmo má povahu zákonného vecného bremena. Takýto záver totiž zo zákonného znenia § 11 cestného zákona vymedzujúceho cestné ochranné pásmo nevyplýva. Cestné ochranné pásmo predstavuje totiž formu verejnoprávneho obmedzenia vlastníckeho práva, pri ktorom priamo zo znenia verejnoprávneho normatívneho predpisu vyplýva pre vlastníka dotknutého pozemku súhrn vymedzených povinností. Keďže však pri cestnom ochrannom pásme nemožno určiť právo z neho vyplývajúce vrátane oprávneného subjektu, nie je toto možné vôbec podradiť pod legálnu definíciu vecného bremena podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka.

35. Rozhodovanie o nejakej náhrade za vznik cestného ochranného pásma preto zo strany stavebných orgánov neprichádzalo do úvahy, keďže sa jednak nejednalo o vecné bremeno a súčasne ani znenie § 11 cestného zákona takúto náhradu neupravuje. V § 11 ods. 3 cestného zákona je totiž upravená len náhrada za odstránenie alebo upravenie stavby alebo zariadenia, stromov, krov alebo iných porastov, prípadne úpravu povrchu pôdy. D. Porušenie práva na spravodlivý proces

Keďže v danej lehote sťažovatelia uvedeným spôsobom žalobu nedoplnili, bol krajský súd v zmysle § 134 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Kasačný súd v tejto súvislosti upozorňuje na to, že predmetná zákonná koncentrácia konania dopadá len na žalobcu a nie aj na ostatných účastníkov konania.

38. Pokiaľ žalobcovia ďalej namietali, že krajský súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6S/31/2022 z 23.2.2023, je potrebné uviesť, že bolo na úvahe krajského súdu, či toto súdne rozhodnutie zohľadní. Rozhodnutie toho istého súdu vydané v inej veci má totiž nesporne povahu skutočnosti známej súdu z vlastnej činnosti, ktorá sa s odkazom na znenie § 25 SSP a § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku formálne nedokazuje.

V. Záver

39. Na základe vyššie uvedeného preto kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd vec správne právne posúdil a napadnutý rozsudok aj v potrebnom rozsahu odôvodnil, čím neboli naplnené sťažnostné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. 40. Na podklade vyššie uvedeného kasačný súd nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti a v nej uplatnených sťažnostných bodov a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľov podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože v kasačnom konaní neboli úspešní. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol v konaní síce úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 SSP priznané. Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto mu rovnako náhradu trov konania nepriznal. 42. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024