1Svk/41/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Y. C., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXXX/X, XXX XX X., zastúpený JUDr. Igorom Kováčikom, advokátom, Panenská 7, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/ 12613/KVJ zo dňa 20.02.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/34/2018 - 158 zo dňa 17.03.2022, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Týmto rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 1912/752/2017/UPSP-PR zo dňa 02.02.2017. Prvostupňový orgán rozhodol o odstránení nepovolenej stavby „Vinohradnícke domy“ na pozemkoch p. č. XXXX/X - ostatná plocha, 2406/59 - ostatná plocha, XXXX/X - vinica a XXXX/X - ostatná plocha, k. ú. G. realizovanej žalobcom, postavenej bez stavebného povolenia a v rozpore so záväznou časťou Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov.

Súd sa preto v nadväznosti na žalobcovu námietku o nerešpektovaní právneho názoru žalovaného vysloveného v rozhodnutí č. OU-BA-0VBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016 v prvom rade sústredil na dôsledné preskúmanie skutočnosti, či je táto námietka žalobcu relevantná alebo

4. Stavebný úrad odstránil v novom konaní vytýkané procesné pochybenia, pre ktoré bol pôvodné rozhodnutie o nariadenie odstránenia stavby zrušené a vysporiadal sa s námietkami žalobcu. K vytýkaným procesným pochybeniam patrilo aj to, že výrok rozhodnutia je v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko bol neurčitý, nejednoznačný a neobsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle ustanovenia § 90 Stavebného zákona a bol v rozpore s § 90 ods. 3, nakoľko nezahrnul podmienky dotknutých orgánov, ktoré sa k predmetnému konaniu vyjadrili z hľadiska nimi sledovaných záujmov. Rovnako vyslovil, že stanovená lehota odstránenia stavby má byť primeraná. Stavebný úrad následne po vrátení veci vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol zákonom stanovené náležitosti v zmysle ustanovenia § 90 Stavebného zákona a určil primeranú lehotu na odstránenie stavby do 120 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Správny súd zistil, že vytknuté procesné pochybenie neurčitosti výroku stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí riadne odstránil.

najdôležitejším faktorom, ktorý determinuje ďalší vývoj v procese konania o dodatočnom povolení stavby resp. v konaní o nariadení odstránenia stavby je to, či je nepovolená stavby v súlade s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.

územia. Stavebný úrad na základe preskúmania platnej územnoplánovacej dokumentácie sa stotožnil s konštatovaním nesúladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie mesta. 7. Krajský súd z administratívneho spisu zistil bez akýchkoľvek pochybností jednoznačný záver, že nepovolená stavba žalobcu je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom z dôvodu, že záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti bolo nesúhlasné. Správny súd z uvedeného uzavrel, že nepovolená stavba nie je v súlade s platným Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov, a aj po jeho prehodnotení, kedy Hlavného mesto SR Bratislava potvrdilo svoje nesúhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti, z čoho vyplýva, že žalobca v konaní o dodatočnom povolení nepovolenej zmeny stavby nepreukázal súlad s verejnými záujmami, a to predovšetkým s platným Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, t. j. s cieľmi a zámermi územného plánovania. Správny súd súhlasil s právnym názorom vysloveným v prvostupňovom rozhodnutí stavebného úradu ako aj v napadnutom rozhodnutí

8. Výsledkom prvej fázy konania o dodatočnom povolení stavby žalobcu, v rámci ktorej stavebný úrad skúma súlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, bolo zistenie, že nepovolená stavba je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom pre rozpor s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy vyjadreným v záväznom stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 09.10.2014.

9. Správny súd ďalej poukázal na ust. § 88a ods. 1 druhá veta Stavebného zákona, podľa ktorého ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa ust. § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo

10. Záverom krajský súd považoval za potrebné vysporiadať sa s argumentami žalobcu, ktoré boli vznesené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na rozšírenie žalobných dôvodov, a ktorými žalobca poukazoval na sociálnu situáciu týkajúcu sa jeho rodiny.

Z uvedeného vyplýva, že záväzné stanovisko orgánu nemôže byť podľa Stavebného zákona relativizované subjektívnymi faktormi na strane stavebníka spočívajúcimi v tvrdeniach stavebníka o životných pomeroch stavebníka a o tom, že nepovolená stavba nebude použitá na podnikanie a generovanie zisku, ale na riešenie životnej situácie a bývania pre členov rodiny žalobcu.

počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného

12. Podľa sťažovateľa v danom prípade orgány verejnej správy odignorovali skutočnosť, že predmetné stavby sú stavbami nepovolenými (t. j. stavbami postavenými so súhlasom vlastníka pozemkov) a teda že nejde o stavby neoprávnené. Odstránenie nepovolenej stavby je iný inštitút než odstránenie neoprávnenej stavby, pričom vybudovanú nepovolenú stavbu bez príslušného stavebného povolenia alebo s nedodržaním stavebných predpisov ako priestupky rieši priamo Stavebný zákon. Orgány verejnej správy v procese konania a rozhodovania v predmetnej veci verejný záujem vôbec nehľadali a v dôsledku toho ani vôbec nezisťovali, z ktorého dôvodu tak v rozhodnutí stavebného úradu, ako aj v rozhodnutí žalovaného ako orgánu verejnej správy absentuje základný predpoklad pre ich záver, že odstránenie predmetných stavieb prevažuje nad celým radom iných a výnimočne dôležitých záujmov sťažovateľa ako vlastníka predmetných stavieb.

14. Pri vydávaní rozhodnutia o odstránení danej osady mala byť posúdená i otázka nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti, ako aj ďalšie okolnosti prípadu. Bolo potrebné hlavne skúmať aj iné alternatívy k odstráneniu stavby, napríklad legalizáciu stavieb a zriadenie verejnej kanalizácie a vodovodu, či poskytnutie pomoci s hľadaním náhradného bývania pre obyvateľov. Prvým krokom pri takto zriadených neoprávnených a nepovolených stavbách by malo byť hľadanie alternatívneho riešenia než je odstránenie daných stavieb. Medzi takéto riešenia možno zaradiť dodatočné povolenie stavieb.

je nelegálne získané. Navyše, v predmetnej veci ide o stavby postavené so súhlasom vlastníka pozemkov. 15. Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdil najmä verejný záujem v predmetnej veci, pričom správny súd posúdil verejný záujem iba a výlučne z hľadiska Stavebného zákona, hoci ide o dynamickú (t. j. nie statickú) kategóriu, v zmysle ktorej je verejný záujem záujmom smerujúcim k všeobecnému prospechu, nie k devastácii majetku

16. Správny súd sa dokonca uspokojil s formálnym potvrdením tejto skutočností iba na základe dokumentácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise a vôbec sa nezaoberal žalobcom namietnutou skutočnosťou, že Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy v znení neskorších zmien a doplnkov je v jeho grafickej časti - regulačnom výkrese vypracovaný v mierke 1:10000, pričom jednotlivé čiary oddeľujúce jednotlivé mapové listy majú šírku 2 mm, t. j. zodpovedajú 20 m. Pri takomto širokom zábere samotných čiar oddeľujúcich jednotlivé mapové listy v ÚP Bratislavy nie je možné jednoznačne ustáliť, že pozemky, na ktorých je postavená predmetná stavba skutočne spadajú do územia so stanoveným číslom funkcie 1202. Správny súd sa preskúmaním tejto skutočnosti vôbec nezaoberal, pričom ÚP Bratislavy je zverejnený a dostupný na www.bratislava.sk. Žalovaný ako orgán verejnej správy a tiež ani správny súd na základe žaloby sa navyše vôbec nezaoberali a nevzali do úvahy skutočnosť, že bývalý Krajský pozemkový úrad v Bratislave svojou žiadosťou spis. zn. 226/2004-LID zo dňa 07.04.2004 adresovanú Magistrátu hl. m. SR Bratislavy, Odd. rozvoja mesta, výslovne

17. V rozsudku správneho súdu úplne absentuje proporcionalita ako ústavný princíp vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy, ktorý je kľúčovým konceptom problematiky riešenej súdom. Z dôvodu tejto absencie je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Správny súd mal podľa názoru žalobcu skúmať, či aplikovaná právna úprava je primeraná, alebo či nie je hrubo neprimeraná vo svojich dôsledkoch, či je spravodlivá rovnováha medzi verejným záujmom spoločnosti a žalobcovým právom na ochranu majetku a obydlia. V situácii, kedy legislatívna úprava nesie so sebou nezvratné dôsledky („zbúranie postavených domov“) a má zjavne devastačný dopad na občana - žalobcu a jeho rodiny, musí súd použiť širokú mieru uváženia pre výber nutných opatrení v zmysle primeraného zasahovania toto uváženie v spravodlivom rozsudku nesmie absentovať. 18.

Napriek tomu, že správny súd sa nevysporiadal so žalobnými dôvodmi žaloby, v rozsudku bez ďalšieho konštatoval zákonnosť postupu žalovaného vo všetkých smeroch a v plnom rozsahu prevzal argumentáciu žalovaného. Sťažovateľ týmto v zmysle § 447 ods. 1 SSP kasačný súd žiadal, aby tejto kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok, nakoľko právnymi následkami rozsudku hrozí žalobcovi a jeho rodine závažná ujma (odstránenie, t. j. „zbúranie“ stavby), pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. b) stanovisko žalovaného 19. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval vo svojich dôvodoch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí a navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť.

21. Podľa ustanovenia § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 22. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa §57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. 23. Podľa ustanovenia § 88 ods. 2 Stavebného zákona, odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa š 58 ods. 3. 24. Podľa ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podlá § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 25. Podľa ustanovenia § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 26. Podľa ustanovenia § 90 ods. 2 Stavebného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky na zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, na odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky archivovania dokumentácie. 27. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

29. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

30. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu. Súčasne kasačný súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a krajských súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi krajského súdu. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je do podstatnej miery formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom značná časť kasačnej sťažnosti nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale venovala sa všeobecne vzneseným námietkam ústavnoprávneho charakteru.

Zároveň pri posudzovaní námietok sťažovateľa je nevyhnutné uviesť, že v kasačnej sťažnosti zjavne absentuje vymedzenie uplatneného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spôsobom, ako to vyžaduje § 440 ods. 2 SSP. Z kasačnej sťažnosti nemožno zistiť aké konkrétne právne posúdenie správneho súdu považuje sťažovateľ za nesprávne a zároveň, logicky, absentuje aj akákoľvek sťažovateľova argumentácia ohľadom toho, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Ako je zrejmé aj z citovanej odbornej literatúry, dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP musí byť v kasačnej sťažnosti riadne vymedzený. Nestačí, keď sťažovateľ formálne uvedie, že uplatňuje tento dôvod (odkazom na príslušné zákonné ustanovenie), ale v kasačnej sťažnosti musí jasne vymedziť, ktorú relevantnú právnu otázku považuje zo strany správneho súdu za nesprávne vyriešenú a v čom konkrétne má nesprávnosť riešenia spočívať. Kasačná sťažnosť je tak v podstatnej časti neprípustná, nakoľko

32. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku porušenia práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Povinnosti správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010, ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V predmetnej veci krajský súd reflektoval všetky relevantné námietky žalobcu a s týmito sa aj vysporiadal. Riadne sa zaoberal žalobcovou námietkou o nerešpektovaní právneho názoru žalovaného, ktorý bol vyjadrení v rozhodnutí č. OU-BA-OVBP2-2016/6866/KVJ zo dňa 06.04.2016. Týmto rozhodnutím bolo v

K námietke nepreukázania existencie verejného záujmu kasačný súd dodáva, že orgány verejnej správy nevyhodnotili skutkový stav svojvoľne ale zákonným spôsobom. Tento záver je riadne preukázaný postupom orgánov verejnej správy pri posudzovaní nepovolenej stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania a teda vyžiadaní si stanoviska od dotknutého orgánu (stanoviská Hl. mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 54796/14-314148 zo dňa 09.10.2014, č. MAGS ORM 49521/15-313293 zo dňa 22.09.2015, č. MAGS OUIC 50882/16-328673 o dňa 17.10.2016). Na základe týchto podkladov bol evidentne preukázaný rozpor nepovolených stavieb s verejným záujmom na úseku územného plánovania. Nie celkom zrozumiteľne pre kasačný súd vyvstávala námietka sťažovateľa o formalistickom prístupe stavebného úradu aj vzhľadom ku skutočnosti, že stavebný úrad už v procese výstavby zistil, že na príslušných pozemkoch k. ú. Rača sa realizujú stavby bez povolenia a už v zázname z vykonaných dohľadov vyzval stavebníka (sťažovateľa) na ich zastavenie, tieto však sťažovateľ vôbec nerešpektoval a v stavebnej činnosti pokračoval.

34. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa na odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a to aj vo svetle vyššie uvedeného, dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ nepreukázal, že by mu v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozila závažná ujma. Najvyšší správny súd preto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol. Zároveň kasačný súd dospel k záveru, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli viac menej totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačná sťažnosť neobsahovala žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

35. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 36. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. augusta 2024