1Svk/41/2023

1. Žalobca ako navrhovateľ predložil dňa 8.8.2018 listom z 1.8.2018 Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“) zámer navrhovanej činnosti „Kravín - pôrodnica“, s.č. 375 - prestavba na halu pre ošípané“, ktorá bude slúžiť na ustajnenie a chov hospodárskych zvierat v celkovom počte 682 chovných ošípaných vo váhovej kategórii 30 - 130 kg (ďalej len „zámer“ alebo „navrhovaná činnosť“), ktorý v júli 2018 vypracovala spoločnosť EnvIdeal, s.r.o., na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona EIA. 2. Prvostupňový orgán vydal dňa 26.9.2018 rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Na odvolanie Občianskej iniciatívy občanov Podlužian žalovaný rozhodnutím z 14.12.2018 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu z 26.9.2018 a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. 3. Prvostupňový orgán dňa 7.5.2019 vydal rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Na odvolanie Občianskej iniciatívny občanov Podlužian a Obce Podlužany žalovaný rozhodnutím z 16.8.2019 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu z 7.5.2019 a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. 4. Prvostupňový orgán dňa 27.12.2019 vydal rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Na odvolanie Občianskej iniciatívy občanov Podlužian, Obce Podlužany, Združenia domových samospráv, Z. S. a Mesta Bánovce nad Bebravou žalovaný rozhodnutím z 2.7.2020 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu z 27.12.2019 a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. 5. Prvostupňový orgán dňa 12.1.2021 vydal rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Na odvolanie Združenia domových samospráv, Občianskej iniciatívy občanov Podlužian, Z. S. a Obce Podlužany žalovaný rozhodnutím z 11.5.2021 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu z 12.1.2021 a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. 6. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BN-OSZP-2021/000308-193 z 31.5.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 3 písm. k), § 53 ods. 1 písm. c) a § 56 písm. b) zákona EIA po ukončení zisťovacieho konania podľa § 29 zákona EIA rozhodol, že navrhovaná činnosť „Kravín - pôrodnica“, s.č. 375 - prestavba na halu pre ošípané“, uvedená v predloženom zámere (spracovateľ EnvIdeal, s.r.o.) ktorej navrhovateľom je žalobca, sa bude posudzovať podľa zákona EIA. 7. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP3-2021/001824-017 z 18.8.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

12. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že: - k namietanej arbitrárnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia uviedol, že o svojvôli pri výklade a aplikácii právneho predpisu orgánom aplikácie práva by bolo možné uvažovať, ak by sa správne orgány natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne popreli ich účel a význam. Takouto vadou ale rozhodnutie žalovaného postihnuté nie je (bod 78 odôvodnenia), - keďže za každým rozhodnutím prvostupňového orgánu v preskúmavanej veci, ktoré obsahovalo výrok o tom, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona EIA, nasledovalo zrušujúce rozhodnutie žalovaného s príslušnými pokynmi prvostupňovému orgánu, ako má ďalej konať, nie je možné pri takomto procesnom priebehu administratívneho konania hovoriť o legitímnom očakávaní žalobcu, že finálne rozhodnutie v jeho veci bude obsahovať ním očakávaný výrok, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona EIA a preto ani nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty a zásady legitímnych očakávaní (bod 79 odôvodnenia),

Správny orgán musí pri rozhodovaní vychádzať z úplného a presného poznania veci (bod 81 odôvodnenia), - z vykonaného dokazovania je možné vyvodiť skutkové závery tak, ako ich ustálili správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach, rovnako tak aj na ne nadväzujúce právne úvahy. Krajský súd v tejto súvislosti zároveň dal odkaz na znenie § 27 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) (bod 82 odôvodnenia), - poukázal na zistenia žalovaného k rozptylovej štúdii, podľa ktorej údaje o priemernej rýchlosti a smere veterného prúdenia, ktoré boli podkladom pri modelovaní rozptylu znečisťujúcich látok, pochádzajú z meteorologickej stanice Trenčín - Biskupice.

V rozptylovej štúdii chýba informácia o vyhodnotení frekvencie inverzných stavov atmosféry, ktorá priamo ovplyvňuje stabilitu atmosféry a teda nie je možné určiť, akým spôsobom bola odvodená trieda stability atmosféry pre danú oblasť ako mierne labilná. Rozptylová štúdia bola aplikovaná na tzv. vysoké zdroje, ktoré predstavujú komíny. Avšak predmetom hodnotenia

imisií je nevyhnutné sa zameriavať nielen na špecifické imisie spôsobené chovom hospodárskych zvierat, skladovaním hnojovice a vykurovaním, ale aj na imisie vznikajúce vplyvom nárastu dopravy a tieto komplexne posúdiť. Takisto aj v prípade hluku nie je možné vnímať a posudzovať izolovane informáciu o náraste hluku z dopravy o 0,5 dB, ale je treba to posúdiť kumulovane s existujúcim stavom (bod 85 odôvodnenia), - nesúhlasil s námietkami žalobcu, že sa správne orgány nechali dotlačiť do vydania svojich rozhodnutí neustálymi pripomienkami neodbornej či laickej verejnosti, pričom poukázal na to, že účasť verejnosti na rozhodovacom procese týkajúcom sa opatrení v oblasti životného prostredia je garantovaná Aarhuským dohovorom a transponovaná do národnej legislatívy zákonom EIA, ktorý predstavuje jeden zo základných pilierov prístupu verejnosti k ochrane životného prostredia (bod 86 odôvodnenia).

13. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP teda preto, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho

priznať mu plnú náhradu trov konania. 14. V sťažnostných bodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal nasledovné skutočnosti: - vo vzťahu k arbitrárnosti krajský súd len konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nevykazovalo známky svojvôle pri výklade a aplikácii právneho predpisu, avšak nespresnil a neuviedol, z akého dôvodu dospel k predmetnému záveru. Ak krajský súd nedal žiadne odpovede a ani nevysvetlil svoje úvahy, výsledkom ktorých mal byť záver, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nevykazovalo známky arbitrárnosti, potom on sám spôsobil, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, a teda aj arbitrárne. Jednoduché tvrdenie, že nejaké rozhodnutie nie je arbitrárne neznamená riadne a náležité odôvodnenie, - v čase od vydania prvého rozhodnutia prvostupňového orgánu z 26.9.2018, ktorým rozhodol že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, až po vydanie v poradí piateho prvostupňového rozhodnutia z 31.5.2021, nedošlo k žiadnej zmene akýchkoľvek takých okolností stavu prípadu, že by nebolo možné zo strany žalobcu legitímne očakávať, že po prvotnom doplnení a odstránení vytýkaných vád sa zámer nebude posudzovať podľa zákona

údajného nedostatku, - že bol počas celej doby prebiehajúceho konania vystavený dlhodobej právnej neistote, pretože legitímne očakával po obdržaní súhlasných stanovísk dotknutých orgánov, že žalovaný nebude môcť vydať štyri zrušujúce rozhodnutia, v ktorých vždy vytkne iné nedostatky, - správny výklad by mal byť ten, podľa ktorého správny orgán je povinný akceptovať súhlasné, resp. nesúhlasné stanoviská iných štátnych orgánov, ktoré vo svojej oblasti posudzujú odborné činnosti a v rámci voľnej úvahy by správny orgán nemal takéto závery spochybňovať.

v rámci ktorej bol posudzovaný vplyv dopravy ako aj prevádzkový hluk z technologických zariadení navrhovanej haly pre ošípané. Akustická štúdia vo svojom závere konštatovala, že prevádzkovaný hluk z technologických zariadení navrhovanej haly pre ošípané v najbližšej obytnej zóne nepresahuje prípustnú hodnotu hluku stanovenú pre referenčné intervaly deň, večer a noc.

rozhodnutí. 15. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaný a ďalší účastníci konania 1), 2) a 6), ktorí sa stotožnili s napadnutým rozsudkom a zotrvajúc vo svojich predošlých vyjadreniach navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť.

C. odchýlenia sa od súhlasných stanovísk. A. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku 20. Úvodom kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľom namietaná arbitrárnosť napadnutého rozsudku v zásade spadá pod dôvod kasačnej sťažnosti upravený v § 440 ods. 1 písm. f) SSP týkajúci sa porušenia práva na spravodlivý proces a nie pod nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ktoré ako dôvod kasačnej sťažnosti uplatnil sťažovateľ.

22. Podľa názoru kasačného súdu sa však krajský súd náležite vysporiadal so všetkými žalobnými bodmi a preto napadnutý rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ s právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozsudku nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, neznamená, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobca totiž nemá nárok na to, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/2004 z 31.8.2004).

24. Kasačný súd zároveň nezistil, že by pripomienky verejnosti v danej veci boli nedostatočne vecné a konkrétne v takom rozsahu, že by to malo dopad na arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Javí sa totiž ako logické a pochopiteľné, že zámer spočívajúci v zmene existujúcej stavby na halu pre ošípané, ktorá má slúžiť na chov 682 ošípaných, vyvolá u verejnosti obavy z možného negatívneho dopadu na životné prostredie. B. Nehospodárny postup žalovaného

Prvostupňové a odvolacie konanie preto tvorili jeden celok. Sťažovateľom namietaná skutočnosť, že prvostupňový orgán najprv štyrikrát rozhodol tak, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, je preto právne irelevantná. Táto skutočnosť v žiadnom prípade nemohla založiť legitímne očakávanie sťažovateľa, že vo veci bude rozhodnuté takýmto (ním želaným) spôsobom. Podstata viacstupňového konania je totiž založená na procesnej a inštančnej pyramíde, kde orgán vyššieho stupňa zaväzuje svojim právnym názorom orgán nižšieho stupňa a nie naopak. Tomu nakoniec zodpovedá aj znenie vety za bodkočiarkou v § 59 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorej je prvostupňový orgán po vrátení veci viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

27. Základným cieľom posudzovania vplyvov na životné prostredie je uplatňovanie zásad ochrany životného prostredia už v štádiu prípravy strategických dokumentov a projektov prostredníctvom komplexného posúdenia ich vplyvov na životné prostredie, ktoré umožní zapojenie širokého okruhu subjektov vrátane verejnosti počas celého procesu posudzovania vplyvov, až do schválenia strategického dokumentu alebo vydania konečného rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti.

29. Zo znenia § 29 ods. 3 zákona EIA v znení účinnom v rozhodnej dobe je teda zrejmé, že stanoviská nie sú jediným podkladom pre rozhodnutie o tom, či navrhovaná činnosť bude alebo nebude predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Okrem písomných stanovísk totiž príslušný orgán primerane zohľadňuje kritériá pre zisťovacie konanie, ktoré sa týkajú: (i) povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, (ii) miesta vykonávania navrhovanej činnosti, (iii) významu a vlastností očakávaných vplyvov.

31. To znamená, že aj v prípade, že všetky písomné stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona EIA v znení účinnom v rozhodnej dobe boli súhlasné, nevznikla žalovanému povinnosť rozhodnúť v tom zmysle, že sťažovateľom navrhovaná činnosť nebude predmetom posudzovania podľa zákona EIA. Aj kasačný súd zdôrazňuje, že príslušný orgán bol povinný s odkazom na § 32 ods. 1 správneho poriadku presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom je zrejmé, že vzhľadom na kritériá vymedzené v prílohe č. 10 zákona EIA a doručené písomné stanoviská bol povinný posudzovať vec komplexne. Presne takéto komplexné posúdenie veci vyplýva aj z rozhodnutia žalovaného, ktorý svoju správnu úvahu o potrebe posúdenia navrhovanej činnosti z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA aj náležite odôvodnil.

33. Vyššie uvedené závery sa vzťahujú aj na akustickú štúdiu. Samotná akustická štúdia nebola v žiadnom prípade pre žalovaného záväzným podkladom, od ktorej záverov sa nemohol odchýliť. Akustická štúdia predstavovala len podklad písomného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne. V otázke akustickej štúdie žalovaný poukázal na skutočnosť, že už aktuálna záťaž spôsobená hlukom z dopravy na fasáde bytového domu č. XXX a zároveň 7,5 m od osi vozovky cesty č. III/1843 bez realizácie zámeru navrhovanej činnosti prekračuje zákonom stanovené prípustné hodnoty pre hladiny hluku v zmysle vyhlášky č. 543/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Ďalej žalovaný zvýraznil potrebu vnímania kumulatívneho navýšenia hluku v nadväznosti na nárast dopravy a pravdepodobný negatívny dopad na zdravie obyvateľov a pohodu života. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že tieto skutočnosti už boli v

34. V zmysle prílohy č. 10 zákona EIA sa vo vzťahu k významu a vlastnostiam očakávaných vplyvov (bod III.) však zohľadňujú kritéria týkajúce sa pravdepodobnosti (III.1.), komplexnosti (III.4.) a kumulácie (III.7.). Presne tieto kritéria zohľadnil v tomto smere aj žalovaný a kasačný súd sa s jeho postupom stotožnil. V tejto súvislosti možno poukázať aj na vyjadrenie obce Podlužany - ďalšieho účastníka 4), v zmysle ktorého empirické skúsenosti z iných obcí, kde je chov ošípaných, vypovedajú o šírení kvikotu prasiat stovky metrov od objektov, kde sú ustajnené, čo pôsobí stresujúco na obyvateľstvo.

V. Záver

35. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že nebol naplnený dôvod kasačnej sťažnosti sťažovateľa v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to: - sťažovateľovi s odkazom na § 167 ods. 1 SSP a contrario z dôvodu jeho neúspechu v konaní, - žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu zo zákona (vo všeobecnosti) nepatrí (§ 168 SSP) a kasačný súd nezistil prítomnosť výnimočných dôvodov pre opačný postup, - ďalším účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože im nebola uložená žiadna povinnosť (§ 169 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. marca 2025