1Svk/4/2021

1. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 27.02.2019 podanou Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Poprade (ďalej aj „OR PZ Poprad“) domáhal opravy nepravdivých údajov vo svojom občianskom preukaze v časti priezvisko a rodné priezvisko.

2. Podaním vo veci samej, označeným ako „Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy“ (ďalej aj „žaloba“) doručeným Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) sa žalobca žalobným návrhom domáhal, aby správny súd uložil Okresnému riaditeľstvu PZ v Poprade, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia opraviť rodné priezvisko žalobcu v občianskom preukaze z rodného priezviska C. na priezvisko C. a zároveň v občianskom preukaze opraviť aj priezvisko žalobcu z priezviska C. na priezvisko C.. 3. Žalobca sa v žalobe označil ako B. C., nar. XX.X.XXXX/XXXX, trvale bytom U..

4. V konaní pred správnym súdom sa žalobca ďalšími podaniami domáhal odňatia veci vedenej pod sp. zn. 2S/25/2019 Krajskému súdu v Prešove. O návrhu žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) uznesením č. k. 1Nds/3/2020-101 zo dňa 24.11.2020 tak, že návrhu žalobcu na prikázanie veci inému krajskému súdu nevyhovel. Z tohto dôvodu Krajský súd v Prešove pokračoval v konaní pod pôvodnou spisovou značkou.

6. V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd, citujúc ustanovenia § 35 ods. 1 SSP, § 61 a § 62 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších

Lustráciou v registri obyvateľov správny súd zistil, že fyzická osoba s takýmto označením neexistuje. Z listinných materiálov nachádzajúcich sa v spise, a to z hlásenia o narodení dieťaťa, vyhotoveného matrikou dňa 22.3.1975, zistil, že dňa 20.03.1975 sa narodilo dieťa B. C. s rodným číslom XXXXXX/XXXX, ktorého matka bola M. C., nar. XX.XX.XXXX, pričom údaje o otcovi neboli uvedené. Dňa 13.01.1979 došlo na bývalom Mestskom národnom výbore v Poprade k určeniu otcovstva G. C., nar. XX.X.XXXX v W. k dieťaťu B. C., nar. XX.X.XXXX, a to na základe súhlasného vyhlásenia rodičov, pričom títo sa dohodli, že dieťa bude užívať priezvisko C.. Na základe uvedenej skutočnosti došlo od 13.01.1979 k zmene priezviska u žalobcu z priezviska C. na C.. Skonštatoval, že od tohto momentu následne už nedošlo zákonným postupom k zmene priezviska uvedenej osoby, a teda v súčasnosti existuje fyzická osoba B. C., nar. XX.X.XXXX s rodným číslom XXXXXX/XXXX.

7. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa krajský súd zaoberal i námietkou žalobcu týkajúcou sa procesného postupu správneho súdu, ktorý napriek tomu, že žalobca za žalovaného označil OR PZ Poprad, ktoré dňa 11.3.2019 odmietlo vyhovieť jeho žiadosti o opravu nepravdivých údajov v občianskom preukaze č. I., konal s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Ministerstvo vnútra SR“) ako so žalovaným. V tejto súvislosti

8. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu, ak konanie bolo zastavené.

9. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu) a § 440 ods. 1 písm. f) SSP (krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Žiadal, aby kasačný súd uložil žalobcom označenému žalovanému (OR PZ Poprad) povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia opraviť rodné priezvisko a priezvisko žalobcu v občianskom preukaze z rodného priezviska C. na priezvisko C.. Eventuálne žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

konania. Namietajúc absenciu procesnej subjektivity sťažovateľ tvrdil, že má právnické vzdelanie druhého stupňa a je právne plne spôsobilý. Tvrdenia, že osoba B. C. neexistuje, považoval za zavádzajúce. Zotrval na tvrdeniach prezentovaných už v žalobe a v konaní pred správnym súdom, že osoba B. C. je uvedená v knihe narodení na matričnom úrade v Poprade a na verejnej listine štátu Vatikán - na krstnom liste, a že súhlasným vyhlásením rodičov v roku 1979 nebolo voči nemu možné určiť otcovstvo. Argumentujúc tým, že nie je možné žiadnym právnym úkonom zmeniť priezvisko uvedené v knihe narodení ako rodné priezvisko, tvrdil, že ak by B. C., nar. XX.XX.XXXX neexistoval, nemohol by absolvovať advokátsku skúšku a od Slovenskej advokátskej komory prevziať Vysvedčenie o advokátskej skúške na meno B. C.. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti podrobne vyjadril svoj nesúhlas s postupom a rozhodnutím krajského súdu, namietol nevykonanie navrhnutých dôkazov, uviedol ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov a návrhy na vyriešenie predbežných otázok v konaní, pričom zotrval na názore, že žaloba je dôvodná.

Ktoré úkony vykonal krajský súd za účelom odstránenia procesných prekážok; 6. Či procesné prekážky zistené krajským súdom mohli byť odstránené procesným postupom súdu. 12. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nds/3/2020 zo dňa 24.11.2020, v časti označenia žalovaného, nie je uvedený žalovaný, ktorého uviedol v žalobe (OR PZ Poprad). Tvrdil, že Najvyšší súd SR nezákonne zmenil označenie žalovaného, pričom uvedenie Ministerstva vnútra SR na strane žalovaného považoval za svojvôľu (Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Prešove). Zotrval na námietke zo dňa 07.02.2021 voči „senátu Najvyššieho súdu SR JUDr. Mariána Trenčana“ a navrhol odňatie veci tomuto senátu. Opätovne navrhol odňatie spisu „sudcovi Krajského súdu v Prešove vo veci 2S/25/2019“, a to na základe (údajného) nezákonného konania a námietok voči sudcovi v konaní, na ktorých sťažovateľ zotrvával.

Kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol. 14. V replike k vyjadreniu žalovaného sťažovateľ uviedol, že s vyjadrením Ministerstva vnútra SR nesúhlasí s tým, že vyjadrenie Ministerstva vnútra SR ako nežalovaného účastníka konania nie je právne relevantné a neobsahuje právne skutočnosti, ktoré spochybňujú tvrdenia

III. Konanie na kasačnom súde

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu SR dňa 06.09.2021 a bola jej pridelená sp. zn. 1Svk/4/2021. 16. Najvyšší správny súd SR, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Hoci sťažovateľ navrhol kasačnému súdu nariadenie pojednávania a vykonanie dokazovania, kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti postupom podľa § 455 SSP bez pojednávania. Nakoľko kasačný súd pristúpil k zrušeniu uznesenia krajského súdu z procesných dôvodov, nariadenie pojednávania na prejednanie veci nepovažoval za potrebné. 17. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorý postupom podľa § 99 písm. b) SSP zastavil konanie o žalobe sťažovateľa titulom zistenia takého nedostatku procesnej podmienky konania na strane žalobcu, ktorý nemožno odstrániť. Krajský súd vychádzal zo zistenia, že v žalobe označená fyzická osoba, ktorá mala žalobu podať (B. C.), neexistuje, a teda nemá spôsobilosť na práva a povinnosti a s tým súvisiacu procesnú spôsobilosť, ktorá je procesnou podmienkou na vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci.

19. Podľa § 25 SSP: „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.“

22. Podľa § 55 ods. 3 SSP: „Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.“ 23. Podľa § 57 ods. 1 SSP: „Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.“

25. Podľa § 59 ods. 2 SSP: „V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.“ 26. Podľa § 59 ods. 3 SSP: „Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.“

28. Podľa § 161 ods. 3 CSP: „Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.“

31. Medzi procesné podmienky na strane účastníka zaraďujeme procesnú subjektivitu, procesnú spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu účastníka konania. Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 35 SSP). Ak je žalobcom subjekt, ktorý nemá hmotnoprávnu procesnú subjektivitu (a nejde o žalobu prokurátora alebo zainteresovanej verejnosti, prípadne iného zákonom ustanoveného subjektu), správny súd konanie zastaví.

podstate. Okrem toho tieto obmedzenia musia byť zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku, č. 51/1997/835/1041 zo dňa 29.07.1998).

Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, musí najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy absencie tejto procesnej podmienky a až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, v nasledujúcich prípadoch správny súd uznesením konanie zastaví.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.

Uvedené posúdenie má rozhodujúci význam pre ďalšie konanie, teda či bude konanie pre neodstrániteľný nedostatok zastavené, alebo sa vo veci bude konať ďalej.“ Ak ide o odstrániteľnú vadu konania spôsobenú nedostatkom procesnej podmienky, musí správny súd využiť všetky procesné možnosti na to, aby nedostatok procesnej podmienky odstránil. Keďže Správny súdny poriadok neobsahuje osobitné ustanovenie o odstraňovaní nedostatku podmienok konania, použije sa v správnom súdnom konaní ustanovenie § 161 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie (napr. postup podľa § 59 ods. 1 a nasl. SSP týkajúci sa odstraňovania vád podania).

rodné číslo: XXXXXX/XXXX. Už zo samotnej žaloby, ktorú bolo nevyhnutné skúmať z hľadiska jej obsahu, v spojení s predloženými prílohami (predovšetkým vystavený občiansky preukaz) je zrejmé, že sa jedná o totožnú žijúcu fyzickú osobu, ktorá má hmotnoprávnu procesnú subjektivitu. Rovnaké skutočnosti vyplývajú i z administratívneho spisu ako i z ostatných podaní účastníkov konania. Kasačný súd podotýka, že podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle, rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch; rodné číslo sa tvorí z dátumu narodenia osoby a z koncovky, ktorá je rozlišujúcim znakom osôb narodených v tom istom kalendárnom dni.

36. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že podanie, ako procesný úkon účastníka konania adresovaný správnemu súdu, sa posudzuje podľa jeho obsahu (§ 55 ods. 3 SSP). Podanie je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t. j. podľa čoho a ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súhlas. Pre podanie účastníkov konania platí tzv. teória prejavu vôle, správny súd teda prihliada len na to, čo bolo voči nemu prejavené. Správny súd vždy posúdi obsah a zmysel podania a uskutoční záver, o aký úkon z tohto hľadiska ide.

Ak o obsahu podania vo veci samej existujú pochybnosti, je úlohou správneho súdu, aby ich vhodným opatrením odstránil (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/10/2018 zo dňa 22.08.2019). 37. Hoci žaloba žalobcu vykazuje znaky nezrozumiteľnosti a neúplnosti, krajský súd vady podania vo veci samej neodstraňoval. Zastal názor o existencii neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, hoci za účelom odstránenia vady spočívajúcej v nesprávnom označení účastníka konania na strane žalobcu mal uznesením vyzvať toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil. Krajský súd nevyčerpal žiadnu z procesných zákonných možností na odstránenie vád podania vo veci samej, a to v záujme odstránenia pochybností ohľadom označenia skutočného účastníka konania na strane žalobcu, hoci je nesporné, že daná osoba existuje, má právnu subjektivitu, avšak je sporné označenie jej priezviska resp. zápisu vo verejných listinách. Fyzická osoba v postavení žalobcu je presvedčená o správnosti svojich tvrdení, a teda označenia seba samého ako „C.“. Z obsahu žaloby a priložených príloh však vyplýva rozpor v označení účastníka konania na strane žalobcu.

nebol správny. Prílišný formalizmus nebol pri posudzovaní tejto procesnej podmienky konania namieste. Krajský súd tak znemožnil účastníkovi konania na strane žalobcu realizáciu jeho procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia v danom prípade znamenala porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

39. Na základe vyššie uvedeného, vzhľadom na osobitosť predmetnej súdenej veci, kedy otázka označenia žalobcu predstavuje do istej miery i meritum posúdenia veci samej, dospel kasačný súd k presvedčeniu, že krajský súd svojím postupom porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť je teda v tejto časti dôvodná, a preto kasačný súd postupoval podľa § 462 ods. 1 SSP, zrušil uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie bez toho, aby sa vyjadril k sťažnostným bodom a kasačným námietkam vo veci samej, pretože uvedené porušenie procesných práv sťažovateľa spôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť napadnutého uznesenia krajského súdu. V prípade zistenia závažného procesného nedostatku, ktorý vedie k záveru o porušení práva účastníka na spravodlivý proces, neprichádza do úvahy prieskum rozhodnutia v merite veci. 40. Ďalší vytýkaný procesný nedostatok, ktorý sťažovateľ namietal v kasačnej sťažnosti, sa týkal absencie procesnej subjektivity na strane žalovaného. Sťažovateľ trval na tom, že

41. Kasačný súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil ako nedôvodnú i sťažnostnú námietku, podľa ktorej sa k žalobe nevyjadrilo OR PZ Poprad, pretože kasačný súd uzavrel, že ako žalovaný správne vystupovalo Ministerstvo vnútra SR. Postup krajského súdu, ktorý najprv dňa 29.04.2019 doručil žalobu OR PZ Poprad ako žalovanému, pričom vyjadrenie zo dňa 27.05.2019 podalo Krajské riaditeľstvo PZ Prešov, mohol na žalobcu síce pôsobiť zmätočne, ale takýto postup ho nijako neukrátil na jeho procesných právach. Žaloba totiž bola neskôr dňa 04.09.2020 doručená aj žalovanému - Ministerstvu vnútra SR, ktoré sa vo veci vyjadrilo podaním zo dna 24.09.2020, a na ktorého argumentácii o absencii procesnej subjektivity žalobcu napokon postavil svoje rozhodnutie i krajský súd.

o námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi krajského súdu a predsedovi senátu JUDr. Mariánovi Trenčanovi, ktorý rozhodol vo veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1Nds/3/2020 alebo išlo o dva návrhy na odňatie veci a na prikázanie veci inému (neoznačenému) súdu z dôvodu vhodnosti (nešpecifikované). V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že podľa § 87 ods. 3 SSP „dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.“ Naviac, ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3 SSP, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada (§ 91 ods. 3 SSP). Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa jeho návrhu na odňatie veci zákonnému sudcovi krajského súdu rozhodujúceho vo veci, kasačný súd ju vyhodnotil ako opakovanú námietku uplatnenú z toho istého dôvodu (namietaný procesný postup sudcu v konaní), o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nds/3/2020 zo dňa 24.11.2020. Skutočnosť, že účastník konania nesúhlasí s

43. Kasačný súd záverom poznamenáva, že krajský súd bude po vrátení veci vo svojom ďalšom konaní a rozhodovaní viazaný právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP. V ďalšom konaní bude predovšetkým potrebné, aby krajský súd postupom podľa § 59 ods. 1 a nasl.

44. Po vrátení veci bude úlohou krajského súdu pri odstraňovaní vád podania (okrem nesprávneho označenia žalobcu) taktiež ustáliť, v akom procesnom režime je potrebné predmet správneho súdneho prieskumu preskúmať (či vskutku ide o iný zásah orgánu verejnej správy alebo ide o inú formu, napríklad opatrenie orgánu verejnej správy).

45. O trovách kasačného konania a trovách konania pred krajským súdom rozhodne krajský súd vo svojom novom rozhodnutí v zmysle § 467 ods. 3 SSP.