← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·31. 5. 2023

1Svk/4/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200426.1

ZamietaOdmietaZrušujeVyhovujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
2S/36/2019
IČS
8019200426
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcov 1/ J.. Q. M., nar. X. V. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX W., 2/ Q. M., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX W., právne zastúpených Mgr. Evou Kovačechovou, advokátkou, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému (sťažovateľovi 1)) Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti: 1/ Schüle Slovakia, s.r.o., Teplická 3860/34A, 058 01 Poprad, IČO: 36460567, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, 2/ J.. V. Q., S. XXX/XX, XXX XX B., 3/ J.. W. K., M. XXXX/XX, XXX XX W., 4/ C. S., M. XXXX/XX, XXX XX W., 5/ J.. J. R., F. XXXX/XX, XXX XX W., 6/ M. L., D. XXXX/XX, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-PO-OVBP2-2019/14847/40621/ŠSS-KM zo dňa 11. apríla 2019, v konaní o kasačných sťažnostiach žalovaného a Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o., so sídlom Teplická 3860/34A, 058 01 Poprad, IČO: 51269961 (sťažovateľovi 2/) proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/36/2019-281 zo dňa 14. mája 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/36/2019-311 zo dňa 29. júla 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh sťažovateľa 1/ na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta . Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/36/2019-281 zo dňa 14. mája 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/36/2019-311 zo dňa 29. júla 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť Schule Slovakia

Besitzgesellschaft, s.r.o. odmieta.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Mesto Poprad, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 77652/4585/2018-OSP-Vo zo dňa 16.11.2018 podľa § 88a ods. 4, § 66 a § 85 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“) dodatočne povolil vykonané stavebné práce na stavbe s. č. XXXX na pozemku parc. KN-C XXXX/X v k. ú. W. evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v rozsahu: výplň dverového otvoru na západnej strane obvodového muriva a úpravu vstavku - odstránenie schodiska, zmena vnútorného dispozičného vstavku a posilnenie jeho stropnej konštrukcie; a určil podmienky na jej dokončenie, ktoré spočíva v jej prestavbe z predajného skladu na dielňu údržby, podľa projektovej dokumentácie spracovanej Ing. V. Q., autorizovaným stavebným inžinierom, č. oprávnenia 2668*Z*1, Pozemné stavby; pre stavebníka: J.. Q. V., bytom E. XXXX/XX, W. - B. B., ktorý je v konaní zastúpený J.. W. K., bytom M. XXXX/XX,. W.. 2. Na odvolanie žalobcov žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2019/14847/40621/ŠSS-KM zo dňa 11.04.2019 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.

II. Konanie na krajskom súde

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) Správny súdny poriadok (ďalej len S. s. p.) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že správne orgány obidvoch stupňov v konaní o dodatočnom povolení stavby náležite nepostupovali v intenciách právnych noriem. Vo veci síce zadovážil stavebný úrad skutkové podklady pre vydanie rozhodnutia a zistil skutočný stav veci, avšak zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nepostupovali v súlade so zákonom, a preto správny súd žalobe vyhovel a rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že je potrebné zrušiť rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd prisvedčil žalobnej námietke žalobcov a zdôraznil, že nemožno nechať bez povšimnutia zámer zákonodarcu vyplývajúci z ustanovení Stavebného zákona v § 88 a nasl., ktoré upravujú podmienky dodatočného povolenia stavby, dáva tým možnosť stavebníkom dodatočne legalizovať stavby postavené alebo začaté stavať bez vydaného stavebného povolenia. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a Stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba bola

postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto záujmom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.

Na uvedené konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 Stavebného zákona upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia. Zákonodarca v § 88a Stavebného zákona upravuje postup vlastníka nepovolenej stavby a aj povinnosti a postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby, alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.

Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. V súlade so splnením týchto podmienok, kedy stavebník na základe vyjadrení a stanovísk orgánov štátnej správy preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, a teda jej technické zhotovenie nie je v rozpore s osobitnými zákonmi, vyhláškami a nariadeniami a technickými normami, musí byť súčasne splnená aj jedna zo základných podmienok pre vydanie stavebného povolenia, a to, že stavebník preukáže, že stavba bude realizovaná na pozemku v jeho vlastníctve, alebo ku ktorému má zriadené iné právo. V danom prípade J.. V.

preukázal, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, stavba súp. č. XXXX na pozemku KN-C č. XXXX/X, k. ú. W.. Okrem tejto skutočnosti v konaní o dodatočnom povolení stavby došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania.

Dňa 08.07.2019 nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č. XXXX spoločnosť Schüle Slovakia Besitzgesellchaft s.r.o. (KZ V-2818/2019 z 08.07.2019). Zameranie spoločnosti Schüle je podľa názoru správneho súdu, čo sa týka využitia uvedenej stavby odlišné od zámerov pôvodného stavebníka.

5. V danej súvislosti krajský súd argumentoval tým, že správny orgán v rámci svojej kompetencie, ktorú mu zveruje stavebný zákon ako stavebnému úradu, má pri výkone verejnej moci dohliadať nad dodržiavaním nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zo svojej pozície by mal zabraňovať svojou rozhodovacou činnosťou výkonu takých subjektívnych práv, ktoré by zasahovali do výkonu iného subjektu s rovnakým obsahom práv.

Tak vzhľadom na uvedené považoval krajský súd námietku vznesenú žalobcami v správnom konaní, čo sa týka preukázania verejného záujmu za oprávnenú, nakoľko preukázanie verejného záujmu v danej veci zo strany správnych orgánov sa súdu javilo ako nedostatočné.

Podľa krajského súdu existovali vážne pochybnosti o tom, že ďalšia existencia dodatočného povolenia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Pokiaľ žalobcovia počas celého správneho konania argumentovali námietkami ohľadom nepreukázania verejného záujmu, ako aj poukazom na to, že účastník stavebného konania dostatočným spôsobom nepreukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, nemôže byť naplnený právny dôvod na to, aby stavebný úrad dodatočné povolenie stavby v tomto prípade povolil. 6. Čo sa týka samotného rozhodnutia stavebného úradu, tento dodatočne povolil vykonané stavebné práce na stavbe č. XXXX na pozemku KN-C 2459/2, k. ú. W., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX s tým, že určil podmienky na jej dokončenie. Zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol, že prestavbu spojenou so zmenou účelu užívania stavby sa nemení pôdorysné ani výškové usporiadanie stavby. V predmetnom výroku prvostupňový správny orgán vlastne rozhodol o dvoch postupoch a dvoch atribútoch, ktoré Stavebný zákon povoľuje. Jednak sú to dodatočné vykonané práce a jednak je to zmena užívania stavby samotnej, na ktorú sa viažu iné ustanovenia Stavebného zákona.

Z § 88a ods. 2 Stavebného zákona bezpochyby vyplýva, že ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určitej lehote, alebo sa na jej podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. V tomto prípade aj podľa názoru krajského súdu stavebný úrad postupoval urýchlene formálne bez akéhokoľvek vykonaného dokazovania v predmetnej veci. Pritom už z administratívneho spisu vyplýva, že 24.04.2018 podal stavebník žiadosť o dodatočné povolenie zrealizovaných stavebných úprav predmetnej stavby a v ten istý deň oznámil stavebný úrad účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení stavby, teda prestavby existujúceho objektu. Čo sa týka argumentov žalobcov v predmetnej žalobe, že správny orgán vypustil ústne pojednávanie a účastníkom konania určil lehotu, s dôrazom na ustanovenie § 61 ods. 2 Stavebného konania, podľa ktorého upustiť od ústneho pojednávania môže stavebný úrad, pokiaľ má dostatočné podklady na to, aby mohol vo veci postupovať.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia.

Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a bezpochyby z vyjadrenia Mesta Poprad, oddelenia územného konania, Mesto Poprad s predmetným dodatočným povolením vykonaním stavby nesúhlasilo s poukazom na Územný plán mesta Poprad. To je dôvod na to, aby sa stavebný úrad dôsledne zaoberal preverením podkladov a ich súladu s územnou dokumentáciou a Územným plánom mesta Poprad. Ako už krajský súd poukázal, predpokladom začatia podľa § 88a je zistenie stavebného úradu, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia a predloženie určitých dokladov, ktoré preukazujú, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom.

Verejným záujmom sa v tejto súvislosti nesporne rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecnými záväznými vyhláškami, všeobecne záväznými nariadeniami, záväznými časťami technických noriem a posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad. Stavebný úrad bez toho, aby sa zaoberal námietkami žalobcov v konaní o dodatočnom povolení stavby, uviedol v svojom rozhodnutí zo 16.11.2018, že prestavba spojená so zmenou užívania, teda nie je v rozpore s verejným záujmom, čo nie je v súlade s obsahom administratívneho spisu.

Preto krajský súd dal za pravdu žalobcom ohľadom nepreukázania verejného záujmu v danom konaní o dodatočnom povolení stavby. 7. Zo žiadosti o dodatočné povolenie stavby „Dielňa údržby“ na strane 12 prvostupňového rozhodnutia z predloženej projektovej dokumentácie spracovanej oprávnenou osobou vyplýva, že investor sa rozhodol upraviť halu využívanú ako predajný sklad a vybudovať z nej dielňu údržby, v ktorej bude operatívne zabezpečovať opravy výrobných zariadení a manipulačných prostriedkov, prípadne vyrábať zámočnícke výrobky. Z uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o dodatočnom povolení na výkon stavebných prác na stavbe, odstránenie schodiska, zmena vnútorného dispozičného riešenia vstavku a posilnenie jeho stropnej konštrukcie, nie je totožný so žiadosťou o dodatočné povolenie stavby a nesúvisí ani s ďalšou časťou výroku rozhodnutia, že prestavbou spojenou so zmenou užívania stavby sa nemení pôdorysné ani výškové usporiadanie stavby a zmena jestvujúcej stavby spočíva v zmene jej vnútornej dispozície, pričom ide o úplnú zmenu užívania stavby v tom smere, že z tejto stavby

bude dielňa údržby, v ktorej sa bude operatívne zabezpečovať oprava, výroba zariadení a manipulačných prostriedkov, prípadne vyrábať zámočnícke výrobky. Uvedený výrok nie je v súlade so samotným odôvodnením rozhodnutia a nie je v súlade ani so žiadosťou o dodatočné povolenie stavby „Dielňa údržby“. Dodatočným povolením stavby došlo k zmene doterajšieho skladu na výrobný objekt, čo je v rozpore s ÚP mesta Poprad, ktorý v tejto časti povoľuje obchod a služby. 8. Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky rozporu s Územným plánom mesta Poprad, aj krajský súd bol toho názoru, že z územného plánu, ako aj z jeho dodatku schváleného v roku 2017, bezpochyby vyplýva, že v záväznej časti Územného plánu sídelného útvaru Poprad je predmetná lokalita definovaná ako „Funkčná plocha - Zmiešané plochy výroby, výrobných služieb a občianskej vybavenosti, súčasné plochy priemyselnej výroby skladov s potrebou funkčnej a priestorovej prestavby s jednoznačne preferovaním funkcií obchodu a služieb“. Čo sa týka umiestnenia plôch do výrobných území v kontakte s plochami bývania, bolo

potrebné v zmysle bodu 5.4. územného plánu prihliadať na stavebné, technologické riešenia a opatrenia pre znižovanie negatívneho dopadu na okolie, predovšetkým v okrskoch B, D, E, F, M a pri nových areáloch výrobných prevádzok riešiť tieto areály a prevádzky tak, aby výrobná časť nebola umiestňovaná v kontaktných polohách s funkciou bývania.

V týchto kontaktných polohách umiestňovať nevýrobné časti areálov a zeleň. Z bodu 5.6. územného plánu bezpochyby vyplýva, že ide o rozvoj skladovacích, distribučných plôch, ktoré je potrebné aplikovať na báze kvalitatívnej premeny a priestorovej intenzifikácie, pričom ide o výrobné plochy Poprad - Západ, Veľká, ktoré je potrebné orientovať na kvalitatívnu premenu a revitalizáciu v prospech obchodno-prevádzkových aktivít a služieb. Ide teda o lokalitu, kde sa predmetná stavba bezpochyby nachádza. V tomto prípade krajský súd dal za pravdu žalobcom v tej časti žaloby, že ide o dodatočné povolenie zmeny doterajšieho skladu na výrobný objekt a tento zámer nie je súladný s územným plánom na povolenie funkcií ako obchod a služby. Čo sa týka uvedeného zámeru, zo Stanoviska Mesta Poprad, odbor priestorového a územného plánovania, oddelenie územného plánovania zo 14.07.2017 bezpochyby vyplýva, že predložený návrh nie je v súlade s cieľmi a zámermi Územného plánu mesta Poprad a navrhovaná zmena využitia jestvujúceho objektu súp. č. XXXX, v ktorom bol povolený účel využitia pre skladovanie konkrétnych stavebných výrobkov na výrobný objekt, nie je ani

funkčnou ani priestorovou prestavbou zameranou na obchod a služby, ktoré sa majú v tomto území v zmysle Územného plánu mesta Poprad preferovať. Zároveň je uvedené, že objekt priamo susedí so zadnými časťami pozemku rodinných domov, teda je v priamo kontakte, kde výrobná časť nie je prípustná. Na základe uvedeného s predloženým návrhom nesúhlasil odbor územného a priestorového plánovania Mesta Poprad. Ako vyplýva z obsahu prvostupňového rozhodnutia, avšak ani z rozhodnutia žalovaného týmto konkrétnym vyjadrením sa správne orgány vôbec nezaoberali, pričom ide o jedno z najdôležitejších vyjadrení dotknutých orgánov. V súvislosti s viacerými žalobnými námietkami, ktorými rozporujú žalobcovia rozhodnutie tak stavebného úradu, ako aj rozhodnutie žalovaného, mal krajský súd za to, že existujú v daných rozhodnutiach vážne rozpory vydaných rozhodnutí s územným plánom, ako aj jednoznačného nepreukázania verejného záujmu ohľadom dodatočne povolenej stavby.

9. Krajský súd sa pri svojom rozhodnutí zaoberal aj písomným vyjadrením účastníka konania a súčasného vlastníka nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dodatočného povolenia stavby, spoločnosti Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. Z vyjadrenia spoločnosti však vyplýva jednoznačný záujem o ďalšie fungovanie spoločnosti v tomto areály vyvrátením pravdivosti tvrdení žalobcov o hrozbe hluku a iných vplyvov na ovzdušie rodinných domov nachádzajúcich sa v blízkosti predmetnej stavby. V tomto kontexte krajský súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 5S/62/2017 z 12.12.2019, v ktorom sa súd zaoberal „Revitalizáciou a dostavbou priemyselného areálu Schüle Slovakia, s.r.o.

Z predmetného rozsudku vyplývajú skutočnosti, ktoré sa bezprostredne týkajú aj danej veci, nakoľko súčasný vlastník spoločnosť Schüle Slovakia bol účastníkom správneho konania. V tomto konaní neboli posudzované vplyvy na životné prostredie pri navrhovanej činnosti spoločnosti Schüle Slovakia podľa zákona EIA, čo súd vyhodnotil ako nezákonné posúdenie zo strany správnych orgánov. Skutočnosti, ktoré sú obsahom predmetného rozsudku majú vplyv aj na posúdenie dodatočného povolenia stavby, ktorá je vo vlastníctve spoločnosti Schüle

Slovakia. 10. Krajský súd k vyjadreniu ohľadom hladiny hluku, či znečisteniu ovzdušia dospel k záveru, že pokiaľ žalobcovia argumentovali v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu námietkami ohľadom znečistenia ovzdušia, merania výšky hladiny hluku, bolo bezpochyby povinnosťou správneho orgánu sa týmito námietkami dôkladne zaoberať. Argumentácia Protokolom č. 316/2017/De z 06.06.2017 bola podľa súdu natoľko dôležitá, aby sa ňou správne orgány zaoberali. V prípade, že im uvedený protokol nepostačoval ako adekvátny dôkaz predložený žalobcami, v ich kompetencii bolo nariadiť kontrolné meranie týchto veličín. Pritom krajský súd poukázal na obsah ustanovenia § 66 ods. 4 Stavebného zákona, ktorým boli správne orgány v konaní o dodatočnom povolení stavby viazané.

Z predmetného ustanovenia § 66 ods. 4 písm. c) Stavebného zákona . . .predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov. . . vyplýva, že uvedenými dokladmi bolo povinnosťou správnych orgánov sa zaoberať, prípadne ich existenciu v prípade nedostatočnosti doplniť. 11. Čo sa týka vyjadrení spoločnosti Schüle s.r.o. k Územnému plánu mesta Poprad, účastník konania sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi správnych orgánov a aj keď podľa neho nie je v regulačnom liste pre dané územie špecifikovaná žiadna funkcia využitia územia, ktorá by bola charakterizovaná ako neprípustná, nemôže súd súhlasiť s takou zmenou využitia stavby, ktorá by mala vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Ohľadom tejto skutočnosti je preto potrebné v budúcnosti zamerať dokazovanie správnych orgánov, čo sa týka využitia predmetnej stavby, jej súladu s Územným plánom mesta Poprad.

Pokiaľ účastník konania argumentuje závermi meraní hluku s poukazom na Protokol o meraní hluku č. 6361/2016 z 23.08.2016, opätovne súd zdôrazňuje potrebu kontrolných meraní zo strany správnych orgánov. Záver súdu, ktorý vyplýva aj zo samotného uznesenia o odklade vykonateľnosti zo dňa 10.12.2019, že záujem na ochrane zdravia obyvateľov si vyžaduje vždy zvýšenú mieru opatrnosti súdu v prípadoch ako je tento, kde potencionálny vplyv hluku na obyvateľov môže znamenať vážne negatívne následky.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 S. s. p. tak, že úspešným žalobcom priznal úplnú náhradu trov konania.

III. Konanie na kasačnom súde

13. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ 1/ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S. s. p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Sťažovateľ 1/ sa nestotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom, že nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. V danom prípade sa k stavbe vyjadrili dotknuté orgány a ich stanoviská neboli záporné ani protichodné a požiadavky z nich plynúce stavebný úrad zapracoval do podmienok pre dokončenie stavby tak, ako to ukladá § 66 Stavebného zákona. Na základe uvedeného navrhovaná stavba nebola v rozpore s verejnými záujmami. 15. Sťažovateľ 1/ tiež nesúhlasil s právnym posúdením keď krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov s poukazom na nesúhlasné vyjadrenie mesta Poprad zo dňa 14.07.2017, čím mu v rozpore s § 140a Stavebného zákona priznal postavenie dotknutého orgánu a stavebnému úradu odňal výlučnú pôsobnosť poúdenia súladu stavby s ÚPN mesta Poprad. Posudzovanie súladu stavby s územným plánom mesta patrí výlučne do kompetencie stavebného úradu. V prípade, že by stavebný úrad prihliadal na predmetné nezáväzné vyjadrenie postupoval by v rozpore so zákonom. 16. K tvrdeniu krajského súdu, že v konaní neboli posudzované vplyvy na životné prostredie pri navrhovanej činnosti spoločnosti Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. sťažovateľ 1/ uviedol, že žiadosť o dodatočné povolenie stavby podal na stavebný úrad stavebník Ing. Q. V. dňa 20.04.2018. Napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 07.05.2019. Spoločnosť Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. nadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti až dňa 08.07.2019. Na základe uvedeného stavebnému úradu teda nevyplývala povinnosť posudzovať vplyvy na životné prostredie pri navrhovanej činnosti Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. podľa zákona EIA. 17. K námietkam hluku vznesenými žalobcami sťažovateľ 1/ uviedol, že tieto námietky žalobcovia neuplatnili v prvostupňovom a ani v druhostupňovom konaní, ani nepoukazovali na Protokol č. 316/2017/De zo dňa 06.06.2017 o meraní imisií hluku vo vonkajšom prostredí z iných zdrojov. Žalobcovia túto námietku vzniesli až v konaní pred správnym súdom. Právne posúdenie krajského súdu, aby sa správne orgány zaoberali týmito námietkami je nad rámec zákona a opätovne nevychádza zo skutkového stavu zisteného stavebným úradom v konaní o dodatočnom povolení stavby. 18. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť aj spoločnosť Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) S. s. p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. uviedol, že sa stotožňuje s jej záverom o potrebe zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu a o jeho vrátení krajského súdu na ďalšie konanie. 20. Žalobcovia svoje právo vyjadriť sa ku kasačným sťažnostiam nevyužili.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S. s. p., § 443 ods. 1 S. s. p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S. s. p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. mája 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S. s. p.).

22. Po preskúmaní veci sa kasačný súd nestotožnil s právnym posúdením krajského súdu, že nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Či je stavba v rozpore s verejnými záujmami sa podľa Stavebného zákona v konaní preukazuje súladom s územným plánom a na základe vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov (§ 126 Stavebného zákona). V danom prípade sa k stavbe vyjadrili Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Poprade, Okresný úrad Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek ochrany ovzdušia, úsek ochrany prírody a krajiny, úsek odpadového hospodárstva, úsek štátnej vodnej správy, E.I_C_ Engineering inspection company s.r.o., Inšpektorát práce Prešov, odbor inšpekcie práce, oddelenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci. Stanoviská týchto orgánov neboli záporné a ani protichodné a požiadavky z nich vyplývajúce stavebný úrad zapracoval do podmienok pre dokončenie stavby. Na základe stanovísk uvedených orgánov, ktoré v konaní chránia verejný záujem podľa osobitných predpisov, je zrejmé, že navrhovaná zmena stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Z uvedených dôvodov sa kasačný súd nestotožnil so záverom krajského súdu, že v konaní nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Naopak, záver krajského súdu nemá oporu v zistenom skutkovom stave vyplývajúcim z administratívneho spisu.

23. K existencii vyjadrenia Mestského úradu Poprad, odboru územného a priestorového plánovania, oddelenia územného plánovania zo dňa 14.07.2017, z ktorého vyplýva, že predložený návrh nie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánu mesta Poprad kasačný súd uvádza, že odbor územného a priestorového plánovania, oddelenie územného plánovania mesta Poprad nemá postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a Stavebného zákona v spojení s § 126 Stavebného zákona, a teda nemôže vydávať záväzné stanoviská, podľa ktorých by sa mal stavebný úrad riadiť. V danom prípade je tak potrebné postupovať v súlade s § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona. Z uvedeného tak vyplýva, že posudzovanie súladu stavby s územným plánom mesta patrí do výlučnej kompetencie stavebného úradu. V prípade, že by stavebný úrad prihliadal na predmetné nezáväzné vyjadrenie, postupoval by v rozpore so zákonom, v ktorom má jednoznačne určené kompetencie a takéto prihliadanie na predmetné vyjadrenie by nemalo oporu v zákone. Kasačný súd zdôrazňuje, že v danej veci sa nejedná o zmenu na výrobný objekt, ako to zhodne tvrdia žalobcovia, ale na nevýrobný objekt poskytujúci služby

- údržbu jestvujúcich výrobných zariadení, manipulačných prostriedkov a súvislé zámočnícke práce, čo je v súlade s územným plánom mesta Poprad. Z uvedených dôvodov sa kasačný súd nestotožnil ani so záverom krajského súdu o nesúlade predmetnej stavby s územným plánom mesta Poprad. 24.

Naviac po preskúmaní napadnutého rozsudku má kasačný súd za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej miere reflektuje na skutkový a právny stav v danej veci. Krajský súd nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci. Odôvodnenie rozsudku spôsobom, keď krajský súd len vyslovuje konečné závery o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia sťažovateľa v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bez toho, aby ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý týmto záverom predchádzal, nedáva priestor pre pochopenie, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Krajský súd pre potreby prejednávanej veci nedostatočne vysvetlil svoje právne závery. Aj keď zdanlivo krajský súd uviedol dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia sťažovateľa, kvalitatívne nemožno vyslovené právne závery považovať za dostatočné pre naplnenie princípov spravodlivého procesu.

25. Ku kasačnej sťažnosti podanej spoločnosťou Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. kasačný súd uvádza, že ide o kasačnú sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju podľa § 459 písm. b) S. s. p. odmietol. Napriek uvedenému, kasačný súd má za potrebné uviesť, že v danej veci žiadosť o dodatočné povolenie stavby podal dňa 20.04.2018 na stavebný úrad stavebník J.. Q.. V..

S uvedeným stavebníkom konal stavebný úrad v prvostupňovom správnom konaní ako aj žalovaný. Preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov nadobudli právoplatnosť dňa 07.05.2019. Spoločnosť Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. nadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti dňa 08.07.2019, teda sa stala právnym nástupcom stavebníka. Stavebný úrad tak napadnutým rozhodnutím dodatočne povolil stavbu pôvodnému stavebníkovi J.. Q. V. a nie spoločnosti Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o., a preto nevyplývala stavebnému úradu povinnosť posudzovať vplyvy na životné prostredie pri navrhovanej činnosti Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. podľa zákona EIA, tak ako to tvrdí krajský súd.

26. Spoločnosť Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. oznámila krajskému súdu podaním zo dňa 13.10.2020 skutočnosti, že je právnym nástupcom J.. Q. V., ale krajský súd nerozhodol podľa § 33 S. s. p., a nepribral do konania spoločnosť Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. Krajský súd však pribral do konania spoločnosť Schüle Slovakia, s.r.o., ktorá však nemá byť účastníkom konania, nie je právnym nástupcom pôvodného stavebníka. Krajský súd nerozlišuje medzi účastníkom konania Schüle Slovakia, s.r.o. a Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. hoci ide o dve rozdielne osoby. Preto bude potrebné, aby krajský súd v ďalšom konaní túto chybu napravil a pribral do konania správneho právneho nástupcu pôvodného stavebníka, teda spoločnosť Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. 27. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd návrh sťažovateľa posudzoval zohľadniac ustanovenie § 447 ods. 1 S. s. p., podľa ktorého môže kasačný súd priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. V súdenej veci kasačný súd nezistil procesné dôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Tvrdenia, ktorými sťažovateľ odôvodňoval opodstatnenosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nemôžu viesť k tomu, aby bolo jeho žiadosti vyhovené, pretože sťažovateľ vo vzťahu k uplatneným tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S. s. p. v spojení s ustanovením § 188 S. s. p. zamietol. 28. S odkazom na vyššie konštatované závery kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 S. s. p. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu, viazaného právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku, opätovne preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či žalobné dôvody žalobcov sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Krajský súd pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí má prihliadať na to, že stavebný úrad dodatočne povolil stavbu pôvodnému stavebníkovi J.. Q. V. a nie spoločnosti Schüle Slovakia Besitzgesellschaft s.r.o. 29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S. s. p. správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S. s. p.). 30. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. mája 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Svk/4/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik