1Svk/42/2022

1. Dňa 22.07.2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) doručený návrh zo dňa 20.07.2015 podaný žalobkyňou na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy číslo: 2015/7/20/Draž/1558/1559 zo dňa 20.07.2015 uzavretej medzi J. F. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou (ďalej aj „kúpna zmluva zo dňa 20.07.2015“).

2. Rozhodnutím č. V 5933/15 zo dňa 26.08.2015 (ďalej aj „rozhodnutie o povolení vkladu“) správny orgán prvého stupňa vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015 povolil.

4. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. UP 61/2015-8 zo dňa 04.11.2015 protestu prokurátora vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu zrušil. 5. V súlade s právnym názorom prokurátora, správny orgán prvého stupňa vydal podľa § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“) rozhodnutie o prerušení konania č. V 5933/2015-11 zo dňa 14.01.2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 08.07.2015 bol schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a týmto dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu v zmysle § 3 ods. 5 a § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. V intenciách názoru prokurátora správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov katastrálneho konania, aby doložili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Keďže účastníci katastrálneho konania túto skutočnosť

Proti rozhodnutiu o potvrdení zastavenia konania podala žalobkyňa správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/103/2016-97 zo dňa 13.09.2017 tak, že rozhodnutie o potvrdení zastavenia konania zrušil a vec vrátil Okresnému úradu, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností na ďalšie konanie s tým, že prezentoval názor, že bolo potrebné rozhodnúť v merite veci (ďalej aj „v poradí prvý rozsudok krajského súdu“).

8. Následne Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Vo 19/2016-23/Br, OU-NR-OOP5-2020/000827-23 k: V 5933/2015 zo dňa 21.05.2020 odvolaniu žalobkyne vyhovel, rozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-PLO 2016/017783 zo dňa 31.03.2016 o odňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zápis bol vykonaný v konaní Z 2637/2016. Následne na podklade geometrického plánu úradne overeného pod č. G1-1046/ 2019 bola parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 170 m2 rozdelená a boli vytvorené parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 34 m2, parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 53 m2, parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 47 m2, parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 19 m2 a parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 17 m2.

V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcim previedol predávajúci parcely č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX . a XXX/XXX kupujúcemu a

Následne spoločnosť MH Invest, s.r.o. previedla pozemky parcely registra C KN parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., a to kúpnou zmluvou č. 20170079 zo dňa 12.11.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 09.02.2018. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 15.02.2018 rozhodnutím pod č. V 11357/2017.

II. Konanie pred správnym súdom

14. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/34/2021-104 zo dňa 16.03.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol. Žalovanému a pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 15. Úvodom vlastného právneho posúdenia krajský súd uviedol, že s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., v znení účinnom od 07.07.2015, vzniklo dňom 08.07.2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13.07.2015.

Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z. z. bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 a tento spis bol správnemu súdu predložený v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 11S/103/2016. Táto skutočnosť bola preto správnemu súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach.

Do jeho kompetencie pri rozhodovaní o vklade (okrem iného) patrilo skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, a či sa neprieči dobrým mravom. Taktiež bolo jeho povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30.06.2016 obsahovalo odkaz na viaceré právne predpisy, ktorých výpočet je demonštratívny.

18. V tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015 nenadobudla vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva, mal s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol dňa 20.07.2015 oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu. Uvedené znamená, že vzhľadom na existenciu podkladov, ktoré mu

Nepochybili preto ani správne orgány v konaní v predmetnej veci. Správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva správne skúmal, či predávajúci mohol dňa 20.07.2015 (dvanásť dní nasledujúcich po vzniku predkupného práva - 08.07.2015) nakladať s nehnuteľnosťou, či jeho zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli už v uvedený deň obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež prihliadal i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia a dospel k záveru, že vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015 nemožno povoliť, čo správne konštatoval v preskúmavanom rozhodnutí i

V súvislosti s touto námietkou správny súd dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžrk 8/2018 zo dňa 28.05.2020. 21. Správny súd nesúhlasil s konštatovaním žalobkyne o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi. Argumentoval tým, že postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a hmotného práva, nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac, žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú.

22. K námietke týkajúcej sa rozporu s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z. z. správny súd uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ňou tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona.

súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R. a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali. V zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti patria i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5933/2015 a ktoré sa týkali parciel č. XXXX orná pôda o výmere 607 m2 a parc. č. XXXX orná pôda o výmere 489 m2 v katastrálnom území R. (opakovaná zmena vlastníka pozemkov, technický zánik pozemkov) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali.

Z rozsudkov jednoznačne vyplýva, že správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov, pričom uvedená situácia bola v rozsudkoch kasačného súdu vyhodnotená ako dodatočná právna nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.

považoval správny súd namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov, a to vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu.

25. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľka domáhala zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší rozhodnutia správnych orgánov a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 26. Sťažovateľka úvodom kasačnej sťažnosti namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku argumentujúc jeho nedostatočným odôvodnením. Tvrdila, že krajský súd iba popísal skutkový stav prípadu, odcitoval ustanovenia právnych predpisov a následne skonštatoval, že z uvedených ustanovení vyplýva záver o dôvodnosti rozhodnutia žalovaného. Podľa sťažovateľky krajský súd neuviedol, aký je obsah predkupného práva a aké sú prípadné následky spojené s jeho porušením. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona predpokladá skúmanie platnosti zmluvy z hmotnoprávnych dôvodov, ale i z hľadiska porušenia procesných predpisov, pričom predkupné právo nie je upravené procesnými predpismi, ale predpismi hmotnoprávnymi. Podstatu odôvodnenia súdneho rozhodnutia by mali tvoriť argumenty, ktorými súd podopiera svoj záver. Sťažovateľka zastávala názor, že z napadnutého rozsudku zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo správny súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a prečo ich v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu vykladal práve týmto spôsobom. 27. Následne sťažovateľka argumentovala tým, že posudzovanie zákonnosti sa nemôže zakladať len na posúdení formálneho procesu, ale predovšetkým tých skutočností, či správny orgán pri posudzovaní predkupného práva (v intenciách citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžrk/8/2018) správne posúdil jeho obsah i prípadné následky s ním spojené. S touto skutočnosťou sa správny súd vôbec nezaoberal. Zo strany správneho súdu nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy. Okrem zákona č. 175/1999 Z.

Vzhľadom na dikciu § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, v ktorom sa nachádza neurčitý právny pojem „skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“, je nevyhnutné zaujať jasný právny záver ohľadne obsahu (vecného) predkupného práva štátu, jeho prípadného vplyvu na platnosť/neplatnosť zmluvy, respektíve či vôbec pripadá do úvahy na predkupné právo nazerať ako na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu, keď ako vecné právo zostáva zachované pre každého ďalšieho nadobúdateľa.

Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), pričom záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe a teda nejde o dodatočnú nemožnosť plnenia. Pokiaľ správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžrk/8/2018, tak toto rozhodnutie bolo vydané v konaní o posudzovaní zákonnosti protestu a nie v konaní o posudzovaní zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu. Ešte podstatnejšie je, že obsahuje arbitrárne závery nevyplývajúce z hmotnoprávnych predpisov; Najvyšší súd SR pristúpil k takému výkladu právnych noriem, ktorý je v rozpore s princípom zákonnosti, právnej istoty i legitímnych očakávaní účastníka správneho konania.

Z právnej úpravy § 603 OZ vyplýva, že predkupné právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi. Ak z kogentnej právnej úpravy vyplýva, že predkupné právo zostane zachované voči nadobúdateľovi, nemôže sa jednať o takýto zákaz pôvodného predmetu záväzku. Zdôraznila, že sa jedná predovšetkým o predmet záväzku, pričom nie je podstatný subjekt záväzku. Účelom predkupného práva je nadobudnutie predmetu záväzku, pričom je bez významu, či tento predmet nadobudne od pôvodného predávajúceho alebo nadobúdateľa, nakoľko zákon pripúšťa obe tieto možnosti. Podstatnou skutočnosťou je, že predkupné právo v čase podpisu zmluvy medzi sporovými stranami ešte nebolo zapísané v

pozemky. Sťažovateľka predmetné pozemky nevlastní a nemá za ne finančnú kompenzáciu. Predmetné pozemky boli v dôsledku rozhodnutia správneho orgánu zapísané opätovne v prospech pôvodného predávajúceho, ktorý ich previedol na základe kúpnej zmluvy na spoločnosť MH Invest, s.r.o. a tá pozemky kúpnou zmluvou previedla na spoločnosť MH Invest II, s.r.o., ktorá následne podala návrh na vyvlastnenie v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá už predmetné pozemky vlastnila a správny orgán tomuto návrhu vyhovel, pričom finančné prostriedky za vyvlastnenie boli vložené do úschovy súdu.

Rovnako tomu je i v prípade zmien nehnuteľnosti. Pôvodné rozhodnutie o zastavení vkladového konania bolo zrušené pre nezákonnosť, čo znamená, že všetky následné rozhodnutia stratili svoje opodstatnenie, iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Zároveň sa obnovila vecno-právna dispozícia pôvodného predávajúceho, ktorý je viazaný svojím obligačným prejavom.

Právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným.“ Je zrejmé, že platnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou bolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku.

Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona nemožno interpretovať tak, že správny orgán by bol povinný posudzovať platnosť právneho úkonu podľa práva platného v čase rozhodovania o návrhu na vklad. Ak teda predkupné právo štátu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu ani dodatočnú nemožnosť plnenia, nie je dôvod, aby potom, ako štát preverí jeho existenciu, rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad.

zamietnuť. 34. Ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s kasačnou sťažnosťou sťažovateľky nesúhlasí a plne sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu.

38. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona: „Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 39. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona: „Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.“ 40. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona: „Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.“ 41. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z.: „Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.“ 42. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.: „Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.“ Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 175/1999 Z. z.: „Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.“

43. Predmetom kasačného konania v danej veci bol napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu sťažovateľky, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie sťažovateľky a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva

45. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti namietala najmä to, že zo strany správneho súdu nebol preskúmavaný obsah predkupného práva štátu a následne jeho vplyv na platnosť kúpnej zmluvy a s tým spojený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Tieto námietky kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Namietala závery o povinnosti katastrálneho úradu zaoberať sa predkupným právom štátu, ak v čase podpisu kúpnej zmluvy nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, a teda nemôže ovplyvniť platnosť tejto zmluvy ani prípadnú dodatočnú nemožnosť plnenia. Nastolenú otázku vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18.05.2018, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 54/2018, na závery ktorého poukazoval správny súd. V rozsudku ustálil, že neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona o významných investíciách a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona aj vtedy, ak predkupné právo vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy. V uvedenom prípade pritom predkupné právo štátu vzniklo ešte 08.07.2015, teda pred uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 20.07.2015.

47. V súvislosti s namietaným uplatnením predkupného práva zo strany štátu, kasačný súd pre úplnosť pripomína, že v priebehu katastrálneho konania (V 5933/15) bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená dňa 22.07.2015 žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov a osvedčenie vydané dňa 13.07.2015 o tom, že stavba - „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti

z. 48. Zároveň je však potrebné si ustáliť, že posudzovanie dopadov spojených s predkupným právom štátu, či už spôsobuje absolútnu neplatnosť alebo dodatočnú nemožnosť plnenia, prípadne vyvoláva iné následky, na kúpnu zmluvu zo dňa 20.07.2015, nie je predmetom posúdenia prebiehajúceho konania. Sťažovateľka preto nadbytočne namietala, že odôvodnenie týkajúce sa obsahu a následkov spojených s porušením predkupného práva v napadnutom rozsudku absentuje. Posúdenie tejto otázky netvorilo kľúčovú líniu odôvodnenia napadnutého rozsudku a správny sa k nej vyjadril okrajovo. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu je nepochybné, že dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva nebolo uplatnenie zákonného predkupného práva štátom podľa § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách, ale skutočnosť, že ďalší účastník konania v čase rozhodovania správneho orgánu nebol oprávnený s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať v rozpore s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a predmet navrhovaného predmetu zanikol (viď obdobne rozsudok

Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 menovaného zákona). V zmysle § 31 ods. 1 [katastrálneho zákona] okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, zákon neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad zároveň posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (pozri napríklad rozsudok najvyššieho súdu [zo dňa 25.11.2009], sp. zn. 6Sžo/49/2009).

51. Nadväzne na uvedené, najvyšší správny súd poukazuje na to, že v rámci katastrálneho konania (konkrétne v rámci vkladového konania) príslušný správny orgán (aktuálne okresný úrad, katastrálny odbor) posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, respektíve na rozhodovanie o návrhu na vklad.

vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu. Predovšetkým v súlade s § 31 ods. 1 [katastrálneho zákona] preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Keďže zároveň správny orgán rozhoduje o návrhu na vklad podľa skutkového a právneho stavu ku dňu vydania rozhodnutia o tomto návrhu, potom tak samotná kúpna zmluva musí byť v súlade s katastrálny operátom ako aj existencia oprávnenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s nehnuteľnosťou musia byť dané k okamihu rozhodovania orgánu katastra o konkrétnom návrhu na vklad.“

zmluvy pod č. V 3338/16. Ďalším rozhodnutím zo dňa 24.06.2016 č. V 6219/16 správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, medzi ktorými boli i parc. čísla sporných pozemkov, v prospech spoločnosti MH Invest II, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.06.2016 uzavretej medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcim.

XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX - viď ďalší bod) v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“. Ďalším rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15.02.2018 č. V 11357/2017 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R. a C. okrem iného i k sporným pozemkom parc. č. XXX/XXX. a XXX/XXX v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcim.

XXX/XXX ostatná plocha o výmere 53 m2, parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 47 m2, parc. č. XXX/XXX ostatná plocha o výmere 19 m2 a parc. č. XXX/XXX. ostatná plocha o výmere 17 m2. Zápis bol vykonaný v konaní R 1096/2019.

preskúmava v rámci vkladového konania splnenie týchto podmienok na vklad vždy ku dňu svojho rozhodovania. K osobe predávajúceho bolo nesporne preukázané (viď bod 54 vyššie), že v čase kedy prvostupňový správny orgán rozhodoval o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ďalší účastník ako predávajúci už nebol vlastníkom predmetných pozemkov, a teda nemohol s nimi disponovať (pozri § 123 OZ a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona). Z vyššie popísaného skutkového stavu (viď bod 55 vyššie) tiež vyplýva, že pozemok, ktorý bol predmetom prevodu, technicky zanikol a údaje, ktoré ho definovali v príslušnej kúpnej zmluve, v čase rozhodovania správneho orgánu stratili svoju aktuálnosť, respektíve

55. Námietku sťažovateľky o nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu kasačný súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako kasačný súd uviedol vyššie, otázka právnych následkov porušenia predkupného práva nebola v prejednávanej veci rozhodujúca, a preto sťažovateľkou namietané nedostatočné vysporiadanie sa s touto otázkou zo strany krajského súdu nemohlo byť ani dôvodom nepreskúmateľnosti rozsudku a založiť naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že krajský súd sa plne stotožnil s vecnými dôvodmi obsiahnutými v prvostupňovom správnom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí žalovaného, konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektoval na žalobkyňou vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a svoje rozhodnutie zodpovedajúcim spôsobom aj primerane odôvodnil

nezrozumiteľnosťou.