1Svk/43/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): EUNICA MEDIA, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 30/5, Žilina, IČO: 44081481, právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 53588452, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1) N.. T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX., X. - G., 2) O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2018/020236/Kod zo dňa 18.05.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/72/2018-126 zo dňa 30.11.2021 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/72/2018-159 zo dňa 07.02.2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. III. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Žilina podnet na odstránenie reklamnej stavby - veľkoplošného billboardu nachádzajúceho sa v blízkosti areálu prevádzky tejto spoločnosti na Košickej ulici v Žiline na parcele Q. W. č. XXXX vo výmere XXXX. m2. K podnetu pripojila kópie komunikácie so spoločnosťou EUNICA MEDIA, s. r. o.

3. Stavebný úrad listom zo dňa 12.10.2016 vyzval žalobcu, aby mu v lehote 7 dní predložil právoplatné stavebné povolenie alebo iný doklad preukazujúci skutočnosť, že predmetná reklamná stavba bola povolená príslušným stavebným úradom, že vlastník stavby ju môže stále užívať na určený účel, t. j. bolo potrebné predložiť aj právoplatné rozhodnutie o predĺžení lehoty reklamnej stavby. Žalobca sa k výzve stavebného úradu nevyjadril.

5. Podaním zo dňa 19.12.2017 sa vyjadril k začatiu konania žalobca. Namietol, že začatiu konania nepredchádzal štátny stavebný dohľad za prítomnosti účastníkov konania. Keďže sa nevykonal štátny stavebný dohľad, správny orgán nemal upustiť od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pretože pomery stavby mu nemali byť ako známe.

Správny orgán by nemal zvoliť takú interpretáciu právnej normy, ktorá by viedla k neodôvodnenej diskriminácii vlastníkov nepovolených reklamných stavieb. V záverečnom odseku vyjadrenia žalobca podal stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie jeho reklamnej stavby s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou stavebného zákona.

Vyjadril súhlas so vstupom na jeho pozemok za účelom odstránenia nepovolenej reklamnej stavby, pričom tiež vyjadril súhlas s jej odstránením. 7. Stavebný úrad vykonal 12.01.2018 ďalšiu ohliadku reklamnej stavby bez účastníkov konania. 8.

XXXX/X v k. ú. Z.. Pre odstránenie reklamnej stavby určil podľa § 90 ods. 2 a 3 stavebného zákona celkom 17 podmienok. 9. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Stavebnému úradu vytkol, že mu neposkytol možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s podkladmi rozhodnutia a vyjadril sa k nim. Začatiu konania nepredchádzal štátny stavebný dohľad, nebolo nariadené ústne pojednávanie a miestne zisťovanie za účasti žalobcu a na ohliadku vykonanú z verejného priestranstva nebol prizvaný, preto takto získané skutkové zistenia sú procesne nepoužiteľné. Správny orgán si neustálil, či reklamná stavba bola zriadená pred 02.01.2015 alebo po tomto dátume a či bolo vo vzťahu k žalobcovi možné aplikovať prechodné ustanovenie § 142d ods. 3 stavebného zákona, ktoré sa vzťahuje iba na reklamné stavby zriadené pred 02.01.2015. Správny orgán sa tiež podľa žalobcu nevyporiadal s potrebou ústavno-konformnej interpretácie príslušných ustanovení stavebného zákona, pričom podľa žalobcu je možné dodatočne povoliť aj reklamnú stavbu postavenú bez stavebného povolenia. Kultivácia outdoorovej reklamy je

V odôvodnení odkázal na zákon č. 293/2014 Z.z., ktorým bol novelizovaný stavebný zákon, kde okrem iného sa bývalé reklamné, informačné a propagačné zariadenia stali reklamnými stavbami, boli legálne zadefinované v § 43 ods. 2 stavebného zákona. Súčasne bolo doplnené ustanovenie § 88 o nové odseky 6 až 8, ktoré upravujú odstraňovanie reklamných stavieb. Žalovaný poukázal na zrejmé a jasné ustanovenie § 88b ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého sa ustanovenie § 88a (konanie o dodatočnom povolení stavieb) nevzťahuje na reklamné stavby.

Zo zákona je ich dodatočné povolenie vylúčené. Vzhľadom na uvedené je právne bezvýznamná požiadavka žalobcu na ustaľovanie okamihu zriadenia jeho nepovolenej reklamnej stavby. Rovnako je irelevantná žiadosť žalobcu o dodatočné povolenie reklamnej

II. Konanie na správnom súde

pripomienkami a odvolacími námietkami správnymi orgánmi vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, poukážuc na judikatúrou vyabstrahovanú zásadu, že nie je potrebné dať odpoveď na všetky (akékoľvek) námietky a argumenty účastníka konania, ale iba na tie zásadné, ktoré majú pre posúdenie relevantných sporných otázok podstatný význam. - K námietke, že 17 sprievodných podmienok, ktoré vo výroku prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad určil v súvislosti s nariadením odstránenia reklamnej stavby, nebolo odôvodnených, správny súd uviedol, že ich bližšie odôvodnenie nebolo nutné vzhľadom na ich dostatočne zrozumiteľnú formuláciu, pričom tieto podmienky predstavujú len podrobnosti o realizácii esenciálnej časti výroku, ktorým je nariadenie odstránenia reklamnej stavby. Účel týchto podmienok vyplýva z ustanovenia § 90 stavebného zákona. - K nedodržaniu ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, spočívajúcemu v tom, že stavebný úrad pred vydaním prvostupňového rozhodnutia neposkytol žalobcovi priestor na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia formou oznámenia (výzvy), vrátane možnosti podať

Medzi týmto upovedomením (11.12.2017) a vydaním prvostupňového rozhodnutia (25.01.2018) uplynul podľa správneho súdu relatívne krátky čas, pričom bolo počas tohto intervalu do spisu doručené už iba vyjadrenie žalobcu, vyjadrenie vlastníka pozemku, že súhlasí s odstránením reklamnej stavby a bola vykonaná ohliadka. Žiadne podstatné dôkazy, o ktorých by bolo potrebné dodatočne upovedomiť účastníkov konania, stavebný úrad nevykonal. Účel ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku bol podľa správneho súdu v konaní naplnený, a to aj so zreteľom na žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp. zn. 1Sžp/13/2013 zo dňa 13.05.2014.

Podstatné okolnosti boli zistiteľné už z jednoduchej ohliadky a listinných dôkazov (LV, katastrálna mapa, fotodokumentácia). Správny súd pritom poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého ako dôkaz môže byť v správnom konaní použitý akýkoľvek prostriedok, pokiaľ umožňuje zistiť a objasniť skutočný stav veci, za podmienky, že bol získaný v súlade s právnymi predpismi.

01.01.2015. Zhotovenie reklamnej stavby pred 01.01.2015 jednoznačne vyplýva z písomnej odpovede žalobcu adresovanej spoločnosti Zeppelin SK, s.r.o., ktorá následne podala podnet na odstránenie reklamnej stavby a k podnetu pripojila aj kópiu korešpondencie so žalobcom. - K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd odkázal na jasné ustanovenie § 88b ods. 2 stavebného zákona, z ktorého existovala dočasná výnimka v prechodnom ustanovení § 142d stavebného zákona. Z ustanovenia § 88b ods. 2 stavebného zákona jasne vyplýva, že ak reklamná stavba bola postavená po 01.01.2015 alebo bola postavená pred 01.01.2015 a súčasne žiadosť o jej dodatočné povolenie nebola podaná v stanovenom prechodnom období, nie je možné zrealizovať konanie o dodatočnom povolení reklamnej

ktorí postavili reklamné stavby nelegálne a ich legalizáciu odďaľovali, deformovalo trh a demotivovalo slušných podnikateľov v tomto odvetví. Vzhľadom na úzky rozsah účelu reklamných stavieb sa nedá skonštatovať, že by zakotvením zákazu dodatočného povoľovania reklamných stavieb dochádzalo k neprimeranému zvýhodňovaniu vlastníkov iných nelegálnych stavieb, u ktorých zákon dodatočné povolenie pripúšťa.

Doručovanie v listinnej podobe sa považuje za účinné vždy a preto v tomto smere nebola zistená žiadna vada zakladajúca dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. - K návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd uviedol, že podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov je namieste vtedy, ak sa správny súd domnieva, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je v právnom poriadku upravená ústavne nekonformným spôsobom. Súčasne by malo ísť o takú úpravu, ktorá danú otázku nerieši jednoznačne a v takom rozsahu, že „sporný moment“ nemožno vyriešiť v rámci sudcovskej tvorby práva dotvorením neurčitej alebo neúplnej právnej úpravy jej súdnym výkladom. Podľa správneho súdu právna norma obsiahnutá v ustanovení § 88b ods. 2 stavebného zákona je dostatočne určitá, zrozumiteľná a nepripúšťajúca možnosť rôznych

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej

Nesprávnym právnym posúdením je tiež konštatácia o nepotrebnosti zdôvodnenia uloženia 17 podmienok pripojených k výroku prvostupňového rozhodnutia, pričom u niektorých nie je zrejmý zmysel a účel ich uloženia. Sťažovateľ pripomenul, že v rámci odvolania sformuloval osobitné výhrady voči podmienkam pod por. č. 7 a 17, spochybňujúc ich jasnosť, zrozumiteľnosť, určitosť a tiež ich opodstatnenosť, avšak od žalovaného nedostal primeranú odpoveď.

13. Za nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom považuje sťažovateľ aj záver správneho súdu hodnotiaci ako procesne korektný postup stavebného úradu, ktorý sťažovateľovi nedal možnosť, aby sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa sťažovateľa je prakticky vylúčené, aby povinnosť podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku bola správnym orgánom splnená už v oznámení o začatí správneho konania, teda v čase, keď správny orgán ešte len začína (resp. mal by začať) zadovažovať podklady pre vydanie rozhodnutia, a to už vonkoncom nie iba zahrnutím odkazu na to, že účastníci konania môžu nahliadať do spisu, do oznámenia o začatí konania. Sťažovateľ upriamil pozornosť na rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžp/1/2010 zo dňa 14.05.2013 a sp. zn. 1Sžp/13/2013 zo dňa 13.05.2014, z ktorých vyplýva okrem iného aj to, že povinnosť správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku nemožno v žiadnom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka

povinnosti podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku nemožno považovať, ak až v odôvodnení rozhodnutia správny orgán poskytuje účastníkovi konania informáciu, či a aké podklady, resp. dôkazné prostriedky boli v konaní zadovážené a aké skutočnosti z nich v procese dokazovania pre vydané rozhodnutie by mohli vyplynúť. Sťažovateľ tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/122/2018 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého právo účastníka konania nahliadať do administratívneho spisu správneho orgánu je len jedným z prostriedkov, ktorými zákonodarca umožňuje účastníkovi konania v konaní pred správnym orgánom svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Právo účastníka konania nahliadať do spisu nevylučuje povinnosť správneho orgánu postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

Ak sa tieto inštitúty predvídané stavebným zákonom rozhodol stavebný úrad alternovať ohliadkou, poukázal sťažovateľ na ustanovenie § 38 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého na miestnu ohliadku správny orgán povinne prizýva aj účastníka konania, čo v tomto prípade dodržané nebolo. Neobstojí konštatácia správneho súdu, že išlo o jednoduchú ohliadku, keďže povinnosť správneho orgánu vždy prizvať na ohliadku účastníkov konania je tu daná bez ohľadu na to, aká úroveň (miera) zložitosti ohliadky je predpokladaná.

tomto dátume. Bez toho, aby si túto skutkovú okolnosť správne orgány riadne ustálili, nemohli následne pristúpiť k aplikácii prechodného ustanovenia § 142d ods. 3 stavebného zákona, ktorým odôvodnili svoje rozhodnutia, keďže toto ustanovenie je možné aplikovať iba v prípade nepovolenej reklamnej stavby postavenej pred 01.01.2015. Pokiaľ ide o poukaz správneho súdu na „zamlčaný“ dôkaz, ktorý je obsahom administratívneho spisu a z ktorého má vyplývať, že sporná reklamná stavba bola postavená pred 01.01.2015, takýto dôkaz nie je podľa sťažovateľa uvádzaný v žiadnom z rozhodnutí správnych orgánov, ani vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe, pričom sťažovateľ ani nebol s takýmto dôkazom oboznámený ako s jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia. Je podľa sťažovateľa neakceptovateľné, aby správny súd sám vyhľadával dôvody zákonnosti alebo nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ak tieto dôvody nepovažoval za relevantné správny orgán (sp. zn. 8Sžo/6/2012 zo dňa 21.02.2013).

fyzických osôb alebo právnických osôb. Orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. 17. Podľa sťažovateľa z jazykového výkladu ustanovenia § 88b ods. 2 stavebného zákona vyplýva iba to, že na reklamné stavby sa nevzťahujú ustanovenia § 88a stavebného zákona. Ustanovenie § 88b ods. 2 stavebného zákona je z hľadiska jeho jazykovej formulácie možné podľa sťažovateľa vykladať dvojakým spôsobom: a) buď v širšom zmysle (extenzívne) tak, že vôbec nepripúšťa, aby bola reklamná stavba dodatočne povolená, aj keď o jej dodatočné povolenie požiada sám stavebník (tento spôsob výkladu uplatnili správne orgány aj správny súd), alebo b) v užšom zmysle (reštriktívne) tak, že síce zbavuje stavebný úrad povinnosti začať z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby a vyzvať vlastníka reklamnej stavby na preukázanie, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako to inak ukladá § 88a ods. 1 stavebného zákona, ale na druhej strane nevylučuje

Keby nemalo byť prípustné dodatočné povolenie reklamnej stavby ani na základe žiadosti jej vlastníka, musel by zákon výslovne zakotviť, že na reklamné stavby sa okrem § 88a nevzťahuje ani ustanovenie § 88 ods. 1 písm.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Vec bola náhodným výberom pridelená do prvého senátu Najvyššieho správneho súdu. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci, kedy začatiu konania o odstránení nepovolenej reklamnej stavby predchádzal podnet, dokonca opakovaný, súkromnej spoločnosti, majúcej pozemok a prevádzku v blízkosti nepovolenej reklamnej stavby. Takýto podnet a kvalifikované informácie v ňom obsiahnuté zodpovedajú kritériám dôkazu podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré boli získané v súlade s právnymi predpismi. Na takto získané dôkazy potom nadviazal stavebný úrad procesne korektným spôsobom, keď v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona začal konanie o odstránení nepovolenej reklamnej stavby.

Ak sa však stavebný úrad napriek tomu rozhodol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia pristúpiť k miestnej ohliadke, a to postupom podľa § 38 správneho poriadku s poukazom na § 140 stavebného zákona, bol povinný dodržať právny režim stanovený v § 38 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka

25. Rovnakej závažnosti, ako predchádzajúca vada, je podľa kasačného súdu aj vada spočívajúca v porušení ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého pred vydaním rozhodnutia je správny orgán povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Kasačný súd nespochybňuje, že stavebný úrad mal pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sťažovateľa opätovne upovedomiť podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a nakoľko tak neučinil, došlo k porušeniu uvedeného procesného ustanovenia. Kasačný súd však vzhľadom na okolnosti práve posudzovanej veci prihliadajúc na zásadu hospodárnosti nevyhodnotil danú procesnú vadu za tak zásadnú, že by mala viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu. Kasačný súd aj pri tejto procesnej vade pripomína závery ustálenej judikatúry, že je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie

súd. 26. Pokiaľ ide o celkom 17 podmienok, ktoré pre odstránenie reklamnej stavby podľa § 90 ods. 2 a ods. 3 stavebného zákona určil sťažovateľovi stavebný úrad (viď str. 1 a 2 prvostupňového rozhodnutia), a pri ktorých sťažovateľ namietal absenciu ich odôvodnenia, čo nebolo napravené ani úvahou správneho súdu, kasačný súd uvádza, že stavebný úrad je podľa § 90 ods. 2 a ods. 3 stavebného zákona povinný v rámci rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určiť podmienky na zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie. Sťažovateľ v správnej žalobe brojil konkrétne proti podmienke č. 7 a podmienke č. 17. V podmienke č. 7 stavebný úrad sťažovateľovi uložil povinnosť predložiť stavebnému úradu do 15 dní po odstránení reklamnej stavby doklady preukazujúce zhodnotenie, resp. zneškodnenie odpadov z odstraňovanej reklamnej stavby

poriadku. V podmienke č. 17 stavebný úrad sťažovateľovi uložil nasledovnú povinnosť: Pri odstraňovaní reklamnej stavby bude zabezpečená stabilita susedných stavieb, zaručené ich bezpečné užívanie a premávka na priľahlých komunikáciách.

Nie je preto možné súhlasiť s názorom sťažovateľa, že ide o podmienky mimo akýchkoľvek racionálne odôvodniteľných záujmov sledovaných podľa zákona stavebným úradom na úseku stavebného poriadku. Kasačný súd pripomína, že je na sťažovateľovi, akou konkrétnou činnosťou naplní obsah jednotlivých podmienok, keďže napr. pri podmienke č. 7 má povinnosť uloženú alternatívne, t. j. buď sa rozhodne ísť cestou zhodnotenia odstránenej konštrukcie reklamnej stavby napr. pre prípadné ďalšie využitie na inom mieste alebo uprednostní zneškodnenie podľa predpisov o odpadovom hospodárstve. Kasačný súd pripomína, že podmienka č. 17 je v podstate doslovným prepisom ustanovenia § 90 ods. 4 písm. c) stavebného poriadku, takže nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľa, že žiadna z podmienok nekopíruje znenie žiadneho právneho predpisu, ale je vlastným dielom (vlastnou správnou úvahou) stavebného úradu a preto malo byť uloženie podmienok riadne odôvodnené.

Prvostupňové rozhodnutie správne vychádza zo skutkových zistení, podľa ktorých k zhotoveniu sťažovateľovej reklamnej stavby došlo pred 01.01.2015, nakoľko táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z listiny vyhotovenej dňa 11.07.2016 priamo sťažovateľom, adresovanej právnemu zástupcovi spoločnosti Zeppelin SK, s.r.o.

. . .“ Aj keď správny súd k uvedenému dôkazu podal formulačne neveľmi vhodnú konštatáciu, že ide o „zamlčaný“ dôkaz, nemení to náhľad kasačného súdu na podstatné vlastnosti tohto dôkazu, ktorými sú jeho zákonnosť a jeho výpovedná hodnota podporujúca skutkové závery stavebného úradu. Kasačný súd pripomína, že hoci tento dôkaz nebol osobitne stavebným úradom hodnotený v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ide o dôkaz, ktorý nielenže bol založený v administratívnom spise v čase, kedy bolo sťažovateľovi zasielané oznámenie o začatí konania o odstránení stavby vrátane výzvy podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, ako aj upovedomenia o možnosti nahliadnuť do spisu, ale navyše ide o dôkaz, ktorého pôvodcom (autorom) je sám sťažovateľ, ktorý by ním pri riadnom vedení a archivovaní vlastnej obchodnej dokumentácie a korešpondencie stále mohol aj sám disponovať.

Aj napriek tejto zmene hlavnej argumentačnej línie však považuje kasačný súd preskúmavané rozhodnutia za vecne správne a žalovaným prezentovanú argumentáciu za použiteľnú a udržateľnú. 28. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd a spolu s ním aj správne orgány zaťažili svoje rozhodnutia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci aj tým, že odmietli ústavno- konformnú interpretáciu stavebného zákona, ktorá by umožnila dodatočné povolenie reklamnej stavby na základe žiadosti vlastníka podanej v súčasnosti. Sťažovateľ uzavrel, že stavebný zákon vylučuje pri reklamných stavbách iba uplatnenie § 88a, nie však uplatnenie § 88, a to žiadnej jeho časti.

S uvedeným právnym názorom sťažovateľa sa kasačný súd nestotožňuje. Ak zákonodarca v ustanovení § 88b ods. 2 stavebného zákona vyslovene stanovil, že ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby, znamená to v prvom rade to, že žiadne z ustanovení § 88a, t. j. odseky 1 až 9, sa pri reklamných stavbách nepoužijú. Pri reklamných stavbách nemôže prebehnúť žiadne konanie, ktoré by malo charakter konania o dodatočnom povolení stavby, kde by sa uplatnili konkrétne spôsoby posudzovania zhody s verejným záujmom (ods. 1), kde by sa vlastníkovi nepovolenej stavby poskytovala lehota na predloženie potrebných dokladov (ods. 2), kde by vôbec mohlo byť vydané osobitné pozitívne zákonom predvídané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby so špecifickým obsahom (ods. 4). Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) veta za bodkočiarkou stavebného zákona nie je možné interpretovať izolovane, ako to učinil sťažovateľ, bez zreteľa na ustanovenie celého § 88a stavebného zákona. Kasačný súd tak v zhode s právnym názorom žalovaného ako aj správneho súdu vníma ustanovenie § 88b ods. 2 ako jasné a nevzbudzujúce žiadne pochybnosti o zámere zákonodarcu.

29. Záverom kasačnej sťažnosti navrhol sťažovateľ kasačnému súdu pre prípad, že by kasačný súd tiež dospel k záveru, že ustanovenie § 88b ods. 2 stavebného zákona je možné vykladať a aplikovať iba tak, že bez ďalšieho neumožňuje dodatočné povolenie reklamnej stavby na základe žiadosti vlastníka podanej po 1. auguste 2015, prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a podanie návrhu Ústavnému súdu na začatie konania podľa § 125 ods. 1 písm. a) Ústavy o súlade ustanovenia § 88b ods. 2 stavebného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Ústavy a čl. 1 ods. 1 Dodatkového

zariadení. Návrh zákona reflektuje aktuálne pripravovanú rekodifikáciu stavebného zákona. S ohľadom na závažnosť a komplikovanosť celej rekodifikácie, ako aj aktuálnosť potreby úpravy vonkajšej reklamy návrh zákona rieši problematiku vonkajšej reklamy v platnom znení stavebného zákona s tým, že jeho aplikácia môže pred prijatím nového rekodifikovaného stavebného zákon vyčistiť prostredie a nastaviť pravidlá novej regulácie.

síce svojím dopadom na dotknuté subjekty prísna, avšak ústavnoprávne udržateľná, sledujúca legitímny cieľ, ktorým je náprava pokriveného podnikateľského prostredia, spôsobeného obchádzaním príslušných dovtedy platných právnych noriem, ako aj zníženie záťaže na životné prostredie. Relevantným faktorom pre akceptáciu prísnejšej regulácie je tu aj účel, na ktorý nepovolená stavba slúži, kedy je potrebné prísnejšie pristupovať k subjektom, ktorých zdrojom výnosov je práve využívanie reklamných stavieb. Požiadavka, aby zisk v tomto segmente trhového prostredia plynul podnikateľským subjektom iba z takých stavieb, ktoré už v čase začatia ich využívania na podnikateľské účely sú postavené v súlade so zákonom, je akceptovateľná. Kasačný súd preto nezistil takú mieru nerovnakého zaobchádzania s vlastníkmi nepovolených reklamných stavieb vo vzťahu k vlastníkom ostatných druhov nepovolených stavieb, ktorá by odôvodňovala iniciáciu konania pred Ústavným súdom o súlade § 88b ods. 2 so sťažovateľom označenými článkami Ústavy a Dodatkového protokolu

31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, právo na náhradu trov kasačného konania mu nevzniklo. Žalovanému v prípade procesného úspechu náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali. 32.

Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.