1Svk/45/2022

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/89/2016-192 zo dňa 24. februára 2022 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie

Správnemu súd v Bratislave.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava - Staré mesto, ako stavebný úrad, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 52/78/2015/STA/Ham-H/l zo dňa 15.01.2015 podľa § 82 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) a § 20 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolila užívanie zmeny dokončenej stavby s názvom „Rekonštrukcia a dostavba podkrovného bytu č. XX, H. X, R.“, byt č. XX v bytovom dome na H. Z.. č. X v R., súp. č. XXX, na pozemku reg.“C“ parcela č. XXXX, k. ú. E. G., stavebníkovi N.. D.. R. Q. V.., bytom H. X, R., podľa projektovej dokumentácie vypracovanej B., so sídlom F. Bratislava z decembra 2009 overenej v stavebnom konaní a výkresov skutočného vyhotovenia č. 9 a č. 14, ktoré vypracoval B.. G. U., z februára 2013, upravené podľa skutočného vyhotovenia povrchovej úpravy terasy G.. K. F. F., dňa 28.08.2014 a geodetickej dokumentácie - výškopisného plánu, ktorý vyhotovil B.. R. R., so sídlom F. XX, XXX XX M. G., dňa 20.02.2013, ktoré sú overené v kolaudačnom konaní spojenom s konaním o zmene stavby. 2. Na odvolanie žalobkýň žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-OVBP2-2016/3553/ ZAV zo dňa 17.02.2016 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že námietkam žalobkýň, tak ako boli vznesené v podanej žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko s takto formulovanými námietkami nie je možné spojiť nezákonnosť postupu konajúcich orgánov verejnej správy ako ani nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu.

6. V súlade s ustanovením § 81 ods. 4 Stavebného zákona je celkom zrejmé, že spolu s kolaudačným konaním určitej stavby (v danom prípade rekonštrukcie bytu) môže byť priamo spojené aj konanie o zmene posudzovanej stavby, pričom však musia byť splnené zákonné predpoklady na takýto postup, t. j. musí ísť o také zmeny, ktoré sú už realizované (vybudované) a zároveň tieto zmeny sa podstatne neodchyľujú od schválenej projektovej dokumentácie v stavebnom konaní (stavebnom povolení). Podľa presvedčenia správneho súdu z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že v čase konania ohliadky kolaudovanej stavby - 14.03.2013, resp. stavebným úradom nariadeného ústneho pojednávania - 15.03.2013 posudzované zmeny stavby už boli vykonané (všetky zmeny boli presne uvedené v kolaudačnom rozhodnutí), pričom išlo o zmenu: - 5.01 Schodisko - dva vyrovnávacie stupne do haly sa zrušili a pričlenili sa do schodiska, - 5.06 Hala - zmena otvárania na 2 ks. okenných výplní smerom na balkón, namiesto otočných dverí budú dvere posuvné, - 5.07 Očistný priestor - dvere na vstupe do miestnosti sa zrušili, miestnosť sa zmenšila a celý priestor sa dispozične

a rozsahom sa podstatne odchýlili oproti schválenému projektu rekonštrukcie. Stavebný úrad v rámci svojej stavebným zákonom určenej kompetencie mal zákonnú možnosť postupovať v danom prípade tak ako to učinil a v rámci kolaudačného konania posúdiť aj už vykonané zmeny stavby a tieto odsúhlasiť. 7. Ďalšou námietkou bolo posúdenie svetlotechnických pomerov stavby - z hľadiska rekonštrukcie strechy a na nej umiestneného zábradlia zo strany dvora a tienenia objektu Palisády XX (vo vlastníctve žalobcov). Stavebný úrad sa s posúdením svetlotechnických podmienok podľa správneho súdu dostatočne vysporiadal v kolaudačnom rozhodnutí - dobudovanie a osadenie zábradlia na strešnej terase, ktoré zábradlie nebolo v stavebnom povolení plánované na nepochôdznej časti terasy. Stavebný úrad pri svojom vyhodnotení námietky svetlotechnických podmienok v dôsledku dobudovania zábradlia vychádzal zo všetkých predložených dokladov, a to tak stavebníkom - svetlotechnický posudok B.. B., marec 2013 ako aj svetlotechnický posudok B.. D. z 12.03.2013 - preložený žalobkyňami a tiež aj stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava.

8. K námietke týkajúcej sa konania ústneho pojednávania a ohliadky stavby správny súd uviedol, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadny doklad potvrdzujúci skutočnosť uvádzanú žalovaným o tom, že by mal deň pred konaním ohliadky stavby telefonicky oznámiť stavebnému úradu splnomocnený zástupca stavebníka, že tento nesúhlasí s prítomnosťou žalobkýň ako účastníkov kolaudačného konania v jeho byte.

Potom mal konajúci stavebný úrad postupovať v súlade s § 38 Správneho poriadku a zabezpečiť uskutočnenie ohliadky predmetu kolaudačného konania - posudzovaného bytu aj za účasti účastníkov kolaudačného konania, ktorí sa ohliadky chceli zúčastniť, t. j. aj žalobkýň. Za týmto účelom mal takúto povinnosť uložiť stavebníkovi a pokračovať v kolaudačnom konaní až po riadne uskutočnenej ohliadke bytu s účasťou žalobcov, ktorí boli účastníkmi kolaudačného konania.

Dôvodenie čl. 21 Ústavy SR nie je namieste. Kolaudačné konanie uskutočňujúce sa v zmysle Správneho poriadku dáva možnosť previesť zo strany orgánu verejnej správy (stavebný úrad) oprávnene zásah do nedotknuteľnosti obydlia formou strpenia ohliadky takéhoto obydlia za účelom riadneho vykonania takejto ohliadky. Ohliadka predmetu kolaudácie - bytu je tou skutočnosťou, ktorá umožňuje prítomnosť aj iných osôb (účastníkov kolaudačného konania) v obydlí stavebníka a to aj napriek jeho prípadného nesúhlasu.

Správny súd bol názoru, že vybudovanie a osadenie zábradlia na dotknutej časti terasy - strechy je dostatočne viditeľné aj z exteriéru - objektu Palisády XX, a to v celom rozsahu a potom potreba vykonania osobnej ohliadky zábradlia/strechy priamo z danej terasy nebola potrebná. Podstatou posúdenia vybudovaného zábradlia je posúdenie jeho možného vplyvu na zmenu - zhoršenie svetelných pomerov objektu

Vzhľadom na postoj žalovaného a stavebného úradu vyplývajúci z odôvodnení ich preskúmavaných rozhodnutí je celkom zrejmé, že ani prípadné vykonanie ohliadky terasy a na ňom vybudovaného zábradlia za účastí žalobkýň by nijako neprimälo zmeniť postoj týchto konajúcich orgánov verejnej správy v tejto otázke.

XX. Ak dôjde k takémuto zásahu, je ho treba vyhodnotiť ako rozporný s kolaudačným rozhodnutím a žalobcovia sa môžu obrátiť na príslušné orgány na zjednanie nápravy.

12. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovateľky v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) S.s.p., v ktorej navrhli kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľky namietajú rozpor napadnutého rozsudku v bodoch 122 a 126. Majú za to, že nedodržaním podmienok územného a stavebného povolenia došlo k jasnému porušeniu precedenčnej zásady a vedomého narušenia rovnosti subjektov. Krajský súd síce správne ustálil porušenie povinností na strane žalovaného, avšak tento postup zľahčuje a nepovažuje ho za dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia. Sťažovateľky majú tiež za to, že napadnutému rozsudku chýba odôvodnenie a vlastné právne posúdenie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je veľmi formálne a ide len o prepis vecí z administratívneho spisu, ktoré nevyjadruje právne posúdenie námietok sťažovateliek. 14. Ďalší účastníci 1/ a 2/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedli, že krajský súd dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto navrhli kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol. 15. Žalovaný a ďalší účastníci 3/ až 13/ vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodali.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. októbra 2023 (§ 137 ods.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka

20. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané sťažovateľkami v žalobe. Krajský súd nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci, ale viac menej len prevzal tvrdenia a argumentáciu žalovaného. Odôvodnenie rozsudku spôsobom, keď krajský súd len vyslovuje konečné závery o nedôvodnosti žalobných námietok sťažovateliek bez toho, aby ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý týmto záverom predchádzal, nedáva priestor pre pochopenie, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.

Krajský súd svoje vyjadrenie obmedzil iba na závery z administratívneho spisu bez toho, aby uviedol svoje vlastné právne posúdenie k podstatným žalobným námietkam sťažovateliek. 21. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú vec.

22. Krajský súd pre potreby prejednávanej veci nedostatočne vysvetlil svoje právne závery. Aj keď zdanlivo krajský súd na žalobné námietky reagoval, kvalitatívne nemožno vyslovené právne závery považovať za dostatočné pre naplnenie princípov spravodlivého procesu. Krajský súd zvolil spôsob argumentácie, keď na zásadné otázky týkajúce sa prejednávanej veci odpovedal reprodukovaním záverov žalovaného, absolútne sa však vyhol priamej reakcii na konkrétne žalobné námietky vznesené pri každej takejto zásadnej otázke. Konkrétnosť žalobných námietok musí nájsť svoje adekvátne premietnutie do konkrétnosti argumentácie správneho súdu v odôvodnení jeho rozsudku. 23. Naviac kasačný súd poukazuje na vnútornú rozpornosť napadnutého rozsudku, ktorý v bode 122 uviedol, že s námietkami nie je možné spojiť nezákonnosť postupu správnych orgánov a zároveň v bode 126 správny súd uviedol, že má za to, že stavebný úrad vyhodnotil požiadavku o neumožnení vstupu sťažovateľkám na ohliadku predmetu kolaudačného konania - bytu stavebníka nesprávne a v rozpore so Správnym poriadkom. Uvedená rozpornosť v odôvodnení napadnutého rozsudku je ďalším dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu pre jeho nepreskúmateľnosť. 24. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p. Svojím postupom krajský súd porušil právo sťažovateliek na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. 25. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť. 26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.). 27. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.