1Svk/49/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeného advokátom spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania: V.. I. Y., nar. XX.X.XXXX., bytom Q. M. XXXX/X, XXX XX F., v konaní o správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OVBP2-2020/024735-007 z 7.9.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/86/2020-87 z 10.2.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie konania zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . III. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

LABYRINT - 155 rodinných domov“ na pozemkoch nachádzajúcich sa v k. ú. D. pre navrhovateľa V.. I. Y., pričom zmena územného rozhodnutia sa týkala pozemkov parc. č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. V rozhodnutí bolo konštatované, že na uvedených pozemkoch budú umiestnené rodinné domy A, B, C s dvomi nadzemnými podlažiami s tým, že rodinný dom AaB má dve bytové jednotky, rodinný dom C jednu bytovú jednotku, celkom teda päť bytových jednotiek. Tieto rodinné domy budú napojené kanalizačnými prípojkami na verejnú kanalizáciu, vodovodnými prípojkami na verejný vodovod, elektrickými NN prípojkami na verejnú elektrickú sieť, plynovými prípojkami na verejný plynovod. Dažďová kanalizácia bude odvedená do vsakovacích jám. Oplotenie je navrhnuté 1,50 - 1,80 m s betónovým základom, pričom po ukončení stavebnej činnosti sa počíta s terénnymi a sadovými úpravami pozemkov v súlade s platnými STN. Súčasťou rozhodnutia sú aj stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, pričom zo stanoviska Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-DS-OSZP-2020/010452-02 z 6.4.2020 vyplýva, že návrh na začatie územného konania vo veci „Zástavba LABYRINT - 155 rodinných domov - zmena“ je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) a s rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie vydaným v zisťovacom konaní pod č. OU-DS-OSZP/2016/014160-013 z 30.9.2016 a s jeho podmienkami. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán oznámil podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona dňa 16.3.2020 začatie územného konania verejnou vyhláškou všetkým známym účastníkom konania, dotknutým orgánom štátnej správy a právnickým osobám vyvesením na úradnej tabuli Mesta Šamorín a tiež zverejnením na webovej stránke mesta dňa 23.3.2020 na dobu 15 dní. Stanoviská všetkých dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií boli skoordinované a zahrnuté do tohto rozhodnutia, pričom námietky účastníkov v rámci územného konania neboli vznesené, resp. uplatnené. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím číslo: OU-TT- OVBP2-2020/024735-007 z 7.9.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalobca sa (všeobecnou) správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 4. V podanej žalobe žalobca predovšetkým namietal nedostatočné a všeobecné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom absentuje vlastná úvaha správneho orgánu, ako aj to, že v administratívnom konaní podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku požiadal prvostupňový orgán o kópiu listov zo spisu, avšak požadované kópie prvostupňový orgán nevyhotovil a žalobcovi nedoručil. 5. Rozsudkom č. k. 14S/86/2020-87 z 10.2.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) krajský súd žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 6. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že: - navrhovaná zmena územného rozhodnutia, resp. začatie územného konania o povolení zmeny územného rozhodnutia bola oznámená formou verejnej vyhlášky na prvostupňovom orgáne, ktorý navyše pred vydaním rozhodnutia listom číslo: 977/2020-03/SOcÚ z 16.3.2020 oznámil začatie územného konania o povolení zmeny územného rozhodnutia na predmetnú stavbu a súčasne vyzval účastníkov konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a majú možnosť sa k danej stavbe vyjadriť do 7 dní od doručenia oznámenia, pričom do týchto podkladov rozhodnutia môžu nahliadnuť priamo na Mestskom úrade v Šamoríne, počas stránkových dní, - prvostupňový orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového orgánu, - vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu z administratívneho spisu neboli prvostupňovým orgánom zaslané doklady, krajský súd uviedol, že úlohou prvostupňového orgánu nebolo poskytovať účastníkovi konania zo spisu listiny, pretože účastník konania môže priamo zo zákona v rámci celého konania nahliadať do spisu a kópie listinných dôkazov si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady, - v tejto súvislosti neobstála ani žalobcova argumentácia Aarhuským dohovorom, ktorý apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod., k čomu v danom prípade nedošlo, - nedôvodnou je aj námietka žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa správne orgány riadili pri vydaní svojich rozhodnutí. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené.

11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení,

12. Vo vzťahu sťažnostnému bodu týkajúcemu sa toho, že prvostupňový orgán a ani žalovaný nezaslali sťažovateľovi zo spisu doklady, považuje kasačný súd najprv za potrebné korigovať čiastočne nepresné odôvodnenie krajského súdu v tomto smere, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ požiadal prvostupňový orgán o zaslanie dokladov z administratívneho spisu, avšak žiadne doklady mu neboli zaslané. Kasačný súd totiž po preskúmaní administratívnych spisov prvostupňového orgánu ako aj žalovaného nezistil, že by v nich bola obsiahnutá nejaká takáto žiadosť. Zároveň ani sťažovateľ vo svojej žalobe neargumentoval tým, že by podal podobnú žiadosť. Aj z obsahu kasačnej sťažnosti a relatívne abstraktnej formulácie tohto sťažnostného bodu vyplýva len všeobecný nesúhlas sťažovateľa s tým, že mu prvostupňový orgán a aj žalovaný automaticky nezasielali všetky doklady z administratívneho spisu.

14. V zmysle § 23 správneho poriadku právo nazerať do spisov je procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní, a to k informáciám, ktoré by mal administratívny spis - vzhľadom na svoj účel - obsahovať. Zo znenia § 23 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že pri nazeraní do spisov sú účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby oprávnení aj na robenie si výpisov, odpisov a taktiež majú právo dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z normatívneho textu a povahy veci je zrejmé, že predpokladom pre uplatnenie si práva dostať kópiu spisu je predovšetkým využitie samotného oprávnenia nazrieť do spisu, čo sťažovateľ nevyužil a keďže ani iným podaním výslovne nepožiadal o vyhotovenie kópie spisu, tak je potrebné konštatovať, že právo sťažovateľa nebolo v tomto smere dotknuté. Správne orgány totiž nemajú normatívne ustanovenú povinnosť proaktívne z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópie spisov a zasielať ich účastníkom konania, pokiaľ o to samotný účastník výslovne nepožiada.

16. Možno preto skonštatovať, že sťažovateľovi nebol odopretý prístup k administratívnemu spisu, mohol do neho nazerať a následne si zabezpečiť kópie a pod. Automatickým nezasielaním dokladov z administratívneho spisu podľa kasačného súdu jednoznačne nemohlo dôjsť k porušeniu procesného práva sťažovateľa vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na iné svoje rozhodnutie (rozsudok sp. zn. 1Svk 20/2022 z 23.6.2023), z odôvodnenia ktorého vyplýva rovnaký záver. 17.

K zneužitiu práva 18. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd neoprávnene vyhodnotil jeho postup ako zneužitie práva, tento záver nemá oporu v napadnutom rozsudku. Krajský súd síce v odôvodnení v bodoch 23 a 24 kriticky zhodnotil nekonkrétnosť a možnú účelovosť opakovane vznášaných námietok, avšak rozhodnutie žalovaného vecne preskúmal a vo veci meritórne napadnutým rozsudkom rozhodol.

20. Na druhej strane aj kasačný súd zhodne s krajským súdom musí konštatovať, že tak podaná žaloba ako i kasačná sťažnosť sú všeobecne, abstraktne a nekonkrétne formulované až v takom rozsahu, že je obtiažne vymedziť jednotlivé sťažnostné body. Sťažovateľ pritom

21. Pokiaľ sťažovateľ namietal vo všeobecnosti, že krajský súd napadnutý rozsudok náležite neodôvodnil, tak s týmto záverom sa kasačný súd nestotožnil. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej

V posudzovanej veci však kasačný súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky, pretože neidentifikoval žiadnu takú otázku, ktorej znenie a zodpovedanie by bolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci. 25. Sťažovateľom navrhnuté znenia prejudiciálnej otázky boli pritom nekonkrétne a sťažovateľ nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Za týchto okolností kasačný súd nezistil svoju povinnosť iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Kasačný súd (posúdiac uvedené v zmysle § 55 ods. 3 SSP) preto návrh sťažovateľa zamietol podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 Civilného sporového

V. Záver

26. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd vec správne právne posúdil a napadnutý rozsudok aj v potrebnom rozsahu odôvodnil, čím nebol naplnený sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 27. Kasačný súd preto nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti a v nej uplatnených sťažnostných bodov a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol v konaní síce úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 SSP priznané. Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto mu rovnako náhradu trov konania nepriznal. 29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. februára 2024