1Svk/50/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Poľnohospodárska Pôda s.r.o, Sibírska 55, Bratislava, IČO: 44138369, proti žalovanému: Úrad Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00166260, za účasti pribratej účastníčky konania: M. E., nar. XX.XX.XXXX, G. G. D. XXX/X, . L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 31/2020/JA zo dňa 09.11.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/6/2021-110 z 16. marca 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

2. Správny orgán prvého stupňa t. j. Okresný úrad Nitra katastrálny odbor rozhodol tretíkrát vo veci návrhu na vklad zo dňa 29.06.2015 rozhodnutím Číslo: V 5162/2015-40 dňa 10.03.2020 tak, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2015/6/H110 zo dňa 25.06.2015 zamietol podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov ( ďalej aj „zákon č. 162/1995 Z. z. alebo katastrálny zákon"). 3. Žalovaný Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím Číslo: VoÚ 31/2020/JA zo dňa 09.11.2020 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5162/2015-40 zo dňa 10.03.2020 potvrdil. 4. Konštatoval, že správny orgán prvého stupňa skúmal splnenie podmienok na povolenie vkladu, vrátane oprávnenia predávajúcej nakladať s predmetom prevodu, t.j. prevádzaným pozemkom, a to ku dňu vydania svojho rozhodnutia. Predávajúca v čase rozhodovania o návrhu na vklad nebola vlastníkom prevádzaného pozemku, a teda nebola oprávnená nakladať s predmetom prevodu. Správny orgán prvého stupňa správne konštatoval (s poukazom na identifikáciu parciel zo dňa 04.03.2020), že z pozemku, ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, t.j. z pozemku evidovaného ako parcela registra „E" KN č. XXXX, orná pôda o výmere 784 m2, boli vytvorené iné pozemky evidované ako parcela registra „C" KN č. XXXX/ XXX. - ostatná plocha vo výmere 175 m2, parcela č. XXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 158 m2 a č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 451m2, pričom všetky sa nachádzajú v katastrálnom území K.. 5. Skutočnosť, že prevodkyňa nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu je skutočne dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad. Nikto totiž nemôže previesť na iného viac práv, než sám má a dispozičné oprávnenie nakladať s určitým predmetom prevodu patrí vlastníkovi podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Na závere, že ak prevodkyňa nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodkyňa bola vlastníkom predmetu prevodu v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva.

6. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( ust. § 134 ods.1, 2 Správneho súdneho poriadku ( ďalej aj „S.s.p.") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.11.2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku ( ďalej aj „S.s.p.") rozsudkom zamietol.

8. Ako uviedol krajský súd pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.11.2020 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10.03.2020 sa správny súd oboznámil s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania.

Pri svojom rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali parcely č. XXXX v katastrálnom území K., a ktoré nastali po podaní návrhu na vklad zo dňa 29.06.2015, o ktorom sa viedlo konanie pod z. V 5162/2015.

verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. V osvedčení je ďalej uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7329253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území V., K., C., X., X. a B., z toho pozemky v katastrálnom území K. sú vo výmere 2225622 m2. Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej aj „zákon č. 175/1999 Z. z.") k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 s tento spis Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor správnemu súdu i predložil v konaní sp. zn. 11S/16/2016, pričom táto skutočnosť je súdu známa z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich

12. Zo spisu sp. zn. Z 5403/2015, ktorý súdu v konaní pod sp. zn. 11S/212/2016 predložil na vyžiadanie správny orgán prvého stupňa bolo zistené, že Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 06.08.2015 doručená žiadosť ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05.08.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku" je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o

13. Z uvedeného potom vyplýva, že dňa 22.07.2015 správny orgán prvého stupňa získal vedomosť o existencii predkupného práva štátu k pozemkom v katastrálnom území K. (spis Z 5113/2015) a dňa 06.08.2015 získal vedomosť o tom, ku ktorým konkrétnym pozemkom v katastrálnom území K. toto predkupné právo štátu vzniklo (spis zn. Z 5403/2015).

14. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. v znení účinnom od 07.07.2015 je potrebné konštatovať, že dňom 08.07.2015 vzniklo predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádzali i pozemky v katastrálnom území K. a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22.07.2015.

15. Z ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2016 vyplývali pre okresný úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie pri rozhodovaní o vklade patrilo okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

neskorších predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu k nehnuteľnosti parcela č. XXXX v katastrálnom území K. vzniklo zo zákona dňa 08.07.2015, teda následne po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2015 medzi M. E. a žalobkyňou, pričom správny orgán prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22.07.2015, napriek tomu však z týchto skutočností pri svojom rozhodovaní dňa 23.07. 015 (keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne) vyvodil záver o dôvodnosti povolenia vkladu. Pokiaľ sa správny orgán prvého stupňa s existenciou zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08.07.2015 priamo na základe zákona č. 175/1999 Zz., žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadol, resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení

16. Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 09.04.2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon v znení neskorších predpisov), z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s iným hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu.

predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností." 18. Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a správne i prihliadal na tú skutočnosť, že po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. V 5162/15 zo dňa 23.07.2015 (o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech

19. Taktiež musel prihliadať i na existenciu geometrických plánov, zmlúv, rozhodnutí o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, resp. i ďalších rozhodnutí, ktoré boli postupne zapisované do katastra nehnuteľností, a to: - geometrický plán č. 43/2016 zo dňa 15.03.2016 (zapísaný do katastra nehnuteľností pod zn. Z 2637/16) pre katastrálne územie K. na oddelenie a majetkoprávne vysporiadanie pozemkov parciel uvedených vo výkaze výmer a na odňatie z PP, podľa ktorého bola nehnuteľnosť v katastrálnom území K. zapísaná na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX vo výmere 784 m2 - orná pôda rozdelená na parcelu č. XXXX/XXX vo výmere 333 m2 - ostatná plocha a parcelu č. XXXX vo výmere 451 m2 - orná pôda, - rozhodnutie Okresného úradu Nitra pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO 2016/ 017783 zo dňa 31.03.2016 (zapísané do katastra nehnuteľností pod zn. Z 2637/15), ktorým bola natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda pre účely výstavby „Príprava strategického parku Nitra, II. etapa" vo výmere 97,3239 ha v katastrálnom území K. (II. etapa), pričom trvalé odňatie sa týkalo i nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX vo výmere

parcela č. XXXX/XXX - XXX, XXXX/X, XXXX/X, podľa ktorého nehnuteľnosť zapísaná na LV/PKV v registri E KN ako parcela č. XXXX vo výmere 451 m2 - orná pôda zanikla a bola vytvorená parcela č. XXXX/XXX vo výmere 451 m2 - ostatná plocha, - rozhodnutie č. V 6219/16 zo dňa 24.06.2016, ktorým Okresný úrad Nitra katastrálny odbor (správny orgán prvého stupňa) povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 333 m2 a parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti MH Invest II s. r. o. na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 zo dňa 21.06.2016 uzavretej medzi predávajúcim (MH Invest, s.r.o.) a kupujúcim (MH Invest II s. r. o.), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 333 m2 a parcela registra E KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2, - právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pod č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18.08.2016 (zapísané do katastra nehnuteľností pod zn. Z 9249/16), ktoré vydal Okresný úrad

novovytvorená parcela č. XXX/XXX vo výmere 158 m2 - ostatná plocha, ktorá zodpovedá časti pôvodnej parcely registra E KN č. XXXX pred zápisom GP č. 43/2016, -- - geometrický plán č. 18/2019 zo dňa 25.02.2019 (zapísaný do katastra nehnuteľností pod zn. R 342/19) na oddelenie pozemkov parcela č. XXXX/XXX - XXX, podľa ktorého vznikla novovytvorená parcela č. XXXX/XXX vo výmere 175 m2 - ostatná plocha, - identifikácia stavu parcely registra E KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 784 m2 v katastrálnom území K. na stav podľa registra C KN ako parcela č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 175 m2 vo vlastníctve MH Invest, s.r.o. podľa LV č. XXXX, parcela č. XXX/ XXX - . ostatná plocha vo výmere 158 m2 vo vlastníctve MH Invest, s.r.o. podľa LV č. XXXX a parcela č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 451 m2 vo vlastníctve Nitra Invest, s.r.o. podľa LV č. XXXX.

01.03.2016. Následne tieto nehnuteľnosti prešli viacerými ďalšími zmenami v údajoch katastra nehnuteľností (rozdelenie parc. č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 333 m2 na LV č. XXXX na parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 175 m2 na LV č. XXXX a parc. č. XXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 158 m2 na LV č. XXXX a vytvorenie parc. č. XXXX/ XXX - ostatná plocha vo výmere 451 m2 na LV č. XXXX) ako i zmenami v osobe vlastníka (M. E. - MH Invest, s.r.o. ako vlastník parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, resp. Nitra Invest, s.r.o. ako vlastník parc. č. XXXX/XXX).

21. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/15/2012).

25.06.2015, nakoľko takýto pozemok nie je evidovaný v katastrálnom operáte v dôsledku zmien, ku ktorým došlo na základe geometrických plánov, zmlúv a rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Všetky tieto zistenia a z nich vyplývajúce skutočnosti správny orgán prvého stupňa uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 10.03.2020 a vyvodil z nich správny právny záver o potrebe zamietnutia návrhu zo dňa 29.06.2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k parc. č. XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2015. Správne postupoval i žalovaný ako odvolací správny orgán, keď žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.11.2020 zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 08 04.2020 a potvrdil rozhodnutie zo dňa 10.03.2020.

23. K námietkam žalobcu v podanej žalobe správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Nemohlo byť úlohou súdu v tomto súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobkyňou riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, príp. iných rozhodnutí, resp. otázku platnosti alebo neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani z hľadiska námietok žalobkyne v podanej žalobe. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní

Rovnako postupoval i žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 03. 2020. 24. K námietke týkajúcej sa nesprávneho posúdenia nových skutočností správny súd uvádza, že súdnemu konaniu v predmetnej veci predchádzalo iné súdne konanie, čo vyplýva z administratívneho spisu a čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/118/2016 súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.05.2016 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Vo 27/2016-4/To: OU-NR-OOP5-2016/ 017431-4/To k: V 5162/2015 zo dňa 24.03.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne zo dňa 03.03. 016 a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5175/ 2015-18 zo dňa 17.02.2016 o zastavení konania. Tunajší súd rozsudkom č. k. 11S/118/2016-96 zo dňa 07.02.2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2018) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.03.2016 a vec vrátil žalovanému, t.j. Okresnému úradu Nitra na ďalšie

07.01.2020. 25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že potom, ako krajský súd zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 24.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, bolo jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 03.03.2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17.02.2016 o zastavení konania. Odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 29.01.2020 zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17.02.2016 o zastavení konania a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Bolo teda povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu zo dňa 29.06.2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2015, pričom sa tak stalo práve rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10.03. 2020, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.11.2020 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie zo dňa 10.03.2020 potvrdil.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 10C/122/2016-198 zo dňa 19. 11.2018 súd žalobu zamietol a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 6Co/73/2019-238 zo dňa 29.04.2020 na základe odvolania žalobkyne potvrdil vyššie označený rozsudok súdu prvej inštancie. Tieto rozhodnutia sú

právoplatne ukončené. Z konania pod sp. zn. 11S/261/2016 je súdu (rovnako ako žalobkyni) známe, že žalobkyňa v uvedenom vyvlastňovacom konaní nebola vyvlastňovanou osobou, ale jeho účastníkom bol z dôvodu, že vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku bolo predmetom súdneho konania a v takom prípade účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú aj účastníci súdneho konania, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu (ust. § 8 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

28. K námietke spočívajúcej v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov predmetného pozemku s poukazom na zápis poznámky o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom správny súd uvádza, že v katastrálnom konaní začatom na základe návrhu zo dňa 29.06.2015 nebol dôvod posudzovať existenciu, resp. neexistenciu dobrej viery u tých subjektov (nadobúdateľov), ktoré predmetnú nehnuteľnosť nadobudli po začatí katastrálneho konania. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. nadobudla pozemok parc. č. XXXX/XXX vo výmere 333 m2 a parc. č. XXXX vo výmere 451 m2 na základe kúpnej zmluvy č. 30203/24/2016/Dražovce/007/3410 zo dňa 01.03.2016 uzavretej medzi M. E. ako predávajúcou a spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako kupujúcim, pričom tieto pozemky následne previedla ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 zo dňa 21.06. 2016 kupujúcemu, t.j. spoločnosti MH Invest II, s. r. o.

. Správny orgán prvého stupňa otázku dobrej viery nadobúdateľov pozemku neposudzoval a ani tak nemohol urobiť, nakoľko posudzovanie dobrej viery nadobúdateľov pozemku nie je predmetom katastrálneho konania. Posudzovanie otázky, či práva v správnom konaní boli nadobudnuté v dobrej viere, prichádza do úvahy až v súdnom prieskume, a to až v momente, keď je konštatovaná nezákonnosť preskúmavaného

zrušení. O takýto prípad sa ale v predmetnej veci nejedná. Správny súd dospel k záveru o súlade napadnutého rozhodnutia so zákonom a nebol dôvod, aby posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí správneho orgánu, ktoré boli vydané v iných samostatných konaniach, ktoré sa uskutočnili počas trvania katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 29.06.2015 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2015, ako tomu bolo v tomto prípade, potom už logicky nie je dôvod skúmať, či podanou žalobou neboli práva nadobudnuté v dobrej viere neprimerane dotknuté.

Naviac žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. V tejto súvislosti správny súd opätovne dáva do pozornosti žalobkyne rozsudok Najvyššie súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/14/2018 zo dňa 05. 12. 2019 (ktorý sa týka i predmetnej veci), v ktorom sa kasačný súd jednoznačne vysporiadal s otázkou existencie predkupného práva štátu, a to i v prípade, ak predkupné právo (ako v tomto prípade) vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom konania o povolení vkladu.

Správny orgán prvého stupňa rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti s predkupným právom štátu poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/14/2018 (ktorý sa týka predmetnej veci), v ktorom sa tento súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu a s ním súvisiacimi povinnosťami správneho orgánu a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali. V zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5162/2015 a ktoré sa týkali parc. č. XXXX v katastrálnom území K. (opakovaná zmena vlastníka pozemku, zmena druhu pozemku technický zánik pozemku) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne

plnenia). V súvislosti s týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/14/2018 zo dňa 05. 12. 2019 a jeho dôvody, ktorý sa týkal práve nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území K..

Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. 32. Správny súd bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžrk 8/ 2018 zo dňa 28.05.2020, v ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 154/2015 Z.z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže

Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zápis poznámok o prebiehajúcom súdnom konaní) je, vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad jeho ďalšieho prieskumu v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

35. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku) a porušil právo na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku).

37. Sťažovateľka poukázala na to, že zo strany správneho súdu nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy. Okrem zákona o niektorých opatreniach súd nevenoval pozornosť žiadnym hmotnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na posudzovanú

38. Sťažovateľka mala za to, že nemožno prijať záver, že by sa s predkupným právom štátu spájala dodatočná nemožnosť plnenia. Pojmové znaky nemožnosti plnenia a následky nemožnosti plnenia sú upravené v ustanovení § 575 Občianskeho zákonníka.

39. Sťažovateľka namietala, že podstatnou skutočnosťou bolo, že predkupné právo štátu v čase podpisu zmluvy medzi sporovými stranami dňa 08.07.2015 ešte nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Prípadné porušenie predkupného práva (ku ktorému však v danom prípade dôjsť nemohlo) nemá vplyv na platnosť zmluvy, ani nespôsobuje jej dodatočnú nemožnosť plnenia, v čom spočíva relevantnosť tohto predkupného práva pre povolenie vkladu.

Takýmto sa predkupné právo stalo de facto vyvlastnením, avšak bez reálnej možnosti dotknutého subjektu domôcť sa ochrany a finančnej náhrady za pozemky. 41. Sťažovateľka zdôraznila, že i v rámci konania o návrhu na vklad je správny orgán povinný rešpektovať skutočnosť, že Slovenská republika je materiálny právny štát, a že jedným zo základných princípov materiálneho právneho štátu je princíp právnej istoty.

44. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle ( § 440 Správneho súdneho poriadku), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 Správneho súdneho poriadku), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nxsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. novembra

46. O návrhu zo dňa 29.06.2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/H110 zo dňa 25.06.2015 rozhodol správny orgán prvého stupňa prvýkrát dňa 23.07.2015 pod č. V 5126/12 tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území K. zapísanej ako parc. registra E KN č. XXXX -orná pôda vo výmere 784 m2 zapísanej na LV č. XXXX v prospech žalobkyne, s tým, že právne účinky povolenia vkladu nastali dňa 23.07.2015. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest pod č. Pd 254/15/4403-2 zo dňa 22.10.2015. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UP 73/2015-8 dňa 05.11.2015 ( podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2015), ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 22.10.2015 a svoje rozhodnutie zo dňa 23.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Podľa LV č. XXXX zo dňa 15.01.2016 bola ako vlastníčka parc.

Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné právo. Vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa § 31b katastrálneho zákona.

Považovala prerušenie konania za nedôvodné. Podľa LV č. XXXX zo dňa 17.02.2016 bola M. E. naďalej zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území K.. 49. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. V 5162/2015-11 zo dňa 17.02.2016 zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 31b ods.1 písm. f) katastrálneho zákona. Na základe odvolania sťažovateľky zo dňa 03.03.2016 proti vyššie uvedeného rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17.02.2016 vo veci rozhodoval i odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, ktorý rozhodnutím č. Vo 27/2016-4/To:OU-NR-OOP5-2016/017431-4/

50. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra pozemkový a lesný odbor č. OU-NR-PLO 2016/ 017783 zo dňa 31.03.2016 bola natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda pre účely výstavby „Príprava strategického parku Nitra, II. etapa" vo výmere 97,3239 ha v katastrálnom území K. (II. etapa), pričom trvalé odňatie sa týkalo i nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako arc. č. XXXX vo výmere 784 m2 (pôvodný stav), resp. parc. č. XXXX/XXX (nový stav) vo výmere 333 m2. Rozhodnutie podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2016.

53. Rozhodnutím č. V 6219/16 zo dňa 24.06.2016 Okresný úrad Nitra katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XXX - statná plocha vo výmere 333 m2 a parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti MH Invest II, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č.20160027 zo dňa 21.06.2016 uzavretej medzi predávajúcim (MH Invest, s.r.o.) a kupujúcim (MH Invest II, s.r.o.) predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parc. registra C KN č. XXXX/XXX - . ostatná plocha vo výmere 333 m2 a parc. registra E KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 451 m2.

55. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 2683/2017 zo dňa 29.03.2017 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX/XXX - ostatné plochy vo výmere 451 m2 v prospech spoločnosti Nitra Invest s.r.o.

57. Na základe správne žaloby sťažovateľky zo dňa 02.05.2016 Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/118/2016-96 zo dňa 07.02.02018 zrušil rozhodnutie Okresného úradu v Nitre odboru opravných prostriedkov referátu katastra nehnuteľností č. Vo 27/2016-4/To: OU-NR OOP5-2016/017431-4/To k: V 5162/2015 zo 24.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

58. Následne Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov (referát katastra nehnuteľností) rozhodnutím č. Vo 27/2016-27/SI OU-NR-OOP5-2020/000815-27 k: V 5162/ 2015 zo dňa 29.01.2020 vyhovel odvolaniu sťažovateľky, zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 5126/2015-11 zo dňa 17.02.2016 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/ H110 zo dňa 25.06.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

60. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5126/2015-40 zo dňa 10.03.2020, ktorým podľa ustanovenia § 31 ods.3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č.2015/6/H110 zo dňa 25.06.2015 uzavretej medzi predávajúcou M. E. a kupujúcou sťažovateľkou. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 61. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám. 62. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. 63. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. 64. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. 65. Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a)meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b)označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c)označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. 66. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a)verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b)identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c)geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d)dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e)oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. 67. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 68. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

70. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. 71. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

73. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie.

75. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 76.

77. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 78.

Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti na prvom mieste namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a že nesprávnym procesným postupom súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Zákonná požiadavka je preto naplnená aj len celkom všeobecným a stručným - avšak zrozumiteľným a jednoznačným - vymedzením skutkových aj právnych dôvodov nezákonnosti alebo procesných vád správneho rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, v akej časti a z akých hľadísk sa má súd vecou zaoberať (rozsudok NSS ČR sp. zn. 4As 3/ 2008-78 zo dňa 24. 8. 2010). Uplatnenie dispozičnej zásady v správnom súdnictve nemôže byť v rozpore s povahou práv, ktorým sa poskytuje ochrana, a ani so samotným účelom konania, ktorým je spravodlivá ochrana subjektívnych verejných práv; v tomto zmysle treba interpretovať aj jednotlivé ustanovenia Správneho súdneho poriadku, v ktorých sa dispozičná zásada premieta.

Teda ak zákonodarca takéto predkupné právo štátu upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na to prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

konanie. 82. Najvyšší správny súd uvádza, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

právneho úkonu.

Zároveň v rozhodnutí uviedol, že z vyjadrenia spoločnosti MH Invest, s.r.o. je zrejmé, že štát využil svoje predkupné právo a z toho dôvodu Ministerstvo hospodárstva SR nedalo žiadnej tretej osobe súhlas s nadobudnutím pozemkov schválených na vybudovanie strategického parku. Takisto z toho

osvedčiť. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia).

rešpektovaný § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., teda či bola predmetná nehnuteľnosť prednostne ponúknutá štátu. Relevantnú odpoveď má správnemu orgánu v tomto prípade poskytnúť príslušný štátny orgán konajúci za Slovenskú republiku.

neuplatňuje, nakoľko nemohli byť pôvodcami takejto listiny, a preto správny orgán nemohol zastaviť konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad. 87. Najvyšší správny súd tiež zhodne so závermi krajského súdu poukazuje na to, že žalovaný na jednej strane konštatuje, že účastníci konania neodstránili nedostatky návrhu, pričom zároveň uvádza, že z predloženej listiny je zrejmé, že štát svoje predkupné právo využil. Takéto

odôvodnenie

rozhodnutia je vnútorne rozporné a nezakladá dôvod na zastavenie katastrálneho konania v zmysle § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona. Ak mal správny orgán zodpovedanú otázku, kvôli ktorej prerušil konanie, teda, či štát využil svoje predkupné právo, potom nie je zrejmé, z akého dôvodu nerozhodol o návrhu na vklad meritórnym spôsobom. 88. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko preskúmavané rozhodnutie a postup sťažovateľa trpia vadami, ktoré ho činia nezákonným, má kasačný súd za to, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 89. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods.1 S.s.p. v spojení s § 467 ods.1 S.s.p. Sťažovateľka v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 S.s.p.), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Ďalšiemu účastníkovi kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 169 Správneho súdneho poriadku). 90. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.