1Svk/52/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1021202066.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/349/2021
- IČS
- 1021202066
- Citované
- 5× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): CBG, spol. s.r.o., Stará Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 00896292, právne zastúpená advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., 29.augusta 36/ A, 811 09 Bratislava, IČO: 35917148, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, IČO: 52265021, o preskúmanie zákonnosti Oznámenia žalovaného číslo URHH/001544/2021-160, 053574/2021 zo dňa 26.10.2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/349/2021-48 zo dňa 07. júla 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/349/2021 - 48 zo dňa 07.júla 2022 zrušujeavec vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave.
Odôvodnenie
I. Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Žalovaný vydal dňa 26.10.2021 pod číslom URHH/001544/2021-160 053574/2021 list, ktorým prevádzkovateľom hazardných hier oznámil, že v súvislosti s odkladom splátok odvodov z prevádzkovania hazardných hier nastal nesúlad medzi povinnou výškou odvodov a výškou finančnej zábezpeky, pričom výška odvodov výrazne prevyšuje výšku finančnej zábezpeky z dôvodu odkladu splátok odvodov, ktoré u prevádzkovateľov hazardných hier nastali. Uvedená skutočnosť nastala v dôsledku prijatia zákonov vládou SR (zákon č. 67/ 2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19 v znení zákona č. 156/2020 Z. z., zákon č. 115/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z.) v súvislosti s pandémiou, ktoré umožnili odklad splátok úhrady odvodov. 2. Uvedeným listom žalovaný požiadal prevádzkovateľov hazardných hier (v danom prípade aj žalobkyňu) o úhradu všetkých povinností (odvodov, úrokov, pokút...) najneskôr do 15. decembra 2021, aby mal žalovaný možnosť platby zaúčtovať do 31.12.2021. Na vyrovnanie všetkých neuhradených povinností po 01.01.2022 Úrad pre reguláciu hazardných hier použije finančnú zábezpeku prevádzkovateľov podľa § 67 ods. 5 písm. f) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách v platnom znení ( ďalej aj „ZoHH“). V prípade, ak finančná zábezpeka nebude pokrývať výšku finančných povinností, Úrad pristúpi k ich vymáhaniu prostredníctvom exekúcie. Prevádzkovateľom, ktorí následne do 30 dní nedoplnia finančnú zábezpeku, Úrad v súlade s § 91 a nasl. zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách v platnom znení, uloží príslušnú pokutu. 3. S ohľadom na zmeny počtu zariadení a s tým súvisiace zmeny výšky odvodov vyzval prevádzkovateľov hazardných hier na zvýšenie finančnej zábezpeky na úroveň výšky 50% predpokladaných celoročných odvodov z prevádzkovania hazardných hier v roku 2021 v súlade s ustanovením § 67 ods. 2 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách v platnom znení, ktorý definuje výšku finančnej zábezpeky ako sumu minimálnu.
II. Konanie na krajskom súde
4. Krajský súd napadnutým uznesením podľa § 98 ods.1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej „S.s.p.“) žalobu odmietol ako neprípustnú. Návrh žalobkyne zo dňa 30.12.2021 na prerušenie konania zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ďalej rozhodol, že vracia žalobkyni súdny poplatok vo výške 28,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
5. Krajský súd dôvodil tým, že napadnutým Oznámením číslo URHH/001544/2021-160, 053574/2021 zo dňa 26.10.2021 žalovaný vyzval žalobkyňu o vyrovnanie všetkých záväzkov voči štátnemu rozpočtu najneskôr do 15.12.2021, aby žalovaný mohol spracovať platby, pretože dňa 31.12.2021 uplynie odložená lehota splatnosti odvodov za rok 2021 a s ďalším odložením žalovaný nepočíta. V ďalšom žalovaný v napadnutom opatrení uviedol, že na úhradu dlhov prevádzkovateľov hazardných hier po 01.01.2022 použije postup podľa § 67 ods. 5 písm. f) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách v platnom znení.
Nezaplatené odvody, príspevky a nedoplatky ku dňu 31.12.2021 budú hradené z finančnej zábezpeky. V prípade, ak prevádzkovateľ nedoplní finančnú zábezpeku, k čomu ho žalovaný vyzve, pozastaví prevádzkovanie hazardnej hry a následne začne konanie o odňatí licencie.
6. V ďalšom správny súd poukázal na princíp platiaci v správnom súdnictve, a to že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy, podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože sami o sebe nespôsobujú ujmu na právach v zmysle § 7 písm. e) S.s.p. Podľa § 7 písm. e) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
7. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že žalobkyňa podala žalobu proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré doposiaľ nezasiahlo do jej subjektívnych práv. Opatrením, ktorého preskúmania sa žalobkyňa domáha v tomto súdnom konaní, žalovaný neuložil žalobkyni žiadne konkrétne povinnosti, ale iba upozornil žalobkyňu na to, ktoré konkrétne zákonné povinnosti, vyplývajúce z jej podnikateľskej činnosti si má plniť a oznamuje, aký bude postup žalovaného v prípade nesplnenia odvodovej povinnosti za rok 2021 po 01.01.2022.
8. Správny súd dôvodil tiež tým, že napadnutým opatrením žalovaný autoritatívne nevyzval žalobkyňu na zaplatenie všetkých finančných povinností žalobkyne (odvodov, úrokov, pokút) tak ako to tvrdí žalobkyňa, ale žalobkyni len oznámil, dokedy je potrebné takúto platbu vykonať, aby žalovaný mohol spracovať platbu a oznámil žalobkyni prípadný následný postup, ak by záväzky neboli včas vyrovnané. Napadnuté opatrenie nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktorým by žalovaný autoritatívne ukladal žalobkyni povinnosti prípadne zasiahol do jej subjektívnych práv. K porušeniu subjektívnych práv žalobkyne by mohlo dôjsť až postupom žalovaného podľa § 67 ods. 2 písm. f) ZoHH alebo vydaním rozhodnutia o odňatí licencie, kedy žalovaný môže zasiahnuť do práva žalobkyne na podnikanie a do práva vlastniť majetok. Žalobou napadnuté opatrenie však nemôže spôsobiť žalobkyni ujmu na subjektívnych právach. V prípade, ak sa účastník administratívneho konania domnieva, že predbežné, resp. podkladové opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov,
ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia. Keďže žalobou napadnuté opatrenie v zmysle § 7 písm. e) S.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu, podaná žaloba je neprípustná, preto správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. žalobu odmietol. 9. Žalobkyňa v správnej žalobe okrem iného navrhla, aby súd v súlade s ust. § 100 ods. 1 písm. b) S.s.p. prerušil konanie a podal podnet na konanie o súlade právnych predpisov, a to najmä súladu § 70 až § 73 ZoHH s ustanovením čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti s poukazom na skutočnosť, že správny súd žalobu odmietol ako neprípustnú, pričom pre rozhodovanie nevykonával žiadne hmotnoprávne posúdenie veci ani nepodával výklad právnych noriem aplikujúcich ich na skutkový stav zistený v administratívnom konaní, podľa názoru súdu nie sú dané legitímne ani logické dôvody na prerušenie konania.
III. Konanie na kasačnom súde
10. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. z dôvodu, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver krajského súdu o tom, že napadnutým opatrením žalovaného č. URHH/001544/2021-160, 053574/2021 zo dňa 26.10.2021 sa nezasahuje do subjektívnych práv sťažovateľky je podľa jej názoru v zjavnom rozpore s obsahom napádaného rozhodnutia.
11. Ako ďalej uviedla v kasačnej sťažnosti správny súd sa obmedzil na preskúmanie žaloby len v rozsahu a v časti, v ktorých sa k nej vyjadroval Úrad pre reguláciu hazardných hier a to časť týkajúca sa výzvy žalovaného na úhradu odvodov z hazardnej hry do 15.12.2021, namiesto do 31.12.2021.
12. Poukázala na to, že správny súd absolútne odignoroval a ponechal bez akéhokoľvek povšimnutia a následne aj posúdenia časť žaloby spočívajúcej v námietke sťažovateľky proti žalovaným uloženej povinnosti o navýšenie finančnej zábezpeky sťažovateľkou na úroveň výšky 50% predpokladaných celoročných odvodov sťažovateľkou z prevádzkovania hazardných hier v roku 2021, a preto sa nemožno stotožniť so záverom správneho súdu podľa ktorého napadnutým opatrením žalovaný neuložil sťažovateľke žiadne konkrétne nové povinnosti, ktoré by jej už nevyplývali zo zákona.
13. Taktiež uviedla, že už samotné napádané opatrenie žalovaného rozlišuje dve rozdielne úrovne prístupu žalovaného ako správneho orgánu k sťažovateľke. V prvom prípade, ktorý sa týka skoršej úhrady odvodu, žalovaný sťažovateľku žiada („dovoľujeme si požiadať“) o splnenie povinnosti nad rámec zákonnej povinnosti, v druhom prípade žalovaný autoritatívne ukladá sťažovateľke („Vás vyzývam“) na zvýšenie finančnej zábezpeky na úroveň výšky 50% predpokladaných celoročných odvodov z prevádzkovania hazardných hier v roku 2021.
14. Podľa jej názoru sa správny súd v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na preskúmanie a posúdenie prvej časti napadnutého rozhodnutia, a to žiadosť na zaplatenie všetkých finančných odvodov sťažovateľky (odvodov, úrokov, pokút) najneskôr do 15.12.2021, zatiaľ čo druhej namietanej časti napadnutého opatrenia správny súd nevenoval doslovne žiadnu pozornosť a túto časť žaloby ponechal bez náležitého preskúmania a posúdenia a následného riadneho a zákonného rozhodnutia.
15. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka poukázala na znenie na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a to na právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postupom správneho súdu došlo podľa jej názoru k porušeniu práv sťažovateľky podľa § 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd.
16. Podľa sťažovateľky napádané uznesenie správneho súdu nespĺňa kritéria riadneho odôvodnenia a nielenže je značne arbitrárne a nepreskúmateľné, ale v neposlednom rade vôbec nereflektuje na podstatnú časť žaloby, resp. žalobných dôvodov sťažovateľky v podanej správnej žalobe. Sťažovateľka sa teda ani účinne nevie a objektívne nemôže vyjadriť k dôvodu odmietnutia jej žaloby, keď samotná žaloba správnym súdom nebola ani náležite preskúmaná, minimálne v časti týkajúcej sa uloženej povinnosti navýšenia minimálnej finančnej zábezpeky nad zákonný rámec.
17. Sťažovateľka taktiež uviedla, že napádané opatrenie žalovaného má písomnú formu a je nepochybné, že „minimálne“ v časti autoritatívnej výzvy na zvýšenie finančnej zábezpeky sú nimi priamo dotknuté jej práva, právom chránené záujmy a povinnosti, v dôsledku čoho napádané opatrenie ako také podľa nej podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti formou opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p.
18. Sťažovateľka má za to, že jej žaloba je dôvodná, nakoľko napadnutým opatrením došlo k zásahu do jej práv a povinností ako aj oprávnených záujmov. 19. Sťažovateľka taktiež odmieta záver správneho súdu, že výzvu zo dňa 26.10.2021 nemožno chápať ako opatrenie alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, resp. že nijakým spôsobom neohrozila alebo nepoškodila záujmy prevádzkovateľov a v nijakom prípade nezasiahla do ich zákonných práv. 20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že výzvu žalovaného nie je možné chápať ako opatrenie alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ale len ako bežnú korešpondenciu medzi orgánmi verejnej správy a regulovaným subjektom, kedy orgán verejnej správy plniac si svoje zákonné povinnosti vyzýva subjekt na navýšenie svojej finančnej zábezpeky čisto na dobrovoľnom základe. Uvedená výzva nijakým spôsobom nerozhodovala a ani nerozhodla o právach a povinnostiach prevádzkovateľov, nakoľko tie určujú ustanovenia zákona o hazardných hrách, ktoré práve výšku finančnej zábezpeky pre jednotlivé druhy hazardných hier vnímajú ako výšku minimálnu.
IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 445 S.s.p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 22. Podľa § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.
Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 23. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.
Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka
konania. 24. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. III. ÚS 909/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06). 25.
V súlade s judikatúrou európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29.septembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13.júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vysporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania a to spôsobom zodpovedajúcim ich
závažnosti. Pokiaľ súd v tejto zákonnej povinnosti neobstojí, a to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia.
Takýto postup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by porušenie práva na spravodlivý proces ( čl. 36 ods.1 Listiny základných ľudských práv a slobôd, čl. 46 ods. Ústavy Slovenskej republiky).
Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p.
26. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého uznesenia nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.
27. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané sťažovateľkou v žalobe. Krajský súd nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci. Odôvodnenie
uznesenia spôsobom, že len vyslovuje konečné závery o tom, že rozhodnutie orgánu verejnej správe je vylúčené zo súdneho prieskumu, a že sa jedná o opatrenie predbežnej povahy, ktoré nezasahuje do subjektívnych práv sťažovateľky bez toho, aby ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý týmto záverom predchádzal, nedáva priestor pre pochopenie, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol.
28. Kasačný súd porovnaním odôvodnenia napadnutého uznesenia s vyššie uvedenými kritériami na jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť dospel k záveru, že krajský súd sa týmito požiadavkami dostatočne nestotožnil. Kasačný súd prisvedčil námietkam sťažovateľky v kasačnej sťažnosti, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľky a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nespĺňa uvádzané požiadavky.
29. V odôvodnení uznesenia krajský súd opakovane iba zrekapituloval priebeh konania pred správny orgánom, no k zásadným otázkam týkajúcim sa merita veci zaujal len stručné závery, pričom z odôvodnenia uznesenia nevyplývajú relevantné úvahy súdu, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť závery o tom, že rozhodnutie žalovaného je vylúčené zo súdneho prieskumu.
30. Vzhľadom na to, že výroku uznesenia nekorešponduje relevantné odôvodnenie reflektujúce vo svetle žalobných námietok na konkrétny skutkový a právny stav v prejednávanej veci, kasačný súd ani nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie krajského súdu vo výroku vecne správne.
31. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia uznesenia správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil (teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu pre prejednávanú
vec. Vlastná argumentácia správneho súdu musí poskytnúť komplexný a zrozumiteľný obraz o predmete konania a vo vzťahu k argumentácii účastníkov musí obsahovať jasné odpovede na otázky, ktoré sú predmetom sporu. 32. Krajský súd pre potreby prejednávanej veci nedostatočne vysvetlil svoje právne závery. Aj keď zdanlivo krajský súd na žalobné námietky reagoval, kvalitatívne nemožno vyslovené právne závery považovať za dostatočné pre naplnenie princípov spravodlivého procesu. Krajský súd zvolil spôsob argumentácie, keď na zásadné otázky týkajúce sa prejednávanej veci odpovedal odkazom na právnu úpravu, absolútne sa však vyhol priamej reakcii na konkrétne žalobné námietky vznesené pri každej takejto zásadnej otázke. Konkrétnosť žalobných námietok musí nájsť svoje adekvátne premietnutie do konkrétnosti argumentácie správneho súdu v odôvodnení jeho uznesenia.
33. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého uznesenia nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p. Svojím postupom krajský súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie Správnemu súdu v Bratislave, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.
34. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť. 35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.). 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3:0 (§ 147 ods.2 S.s.p. v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. decembra 2023