1Svk/54/2022

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom kasačného konania, ďalším účastníkom a pribratým účastníkom kasačného konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Mesto Nitra, ako vecne príslušný špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) a podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) vydal dňa 20.02.2019 rozhodnutie číslo: UHA-DUaI-17391/2018-008-Ing.Dá ( ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 66 stavebného zákona povolil stavbu: „Automotive Nitra Project“, SS 700 infraštruktúra, SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy, v k.ú. D., T.. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/ 030410 zo dňa 20.06.2019 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

II. Konanie na krajskom súde

V súlade s ust. § 3a ods. 4, 5 cestného zákona preto rozhodovalo o stavebnom povolení Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon.

nedôvodnú. 5. O odvolaní žalobcu potom rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona, a v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III., III.1 až III.5, IV. a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť žaloby) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené, alebo priamo dotknuté.

9. Správny súd po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 S.s.p., čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavby sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., napriek tomu, že takémuto procesu podliehať mala. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/

10. Súd taktiež posudzoval i námietku žalobcu uplatnenú v časti III. a zduplikovanú v časti III.2 žaloby v rámci ktorej namietal, že žalovaný konal v rozpore s § 59 Správneho poriadku, pretože mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy. Tu je potrebné konštatovať, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom

Iné dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy v konaní riešené nebolo, a preto ani v odvolacom konaní nebolo možné túto otázku riešiť, resp. posudzovať. Záverom k tejto časti správny súd poukazuje na to, že MŽP SR doručilo prvostupňovému správnemu orgánu k povoľovaciemu konaniu záväzné stanovisko zo dňa 10. 01. 2019, v ktorom konštatovalo, že návrh predložený stavebníkom na začatie správneho konania na predmetnú stavbu je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní a záverečným stanoviskom č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 vydaným podľa tohto zákona a jeho podmienkami. Okrem toho správny súd zistil, že žalovaný vo svojom rozhodnutí odpovedal na všetky odvolacie námietky žalobcu, s ktorými sa správne ako aj zákonne vysporiadal, preto nevzhliadol dôvod na určenie nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú. Dokumentácia v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, na absenciu ktorej žalobca poukazoval sa predkladá v prípade, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, pričom v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.

Okrem toho Ministerstvo životného prostredia SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvom na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 10. 01. 2019 k predmetnému stavebnému konaniu uviedlo, že návrh na začatie správneho konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich

13. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. ako celok sa vysporiada správny súd v konaní, predmetom ktorého je prieskum rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, ktoré žalobca napadol správnymi

zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Správny súd mal za to, že z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne:

Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre neho záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

vychádzal. 16. Nebolo možné aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 S.s.p., pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde. K navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorú predložil navrhovateľ Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. vydalo Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie záverečné stanovisko podľa ust. § 37 zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré je právoplatné a z tohto dôvodu nie je možné túto otázku posudzovať ako predbežnú, resp. prejudiciálnu. 17. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia

vyžaduje. Okrem toho konštatoval, že výrobný podnik a ani iný priemysel sa v územnom pláne Nitry v danej polohe Nitra - Dražovce nenachádza. V bode III. 5 žalobca následne podrobnejšie zdôvodnil nezákonnosť celého administratívneho procesu v tejto veci. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2018, č. k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18. 09. 2019, č. k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15. 01. 2020) vo veciach správnych žalôb žalobcu proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa realizácie a kolaudácie stavieb, ktoré sú súčasťou významnej investície (alebo s ňou súvisia) „Vybudovanie strategického parku“ a ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Urobil tak na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má súd k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry

súdu. 18. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so stavebným zákonom. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 6 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený.

Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 6 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (Dražovce), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.

Z uvedeného dôvodu aj argumentácia súdu je obdobná ako v iných obdobných veciach, prejednávaných tunajším súdom v tom zmysle, že územné rozhodnutie sa na predmetné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčení o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016 vydanom podľa osobitného predpisu - zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Toto osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať. Okrem toho bolo potrebné zdôrazniť, že na toto osvedčenie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. K uvedenému záveru správny súd dospel na základe toho, že posúdil charakter osvedčenia o významnej investícii a jeho účinky v porovnaní s uznesením vlády o schválení významnej investície a jeho účinkami. Vychádzajúc z § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 175/1999 Z. z. jednoznačne vyplýva, že konštitutívne účinky statusu „stavba

existujúci právny stav. Osvedčenie o významnej investícii vydané Ministerstvom hospodárstva SR (teda nie ministrom) už len deklaruje existujúci právny stav konkrétnej nehnuteľnosti, že je významnou investíciou. Inými slovami, vydaním osvedčenia sa len potvrdzuje to, čo už reálne existuje, a nekonštituuje sa nový právny stav. Významnou je aj skutočnosť, že z dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z. z. vyplýva, že účelom osvedčenia o významnej investícii je len zrýchliť priebeh územného konania, stavebného konania alebo vyvlastňovacieho konania tak, aby správny orgán nemusel v každej veci osobitne dokazovať, že ide o významnú investíciu. Keďže osvedčenie deklaruje už existujúce skutočnosti, nemôže byť považované ani za rozhodnutie, a preto ani v tomto rozsahu nemôže byť subsidiárne naň aplikovaný správny poriadok tak, ako to žiadal žalobca.

23. Čo sa týkalo žalobcom vytýkaného rozporu s územným plánom vyššieho územného celku, tak v tomto ohľade správny súd uvádza, že nezistil rozpor územného plánu mesta Nitra a územného plánu obce Lužianky s uvedeným územným plánom (https://www.uzemneplany.sk/ upn/vuc-nitriansky-kraj).

25. K rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/ B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016 (súd má k dispozícii v rámci svojej rozhodovacej činnosti), na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o rozhodnutie vydané v inom správnom konaní, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/7/2021 a závery z neho vyplývajúce nie sú relevantné pre predmetné správne konanie.

27. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Predmetom stavebného povolenia je ďalšia stavba v rámci strategického parku, ktorý je významnou investíciou a boli naň vydané osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 2081/2015-1000-35613 zo dňa 22. 06. 2015 a č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016 a stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude

1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a stavebného zákona, čo nepopieral ani žalobca. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ustanovení § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

nie je obsiahnutý. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým

dňa 07. 12. 2018, v rámci ktorého určilo podmienky výstavby, ako i súhlas Obce Lužianky pod č. 2730/06/2018 zo dňa 25. 06. 2018, ktorým vydalo súhlas k vydaniu stavebného povolenia z hľadiska súladu projektu stavby pre stavebné povolenie v uvedenom rozsahu s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby.

Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. 02. 2019 vyplýva, že príslušné správne orgány vydali stanoviská k výstavbe cestnej stavby a aj na základe týchto stanovísk bola cestná stavba povolená. V prípade, ak by tieto stanoviská boli záporné, nebolo by možné pristúpiť k vydaniu stavebného povolenia, ale k takejto situácii evidentne nedošlo. 31. Žalobca v podanej žalobe (čl. IV) poukazoval aj na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného povoľovacieho konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe jeho odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol

Nebola teda dôvodná námietka žalobcu spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav.

34. Z vyššie uvedených dôvodov súd všetky námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako nedôvodné a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. .

takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“.

Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. § 61 písm. c/ S.s.p. ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

III. Konanie pre kasačným súdom

37. Zopakoval dôvody zo žaloby a to v prvom rade, že v danej veci rozhodol vecne nepríslušný orgán. Podľa názoru sťažovateľa v prvom stupni mal rozhodovať okresný úrad v sídle kraja a v druhom stupni príslušné ministerstvo. Z pohľadu právneho posúdenia vecnej príslušnosti tu teda ide o konkurenciu špeciálnych právnych úprav, keď v tomto prípade je naplnená aj hypotéza právnej normy obsiahnutej v § 117 b stavebného zákona (jedná sa o stavbu, ktorá je významnou investíciou) ako aj právnej normy obsiahnutej v § 120 stavebného zákona (stavba je cestná stavba s osobitnou úpravou podľa cestného zákona. Správny orgán nezohľadnil práve danosť podmienky pre aplikáciu § 117 b stavebného zákona, teda že sa jedná o stavbu, ktorá je primárne významnou investíciou a potom už na účely určenie vecnej príslušnosti nie je významné, že sa jedná o cestnú stavbu.

Ak sa v tomto stavebnom konaní jedná o povolenie stavby v rámci stavebnej činnosti zámeru „Automotive Nitra Project“ mal sa stavebný úrad riadiť okruhom účastníkov vymedzených s ohľadom na konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. - zisťovacie konanie, predmetom ktorého bol práve predmetný zámer „Automotive Nitra Project“ a nie „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. 39. Ďalej uviedol, že predmetná stavba je súčasťou stavby „Príprava strategického parku Nitra“, teda je evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v komplexnej rovine v rámci výstavby a realizácie „Strategického parku Nitra“ zo strany stavebníka v stavebnom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou doložený

41. Vybudovanie strategického parku je významnou investíciou, na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, teda jedná sa o právny režim podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z. Z tohto pohľadu teda ide o samostatnú významnú investíciu, ktorá v zmysle platnej legislatívy - § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. sa považuje za tzv. navrhovanú činnosť a táto musí podliehať procesu EIA a pokiaľ tento proces splnený nebol, nemôžu byť legitímne povoľovacie konania na stavby resp. investície, ktoré budú alebo sú realizované v predmetnom strategickom parku. Orgány verejnej správy pochybili, keď nepostupovali podľa § 38 ods.9 zákona č. 24/2006 Z. z., resp. podľa § 140 ods.6 stavebného zákona, keďže bolo nutné prerušiť konanie do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016, predmetom ktorého je otázka, ktorá je na účel aj tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si orgán verejnej správy nemohol urobiť vlastný

43. Sťažovateľ tiež uviedol, že stavebný úrad ako aj žalovaný nepostupovali v súlade so stavebným zákonom, keďže vo vzťahu k povoľovanej stavbe v tomto stavebnom konaní malo byť uskutočnené konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré sa však do dňa začatia stavebného konania nezačalo. Konanie stavebného úradu je protiprávne, nakoľko tu úplne absentuje záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR. V danom prípade došlo

zákona. Stavebný úrad konal tak, aby sťažovateľovi spôsobil ujmu v konaní a nie len jemu, ale v danom prípade sa jedná aj o verejné právo a v zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie a úrady tu nie sú na to, aby nezákonne rozhodovali s možnosťou, že neskôr obyvateľstvo môže byť vážne zdravotne postihnuté. 44. Ďalej uviedol, že správny súd nesprávne posúdil (ne) zákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, teda že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie. Stavebný úrad mal povinnosť v tomto stavebnom konaní podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona skúmať, či územný plán mesta Nitra, resp. územný plán zóny obsahuje dostatočný zastavovací plán na overenie všetkých zákonných záujmov a práv účastníkov konania. Nepostačuje len zdôvodnenie, že územné konanie sa nevyžaduje len z dôvodu strategickej investície.

Aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods.2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície (podľa § 1 ods.2 zákona č. 175/1999 Z. z. ), na základe samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii (vydané v inom právnom režime) alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku.

- post prokuristu a teda štatutára a teda je štatutár spoločnosti MH Invest s.r.o. „za odmenu“, keďže v čase keď bol vo funkcii prednostu OU NR, rozhodoval žalovaný. Teda v čase vydania žalovaným správneho rozhodnutia zo strany OU NR bol prednostom tohto orgánu štátnej správy G.. W..

Tieto osvedčenia podľa názoru sťažovateľa, nie len že sú extrémne nezákonné, ale ani nikdy neboli právoplatné, pretože nikdy ani len nebola vyznačená ich právoplatnosť. Ministerstvo hospodárstva SR porušilo jednoznačne zákonný procesný postup vo veci vydania osvedčenia a preto je potrebné považovať za nezákonné aj napadnuté administratívne rozhodnutia.

Keďže si správne orgány nesplnili povinnosť dať im ako účastníkom konania možnosť, aby sa sťažovateľ pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť dôkazy na jeho doplnenie.

52. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

54. V rozhodnutí uviedol, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na základe ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože pre stavbu bolo vydané dňa 14.01.2016 Ministerstvom hospodárstva SR osvedčenie o významnej investícii pod č. 13489/2016-1000-02437 podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

55. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj žalobcom (sťažovateľom), ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. 57. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zastáva názor, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydalo dňa 08.02.2016 (na základe žiadosti Mesta Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva) usmernenie číslo 09410/2016/ C212-SCDPK/08624, podľa ktorého účelové komunikácie a spevnené plochy bude povoľovať špeciálny stavebnú úrad pre miestne a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Miestne príslušný špeciálny stavebný úrad Lužianky vydal dňa 29.01.2018 súhlas č. 4197/11/ 2018 k vydaniu stavebného povolenie pre špeciálny stavebný úrad - Mestský úrad v Nitre, ÚHA, referát dopravy a cestného hospodárstva.

Pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa týkajúcu sa jeho aktívnej žalobnej legitimácie, kasačný súd v súlade s ustanovením § 464 ods.1 S.s.p. poukazuje na znenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 5Svk/15/2021 zo dňa 26.04.2022, týkajúceho a rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci, kde kasačný súd, rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 S.s.p. v spojení s § 442 ods.1 S.s.p.: 61. „51. Námietku týkajúcu sa aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Tak ako krajský súd, ani kasačný súd nemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným povolením na svojich právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP.

Takéto tvrdenia bez ďalšieho nemohli zvrátiť závery krajského súdu, ktorý vyčerpávajúco odôvodnil postavenie sťažovateľa vyplývajúce zo zákona č. 24/2006 Z. z. ktoré považuje kasačný súd za vecne správne a nevidí dôvod, aby sa od neho odchýlil a posúdil ho v zmysle sťažovateľom prezentovaných záverov.

Kasačný súd k uvedenej námietke v súlade s § 464 ods.1 S.s.p. poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30.11.2022 v obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorej sa už vysporiadal s obsahovo rovnakými sťažnostnými bodmi: 65. „31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený. 66. 32. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“ 68. 34. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 69. 35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.

Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 71. 37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.“ 72.

73. K námietke sťažovateľa ohľadne nepredloženia zastavovacieho plánu celého súboru stavieb v komplexnej rovine v rámci výstavby „Strategického parku Nitra“ zo strany stavebníka v stavenom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou kasačný súd zhodne s názorom žalovaného a správneho súdu uvádza, že uvedená námietka nie je dôvodná.

Tvrdenie sťažovateľa, že zastavovací plán nebol predložený nie je ničím podložené. 74. Ohľadne ďalšej námietky sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie kasačný súd uvádza, že predmetná stavba bola posúdená MŽP SR v procese posudzovania vplyvov na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie (záverečné stanovisko) od MŽP SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017. Okrem toho MŽP SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 10.01.2019 k predmetnému stavebnému konaniu uviedlo, že návrh na začatie správneho konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., s rozhodnutiami vydanými MŽP SR, pričom toto stanovisko je záväzné pre všetky správne orgány ako i pre súd. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho

Argumenty sťažovateľa sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. 75. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa zaujatosti bývalého prednostu žalovaného, že správny súd touto námietkou sťažovateľa nezaoberal z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok ( zrejme mal sťažovateľ na mysli na podanie správnej žaloby) kasačný súd udáva, že uvedená námietka v správnej žalobe nebola uvedená ako kasačný bod. V danom prípade sa podľa názoru kasačného súdu jednoznačne jedná o novotu v kasačnom konaní. Podľa § 441 S.s.p. v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Vzhľadom k tomu, že sťažovateľ svojou námietkou nepreukazoval prípustnosť či včasnosť podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd sa ňou ďalej nezaoberal.

IV. Záver

77. Najvyšší správny súd SR dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a stotožnil so záverom, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a to i s poukazom na § 27 ods. 1 S.s.p., pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. Uvedenému zodpovedá i poučenie o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 78. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 S.s.p. nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p.). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 S.s.p. nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 79. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.