1Svk/55/2022

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/015580-4 zo dňa 01.03.2018 podľa ustanovenia § 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s ustanovením § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podanej spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., Vysoká 2/ B, 811 06 Bratislava, zast. Spoločnosťou PROMT, s.r.o., Robotnícka 1A, 036 01 Martin (ďalej „navrhovateľ“) vedenej na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2-2018/015580. 2. Na odvolanie žalobcu Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím č. 16208/2018/SV/35376 zo dňa 21.05.2018 odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo dôvodiac, že v danom prípade žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania. Kasačný súd súčasne upozorňuje na to, že v zmysle Čl. I a VII zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1.1.2013 právomoc Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ako pôvodného žalovaného) v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia prevzal novovytvorený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v dôsledku čoho bol tento v záhlaví rozsudku označený za žalovaného.

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 4. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v predmetnej právnej veci bol správny súd viazaný uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžk/14/2019-81 zo dňa 26.05.2020, ktorým došlo k zrušeniu uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/31/2018-35 zo dňa 12.12.2018. 5. Tak ako z uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, správny súd žalobu nesprávne odmietol z dôvodu, že kolaudačné konanie už bolo ukončené, a preto sa má zaoberať námietkami žalobcu v žalobe a jeho procesným postavením bez ohľadu na to, či kolaudačné konanie, v ktorom sa žalobca domáhal byť účastníkom, bolo skončené alebo sa v ňom pokračuje. Táto skutočnosť totiž nemôže mať vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a táto otázka nebola a ani nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. 6. Správnemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania je na tunajšom súde viacero žalôb. Rozsudkami tunajšieho súdu č. k. 11S/159/2020-414 zo dňa 24.11.2021 a č. k. 11S/60/2020-469 zo dňa 07.12.2021 už Krajský súd v Nitre o predmetných žalobách rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že dôvody prečo došlo k zrušeniu napadnutých rozhodnutí sú totožné. V oboch rozhodnutiach správny súd konštatoval, že z rozhodnutí stavebného úradu a ani z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, či a akým spôsobom správne orgány preverovali, resp. zisťovali, či by žalobca mal alebo nemal byť účastníkom kolaudačného konania v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. Správny orgán sa napriek podaniu žalobcu zo dňa 10.11.2017 jeho prípadným účastníctvom v kolaudačnom konaní z titulu účastníctva v zisťovacích konaniach vôbec nezaoberal. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach iba skonštatovali, že účastníctvo v kolaudačnom konaní je upravené v § 78 Stavebného zákona a žalobca, kritéria vymedzené v cit. ustanovení nespĺňal, nakoľko nebol stavebník a ani vlastník stavby. Žalovaný tiež iba skonštatoval, že žalobca mal ako zainteresovaná verejnosť v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. plnohodnotné právo byť účastníkom stavebného konania bez toho, aby sa vysporiadal s namietaným znením § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré mu priznáva postavenie účastníka aj v povoľovacom konaní (§ 38 ods. 4 písm. d) zák. č. 24/2006 Z. z.).

9. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľ uviedol, že v danom prípade sa jedná o kolaudačné konanie, v ktorom okruh účastníkov konania osobitne upravuje stavebný zákon v § 78 ods. 1 tak, že účastníkom kolaudačného konania je stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Z dôvodu, že § 78 ods. 1 Stavebného zákona osobitne upravuje okruh účastníkov v kolaudačnom konaní, nie je možné aplikovať § 14 Správneho poriadku. Z dôvodu, že žalobca nie je stavebník a ani vlastník stavby, ako aj žiaden z pozemkov v jeho vlastníctve nie je navrhovanou stavbou dotknutý, tak žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania. 11. Žalobca svoje právo vyjadriť sa ku kasačnej sťažnosti nevyužil.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

13. Po preskúmaní veci kasačný súd uvádza, že krajský súd nerešpektoval právny názor uvedený v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžk/14/2019-81 zo dňa 26.05.2020 uvedený v bodoch 32 a nasl., podľa ktorých: „32. Vo svetle uvedeného sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia. Kasačný súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa voči rozhodnutiu, ktorým bol tento vylúčený z kolaudačného konania. To znamená, že povinnosťou správneho súdu bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo. Skutočnosť, či kolaudačné konanie bolo alebo nebolo právoplatne skončené nemá v predmetnom prípade žiadnu právnu relevanciu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

34. Je nepochybné, že už orgán verejnej správy prvej inštancie bol v kolaudačnom konaní oslovený sťažovateľom, že spĺňa podmienky pre účastníctvo v kolaudačnom konaní (podanie „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru“), s tým, že tomuto orgánu boli zo strany sťažovateľa doručené aj námietky, pripomienky a stanoviská, ktoré spochybňovali zákonnosť vydania kolaudačného rozhodnutia (podanie zo dňa 11.04.2018). Počas kolaudačného konania bolo taktiež vydané parciálne rozhodnutie, ktorým postavenie účastníka v konaní nebolo sťažovateľovi priznané. Práve tieto skutočnosti bránia sťažovateľovi, aby na svoj vstup do kolaudačného konania využil ustanovenie § 179 S.s.p., nakoľko uvedené ustanovenie je použiteľné len na prípady, kedy opomenutý účastník o prebiehajúcom správnom konaní nevedel a z uvedeného objektívneho dôvodu sa potom počas priebehu konania nemohol domáhať pribratia do konania ako účastník.

36. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí krajský súd. Ďalšími námietkami sťažovateľa sa kasačný súd nezaoberal, lebo už zhora uvedené a zistené dôvody vyhodnotil kasačný súd ako relevantné na vyhovenie kasačnej sťažnosti a zakladajúce nutnosť zrušenia uznesenia krajského súdu.

14. Na základe uvedeného je zrejmé, že krajský súd nepostupoval v súlade s vyššie uvedeným uznesením Najvyššieho súdu SR, ale zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov bez toho, aby sa vyjadril prečo žalobca nie je účastníkom konania. Teda krajský súd sa vôbec nezaoberal procesným postavením žalobcu ako účastníka administratívneho konania.

. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, viazaného právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a v uznesení Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžk/14/2019-81 zo dňa 26.05.2020, opätovne preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, zaoberať sa všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, zaoberať sa procesným postavením žalobcu ako účastníka administratívneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.