1Svk/56/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, AK so sídlom Pestovateľská 2682/18, 974 09 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravecká cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35919001, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75S/17/2021-507 zo dňa 30. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

„R2 Kriváň-Lovinobaňa, Tomášovce“ vyvlastnené pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v k.ú. P. o celkovej výmere 928,2778 m2, a to v časti výroku o určení výšky náhrady za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z., ktorým bola určená vyvlastňovacia náhrada vo výške 5133,38 eur. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že voči predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 34020/2019/SV/99285 zo dňa 02.12.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie žalovaného. Uviedla, že žalobu podáva v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2019.

Tiež súdu oznámila, že žalovanými sú: 1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy so sídlom v Banskej Bystrici a 2. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby so sídlom v Bratislave.

4. Ďalej krajský súd uviedol, že porovnaním oboch žalôb (obe podané v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení) mal preukázané: Vo veci 75S/17/2021 žalobkyňa žiada súdny prieskum prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to len v časti výroku o vyvlastňovacej náhrade. Vo veci 77S/1/2021 sa žalobkyňa domáha preskúmania druhostupňového rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré rozhodovalo o odvolaní žalobkyne (smerujúcom aj proti výroku podľa § 13 ods. 3 zákona č. 252/2015 Z. z., o ktorom žalovaný ako celku rozhodol) a v petite sa domáha zrušenia taktiež prvostupňového rozhodnutia.

23). 6. Krajský súd ďalej poukázal na to, že v správnej žalobe sp. zn. 77S/1/2021 okrem uvedeného namieta aj to, že druhostupňový orgán sa nevysporiadal dostatočne s odvolacími námietkami žalobkyne, tiež dodatočne predloženým znaleckým posudkom v odvolacom konaní ZP č. 43/2019 znalkyne W.. J. Y., ktorý si dala žalobkyňa vyhotoviť po vydaní prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení (v žalobe 75S/17/2021 to žalobkyňa namietala až v replike), že sa nezaoberal odvolacími námietkami, ktoré sa týkali predpojatosti zamestnancov prvostupňového orgánu, ktoré uplatnila v rámci odvolania (body 23 až 25).

8. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní vo veci 77S/1/2021 dňa 30.03.2022 vyplynulo, že namieta nesplnenie zákonných podmienok na vyvlastnenie podľa § 2 ods.1 písm. c) a písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z. teda, že vyvlastnenie nebolo uskutočnené za primeranú náhradu, tiež že nebolo preukázané, že cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Uvedené vždy súvisí s výrokom o náhrade za vyvlastnenie. Právna zástupkyňa žalobkyne na tomto pojednávaní zdôraznila, že nenamieta, čo do účelu vyvlastnenia ako takého.

10. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že akékoľvek pochybnosti o povahe žaloby žalobkyne 77S/17/2021 boli rozptýlené rozhodnutím kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení sp. zn. 1KO/13/2020 zo dňa 25.11.2020 ustálil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, a teda ochrany subjektívneho práva v súvislosti s vydaním rozhodnutia žalovaného ako orgánu verejnej správy a prvostupňového správneho orgánu vo veci vyvlastnenia a určenia vyvlastňovacej náhrady, a teda sa v danom prípade nejedná o žalobu podľa § 137 CSP, ktorou by sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že priznaná náhrada je neprimerane nízka a priznal jej vyššiu náhradu za vyvlastnenie, .

Právna úprava sleduje eliminovať zdržiavanie realizácie verejnoprospešných stavieb, pokiaľ zostala z pohľadu vyvlastnených sporná len otázka náhrady za vyvlastnenie. Náhradu za vyvlastnenie poskytne vyvlastniteľ jednorazovo, a to spôsobom určeným v rozhodnutí a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (§ 6 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.).

Pokiaľ by bolo vyvlastnenie ako také zrušené, má vyvlastniteľ nárok na vrátenie poskytnutej náhrady a v prípade sporu o tomto nároku a o jeho výške by rozhodoval súd v zmysle ustanovenia § 17 ods. 7 zákona č. 282/2015 Z. z. 12. Odvolací orgán Ministerstvo dopravy a výstavby SR posudzoval v odvolacom konaní aj odvolacie dôvody čo do výrokov § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. Postupoval správne, rešpektujúc základné zásady správneho konania. Keďže zo žiadneho ustanovenia zákona č. 282/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016 (rovnako ako zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý už nepozná rozhodovanie správnych orgánov o odvolaniach proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy), ani zo Správneho poriadku nevyplýva, že by odvolanie nebolo proti rozhodnutiu v tejto časti prípustné. Zákon iba upravuje, že podanie odvolania v takomto prípade nemá odkladný účinok. 13. Taktiež krajský súd uviedol, že v danom prípade prebehlo riadne odvolacie konanie proti prvostupňovému rozhodnutiu ako celku, teda proti výroku o vyvlastnení a aj proti výroku o náhrade za vyvlastnenie, a preto bolo namieste namietať proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy a výstavby SR, k čomu aj došlo žalobou, o ktorej vedie správny súd konanie pod sp. zn. 77S/1/2021. Žaloba 75S/17/2021 nie je realizovaním odkázania žalobkyne domáhať sa vyššej náhrady na súde v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) posledná veta, časť za bodkočiarkou, správny súd preto vedie dve konania na základe dvoch správnych žalôb v rovnakej veci. Niet žiadneho logického dôvodu, aby správny súd v dvoch samostatných konaniach, na základe dvoch správnych žalôb posudzoval tie isté žalobné body. Preto správny súd aplikujúc § 98 ods. 1 písm. b) S.s.p. žalobu sp. zn. 75S/17/2021 odmietol, o ktorej začalo konanie neskôr, nakoľko konanie sp. zn. 77S/1/2021 predstavuje prekážku ďalšieho postupu pre konanie sp. zn. 75S/17/2021. Poznamenáva sa pritom, že o žalobe sp. zn. 77S/1/2021 bolo rozhodnuté po jej prejednaní v rozsahu žalobných bodov na pojednávaní dňa 30.03.2022, keď žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá, avšak konanie o nej ešte nie je právoplatne skončené, takže správny súd neodmietol žalobcu pre prekážku res iudicata (§ 98 ods.1 písm. a) S.s.p.), ale z dôvodu litispendencie. 14. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) S.s.p. podľa výsledku konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

15. Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a j) S.s.p., nakoľko súd porušil v konaní a rozhodovaní zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku čoho bola žaloba nezákonne odmietnutá a navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75S/17/2021-507 zo dňa 30.03.2022 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

výstavby. Jednalo sa však o zjavný omyl (technický preklep), nakoľko MDV SR v žiadnom prípade nemohlo byť žalované za rozhodnutie č. OU-BB-OVBP2-2019-002277:SD zo dňa 09.08.2019, ktoré nie je jeho rozhodnutím, ale je rozhodnutím prvostupňovým patriacim do kompetencie prvostupňového správneho súdnictva. Žalovaným je teda jednoznačne len Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy ako je to správne uvedené v samotnej žalobe v konaní sp. zn. 75S/17/2021.

V tejto súvislosti dôvodila tým, že námietka protizákonného priebehu celého procesu vyvlastňovacieho konania má „vyššiu právnu silu“ ako len námietka voči výške náhrady za vyvlastnenie. Protizákonný postup vyvlastniteľa (bez pokusu o získanie majetku dohodou alebo iným spôsobom) bol vyvlastňovacím orgánom (nielen v tomto prípade) akceptovaný. Preto je právne nevyhnutné, aby sa veľmi dôsledne a do hĺbky preskúmal postup vyvlastňovacieho konania aj konkrétne na prvom stupni. Preskúmanie v rámci konania sp. zn. 77S/1/2021 je prioritne zamerané na činnosť druhostupňového odvolacieho orgánu, nie na bazálne zákonnej povinnosti a postupy vyplývajúce z legislatívy, ktorých výkon je realizovaný na prvom stupni správneho konania pri vyvlastňovacom konaní. Sťažovateľka sa teda nestotožňuje s tvrdením správneho súdu, že súdny prieskum vo veci 77S/1/2021 (ako širší) v sebe subsumuje aj súdny prieskum vo veci 75S/17/2021.

20. Sťažovateľka poukázala na zákonné dôvody prekážky litispendencie a to totožnosť sporových strán a predmetu konania. V prípade sporu 75S/17/2021 sú sporové strany sťažovateľka a Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, kým vo veci sp. zn. 77S/1/2021 sú sporové strany žalobkyňa a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby.

Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa prvostupňového a druhostupňového konania tieto sú síce podobné ( čo je logické, pretože ide o konania vo veci o odvolaní v tej istej veci), ale nie totožné. 21. Ďalej uviedla, že zmyslom žaloby v konaní sp. zn. 75S/17/2021 proti rozhodnutiu OU- BB-OVBP2-2019-002277:SD zo dňa 09.08.2019, ktoré vydal Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, je najmä poukázať na nezákonný priebeh vyvlastňovacieho konania v správnom konaní na Okresnom úrade Banská Bystrica a to na porušovanie ústavných práv, tiež základných ľudských práv žalobkyne zo strany správneho orgánu a na samotný postup správneho orgánu v rozpore so zákonom.

V plnom rozsahu sa stotožňuje s výrokom aj s odôvodnením uznesenia krajského súdu.

24. Po preskúmaní veci kasačný súd uvádza, že predmetom kasačnej sťažnosti je uznesenie krajského súdu, ktorým krajský súd odmietol žalobu žalobkyne v zmysle § 98 ods. 1 písm. b) S.s.p., ktoré ustanovenie ako dôvod odmietnutia žaloby uvádza prekážku začatého konania (prekážka litispendencie). Jej podstatou je, že začaté správne súdne konanie bráni, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie. Otázka litispendencie je tiež upravená v § 31 ods.5 S.s.p. a spolu s právnou úpravou uvedenou v ustanovení § 98 ods.1 písm. b) S.s.p. je výslovne spájaná s totožnosťou veci a totožnosťou žalobcu.

26. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala, že z petitu samotnej žaloby síce vyplýva, že sa domáha preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a to len v časti výroku o vyvlastňovacej náhrade, avšak z celej žaloby ako takej a tiež z dokumentov založených v spisových materiáloch vyplýva, že sťažovateľka v žalobe poukazuje na protizákonnosť vyvlastňovacieho konania ako celku počas celého jeho procesu.

Tu kasačný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 31ods. 1 S.s.p., v zmysle ktorého je správne súdne konanie bezvýnimočne ovládané dispozičnou zásadou. To znamená, že sa môže začať jedine na základe podaného návrhu. Znenie ustanovenia § 31 ods. 3 S.s.p. vymedzuje náležitosti žaloby, ktoré sa skladajú zo všeobecných náležitostí podania a osobitných náležitostí podania, pričom všeobecnými náležitosťami podania v zmysle ustanovenia § 57 sú a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa sním sleduje a e) podpis. Zo žaloby musí byť tak jednoznačne zrejmé, čo je predmetom súdneho prieskumu a čoho sa žalobca domáha.

30. Súd bol tak viazaný uvedeným žalobným návrhom - petitom a nemohol v zmysle zákonnej úpravy rozhodovať nad jeho rámec a prihliadať na skutočnosti, ktoré vyplývali z celej žaloby ako i dokumentov založených v spisovom materiáli. Rozhodol by tak v rozpore so zákonnou

Kasačný súd sa tak stotožňuje s názorom krajského súdu vysloveným v odôvodnení svojho rozhodnutia, že sťažovateľkou boli uplatnené v žalobe 77S/1/2021 rovnaké žalobné námietky (čo ani sťažovateľka v kasačnej sťažnosti nerozporovala) týkajúce sa aj prvostupňového rozhodnutia, ako v neskôr začatom konaní sp. zn. 75S/17/2021.

34. Takisto je v tejto súvislosti potrebné poukázať na skutočnosť, ako vyplynulo z obsahu súdneho a administratívneho spisu, že sťažovateľka v konaní 77S/1/2021 namietala nesplnenie zákonných podmienok na vyvlastnenie podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. d) zákona č. 282/ 2015 Z. z. teda, že vyvlastnenie nebolo uskutočnené za primeranú náhradu, tiež že nebolo preukázané, že cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, pričom uvedené vždy súvisí s výrokom o náhrade za vyvlastnenie.

36. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci správnym súdom a uzatvára, že napádané uznesenie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 37. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

39. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.