1Svk/57/2022

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KaPO/25688/2020, ČRZ: 141418/2020 zo dňa 23. decembra 2020 podľa § 10 ods. 5 a § 11 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/ 2005 Z.z.“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci, v právnej veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/28/2020 zo dňa 15.10.2020 a konaniu, ktoré mu predchádzalo.

Zároveň požiadal žiadateľ o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, aby nedošlo k zmeškaniu dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, ktorá by mala uplynúť dňa 20.01.2021. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutím č. KaPO/25688/2020, ČRZ: 132167/2020 zo dňa 30.11.2020 nepriznal žiadateľovi nárok na predbežné poskytnutie právnej pomoci s tým, že žiadateľ bol zároveň rozhodnutím č. KaPO/25688/2020, ČRZ: 132310/2020 zo dňa 30.11.2020, o prerušení

Uviedol, že podľa zákona č. 327/ 2005 Z.z. úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok, a to: že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch.

skutkového stavu. Uviedol, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/28/2020 zo dňa 15.10.2020 a odpoveď žiadateľa zo dňa 16.12.2020 na rozhodnutie o prerušení konania číslo spisu:

3. Citujúc § 49 ods.1, 2, § 449, § 459 S.s.p. a § 123 ods.1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol, že z dokladov predložených žiadateľom vyplýva, že Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4S/ 26/2016-28 zo dňa 14.06.2017 odmietol podanie žalobcu doručené mu dňa 20.04.2016 vo veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102484014/2016 zo dňa 03.02.2016 žalovaného správneho orgánu - Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča, z dôvodov podľa § 59 ods.3 S.s.p., pretože žiadateľ ako žalobca svoje podanie na výzvu súdu nedoplnil, neopravil a jeho obsah neposkytoval súdu žiadny podklad pre ďalšie konanie.

príslušnému na ďalšie konanie. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žiadateľa je nutné odmietnuť ako neprípustnú z dôvodu, že neboli splnené podmienky právneho zastúpenia podľa § 449 S.s.p. (§ 459 písm. d) S.s.p.), teda že žiadateľ nebol v kasačnom konaní zastúpený advokátom, kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom a žiadateľ nepreukázal, že by mal

Skonštatoval, že v zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že žiadateľ napriek poučeniu krajského súdu nedoplnil svoje podanie o súdom požadované náležitosti a zároveň v konaní pred krajským súdom, ani pred kasačným súdom, nebol zastúpený advokátom, ani jeho kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom. Nedodržal tak zákonom predpísané základné podmienky pre formálne náležitosti svojich podaní, čo vylučuje akúkoľvek vyhliadku na jeho úspech v konaní o ústavnej sťažnosti, a to aj po zbežnom/jednoduchom právnom posúdení.

na ďalšie konanie. Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa. Ústavný súd SR v obdobnom prípade, kedy posudzoval odmietnutie kasačnej sťažnosti pre nesplnenie procesných podmienok (povinné zastúpenie advokátom) v uznesení sp. zn. II. ÚS 271/2018 vyslovil, že ak sťažovateľ napriek riadnemu poučeniu nesplnil podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 449 S.s.p., nemožno dospieť k záveru o tom, že jej odmietnutie Najvyšším súdom SR z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie sťažovateľom označených práv.

práv a slobôd žiadateľa. Okrem uvedeného žiadateľ na výzvu Centra, ktoré jeho základné práva a slobody mali byť predmetným uznesením Najvyššieho súdu SR porušené uviedol, že to uvedie Centrom určený kvalifikovaný právny zástupca.

Na kvalifikované podanie ústavnej sťažnosti nemôže postačovať len subjektívny pocit žiadateľa, že v konaní, ktoré skončilo jeho neúspechom, došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Dospel teda k záveru, že na základe vyššie uvedeného a skutočnosť, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na žalovaného obrátil, nebola splnená podmienka, že spor nie zrejme bezúspešný, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu. Žalovaný sa tak ďalej nezaoberal splnením ďalších dvoch podmienok.

20.01.2021. Citujúc § 11 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. uviedol žalovaný, že predbežná právna pomoc nebola žiadateľovi priznaná z dôvodu, že žalovaný rozhodol o nároku žiadateľa na právnu pomoc ešte pred uplynutím žiadateľom označenej lehoty, pričom vo vyššie spomenutom tlačive žiadateľ označil rovnaký dôvod na predbežné poskytnutie právnej pomoci ako v liste z 27.11.2020.

5. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 191 ods.1 písm. c), e), g) Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. V odôvodnení uviedol, že v preskúmavanej veci bola spornou otázka posúdenia, či v právnej veci o ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/28/2020 zo dňa 15.10.2020 a konaniu, ktoré mu predchádzalo, dôvodne žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci.

predmetného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/28/2020 zo dňa 15. októbra 2020. Ako vyplýva z predmetného uznesenia, tak Najvyšší súd SR odmietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/26/2016-28 zo dňa 16.06.2017, ktorým bolo odmietnuté podanie žalobcu z dôvodu, že ho nedoplnil a neopravil na výzvu súdu, pričom bol o následkoch odmietnutia poučený. Predmetná kasačná sťažnosť bola spísaná len žalobcom, napriek poučeniu v napadnutom uznesení zo strany krajského súdu v zmysle § 449 ods. 1 a 2 S.s.p. Žalobca bol vyzvaný Krajským súdom v Prešove uznesením č. k. 4S/ 26/2016-41, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia preukázal správnemu súdu, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, resp. aby preukázal, že je v konaní o podanej kasačnej sťažnosti zo dňa 11.08.20017 zastúpený advokátom s tým, že nepreukázal, že má vysokoškolské právnické vzdelanie. 8. Žalovaný dňa 30.11.2020 vydal rozhodnutie o prerušení konania č. spisu: KaPO/25688/

K právnej stránke: 2. uviedol, ktoré jeho ústavné práva mali byť predmetným rozhodnutím porušené a konkrétne dôvody, pre ktoré chce podať ústavnú sťažnosť. Zároveň k preukázaniu stavu materiálnej núdze bol vyzvaný na doplnenie dokladov, údajov a vyjadrení, ktoré vo výzve podrobne špecifikoval. Výzva bola doručená žalobcovi (splnomocnencovi) dňa 16.12.2020. Žalobca zaslal žalovanému vyplnené tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci spolu s požadovanými dokladmi a časťou požadovaných údajov a vyjadrení spolu so sprievodným listom zo dňa 16.12.2020, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 21.12.2020. Pokiaľ ide o doplnenie žiadosti týkajúcej sa právnej stránky, na ktorú bol žalobca vyzvaný, tak k tomuto žalobca v tomto vyjadrení uviedol: „Ktoré moje ústavné práva boli porušené predmetným rozhodnutím, ako aj konkrétne dôvody, pre ktoré je potrebné podať ústavnú sťažnosť, uvedie Vami určený kvalifikovaný právny zástupca, tak aby spĺňala ústavná sťažnosť všetky náležitosti a podmienky.“ 9. Ďalej z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný dňa 30.11.2020 rozhodol

rozhodol. Následne žalovaný vo veci rozhodol preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.12.2020 číslo spisu: KaPO/25688/2020, ČRZ: 141418/2020. 10. Správny súd zdôraznil, že ak podľa § 3 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. predmet žiadosti o nároku na poskytnutie právnej pomoci je v súlade s pôsobnosťou centra právnej pomoci, v konaní podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je pre priznanie nároku na poskytnutie takejto pomoci nevyhnutne potrebné preukázať, aby žiadateľ o právnu pomoc splnil kumulatívnym spôsobom všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie takéhoto nároku vyplývajúce predovšetkým z § 4, § 6 ods.1, § 6a a § 8 označeného

12. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má centrum prihliadať vždy.

Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia nebol v súlade so zákonom a aj samotné rozhodnutie žalovaného nezodpovedá príslušným ustanoveniam zákona

konkrétne napadnuté rozhodnutia, žiadateľ neuviedol právne dôvody nezákonnosti rozhodnutia a nebol zastúpený advokátom. Proti tomuto uzneseniu podal žiadateľ včas kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, okrem iného napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach ako vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie. Kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu odmietol ako neprípustnú z dôvodu, že neboli splnené podmienky právneho zastúpenia podľa § 449 S.s.p. (§ 459 písm. d) S.s.p.), teda že žiadateľ nebol v kasačnom konaní zastúpený advokátom, kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom a žiadateľ nepreukázal, že by mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa podľa dikcie § 449 ods. l a § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p. v spojení s § 489 S.s.p., pričom na danú vec nemožno aplikovať výnimky podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c) S.s.p.

po zbežnom/jednoduchom právnom posúdení s tým, že ak by sa nedostatky jeho podaní týkali ich obsahu, vylúčenie zrejmej bezúspešnosti by nebolo také zrejmé, ako je to v tomto prípade. Tvrdil, že žiadateľovou (žalobcovou) procesnou (zákonnou) povinnosťou bolo dať sa v predmetnom konaní v zmysle S.s.p. zastúpiť advokátom, avšak k jej splneniu žiadateľom nedošlo a tak žiadateľ, napriek poučeniu zo strany súdu si privodil nepriaznivý výsledok

označených práv. Žalovaný tvrdil, že tento záver možno aplikovať aj na daný prípad a v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu možno konštatovať, že nesplnenie podmienky povinného zastúpenia dovolateľa advokátom a následné odmietnutie dovolania, a teda zákonný postup súdu, nemôže zakladať porušenie základných práv a slobôd žiadateľa. Žalovaný zároveň aj uviedol ďalší dôvod nepriznania nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci a to, že žiadateľ - žalobca na výzvu žalovaného, ktoré jeho základné práva a slobody mali byť predmetným uznesením Najvyššieho súdu porušené uviedol, že to uvedie žalovaným určený kvalifikovaný právny zástupca, z čoho vyvodil, že z tohto teda vyplýva, že žiadateľ nevedel, resp. odmietol tieto skutočnosti špecifikovať. Z tohto sa preto žalovanému ako uviedol v napadnutom rozhodnutí „javí, že v danom prípade ide zo strany žiadateľa iba o formálne využitie ďalšieho prostriedku nápravy bez toho, aby boli splnené objektívne predpoklady na

poskytnutie právnej pomoci. 17. Z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov, ako aj obsahu administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že zrejmá bezúspešnosť podania ústavnej sťažnosti proti predmetnému uzneseniu Najvyššieho súdu SR, ktorým mali byť porušené základné práva a slobody žalobcu nie je jednoznačná, a to už po zbežnom posúdení veci.

v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich. Žalobca požiadal žalovaného, aby mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci práve aj za účelom spísania ústavnej sťažnosti a s tým spojeného právneho poradenstva, keďže nemá právnické vzdelanie a teda žalobcovi neprislúcha špecifikovať a konkretizovať tieto základné práva a slobody, to prináleží na kvalifikovanej osobe - advokátovi. Žalovaný tak svojím postupom vychádzajúcim z nesprávneho právneho posúdenia veci vyslovil právny záver o úspechu, resp. neúspechu ústavnej sťažnosti, o ktorom má právomoc rozhodnúť iba Ústavný súd SR, ktorý sa bude ústavnou sťažnosťou zaoberať. Správny súd zdôraznil, že žalovaný ako príslušný správny orgán rozhodujúci o nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci však nedisponuje takým vybavením, ani v zákone upraveným postupom, aby mohol vykonávať rozsiahle dokazovanie na preukázanie často krát spornej otázky úspešnosti, či neúspešnosti budúceho sporu.

III. Konanie na kasačnom súde

19. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 20. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že postup sťažovateľa bol v rozpore so zákonom a samotné rozhodnutie nezodpovedá ustanoveniam zákona č. 327/2005 Z.z. V zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. má žalovaný pri vyhodnocovaní podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať okrem iného najmä na to, či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade však žalobca nebol schopný označiť ani len ústavné právo, ktorého sa chcel ústavnou sťažnosťou domáhať. 21. Podľa úvahy krajského súdu by mal teda sťažovateľ priznať nárok vo veci ústavnej sťažnosti každému, kto ju jednoducho chce bez ohľadu na to, či vie aspoň v hrubých rysoch uviesť jej dôvody. Sťažovateľ skúmal len to, či z formálneho hľadiska nedošlo zo strany žalobcu k takým pochybeniam, ktoré by už pri jednoduchom právnom posúdení jednoznačne viedli k jeho neúspechu v konaní o ústavnej sťažnosti. V danej veci sťažovateľ k takému záveru na základe riadne zisteného skutkového stavu, majúceho oporu v dokladoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise, bez akýchkoľvek pochýb dospel. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ tiež poukázal na judikatúru kasačného súdu. 22. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také vážne pochybenia, ktoré by nemali oporu vo výroku rozhodnutia, a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. februára 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

pomoci. 25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 11 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

29. V danej veci Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4S/26/2016-28 zo dňa 14.06.2017 odmietol podanie žalobcu doručené mu dňa 20.04.2016 vo veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102484014/2016 zo dňa 03.02.2016 žalovaného správneho orgánu - Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča, z dôvodov podľa § 59 ods.3 S.s.p., pretože žiadateľ ako žalobca svoje podanie na výzvu súdu nedoplnil, neopravil a jeho obsah neposkytoval súdu žiadny podklad pre ďalšie konanie. Krajský súd nemal k dispozícii konkrétne napadnuté rozhodnutia, žiadateľ neuviedol právne dôvody nezákonnosti rozhodnutia a nebol zastúpený

konanie. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žiadateľa je nutné odmietnuť ako neprípustnú z dôvodu, že neboli splnené podmienky právneho zastúpenia podľa § 449 S.s.p. (§ 459 písm. d) S.s.p.), teda že žiadateľ nebol v kasačnom konaní zastúpený advokátom, kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom a žiadateľ nepreukázal, že by mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa podľa dikcie § 449 ods.1 a § 449 ods.2 písm. a) S.s.p. v spojení s § 489 S.s.p., pričom na danú vec nemožno aplikovať výnimky podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c) S.s.p.

Centrum si teda môže samostatne ustáliť otázku zrejmej bezúspešnosti sporu v prima facie zrejmých prípadoch a za taký je potrebné považovať aj prejednávaný prípad. „Úspešnosť v spore“, v ktorej sa právna pomoc žiada, v tomto prípade v konaní o ústavnej sťažnosti proti procesnému uzneseniu Najvyššieho súdu SR o odmietnutí kasačnej sťažnosti, totiž závisí len od preskúmania splnenia formálnych zákonom jasne definovaných podmienok konania pred Najvyšším súdom SR, v tomto prípade povinného právneho zastúpenia.

31. Kasačný súd ešte k otázke skúmania zrejmej bezúspešnosti sporu poukazuje na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám

Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi.

na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní schopnosti

K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu odporcom zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná.“ 32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/17/2021-52 zo dňa 26. mája 2022 podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby, s prihliadnutím na závery kasačného súdu uvedených v tomto rozsudku, a následne rozhodnúť. 33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. krajský súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.). 34. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 17. februára 2023