1Svk/58/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:1021201569.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/240/2021
- IČS
- 1021201569
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L.. X. D., bytom L. XX, XXX XX. O., Z., proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo námestie 6, 814 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 428/ 2021 zo dňa 22.07.2021 a iné, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/240/2021, 5S/250/2021 a 5S/251/2021 zo dňa 22.09.2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) uznesením sp. zn. 5S/240/2021, 5S/250/ 2021 a 5S/251/2021 zo dňa 22.09.2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) v zmysle § 66 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) vylúčil na samostatné konanie žalobu, v časti konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy vedenú na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/250/2021 a v časti konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, vedenú na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/251/2021.
2. Napadnuté uznesenie krajský súd odôvodnil tým, že žalobca sa podanou správnou žalobou domáha okrem preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia aj odstránenia nečinnosti žalovaného, a to žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl.
SSP a ukončenia nezákonného zásahu žalovaného do práv žalobcu, žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP. Je zrejmé, že ide o objektívnu kumuláciu viacerých typov správnych žalôb v jednom podaní, ktoré nie je možné prejednať a rozhodnúť v spoločnom konaní. Predmetné správne žaloby spolu skutkovo nesúvisia, pretože všeobecnou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného vydaného v konaní o prešetrení sťažnosti doručenej dekanovi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa domáha ukončenia nezákonných zásahov do jeho študentských práv a práv občana EÚ a žalobou proti nečinnosti sa domáha ukončenia nečinnosti žalovaného v konaní o vrátení poplatku zaplateného bez právneho dôvodu. Krajský súd preto z dôvodu nemožnosti prejednania rôznych typov správnych žalôb, navyše skutkovo spolu nesúvisiacich, v jednom spoločnom konaní rozhodol podľa § 66 SSP o ich vylúčení na samostatné konanie. 3. Žalobca podal proti napadnutému uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že nepodal tri žaloby, ale iba jednu s tromi rôznymi návrhmi označenými A, B, a C. Žalobca uviedol, že konanie možno rozdeliť iba podľa zákona a za zákonom prísne stanovených podmienok a iba v zákonom vymedzených situáciách.
Takéto rozdelenie musí byť spravodlivé a musí takisto slúžiť ekonómii konania, pričom krajský súd v uznesení neuvádza prečo spoločné konanie nie je možné alebo vhodné. 4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť ako aj napadnuté uznesenie bez pojednávania (§455 SSP), na čo zistil, že táto kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, proti ktorému je kasačná sťažnosť neprípustná, a to s odkazom na § 439 ods. 1 v spojení s § 439 ods. 2 písm. a) SSP, nakoľko smeruje proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. S poukazom na uvedené kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol. 5.
Kasačný súd aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžrk/1/2020 zo dňa 30.09.2021 konštatuje, že aby mohlo byť uznesenie považované na účely posúdenia prípustnosti kasačného prieskumu za také, ktoré upravuje vedenie konania, musí spĺňať nasledujúce znaky: 6. „V prvom rade, nejde o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa končí konanie. Upravujú sa ním len otázky, ktoré vznikajú a na ktoré je potrebné odpovedať v
priebehu konania. V druhom rade, takéto uznesenie rieši otázky vývoja, smerovania a organizácie konania pred súdom. Krajský súd takýmito uzneseniami napr. ustaľuje ako má konať, čo je predmetom konania a s kým má konať. V treťom rade, v prípade uznesenia o vedení konania musí byť zrejmé, že ho právna úprava súdu umožňuje vzhľadom na momentálne potreby alebo okolnosti konania modifikovať pre zmenu skutkových či právnych okolností alebo aj pre zmenu vlastného názoru (§ 150 ods. 2 SSP). V štvrtom rade, uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania nesmie byť spôsobilé podstatnejším spôsobom negatívne zasahovať do právnej sféry dotknutého účastníka konania.
. . 7. . . .Účelom vylúčenia prípustnosti kasačnej sťažnosti proti uzneseniam, ktorými sa upravuje vedenie konania, je zabezpečiť rýchly a hospodárny priebeh konania pred krajským súdom tým, že konanie nebude brzdené aj opakovaným preskúmavaním jednotlivých procesných krokov správneho súdu pred rozhodnutím vo veci samej, resp. pred rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí. Naviac, ako vyplýva z § 150 ods. 2 SSP uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je správny súd viazaný, to znamená, že ho môže kedykoľvek zrušiť.“ 8. Vo vzťahu k prípustnosti kasačnej sťažnosti proti uzneseniu o vylúčení veci na samostatné konanie podľa § 66 kasačný súd predovšetkým poukazuje na účel takéhoto uznesenia, ktorý jednoznačne podporuje záver, že ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania.
Krajský súd vylúčil na samostatné konanie dve správne žaloby žalobcu, a to žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy a žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, čím odstránil objektívnu kumuláciu v konaní, ktorá vznikla aktivitou žalobcu, t. j. podaním troch osobitných druhov žalôb v jednom podaní. Krajský súd z dôvodu, že by spoločné prejednávanie veci nebolo v záujme hospodárnosti konania, zvrátil túto objektívnu kumuláciu a rozhodol o vylúčení veci na samostatné konanie. Kasačný súd tu podotýka, že ide o možnosť, t. j. nie povinnosť predsedu senátu, zvoliť takýto postup v tom prípade, keď vylúčenie veci sa zdá nielen hospodárne, ale aj možné a vhodné. Zároveň ide o rozhodnutie, ktoré nemá priamy vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nemôže privodiť vážnejšiu ujmu na právach účastníkov (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 101/2010 zo dňa 15.07.2010). 9.
S poukazom na uvedené kasačný súd uzatvára, že uznesenie krajského súdu, ktorým sa podľa § 66 SSP vylúčila žaloba v časti konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/250/2021 a v časti konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/251/2021 na samostatné konanie je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná.
10. Z poukazom na uvedené, kasačný súd kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol, s poukazom na § 459 písm. c) SSP a § 439 ods. 1 v spojení s § 439 ods. 2 písm. a) SSP. 11. Podľa § 467 ods. 1 a ods. 4 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. Ak kasačný súd rozhodne o zastavení konania, o odmietnutí kasačnej sťažnosti alebo postúpení veci, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré predchádzalo zrušeniu rozhodnutia správneho súdu.
12. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 13. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a ods. 4 SSP v spojení s § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže kasačná sťažnosť bola odmietnutá.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022